Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317201710
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4317201710.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X, D., zastúpená: Občianske združenie OPOS, so sídlom A.Hlinku 1084/24A, Trenčianska
Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom
Piaristická707/25,Trenčín,IČO:47234679,ourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúverovejzmluvy,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.
k. 12C/13/2017- 491 zo dňa 16. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom určujúcom výroku I. a vo výroku o trovách
konania IV. m e n í takto:
Súd žalobu žalobkyne v časti určenia, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014
uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.2.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že spotrebiteľský úver
zo zmluvy č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 a úver č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 je bezúročný a bez

poplatkov, určil, že zmluva o úvere č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 a zmluva o úvere č. 44014109078
zo dňa 26.4.2014 sú neplatné. Ďalej žiadala, aby žalovaný vydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 683,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.10.2016 až do zaplatenia
a zároveň jej zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 562,92 eura, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že z dôvodu finančnej tiesne uzatvorila so
žalovaným spotrebiteľskú zmluvu č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 na základe ktorej jej žalovaným bol
poskytnutý úver vo výške 470 eur a spotrebiteľskú zmluvu č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014, ktorou jej

bol poskytnutý úver vo výške 800 eur. Poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky, na nerozpísanie
splátok úveru na istinu, úroky a poplatky, ako aj nesprávne či chýbajúce uvedenie výšky RPMN. Uviedla,
že zaplatila žalovanému na úveroch celkovo sumu 1.953,46 eura.

2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č.k. 12C/13/2017 - 120 zo dňa 3.4.2018 napadnutým
rozsudkom určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 uzavretý medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov ( výrok I). Ďalším výrokom určil, že spotrebiteľský

úver zo zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný
a bez poplatkov ( II). Žalovaného zaviazal vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 683,46
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 5.11.2016 do zaplatenia a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku ( III). Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške5,05 % ročne zo sumy 683,46 eur od 24.10.2016 do 4.11.2016 zastavil ( IV). V časti zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 683,46 eura od 5.11.2016 do zaplatenia zamietol ( výrok V).
Ďalej konanie v časti o určenie, že zmluva o úvere č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 a č. 4404109078

zo dňa 26.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, zastavil ( VI). Žalobu v časti o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 562,92 eur zamietol ( výrok VII). O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Voči výroku rozsudku
súdu prvého stupňa, t.j. výroku č. IV., V., VI., VII. odvolanie nebolo podané zo strany žalobcu ani zo
strany žalovaného.

3. V dôsledku odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd v Nitre rozsudkom
č.k.7Co/108/2019-195rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvyhovujúcomvýrokuI., ktorýmsúd
určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 je bezúročný a bez poplatkov
potvrdil, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II., ktorým súd
určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 je bezúročný a bez poplatkov,

a výroku III., ktorým zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj vo výroku o
trovách konania zrušil, a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4.1 Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver zo
zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez

poplatkov ( I.). Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 499,10 eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 499, 10 eur od 5.11.2016 do zaplatenia a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku ( II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol ( III.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 9,2 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1-3, § 54 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 4 zákona č. 129/2010
Z.z. Poukázal na to, že v ďalšom konaní požiadal Národnú banku Slovenska o verifikáciu RPMN, a to v
úverovej zmluve č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 a zmluvy o revolvingovom úvere, úvere z karty zo dňa

26.4.2014. Národná banka Slovenka v stanovisku čl. 276 uviedla, že hodnota RPMN v zmluve o úvere
je vo výške 25,44 % za týchto predpokladov: čerpanie úveru v celkovej výške 800 eur na tretí deň od
podpisu zmluvy, t.j. dňa 29.4.2014, dátum prvej splátky 29.5.2014., dátum každej nasledujúcej splátky
k 15. dnu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 15.4.2019., 60 rovnakých mesačných splátok vo výške
22,32 eur. Výška splátky je určená na základe celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa §

2 písm. h/ zákona č. 129/2010 ( t.j. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom )
a podľa údaja o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom uvedenej v zmluve o úvere vo výške 1.339,20
eur ( 60 x 22,32 eur). Splátka nezahŕňa poplatok za poistenie „ Prémium“ ( 1,69 eur). Hodnota RPMN
v zmluve o úvere je 30,08 % , ak sa do výpočtu za vyššie uvedených predpokladov (dosadí splátka vo

výške 24,01 eur), s poplatkom za poistenie 1,69 eur.

