Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222202806
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7222202806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., D. D. XX, o zaplatenie
8.062,14 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 40Csp/87/2022-98 z 21.11.2022 Okresného
súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.062,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
7.751,53 € od 10.11.2021 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.062,14 €
sprísl.anáhradytrovkonaniatitulomzmluvyoúvere.Vžalobeuviedol,žepohľadávkuuplatnenúvtomto

konaní nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 9.11.2021 uzavretej medzi postupcom
Tatra banka, a.s. a žalobcom ako postupníkom. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ dňa
15.2.2018 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické
osoby č. 3018508176, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 8.750 €, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 162,27 €, a to až do celkovej čiastky vo výške
11.858,44€.Žalovanýpredpísanésplátkyneplnilriadneavčasvdôsledkučohohopôvodnýveriteľlistom
zo dňa 4.3.2019 upozornil na omeškanie s úhradou dlhu a možnosť zosplatnenia úveru. Keďže žalovaný

napriek výzve dlžné splátky neuhradil, pôvodný veriteľ úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval
listom z 2.4.2019. Na predmetný úver žalovaný doposiaľ uhradil len 998,47 €. Žalovaná suma 8.062,14
€ pozostáva z istiny vo výške 7.751,53 €, riadneho úroku vo výške 297,55 € a úroku z omeškania vo
výške 13,06 €.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky. Vzniesol námietku
premlčania a dodal, že zo žalobcom predložených dokladov nebolo možné určiť o splatnosť, ktorého

úveru ide.

4. Vec posúdiac podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 6, 9, § 54a, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), §1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej
len ,,ZoB“), § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“) dospel súd k záveru o dôvodnosti žaloby
vcelomrozsahu.Zmluvuposúdilvsúladesprávnouúpravouzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Ďalej
preskúmal možné premlčanie nároku so záverom, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Uviedol, že
mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 4.4.2019, pre splátku splatnú dňa 18.12.2018. Premlčacia

doba začala plynúť uplynutím troch mesiacov od jej splatnosti, t.j. dňa 19.3.2019. Trojročná premlčacia
doba, ktorá sa predlžuje za celé obdobie neplynutia lehôt tzn. o 76 dní od 27.3.2020 do 30.4.2020
a od 19.1.2021 do 28.2.2021 v zmysle zák. č. 62/2020 Z. z., by tak uplynula dňa 3.6.2022. Žaloba
bola na súd podaná ešte dňa 22.3.2022 počas plynutia premlčacej doby, teda včas. Za nepremlčané
považoval aj splátky splatné dňa 18.12.2018, 18.1.2019 a 18.2.2019, u ktorých plynie premlčacia doba
samostatne. V súvislosti so zákonným postupom zosplatnenia úveru v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ

konštatoval splnenie zákonných podmienok, keď pôvodný veriteľ v dôsledku neplnenia predpísaných
splátok upozornil žalovaného na omeškanie a možnosť zosplatnenia úveru výzvou pred mimoriadnou
splatnosťou zo 4.3.2019, ktorá sa preukázateľne dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Následne
úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom z 2.4.2019, ktorý sa rovnako preukázateľne dostal
do dispozičnej sféry žalovaného dňa 4.4.2019 uložením na pošte. Súd mal za preukázané aj splnenie

podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB a postúpenie pohľadávky vyhodnotil ako platné. Zmluva o postúpení
pohľadávky z 9.11.2021 je riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami a jej prílohou je špecifikácia
predmetnej pohľadávky. Zaoberal sa aj primeranosťou odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver
porovnajúc štatistiku Súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom ku 31.12.2017 a zistil, že

priemerná RPMN sa pohybovala na úrovni 8,75 %. Zmluvne dojednaná odplata vo výške 12,32 % za
predmetný spotrebiteľský úver potom neprevyšovala dvojnásobok priemernej RPMN vo výške 17,50
% a je primeraná. Obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že zo žalobcom predložených dokladov
nebolo možné určiť, o splatnosť ktorého úveru ide, súd vyhodnotil ako neúčinnú. Z osvedčenia o
elektronickej akceptácii úverovej zmluvy č. 3018508176 vyplýva, že došlo k poskytnutiu bezúčelového

spotrebiteľskéhoúveru,čísloproduktuLD1804600122.Čísloproduktujezároveňidentifikačnýmúdajom
ktomutospotrebiteľskémuúveruatentoidentifikačnýúdajjeuvedenývoznámeníovyhlásenísplatnosti,
vo výzve pred mimoriadnou splatnosťou a v oznámení o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a dôvody uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnenú dlžnú sumu
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po postúpení

pohľadávky do zaplatenia. O trovách konania rozhodol v súlade s 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

