Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/82/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201924
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1419201924.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov

JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., C. B.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX, XXX XX E., občianky Českej republiky, zastúpenej advokátkou
Mgr. Vierou Vadovickou, Kuklovská 34, Bratislava, a manžela navrhovateľky F. G. B., narodeného
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., občana Slovenskej republiky zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, IČO: 36867942,
v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej H. B., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,

Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.
25P/392/2019-559 z 13. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu sa v časti výrokov I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti sa odvolaním napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v r a c i a prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 13.5.2022 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B. a F. G. B. uzavreté dňa

16.09.2006 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi rozviedol, výrokom II. zveril maloletú H. B. na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. rozhodol, že zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia a výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu
maloletej H. B. výživným vo výške 260,-eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. V
prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamietol. Výrokom V. súd upravil styk
otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. B. každý nepárny kalendárny

týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od stredy
od 18.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., počas prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa
s maloletou nasledovne: počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od
18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 07.01.
nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny
rok od piatka bezprostredne predchádzajúceho jarným prázdninám od 18.00 hod. do nedele, ktorá
bezprostredne predchádza prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 18.00 hod., počas

Veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od
18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od
16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 16.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., s tým,
že úprava počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred úpravou počas bežného roku, preberanie aodovzdávanie maloletej bude prebiehať v mieste bydliska matky, matka je povinná maloletú na styk
riadne pripraviť. Výrokom VI. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/37/2019-197 zo
dňa 10.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave č.k. 11CoP/122/2021-294 zo dňa 12.05.2021. Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19, § 23 ods. 1 až 3,

§ 24 ods. 1 až 5, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej iba „ZoR“), keď na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že, pokiaľ ide o rozvod manželstva, mal v konaní preukázané
naplnenie hmotnoprávnych predpokladov odôvodňujúcich rozvod manželstva, nakoľko manželia od
mesiaca marec 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nežijú spolu intímnym životom
a navrhovateľka v žiadnej fáze konania nemala záujem akýmkoľvek spôsobom obnoviť manželské
spolužitie, preto súd prvej inštancie návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol.

V ďalšom súd uviedol, že pri rozhodovaní o úpravu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti a rozsahu
styku otca s maloletou bral ohľad na to, že maloletá už v čase rozhodovania mala takmer pätnásť rokov
a je vo veku, kedy vie dostatočne presne vyjadriť, starostlivosť ktorého z rodičov preferuje. Aj pokiaľ ide
o úpravu starostlivosti o maloletú počas sviatkov, resp. prázdnin, súd v zásade akceptoval prejavený
názor maloletej. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že režim, ktorý stanovil, je vo vzťahu k maloletej

realizovaný prakticky takmer tri roky a v konaní neboli zistené nedostatky na strane matky v starostlivosti
o maloletú.
V časti určenia výživného prvostupňový súd prihliadal na oprávnené potreby maloletej, ako aj možnosti
oboch rodičov. Matkou vyčíslené náklady v sume 439,50 mesačne považoval za oprávnené výdavky
maloletej. Taktiež súd akceptoval aj skutočnosť, že plynutím času sa tieto náklady navýšili, a preto

považoval pri rozhodovaní za oprávnenú výšku výdavku na maloletú sumu okolo 520 eur, a to jednak
s ohľadom na vývoj cien a aktuálnu vysokú infláciu, ako aj s ohľadom na vyšší vek maloletej. Pri
určení výživného na maloletú vychádzal zo skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu nepracoval ani
jeden z rodičov, otec má podpísanú zmluvu na poskytovanie služieb v oblasti prezentácie a predaja
tovaru, starostlivosti o predajné miesto a prezentácie v sociálnych médiách, so začiatkom činnosti od

01.06.2022, s hodinovou odmenou v závislosti od tržieb od 5,50 do 5,70 eur za hodinu a v prípade,
že otec začne aj reálne vykonávať túto činnosť, mal za to, že pri 22 pracovných dňoch v mesiaci
môže dosiahnuť odmenu minimálne od 986 do 1003,20 eur brutto. Matka si prácu hľadá, preto súd aj
s ohľadom na pracovné možnosti v E. a okolí vychádzal z predpokladu, že je v možnostiach matky
dosahovať porovnateľný príjem ako v predchádzajúcom zamestnaní, teda okolo 1150 eur netto. Súd

prvej inštancie považoval za nesporné, že otec počas konania o rozvode manželstva bezodplatne
previedol na svojho dospelého syna rodinný dom, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a nie je zrejmé,
prečo tento darovací úkon nesmeroval aj voči maloletej H.. Súd konštatoval, že ak otec na jednej strane
namieta, že nemá dostatok prostriedkov na plnenie jeho vyživovacej povinnosti a túto žiadal určiť vo
výške 50 eur mesačne, nemožno akceptovať bezodplatné prevody hodnotného nehnuteľného majetku

na brata otca. Za preukázané nemal požičanie si prostriedkov na rekonštrukciu kúpeľne a kuchyne u
matky otca, resp. chalupy a domu v celkovej hodnote 22.000 eur. Ak otec argumentoval, že si požičal od
syna a brata sumu spolu 20.000 eur v súvislosti s potrebou úhrady dlhu založenom na súdnom konaní
vedenom pod sp. zn. 4C/287/2010, ani tieto pôžičky a ich vrátenie otec nepreukázal, navyše tvrdenie
otca o tom, že by prostriedky mali pochádzať z pôžičiek, je v rozpore s informáciou banke pri vklade