4.2 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie opätovne podrobil zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, t.j. zmluvu č. 4404109078 súdnemu prieskumu a zistil, že predmetná zmluva
neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , pričom sa

zaoberal výškou RPMN, ktorá predstavovala 25,4 %. Podľa stanoviska Národnej banky Slovenska
uvedený údaj o RPMN bol uvedený nesprávne. Súd uviedol, že zákon v zmluve o spotrebiteľskom
úvere požaduje uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom je nepochybené, že do
kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN

ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť
úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN, nie
je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takého výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru. V uvedenej úverovej zmluve,

po jej opätovnom preskúmaní však matematický výpočet RPMN absentuje a tak podľa názoru súdu táto
zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, a to v zákonom
stanovenom rozsahu. V uvedenej zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom absencia tejto vyššie uvedenej podstatnej náležitostispôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že predmetná
zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zákonom stanovenom rozsahu podľa § 9 ods. 2 písm.
j/ zákona č. 129/2010, je podľa názoru súdu nepodstatný dôvod - rozpor výšky RPMN i napriek tomu,

že Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení poukázala na nezrovnalosti podľa obsahu zmluvy
o uvedenom údaje, t.j. RPMN vo výške 25,4 %, s poukazom na ďalšie údaje uvedené v predmetnej
úverovej zmluve, predovšetkým berúc do úvahy, že hodnota RPMN v zmluve o úvere by bola 30,08
% ak sa do výpočtu dosadí splátka vo výške 24,01 eur ( s poplatkom za poistenie „Premium“ 1,69 %).
Súd prvej inštancie preto určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 je

v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom
na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného od 1.1.2018, v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. že žalobkyňa nemusí preukazovať naliehavý
právny záujem na takomto určení.

4.3 Žalobkyňa sa predmetnou žalobou zároveň domáhala vydania bezdôvodného obohatenia celkovo
vo výške 683,46 eura s odôvodnením, že zmluva o úvere č. 6208123496 a zmluva o úvere č.
4404109078jebezúročnáabezpoplatkov,stým,žezaplatilazreálnejposkytnutéhoúverucelkovosumu
1.953,46 eur a úvery jej boli poskytnuté vo výške 470 eur + 800 eur, t.j. 1.270 eur. Prvým rozsudkom
súdu prvej inštancie bolo určené, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 6208123496 zo dňa 28.8.2012 je

bezúročný a bez poplatkov, pričom odvolací súd rozsudkom sp. zn. 7Co/108/2019-195 rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti potvrdil. Z doplneného dokazovania ( čl. 218, 252, 332) mal súd preukázané,
že žalobkyňa čerpala úver z úverovej zmluvy č. 6208123496 vo výške 736,10 eur, ktoré finančné
prostriedky boli poukázané na účet žalobkyne, a uhradila na tomto úvere sumu celkovo 1.235,20 eur
( čl. 21). Z dôvodu, že súd určil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, titulom bezdôvodného

obohatenia zaviazal tak žalovaného žalobkyni uhradiť celkovo sumu 499,10 eur, t.j. rozdiel medzi reálne
zaplatenou sumou 1.235,20 eur a reálne poskytnutým úverom 736,10 eur. Žalobkyňa sa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia aj z dôvodu, že považovala aj ďalší úver z úverovej zmluvy č.
4404109078 za bezúročný a bez poplatkov, pričom súd po doplnenom dokazovaní určil, že predmetný
úver je bezúročný a bez poplatkov, avšak nakoľko žalobkyňa z predmetného úveru neuhradila ani len

reálne poskytnutý úver vo výške 800 eur a zaplatila len celkovo sumu 718,26 eur, tak súd vo zvyšnej časti
uplatneného nároku žalobu zamietol, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatil titulom bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy o úvere č. 4404109078. Nakoniec súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu 499,10
eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 499,10 eura od 5.11.2016, kedy sa preukázateľne

žalovaný dostal s plnením do omeškania až do zaplatenia, a to v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O nároku na náhradu prvoinštančného
a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP, pričom s poukazom
na pomer úspechu a neúspechu strán sporu v celom konaní, t.j. úspech žalobkyne 54,60 %, úspech
žalovaného 45,4 %, priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celkom rozsahu

9,20 %, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

5.1 Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to voči výroku I., ktorým súd
určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 uzavretý medzi žalobkyňou a

žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a súvisiacemu výroku IV. Žalovaný sa nestotožnil so záverom
súdu prvej inštancie o tom, že úverová zmluva č. 4404109078 zo dňa 26.04.2014 je bezúročná a bez
poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
Zdôraznil, že výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre jej výpočet,
ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve v zmysle indikatívneho výpočtu. Klient bol pred podpisom

úverovejzmluvypresneinformovanýovšetkýchpoložkách,ktorévstupujúdovzorcanavýpočetRPMNa
sú uvedené aj priamo v úverovej zmluve. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora
EÚ C-485/19 zo dňa 22.04.2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia, ktorým Súdny dvor vo vzťahu
k položeným prejudiciálnym otázkam ustálil: „Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48,
ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C-42/15, EU:C:2016:842), sa

majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením uvedeného rozsudku a pred
zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol v ňom
prijatý.“ Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo by malo byť
rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že nemôže ísť o ten istý prípad ako je uvedenie
nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa alebo jeho úplné neuvedenie, ktoré vnútroštátna úprava
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že sa spotrebiteľský

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5.2 Žalovaný zdôraznil, že jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej
zmluve v časti Úver na strane 1., kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t.j.
výška úveru 800 eur, výška mesačnej splátky 24,01 eur, termíny splatnosti splátok – každý mesiac do

15.dňa, počet splátok 60, ročná úroková sadzba 22,67 %, RPMN 25,4%, priemerná hodnota RPMN
25,85%, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.339,30 eur, termín konečnej splatnosti 60 mesiacov po
poskytnutí úveru a to do 15. dňa v mesiaci. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021 (z bodu 11. odôvodnenia) uviedol:
„Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Pri tomto údaji preto zákonodarca požaduje súčasne uviesť všetky predpoklady použité na

jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Dovolací súd má za to, že v predmetnej úverovej
zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru,
výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných
poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú ...zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č.
129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej

percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne
v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.“

5.3Žalovanýtiežnamietalajnázorsúduprvejinštancie,ževúverovejzmluvejehodnotaRPMNuvedená
nesprávne v neprospech spotrebiteľa, napriek tomu, že hodnota uvedená v úverovej zmluve je totožná

s výpočtom realizovaným Národnou bankou Slovenska a to v hodnote 25,44%. Poukázal na § 2 písm.
h), g) zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej zdôraznil, že v samotnej úverovej zmluve je tak poistenie, ako aj
ďalšie alternatívne služby upravené v časti „DOPLNKOVÉ SLUŽBY“ Klient je pri uzatváraní úverovej
zmluvy dopytovaný okrem požadovanej výšky úveru a výšky splátok aj ohľadne možnosti uzatvorenia
poistného, či iných doplnkových služieb a je len na slobodnom rozhodnutí samotného klienta, či sa

pre niektorú z doplnkových služieb rozhodne alebo nie. V uvedenom prípade si klient mohol okrem
poistenia zvoliť službu „zmenu výšky a počtu splátok“ a tiež službu „odložené splátky“, ktoré si klient
nezvolil, preto je v políčku pri nich uvedené slovo NIE. Ak by klient nemal záujem o poistenie rovnako
by v príslušnom políčku bolo uvedené slovo NIE. S tým súvisí nevyhnutnosť pri prepočte celkovej
čiastky splatnej spotrebiteľom odpočítať od súhrnnej sumy úhradu za poistné a výsledkom je suma

uvedená v úverovej zmluve ako celková čiastka splatná spotrebiteľom. Žalovaný preto považoval tak
výšku celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom ako aj hodnotu RPMN za správnu a v súlade so zákonnými
požiadavkami. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i

odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,

ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v napadnutom určujúcom výroku I. a vo výroku o trovách konania

IV. zmenil podľa § 388 CSP tak, že súd žalobu žalobkyne v časti určenia, že spotrebiteľský úver zo
zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie zostala žaloba žalobkyne ohľadom určenia, že

spotrebiteľský úver zo zmluvy č. 4404109078 zo dňa 26.4.2014 je bezúročný a bez poplatkov a v časti, v
ktorej žiadala zaviazať žalovaného žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 683,46 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 5.11.2016. Išlo o zrušujúce výroky prvého rozsudku súdu
prvej inštancie a v ostatnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.9. Pri opätovnom skúmaní zmluvy o úvere č. 440419078 súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
uvedenej úverovej zmluve absentuje matematický výpočet RPMN, pretože v uvedenej zmluve nie sú

uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto táto
zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. Odvolací
súd sa s týmto právnym posúdením súdu prvej inštancie nestotožnil. Žalovaný v tomto smere namietal
nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
„zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.“ Súd prvej
inštancie dôvodil, že toto ustanovenie vyžaduje, aby sa v zmluve uviedol aj matematický výpočet výšky
RPMN,avšakžiadnatakátopožiadavkazcitovanéhoustanovenianevyplýva.Vpredmetnomustanovení
je iba uvedené, že je potrebné uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov. Tieto predpoklady pre výpočet RPMN sú pritom špecifikované priamo v úverovej zmluve
( strana 1), kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t.j. výška úveru 800 eur, výška
mesačnej splátky 24,01 eur, termíny splatnosti splátok – každý mesiac do 15.dňa, počet splátok 60,
ročná úroková sadzba 22,67 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.339,30 eur, termín konečnej
splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v mesiaci. Z uvedených predpokladov

nakoniec vychádzala aj NBS, na ktorú súd robil dopyt ohľadom správnosti výpočtu výšky RPMN, a ktoré
uvádza aj vo svojom stanovisku ( čl. 277).

10. Na podporu tejto argumentácie žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021, v ktorom je uvedené, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/

zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN
špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.

11. Odvolací súd zastal rovnaký názor, že zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 písm.

j) nevyžaduje, aby veriteľ do úverovej zmluvy uvádzal priamo vzorec výpočtu RPMN. Zákonodarca
jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnejmierynákladov,pričompodpredpokladminiejemožnérozumieťuvedenievzorcavýpočtu,
ktorý navyše je obsiahnutý priamo v prílohe č. 2 zákona.

12. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj názor súdu prvej inštancie o nesprávnej výške RPMN.
Súd prvej inštancie však svoje rozhodnutie o tom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov
založil na vyššie uvedenom posúdení o nedostatku matematického výpočtu výšky RPMN v zmysle §
9 ods. 2 písm. j/, preto súd v rozhodnutí ( bod 24) výslovne uviedol, že považuje za nepodstatný
dôvod – rozpor výšky RPMN. Súd prvej inštancie bližšie neuviedol v čom spočíva rozpor výšky RPMN

apoukázalibanavýpočetRPMNvyplývajúcizostanoviskaNBS.Odvolacísúdpretoibaokrajovodopĺňa,
že výška RPMN vypočítaná zo strany NBS je zhodná s výškou RPMN uvedenou v zmluve o úvere,
a to 25,44% za predpokladu, že do nákladov a mesačnej splátky sa nezahŕňa splátka za poistenie
vo výške 1,69 eura mesačne. Iba v prípade, že by splátka poistenia bola súčasťou nákladov úveru,
tak by výška RPMN bola 30,08%. Z úverovej zmluvy zo dňa 26.4.2014 pritom vyplýva, že Poistenie

výdavkov ( bod 56) je dobrovoľnou doplnkovou službou a spotrebiteľ si zvolil Balíček Premium. Uvedené
vyplýva aj z formulára – Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je výslovne
uvedené, že poistenie na zabezpečenie úveru nie je povinné. Keďže spotrebiteľ – žalobkyňa nemusela
uzatvoriť súčasne s úverovou zmluvou aj poistnú zmluvu a išlo dobrovoľnú doplnkovú službu, tak splátka
poistného vo výške 1,69 eura sa nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa, a preto výška RPMN

25,44% je uvedená v úverovej zmluve správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné.
V konaní nebolo preukázané, že by v úverovej zmluve č. 440419078 absentovala zákonná náležitosť
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. a z toho dôvodu by nutné úverovú zmluvu považovať za

bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým určil, že spotrebiteľský úver zo zmluvy č.
4404109078 zo dňa 26.4.2014 uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov
je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta. Rovnako bolo potrebnézmeniť aj výrok IV. o trovách konania, pretože sa zmenil aj pomer úspechu a neúspechu strán sporu.
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 2 CSP. V konaní
mala žalobkyňa len čiastočný úspech, a to v rozsahu určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej

zmluvy č. 6208123496, tiež mala prevažný úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia ( 73%)
a naopak mala neúspech pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy č. 4404109078,
pri určení neplatnosti predmetných úverových zmlúv ( zastavené konanie) a tiež nároku na vydanie
finančného zadosťučinenia. Odvolací súd zastal názor, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu je
približne rovnaký, preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

prvoinštančného i odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).