a/, e/ a f/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.
Vzniesol námietku premlčania voči splátkam splatným dňa 18.12.2018, 18.1.2019 a 18.2.2019 z dôvodu,
že pôvodný veriteľ neupozornil žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 OZ na možnosť zosplatnenia úveru.
Okrem toho tvrdil, že pôvodný veriteľ úver nezosplatnil do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, preto
mu právo na zosplatnenie úveru zaniklo. Opätovne namietal aj neplatnosť postúpenia pohľadávky, a to

z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávok je len rámcovou zmluvou, ktorá odkazuje na prílohu na CD
nosiči, čo neumožňuje jej verifikáciu. Mal za to, že zmluva postúpení pohľadávok a jej prílohy nespĺňajú
formálne náležitosti, príloha nie je v písomnej forme a nie je podpísaná. Postúpenie pohľadávky preto
považoval za neplatné.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prejavil súhlas s napadnutým rozhodnutím a považoval ho za vecne
správne. Mal za to, že úver bol pôvodným veriteľom riadne zosplatnený v súlade s § 53 ods. 9 a §
565 OZ. Tiež trval na tom, že boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8
ZoB. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania uviedol, že svoj nárok si uplatnil včas. V danom
prípade došlo v súlade s ust. § 565 a § 53 ods. 9 OZ k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre

nesplnenie splátky splatnej dňa 18.3.2019. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 18.3.2019
tak začala v súlade s ust. § 103 OZ plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru (v posudzovanom prípade od splátky splatnej dňa 18.3.2019) a uplynula
by najskôr dňa 2.6.2022 (18.3.2019 + 3 roky a 76 dní počas, ktorých v priebehu predchádzajúcich 3rokov premlčacia lehota neplynula v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami). Keďže žaloba bola na súde
podaná dňa 22.3.2022, žalobca mal za to, že svoj nárok uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej
doby. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaný v replike zotrval na svojich námietkach a dodal, že žalobca doposiaľ nepredložil originál
Zmluvy o postúpení pohľadávok a žalobcom uvedený výpočet plynutia premlčacej doby považoval
za nesprávny. Tiež podotkol, že žalobca doposiaľ nepredložil súdu oprávnenie NBS na nadobúdanie
pohľadávok od peňažných ústavov.

8. Žalobca v reakcii na námietky žalovaného uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je
povinný v súdnom konaní predkladať originály zmlúv. Tiež uviedol, že oprávnenie NBS je zverejnené
na internetovej stránke NBS, preto nepovažoval za potrebné ho osobitne preukazovať. V súvislosti
s premlčaním nároku zotrval na svojich predošlých argumentoch.

9. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2
CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, e/, a f/ CSP), pričom dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie
Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne
zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/,
e/, a f/ CSP, t. j. neboli splnené procesné podmienky, súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je založený na tom, že v konaní neboli splnené
procesné podmienky. Procesné podmienky definuje samotný Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1)
ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva
vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba,
splneniepoplatkovejpovinnosti),podmienkynastranesúdu(právomoc,príslušnosť,zákonnéobsadenie

súdu),procesnépodmienkynastraneúčastníkov(procesnásubjektivita,procesnáspôsobilosť,prípadné
povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv.
negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie
splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou
výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej

príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí. Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia
konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky
niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku
absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania.

Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej
podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na
odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví (za
výnimky z tohto pravidla sa však v určitej miere považuje poplatková povinnosť, pri nesplnení ktorej
v niektorých prípadoch súd konanie nezastaví, ako aj povinné zastúpenie advokátom, pri nedostatku

ktorého nebude následkom zastavenie konania, ale neprihliadanie súdu na úkony strany, čo následne
vyústi do straty sporu). Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade,
keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

13. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ CSP odvolací súd uvádza,

že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto
postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jejdôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
Na druhej strane, súdu nemožno klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na
trovy dôkazu (§ 253 CSP).

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu, z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní dospel k
záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach
a povinnostiach sporových strán. Platnosť postúpenia pohľadávky ako aj plynutie premlčacej doby
uplatneného nároku správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite

odôvodnil, a odvolací súd nezistil žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebehkonaniaacitovalprávnepredpisy,ktoré
aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie

majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v
súlade s ustálenou súdnou praxou, s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na neho odkazuje
podľa § 387 ods. 2 CSP.

16. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia
súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

17. V súvislosti s námietkou voči neplatnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu odvolací súd konštatuje,

žesúdprvejinštancietútootázkusprávneprávneposúdil.ŽalobcavkonanípredložilZmluvuopostúpení
pohľadávok spolu s jej prílohou obsahujúcou špecifikáciu predmetnej pohľadávky, čo odvolací súd
považuje sa dostatočné. Zároveň mal súd prvej inštancie za preukázané a odvolací súd rovnako zhodne
konštatuje splnenie podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky v súlade s § 92 ods. 8 ZoB. Za
výzvu v zmysle § 92 ods. 8 ZoB súd považoval výzvu pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 4.3.2019.