prostriedkov, kde otec uviedol, že zdrojom prostriedkov je mzda. Ani požičanie si prostriedkov od matky
v sume 12.000 eur a ich vrátenie otec nepreukázal. Ak súd poukazoval na nerovnaký prístup k deťom zo
strany otca pri darovaní rodinného domu najstaršiemu synovi, podobne je zarážajúce, že otec je ochotný
hradiť náklady na bývanie staršej dcére D., v hodnote 2.500 eur, poplatok za štúdium v hodnote
1.500 eur, vyplatiť za ňu úver 3.000 eur, pričom ešte k tomu jej poskytuje mesačné príspevky, pričom

na druhej strane tvrdí, že na úhradu výživného pre maloletú H. nemá dostatok prostriedkov. Na základe
uvedeného preto súd považoval za primerané určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške polovice
nákladov na oprávnené potreby maloletej, teda v sume 260 eur mesačne.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3.Rozsudok vo výroku IV. napadla včasným odvolaním matka, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uvádzala,
že k odporcom prezentovaným dokumentom, ktoré si od neho vyžiadal konajúci súd, ako aj k jeho

tvrdeniam/vysvetleniam, sa vyjadruje v tomto odvolaní a prikladá ďalšie dôkazy, z ktorých väčšinu v
čase pojednávania dňa 13.05.2022 nemala k dispozícii, a uvádza aj nové skutočnosti, o ktorých v čase
pojednávania dňa 13.05.2022 nevedela, a je toho názoru, že sú natoľko významné, že odôvodňujú
zmenu rozsudku v časti výroku IV. K zdravotnému stavu odporcu matka uviedla, že v žiadnom
predloženom dokumente mu lekár neodporučil napr. operáciu, ani ho neposlal k ďalším špecialistom

a ak by odporca takéto dokumenty mal, určite by ich predložil, keďže v rámci preukazovania svojho
zdravotného stavu nemal problém predložiť konajúcemu súdu doklad o návšteve zubára. To, že
zdravotný stav odporcu nie je natoľko závažný, ako sa odporca snaží navodiť dojem, t.j. že v žiadnom
prípadenemôžepracovať,preukazujeajskutočnosť,žeodporcadlhodobonedodržiavalzdravotnýrežim
– počas PN.
Odvolateľka poukazovala na to, že odporca v konaní zamlčal, že je jediným konateľom a jediným

spoločníkom v spoločnosti H. I.. I.. Uvedená spoločnosť dňa 01.03.2021 ukončila likvidáciu a teda od
daného dňa je oprávnená opätovne vykonávať podnikateľskú činnosť. Toto však odporca konajúcemu
súdu neuviedol, hoci sa ho konajúci súd na jeho pracovné, podnikateľské a majetkové pomery explicitne
pýtal. Navyše, odporca s danou spoločnosťou evidentne mal záujem vykonávať podnikateľskú činnosť,
nakoľko dňa 09.07.2021 boli tejto spoločnosti zapísané do obchodného registra tri nové predmety

činnosti. Preto matka navrhuje ako ďalší dôkaz minimálne predloženie daňového priznania tejto
spoločnosti za rok 2021.
Odporca v konaní neustále tvrdil, že je PN a jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať, pričom
odvolateľka náhodne zistila, že odporca bol niekoľkokrát videný predávať tovar v predajni X.J. v OC J.
jej kamarátkou a súčasne aj dcérou H.. Avšak, popri hľadaní práce pre ňu na Facebooku našla inzerát

J. predajne K. na pozíciu predavačky v predajni alkoholu v OC J. s uvedeným telefónnym číslom XXXX
XXX XXX. Následne zistila, že toto číslo bolo uvedené aj pri predaji bytu na ulici A. D. v čase, keď už byt
odporcovi nepatril. Preto jej známa na uvedené telefónne číslo zavolala a zistila, že telefónne číslo patrí
odporcovi a odporca je „šéf“ v danej predajni a hľadá predavača, ktorý by vykonával prácu namiesto
neho. Otázka však znie, prečo odporca uvádzal svoje telefónne číslo na inzerát, ktorý hľadal predavača

do predajne X. J. H. G. J., pokiaľ sa tam len zaškoľoval resp. pokiaľ mal len vypomáhať pri predaji a
zabezpečovať správu siete a podporu predaja, a ešte to aj zdieľal na svojom súkromnom facebookovom
profile. Matka vie preukázať, že minimálne niektoré tvrdenia odporcu pred súdom boli nepravdivé,
a to: rekonštrukcia kuchyne matkinho bytu vo výške 5.350 eur – čo bola podľa tvrdení odporcu 1/2
ceny rekonštrukcie – uvedené je nepravdivé, kuchyňa v matkinom byte nie je rekonštruovaná vôbec,

uvedené vie preukázať výsluchom H., keďže ide o byt jej babky, ktorú H. sporadicky navštevuje; 2. dom –
rekonštrukcia /oprava –vo výške 8.680,00 eur - s výnimkou kúpy práčky a umývačky riadu (ktoré si kúpil
otec v r. 2021), tieto rekonštrukčné práce boli vykonané ešte keď v dome s odporcom žila v spoločnej
domácnosti. Ťažko si teda na ich výkon odporca mohol požičať dňa 28.10.2020, t.j. niekoľko rokov po
ich vykonaní., 3. prerábka bytu A. D. za 15.780,00 eur – odporca pred súdom tvrdil, že prerábal uvedený

byt pred predajom. Tento predal dňa 28.06.2021 pani L. M.. Tento istý byt sa objavil následne na portáli
F. (07.12.2021, t.j. cca pol roka po predaji bytu odporcom), s fotografiami, ktoré jasne preukazujú, že byt
zrekonštruovaný nie je. Navyše tvrdenie o tom, že byt nebol zrekonštruovaný, preukazujú aj fotografie
stiahnuté od realitnej kancelárie Halo Reality, prostredníctvom ktorej byt následne predávala pani M..
Matka uvádza, že k danej veci by sa vedela vyjadriť p. M., prečo jej byt predával odporca, a či vlastne

byt kúpila zrekonštruovaný, a či napríklad skutočne zaplatila odporcovi celú kúpnu cenu za byt vo výške
168.000,00 eur v hotovosti, alebo či šlo iba o účelový prevod z dôvodu ochrany odporcovho majetku
pred veriteľmi.
Podľa matky odporca v oboch výpisoch z účtu (za obdobie od 03/2020 do 05/2022) doplnil minimálne
platby od N. B., t.j. listiny predložené súdu upravil. Syn N. matke uviedol, že odporcovi poslal peniaze

len v roku 2018, a to len tie, ktoré mal odporca uňho uložené. Zároveň N. explicitne uviedol, že žiadne
platby odporcovi neposielal z účtu identifikovanom vo výpise z účtu (O.), a že daný účet vôbec nevyužíva
(s výnimkou úhrady Spotify). Otázkou je, či sú to jediné úpravy odporcu v daných výpisoch z účtov.
Rovnako je mimoriadne zvláštne konanie údajne nemajetného odporcu, že platí hypotekárne splátky
za úver na dom vo výške viac ako 1.000,00 eur mesačne, hoci ho už vyše roka nevlastní (je to zrejmé

z výpisu z účtu v L., ktorý odporca predložil); platil v čase od 07/2021 do 02/2022 (t.j. keď už nebol
vlastníkom) koncesionárske poplatky a dokonca aj na zálohové platby za byt A. D. či elektrinu vo výške
133,00 eur mesačne. Odporca síce na pojednávaní tvrdil, že výpisy od správcu chodia každoročne až
v apríli a vtedy by sa vyporiadali, avšak toto tvrdenie neobstojí, keďže v zmysle zákona č. 182/1993Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinnosťou vlastníka bytu platiť zálohové platby od
momentu, ako sa stal vlastníkom bytu a jednak takáto dohoda o platení zálohových platieb až do apríla
nasledujúceho roku ani nebola súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej s p. M. – ak by bola čo i len ústna,

potom prečo p. B. prestal platiť zálohové platby akonáhle p. M. predala byt tretej osobe, t.j. v marci
roku 2022, keď vyrovnanie malo byť od správcu doručené až v apríli 2022? Navyše, koncesionárske
poplatky sa nevyúčtovávajú, majú jednoducho pevne stanovenú mesačnú výšku. Ďalej matka k príjmom
otca uvádza, že otec ide na niekoľkodňovú dovolenku do zahraničia, počas trávenia spoločného času
s H., ktorý je posledné dva mesiace len sporadický, sa stravuje s dcérou v reštauráciách. Vzhľadom

na skutočnosť, že H. trávi s odporcom minimum času, t.j. je v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje
každodennú starostlivosť, je podľa názoru matky zarážajúce, že odporca sa na týchto nákladoch má
podieľať len 1/2. Výživné sa v tomto konaní stanovuje do budúcna , a to až do času, kým sa bude
maloletá H. schopná sama živiť, t.j. v jej prípade minimálne na 4 roky (keďže od septembra nastupuje
na 4-ročné gymnázium). V čase, keď inflácia dosahuje rekordné výšky, čo sa odzrkadľuje v raste cien
všetkého (od potravín až po energie) je nepochybné, že matkou vyčíslené náklady na H. už strácajú na

aktuálnosti. Navyše s rastúcim vekom H. sa zvyšujú aj náklady na ňu. Zrejme bude mať záujem robiť si
autoškolu, zúčastňovať sa mimoriadnych školských aktivít (lyžiarsky kurz, tanečná a pod.), naďalej sa
chce venovať tancu aj klavíru a výživné určené súdom pokrýva len polovicu štandardných a opakujúcich
sa nákladov na H. (ako strava a bývanie).
Matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho výroku IV.

zmenil tak, že zaviaže odporcu prispievať na výživu maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 400,00
eur mesačne.