Zároveň v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní viac než 90 kalendárnych dní a predmetná
pohľadávka sa stala splatnou v celosti v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pre porušenie
zmluvných povinností zo strany žalovaného.

18. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd mal za preukázané aj splnenie podmienok pre

zosplatnenie úveru. Podmienky uvedené v § 53 ods. 9 a § 565 OZ boli splnené vo vzťahu k splátke
splatnej dňa 18.12.2018, ktorú žalovaný neuhradil. Veriteľ mohol úver zosplatniť po uplynutí 3 mesiacov
odomeškaniasúhradoutejtosplátky,tedanajskôrdňa19.3.2019,alezároveňdosplatnostinasledujúcej
splátky, teda najneskôr do 18.4.2019. Pôvodný veriteľ úver platne zosplatnil dňa 4.4.2019, teda v deň
doručenia žiadosti o zaplatenie celého zostatku úveru do dispozičnej sféry žalovaného.

19. Vo vzťahu k námietke premlčania odvolací súd uvádza, že v prípade, ak veriteľ využije právo v
zmysle § 565 OZ požadovať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia niektorej splátky, vo
vzťahu k celému zosplatnenému dlhu je potrebné osobitne ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby
zosplatneného zostatku dlhu. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade zosplatnenia dlhu, ktorý vznikolna základe spotrebiteľskej zmluvy nemožno vychádzať z aplikácie ustanovenia § 103 veta druhá OZ
bez súčasného zohľadnenia osobitosti vyplývajúcej z novo zavedenej úpravy obsiahnutej v ustanovení
§ 53 ods. 9 OZ. Odvolací súd vychádza z úvahy, že v takomto (špecifickom) prípade pri posúdení

začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu je možné použitie ust. § 103 veta druhá OZ iba
za súčasnej aplikácie ust. § 565 OZ a novozavedeného ust. § 53 ods. 9 OZ pri jeho výklade. Dany´
aplikačný problém vyvstal práve v súvislosti s novozavedeny´m ust. § 53 ods. 9 OZ, ktorý tak zasiahol
do dovtedy platnej úpravy vychádzajúcej z ust. § 103 v spojení s § 565 OZ, vo vzťahu ku ktorým súdna
prax bola jednotná. Predpoklad pre zosplatnenie úveru v zmysle § 565 OZ (v prípade ak sa nejedná

o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy) spočíva v právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky. V tom
prípade, môže veriteľ vyvolať predčasnú splatnosť zostávajúceho dlhu v prvý deň omeškania dlžníka
so zaplatením splátky a v tento deň si ho aj uplatniť na súde. Je preto len logické, že práve v tento
deň podľa ust. § 103 veta druhá OZ (ktorý odkazuje na ust. § 565 OZ) začína plynúť premlčacia doba
pre uplatnenie zosplatnenej časti záväzku. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ však zaviedlo novú podmienku
pre aplikáciu ust. § 565 OZ, vzťahujúcu sa iba na spotrebiteľské zmluvy, keď možnosť veriteľa žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je v zmysle tohto ustanovenia posunutá až
na dobu po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky (za súčasného splnenia
ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň
15 dní pred uplatnením tohto práva). Je preto v takomto prípade potrebné zohľadniť, že veriteľ môže
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru až po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie

s ktorou sa stal splatným cely´ dlh (do splatnosti najbližšej splátky).
20. Odvolací súd má za to, že pri aplikácii ustanovenia § 103 veta druhá OZ v prípadoch spotrebiteľských
zmlúv, nemožno vychádzať iba z doslovného znenia tohto ustanovenia, ale pri jeho výklade je potrebné
zohľadniť špeciálnu úpravu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku ktorej sa v týchto prípadoch k
právnej skutočnosti nesplnenia úverovej splátky musí pripojiť aj právna udalosť uplynutia troch mesiacov

od omeškania s jej zaplatením.
21. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia premlčacej doby,
a to po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 18.12.2018, teda odo dňa 19.3.2019.
Zároveň správne zohľadnil neplynutie premlčacích lehôt po dobu 76 dní v súlade so zák. č. 62/2020 Z.
z.. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 3.6.2022, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 22.3.2022,

teda včas. Premlčané nie sú ani splátky splatné 18.12.2018, 18.1.2019 a 18.2.2019, ktorých premlčacia
doba začala plynúť 19.3.2019 spolu s celým zosplatneným dlhom, nie samostatne, ako to uviedol súd
prvej inštancie. Veriteľ úver zosplatnil pre neuhradenie splátky splatnej dňa 18.12.2018, ktorá je preto
zahrnutá do celého zosplatneného dlhu, premlčacia doba však začína plynúť až uplynutím 3 mesiacov
odo dňa omeškania žalovaného s úhradou tejto splátky.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd preto priznal náhradu trov odvolacieho
konania procesne úspešnému žalobcovi.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).