4.
Rozsudok v celom rozsahu napadol včasným odvolaním aj otec, viniac súd prvej inštancie, že tento

neúplne zistil skutkový stav veci, resp. na základe zisteného skutkového stavu dospel na základe
vykonanéhodokazovaniaknesprávnymskutkovýmzisteniamažerozhodnutievychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.
Otec namietal, že súd prvej inštancie nedokázal 3 roky rozhodnúť o jeho návrhu na schválenie
rodičovskej dohody a rozhodnutie (zamietnutie) vydal až po tom, čo bol vydaný rozsudok v tomto konaní

(o rozvode manželstva a ÚPP). Rodičia o rodičovskej dohode rokovali a obaja ju uzatvárali s najlepším
úmyslom zabezpečiť čo najvhodnejšie prostredie pre maloleté dieťa a s prihliadnutím na jeho vtedajšie
(aj budúce) záujmy. Hneď potom, ako sa matka stala vlastníčkou vlastného bytu a nasťahovala sa do
neho (polovica marca 2019), však podľa matky prestal dohodnutý režim dcére vyhovovať a dcéra, ktorá
mala v tom čase 11 rokov, začala podľa matky rozhodovať, ako sa chce stretávať s rodičmi. Ako sa

neskôr ukázalo a potvrdilo aj v tomto konaní, rodičovskú dohodu matka de facto nepovažovala za platnú
a je už zrejmé, že dcéru neviedla k tomu, aby bola dohoda rešpektovaná a dcéra strávila čas a budovala
si vzťah s obomi rodičmi. Matka sa už v marci 2019 odsťahovala do svojho nového bytu, ktorý nadobudla
(logicky ešte počas trvania manželstva) z vlastných prostriedkov (časť úver a časť vlastné zdroje, ktoré
nikdy relevantne nevysvetlila a nepreukázala, ako ich nadobudla, napr. notárska úschova jej nemala byť

vôbec vyplatená dodnes), pričom ide o byt s výmerou 70 m2 v nadštandardnom bytovom dome z roku
1999. Ako sa otec neskôr dozvedel, matka absolvovala s dcérou ohliadky „nových“ bytov a žiadala ju,
aby o tom otcovi nič nehovorila. Potom otec zistil, že takýchto záležitostí bolo viacero a vyvrcholením
bola tá skutočnosť, keď sa v rámci súdneho konania v roku 2022 otec dozvedel, že matka je rok PN,
je doma a nechodí do žiadnej práce, dcéra o tom vie, ale dcéra bola matkou „slušne požiadaná“, aby o

tom otcovi nič nepovedala. Pritom otec pravidelne vozieva dcéru do školy či zo školy alebo na krúžky,
nakoľko bol napr. nezamestnaný, resp. bol tiež PN, dcére o tom povedal a bolo zrejmé, že má na dcéru
čas, na rozdiel od matky, ktorá riadne chodila do práce (čo sa otec domnieval) a nevie ju preto vodiť do
školy, zo školy, na krúžky. Takýto tlak na to, aby si človek dával veľký pozor na to, čo hovorí a povie,
a aby nepovedal niečo, čím sa „prezradí“, je veľkým stresovým faktorom aj pre dospelého človeka, nie

to pre maloleté dieťa.
Ohľadom zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode otec uvádzal,
že s týmto nikdy nesúhlasil a ani nesúhlasí. Zotrváva na tom, aby maloleté dieťa bolo zverené do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko k tomu sú vytvorené všetky predpoklady a
neexistuje pre to žiadna prekážka a ani súd ani kolízny opatrovník nekonštatovali opak. Zároveň

uvedomuje aj badateľný doterajší vplyv matky, z ktorého sa dá dedukovať, prečo dcéra chcela a chce
tráviť s otcom menej času. Verí však, že toto obdobie bude prekonané a striedavá starostlivosť bude
lepším predpokladom pre následné vybalansovanie styku dcéry s otcom a matkou, než je zverenie doosobnej starostlivosti jedného rodiča. Podľa neho ak dcéra je u otca (alebo s ním ) bežne aj 1/3 mesiaca,
je skutočne adekvátne nazývať tento stav ako striedavá (nesymetrická) osobná starostlivosť.
Ohľadom výživného otec uviedol, že súd nezohľadnil to, že jeho PN naďalej trvá a že bude na

radu ošetrujúcej lekárky žiadať o invalidný dôchodok a že jeho spolupráca s obchodným partnerom
predpokladá príjmy s hodinovou sadzbou, ale objektívne nie je možné očakávať kvôli zdravotnému stavu
otca pracovný výkon 22 dní v mesiaci a 8 hodín denne. Hypotetický príjem otca je ešte k tomu „brutto“,
ako správne konštatoval súd, a otec ako podnikateľ hradí sám odvody (v roku 2022 sú minimálne odvody
vo výške 267,09 eur) a aj náklady. Súd prvej inštancie nespochybnil pracovnú neschopnosť otca a teda

rešpektuje, že jeho pracovná schopnosť je logicky obmedzená, resp. znížená, no na druhej strane určil
otcov hypotetický mesačný príjem na 968,00 eur až 1.003,20 eur brutto za odpracovanie 176 hodín
mesačne (hoci otec potvrdil a preukázal, že jeho PN stále trvá). V prípade matky súd určil hypotetický
mesačný príjem na 1.150,00 eur netto, hoci príjem matky bol v minulosti dlhodobo výrazne vyšší než
1.150,00 eur a dosahoval priemerne aj 1.400,00 eur mesačne. Súd preto nezohľadnil rozdielnosť v
potenciálnych príjmoch a nezohľadnil otcovu pretrvávajúcu PN a ani to, že matka dobrovoľne ukončila

svoj pracovný pomer a otec sa stal nadbytočným. Najmä však súd nezohľadnil, že starostlivosť o dcéru
bežne aj v rozsahu 1/3 mesiaca vykonáva a aj hradí priamo otec (dcéra býva u neho) a rovnako
významná a súdom nepovšimnutá okolnosť je druhá vyživovacia povinnosť otca voči jeho druhej
dcére D., momentálne študujúcej na vysokej škole. Platiť výživné v uvedenej výške nie je v otcových
možnostiach, nemá také mesačné príjmy a v zásade sa zopakuje situácia, že si bude musieť požičiavať

peniaze a tieto vracať.
On neuprednostnil svoje výdavky pred výdavkami na maloletú dcéru. Nežije v luxuse (kúri v dome napr.
uhlím),nechodínažiadnevlastnéluxusnédovolenky,nímpoužívanévozidlomáviacako10rokov,nemá
doma vírivku ani nič podobné. Jeho pomery boli preverované až „do nuly“ a poskytol naozaj všetku a
úplnú súčinnosť. Má za to, že v konaní preukázal, že mal dlhy a záväzky (ktoré ani súd nerozporoval) a

na ich úhradu použil príjmy iných pôžičiek či z predaja bytu. Tieto už dnes neexistujú a teda na ich úhradu
sa museli finančné prostriedky reálne vynaložiť. V konaní sa okrem iného preukázalo aj to, že matka
mala, má a používa okrem slovenských účtov minimálne aj jeden bankový účet v Českej republike (ona
je štátnou občiankou Českej republiky, dorozumieva sa po česky a má tam trvalý pobyt). O existencii
takého účtu otec tušil, no až v tomto konaní vyšlo najavo, o aký účet išlo. Ako doplnenie dokazovania

otec predložil aj prvú faktúru v súvislosti s obchodnou činnosťou a zmluvou, ktorú avizoval na súde. Ide
o jeho prvú vystavenú faktúru v roku 2022. Faktúra je za odpracovaných 76 hodín v mesiaci jún 2022
a v celkovej výške 418,00 eur.
Na základe vyššie uvedeného otec - manžel navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok ako celok vo veci, t. j. výrokov I. až V. zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

5.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje odvolanie odporcu voči výroku o
rozvode manželstva za účelové nakoľko s odporcom nežijú od 12.03.2019, s odporcom majú rozdelené

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov od roku 2015 a vyporiadané od roku 2018, t.j. už roky spolu
nehospodária, odporca je povinný do 45 dní od právoplatnosti výroku o rozvode zaplatiť jej 17.400,00 eur
z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
opätovne prikladá dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 27.08.2018
a upriamuje pozornosť na článok II bod 3. dohody, z ktorého je tento záväzok odporcu voči manželke

evidentný. Uvádzala, že odporca má už niekoľko mesiacov priateľku, s ktorou na základe jej dostupných
informácií (vrátane jej dvoch detí) trávi tohtoročnú letnú dovolenku v Španielsku. Táto priateľka vraj nie
je nik iný, ako v tomto konaní už známa L. M., ktorá od odporcu podľa jeho vlastných tvrdení kúpila byt
v J. P. Q. A. D. a kúpnu cenu vo výške 168.000,00 eur mu vyplatila „na drevo“, t.j. v hotovosti.
Podľa matky maloletej od začiatku nevyhovovalo striedanie na polovicu času. Dohodu o úprave styku s

dcérou podpísala v dobrej viere, že dcéra bude spokojná a bude mať priestor s oboma rodičmi. Avšak
veľmi skoro sa ukázalo, že realita je iná, že H. takáto úprava styku vôbec nevyhovuje. V máji 2019 matka
dohodla s odporcom stretnutie jej, odporcu a H. na ihrisku, kde rozoberali styk s H., odporca teda vedel
veľmi skoro, že situácia H. nevyhovuje, avšak toto ignoroval. Namietala, že odporca už dávno nevozí H.
pravidelne do a zo školy. Uvedené platilo len počas covidovej epidémie, a tiež len v tom čase, keď boli

školy otvorené, t.j. pár mesiacov (zhruba 5). Predtým aj potom H. bežne používala MHD – a sama (t.j.
už v jedenástich rokoch) čo odporcovi nevadilo. V čase začatia tohto konania mala 12 rokov, teraz má
15 a preto matka nevidí dôvod, prečo by mala byť vodená do a zo školy ktorýmkoľvek z rodičov.K stretnutiam s maloletou matka uvádzala, že otec s H. tento júl strávil celé 4 dni, zato bol ale so svojou
priateľkou a jej dvoma dcérami na dovolenke. Otec sa H. ozýva veľmi sporadicky, zhruba 1 správou
týždenne, žiadne telefonáty. Konkrétne ku dňu tohto podania sa H. ozval po vyše dvoch týždňov. Otca

vôbec nezaujímalo, na ktoré školy chce H. prestúpiť a v tomto smere nepohol ani prstom. H. jeho
nezáujem videla a odmietala sa s ním v čase svojich prestupových skúšok stretávať, resp. komunikovať
s ním. Odporca si vyzdvihuje H. u matky s vypratými vecami, vrátane hygienického vrecúška, naloží ju
do svojho mercedesu, odvezie ju na výlet, do reštaurácie či na návštevu k rodičom a potom ju vráti.
Matka poukazovala na odporcov alibistický prístup vo vzťahu k výživnému pre H.. Pokiaľ je jeho

zdravotný stav naozaj taký nepriaznivý, ako sa odporca snaží navodiť dojem, a naozaj nemôže pracovať
zo zdravotných dôvodov, je matka názoru, že ako zodpovedný otec by sa mal postarať o výživu svojej
maloletej dcéry iným spôsobom, napríklad tak, že by svoje podiely na nehnuteľnostiach svojej rodine
predal a nie daroval. Alebo by z predaného bytu nevrátil peniaze napr. matke, ktorej, ako odporca
tvrdil, zrekonštruoval pol bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca prezentoval na pojednávaní dňa
13.05.2022 svoju B. rodinu ako rodinne založenú, nepochybuje o tom, že by matka odporcu či brat

odporcu tie peniaze, ktoré im odporca vrátil (a šlo o sumy nemalé), darovali svojej jedinej nezaopatrenej
vnučkečineteri.Odporcavšaknamiestohľadaniaspôsobov,akozabezpečiťvýživupresvojunajmladšiu
dcéru, dokola tvrdí, že sa nemôže o dieťa postarať zo zdravotných dôvodov. A hoci vie, že jeho dcéra
trávi u matky väčšinu času od 09/2019, nikdy neprejavil záujem o podieľanie sa na nákladoch na H.,
začal platiť až na základe neodkladného opatrenia a aj to sa snažil opakovane zrušiť.

6.
Podaním doručeným súdu dňa 08.08.2023 zaslala matka ďalšie vyjadrenie – informovanie o nových
skutočnostiach. Uviedla v ňom, že odporca dňa 11.04.2023 podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh
na zníženie výživného, v ktorom žiadal konajúci súd, aby výživné určené v konaní na čas do rozvodu
manželstva, ktoré je povinný platiť svojej maloletej dcére, znížil z 250 eur/mesiac na 80 eur/mesiac.

Svoj návrh odporca odôvodnil tým, že od momentu vyhlásenia rozsudku (17.05.2022) po deň podania
návrhu na zníženie výživného (11.04.2023) nastala na jeho strane podstatná zmena okolností, a síce
výrazne zhoršený zdravotný stav, ktorý mu bráni v dosahovaní riadneho príjmu, ktorý by inak mohol mať.
Odporca tvrdí, že to s jeho zdravotným stavom ide dolu vodou a postupne sa stáva viac a viac nemohúci,
čo mu bráni vo využívaní jeho nadpriemerných zárobkových možností a schopností. Odporca predložil

aj 4 lekárske správy, z ktorých vyplýva, že odporca subjektívne opisuje bolesti chrbtice, a lekári mu
zhodne odporúčajú pravidelné cvičenie za účelom spevnenia brušného a chrbtového svalstva. Žiadne
iné ochorenia nemá, čo je v lekárskych správach explicitne uvedené. Indikátorom, že na tom odporca ani
zďaleka nie je zdravotne tak zle, ako sa snaží navodiť dojem, je skutočnosť, ktorú sa matka dozvedela
úplne náhodne začiatkom júna 2023, že sám odporca si na svoj profil na biznis sieti R. napísal, že

je držiteľom certifikátu/licencie Certificate Karate – S. C. karate 4 kyu čo znamená, že odporca má v
karate zelený pás, t.j. ani zďaleka nie je začiatočník, ktorý sa nevie hýbať. Informácia o odporcových
karatistických schopnostiach a úspechoch je, ako bolo vyššie uvedené, zrejmá z profilu odporcu na
biznis sieti R., a certifikát 4 kyu odporca získal v novembri 2022, t.j. v čase, kedy mal byť jeho zdravotný
stav mimoriadne zhoršený. V rozvodovom konaní bola povinnosť odporcu odkryť všetky svoje aktivity

(pracovné, biznisové) pred súdom. Odporca v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku o rozvode (t.j.
13.05.2022) bol jediným konateľom aj jediným spoločníkom v spoločnosti H. I.. I., túto skutočnosť však
odporca konajúcemu súdu zatajil.
Matka uvádza, že vo vzťahu k H. a nákladom s ňou spojeným sa situácia od mája 2022 zmenila. Maloletá
bola prijatá na strednú školu, navštevuje už gymnázium Bílikova v Bratislave. Tancovať však neprestala,

len z baletu presedlala na iný – moderný štýl. Trénuje cca 4x do týždňa, platí sa extra aj za choreografie,
kostýmy, súťažné poplatky aj náklady spojené s účasťou na súťažiach. Je vynikajúce vidieť, že sa z
maloletej stala majsterka Slovenska alebo laureátka majstrovstiev Európy, avšak táto jej záľuba je pre
matku finančne tak náročná, že hrozilo, že sa daných súťaží dcéra ani nebude môcť zúčastniť. Náklady
sa zmenili tak, že narástli do výšky, konkrétne je to mesačne takmer 700,00 eur - rozpis nákladov na

H. prikladá. Životné náklady sú mesačne cca 850,00 eur, spolu sú teda životné náklady matky a dcéry
na úrovni cca 1.500,00 eur. Čo sa týka zárobkových pomerov, momentálne matka zarába v čistom cca
1.260,00 eur mesačne. Jedna pracovná zmluva jej končí v auguste 2023, druhá v decembri 2023. Nebyť
výživného a finančnej pomoci rodiny a blízkych, nevie, ako by to zvládli.
Matka je názoru, že by mala byť otvorená aj otázka trov celého konania, nakoľko ona v rámci konania

preukazovala všetko riadne, včas a pravdivo. Toto sa však o odporcovi povedať nedá a vďaka jeho
správaniu mali minimálne jedno pojednávanie navyše na prvom stupni (13.05.2022 v rozsahu vyše 2
hodín), kde odporca musel preukazovať konajúcemu súdu, prečo sa zbavil všetkého svojho rozsiahleho
nehnuteľného majetku s výnimkou jednej nehnuteľnosti bezodplatne, ako naložil s odplatou – čonakoniec súdu aj tak nepreukázal. Navyše odporca zatajil súdu svoje majetkové pomery. Matka je
presvedčená o tom, že ustanovenie § 54 a § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. by mali byť v tomto konkrétnom
prípade aplikované s poukazom na správanie odporcu v tomto konaní, t.j. odporca by podľa názoru

matky mal aspoň čiastočne znášať trovy konania.

7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné
nie je, preto napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, pričom odvolanie matky maloletej vyhodnotil ako dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie

v časti výroku IV. o výživnom, ( a súvisiacom výroku o trovách konania ) podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP zrušil a v zrušenej časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

8.

Predmetom konania bol v danom prípade rozvod manželov a úprava práv a povinností rodičov
k maloletej H. na čas po rozvode. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené
zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov, pre zverenie
maloletejH.doosobnejstarostlivostimatkynačasporozvodemanželstva,úpravustykuotcasmaloletou
a stanovenie výživného otcovi v rozsahu, ako to preskúmavaným rozsudkom vyhodnotil súdu prvej

inštancie.

9.
Pokiaľ ide o odvolanie otca maloletej voči rozvodu manželstva, jeho podanie neobsahuje prakticky
žiadnenámietky,skutočnosti,okolnosti,ktorébypodľaodvolateľamohlisvedčiťonenaplnenípodmienok

pre rozvod manželstva účastníkov.
Súd prvej inštancie v konaní správne zisťoval, či manželstvo účastníkov vzhľadom na skutočnosti
uvádzané obidvomi manželmi môže ešte plniť svoj spoločenský účel, pričom so záverom, ku ktorému
po vykonanom dokazovaní dospel, vrátane ustálenia príčin rozvratu manželstva, sa plne stotožnil aj
odvolací súd. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je

dlhodobo a trvale rozvrátené a neplní svoj účel, ktorú skutočnosť potvrdili obaja manželia. V tejto
súvislosti možno poukázať aj na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvala na rozvode
manželstva a dostatočne presvedčivo prejavila svoj nezáujem na obnovení manželského spolužitia, ako
aj na stanoviská manžela prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie, nevykazujúce žiadnu
snahu o obnovenie manželského spolužitia. S prihliadnutím na skutočnosť, že manželia dlhodobo nežijú

v spoločnej domácnosti, rozvod ich manželstva aj podľa názoru odvolacieho súdu, súladného s názorom
súdu prvostupňového ,nebude v rozpore ani so záujmami maloletej dcéry, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

10.

Rovnako výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola maloletá H. zverená na čas po rozvode
manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd považuje za vecne a právne správny,
ako aj zodpovedajúci záujmom maloletej.
Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny
záver. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť

úsudku súdu prvej inštancie a mohli tak mať za následok zmenu jeho rozhodnutia, keď v konaní pred
súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre otcom
navrhované zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem
maloletého dieťaťa, ktorý je pre rozhodnutie súdu prioritný a prevyšuje záujem rodičov a ich predstavy,

pričom aj zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti musí byť vždy v súlade s ich
najlepším záujmom. Maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, chce s ním tráviť čas, nie však v rámci
striedavej osobnej starostlivosti. Napokon, tento model sa prestal realizovať voči maloletej už v jeseni
2019 a odvtedy je maloletá reálne v starostlivosti matky, s tým, že u otca trávi každý druhý víkend ajeden deň v týždni, s prespatím do druhého dňa. Takýto model maloletá preferovala zachovať aj pre
prípad rozvodu manželstva.
Odvolací súd preto, s prihliadnutím aj na vek maloletej ( 16 rokov ) rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

11.
Ani vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s maloletou odvolateľ neuviedol, v čom podľa neho spočíva

podstata nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Opakovane tvrdil, že maloletá je ovplyvňovaná svojou
matkou, čo sa malo prejaviť aj vo vzťahu dcéry k nemu, avšak v tomto prípade sa javí byť prirodzeným,
že maloletá má bližší vzťah s matkou, v domácnosti ktorej je prevažne vychovávaná, ako i to, že preberá
postoje matky, pričom však vo veku 16 rokov vie vyjadriť svoj názor, dokáže sformulovať svoje postoje
a názory, na ktoré je potrebné prihliadať a brať ich do úvahy. Maloletá je na čas a rozsah úpravy styku
zvyknutá a preto aj odvolací súd považoval úpravu styku vymedzenú vo výroku napadnutého rozsudku

za optimálnu, sledujúcu predovšetkým záujem maloletého dieťaťa tak, aby bol budovaný citový vzťah
maloletej nielen k matke, ktorá je preferenčným rodičom, ale aj k otcovi, ktorý sa takouto formou bude
podieľať na jej výchove.

12.

Otec svojim odvolaním bez zdôvodnenia napadol aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento
na zastupovanie a správu majetku maloletej oprávnil obidvoch rodičov. Odvolací súd považoval aj tento
výrok napadnutého rozhodnutia za vecne správny, keď v danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti
vylučujúce jedného z rodičov z výkonu zastupovania maloletej H. a správy jej majetku ako súčasti ich
rodičovských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

výroku o zastupovaní a správe majetku maloletej bez ďalšieho vysvetľovania svojho názoru potvrdil.

13.
Na strane druhej, vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca platiť výživné vo výške
260,-Eur, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky matky maloletej sú prevažne dôvodné.

Súd prvej inštancie rozhodoval dňa 13.05.2022, teda v čase, keď otec bol jediným konateľom a
jediným spoločníkom spoločnosti H. I.. I., napriek čomu túto skutočnosť, zistiteľnú aj bez súčinnosti otca
jednoduchým úkonom a majúcu nepochybne význam pri posudzovaní pomerov otca, jeho schopností
a možností vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, pri rozhodovaní nezohľadnil, rovnako ako
skutočnosť, že otec je živnostníkom a že skutočnosťou s možným vplyvom na posudzovanie výšky

výživného je aj vzťah otca k subjektu prevádzkujúcemu predajňu X.J. H. G. J., existenciu ktorého matka
maloletej tvrdila a ktorý vyplýva aj z vyjadrení otca, ktorý ho však zrozumiteľne a najmä hodnoverne
nevysvetlil (informácie matky by mali naznačovať jeho pozíciu min. vo funkcii vedúceho predajne).

14.

Pre stanovenie výšky výživného je dôležité, aby otec dokladoval nie len všetky svoje príjmy zo
svojho živnostenského podnikania a z obchodnej spoločnosti, ale aj majetok, ktorým v rámci týchto
podnikateľských aktivít disponuje, resp. disponoval, aby vysvetlil a dokladoval aj ekonomické pozadie
zmien, ku ktorým došlo v priebehu konania ( podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra už nie je
spoločníkom, ale iba konateľom obchodnej spoločnosti H. I.. I. ). Preveriť je potrebné aj tvrdenia matky

o tom, že otec bol schopný, napriek ním deklarovanému nedostatku financií, vynakladať prostriedky aj
na majetok jemu nepatriaci, a pri posudzovaní jeho životnej úrovne, na ktorej má maloletá podľa § 62
ods. 2 zákona o rodine právo sa podieľať, zohľadniť aj príjem otca za predaj nehnuteľnosti a možný
príjem, ktorého sa vzdal bezodplatnými prevodmi majetku.

15.
Súd musí mať na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp, preto súd nemôže
dôkazným bremenom zaťažiť osobu oprávnenú na výživné, resp. jej matku, ktorá inak v danom prípade
poskytuje súdu v tomto smere dostatok indícií, ani sa nemôže uspokojiť s údajmi povinného, ale musí
aj sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci.

Všeobecnepritommožnokonštatovať,žeakdieťažijesrodičom,ktoréhoživotnáúroveňjeporovnateľne
nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd v takomto prípade vychádza z predpokladu, žedruhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových
potrieb dieťaťa.
V danom prípade však súd prvého stupňa, napriek konštatovaniu, že možnosti otca sú výrazne vyššie

ako možnosti matky, považoval bez potrebných porovnaní a bez bližšieho vysvetlenia svojej úvahy
(s výnimkou konštatovania, že v čase styku s maloletou bude jej bezprostredné potreby financovať otec)
za primerané určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške iba polovice nákladov na oprávnené potreby
maloletej.

16.
Na základe týchto konštatovaných nedostatkov postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací
súd napadnutý rozsudok v časti výrokov I., II., III. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v odvolaním
napadnutom výroku IV. ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania za použitia ustanovenia § 389
ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 62 ods. 1 CMP ako vydané bez dostatočne zisteného
skutočného stavu veci (rozsah potreby doplnenia ktorého presahuje rámec odvolacieho konania) zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v už vyššie naznačenom
smere s tým, že povinnosťou súdu bude v zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové
konania, dôsledne zistiť osobné a majetkové pomery otca a matky, ako aj odôvodnené potreby maloletej,
porovnať životnú úroveň oboch rodičov, u ktorých je potrebné zohľadňovať nielen príjmy a oprávnené
výdavky, ale aj mieru osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, výsledky dokazovania znova vyhodnotiť a

po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie
odôvodniť dôsledne v súlade s požiadavkami kladenými naň procesným predpisom.
Výrok VI rozhodnutia súdu prvého stupňa o zrušení uznesenia č.k. 25P/37/2019 – 197 zo dňa
10.02.2021 zrušil odvolací súd vzhľadom na jeho zjavnú nedôvodnosť vyplývajúcu zo skutočnosti, že
toto rozhodnutie, ako na to správne vo svojom odvolaní správne poukázal otec maloletej, bolo zrušené

už rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/37/2019 – 514 zo dňa 17.05.2022 právoplatným
dňa 14.06.2022.

17.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18.
Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu jednomyseľne prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).