Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/87/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6616212314.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/X, štátny občan SR, právne zastúpeného Viktóriou
Hellenbart, Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom ul. M. Rázusa 146/23, Lučenec proti žalovanému:
1/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská

Štiavnica, IČO: 36 022 047 a 2/ Slovenská republika, zastúpená Slovenským vodohospodárskym
podnikom, štátny podnik, odštepný závod Banská Bystrica 974 98, so sídlom Partizánska cesta 69,
v konaní o zaplatenie 6.592,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
17C/2004/2016-384 zo dňa 16. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách konania
rozhodol okresný súd tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o trovách
konania (výrok II.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal

zaviazaťžalovanéhoSlovenskývodohospodárskypodnik,štátnypodnik,BanskáŠtiavnicanazaplatenie
čiastky 2.516,- Eur. Ako dôvod uviedol, že je výlučným vlastníkom C-KN parciel č. XXX/X o výmere 869
m2, záhrady, č. XXX/X o výmere 582 m2, záhrady, č. XXX/X o výmere 700 m2, zastavané plochy a
nádvoria, v katastrálnom území obce Tomášovce, zapísaných na LV č. XXX. S parcelami vo vlastníctve
žalobcu susedí koryto Krivánskeho potoka, ktoré sa nachádza na C-KN parcele č. XXXX/X o výmere
7317 m2, vodné plochy. Podľa správy Okresného úradu Lučenec, katastrálny odbor zo dňa 30.08.2006

bolo pôvodné koryto Krivánskeho potoka zakreslené v mape ako C-KN parcela č. XXXX/X, z katastrálnej
mapy preambulovanej v roku 1933. Žalobca je taktiež vlastníkom C-KN parciel č. XXX/X o výmere 454
m2, záhrady a č. XXX/X o výmere 306 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXX
pre katastrálne územie a obec Tomášovce. Krivánsky potok sa odchýlil od svojho pôvodného koryta,
ktorého priebeh je zakreslený hranicou parcely č. XXXX/X a zabral časť parciel vo vlastníctve žalobcu,
a to z C-KN parcely č. XXX/X o výmere 869 m2, záhrady, zabral výmeru 254 m2, z C-KN parcely č.

XXX/X o výmere 528 m 2, záhrady zabral výmeru 216 m2, a z C-KN parcely č. XXX/X o výmere 700
m2, zastavané plochy a nádvoria zabral výmeru 159 m2. Celkovo došlo k zabratiu výmery 629 m2
z pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Žalobca zaslal žalovanému sťažnosť na zaplavenie časti svojich
nehnuteľností a domáhal sa nápravy. Odpoveďou zo strany žalovaného bol list zo dňa 26.11.2010, v
ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že záber z jeho pozemkov možno preukazovať len na základe
geometrickéhoplánujehonehnuteľnosti.Žalobcapredložilžalovanémugeometrickýplánatenmulistom

zodňa19.01.2011oznámil,žemupredložilgeometrickýplánnazameranienovostavbyrodinnéhodomu,
ktorý je pre účely určenia hranice pozemkov voči vodnému toku nepoužiteľný. Žalobca žiadal náhraduza zaplavenie pozemkov vo výške 2,- Eurá za m2 ročne od roku 2011. Tvrdil, že Krivánsky potok
vybočením z pôvodného koryta mu zabral časť pozemkov o celkovej výmere 629 m2, za čo si uplatnil
náhradu škody vo výške 2,- Eur za zabratý m2 pozemku ročne. Spätne si uplatnil za dva roky sumu

vo výške 2.516,- Eur. Žalovaný zaslal dňa 18.01.2016 stanovisko, v ktorom uviedol, že podľa mapy je
šírka koryta Krivánskeho potoka 7 - 7,2 m. Šetrením v teréne bolo zistené, že šírka koryta Krivánskeho
potoka v súčasnosti je 8 – 9 m, teda ľavý breh je už na parcelách vo vlastníctve žalobcu č. XXX/X,
č. XXX/X a č. XXX/X. Z priloženej historickej ortofotomapy Slovenska z 50. rokov 20. storočia má byť
jasne vidieť, že koryto Krivánskeho potoka už vtedy pretekalo pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Tento

fakt potvrdzuje aj stavba súčasného železobetónového mosta ponad Krivánsky potok, ako aj stromy,
ktoré rastú na brehu potoka, ktoré sú staršie ako 50 rokov. Zároveň žalovaný uznal, že ľavý breh koryta
Krivánskeho potoka je na časti pozemkov - parciel vo vlastníctve žalobcu. Neuznal však svoju povinnosť
podľa § 45 zákona č. 364/2004 Z. z., nakoľko podľa jeho názoru nie je možné požadovať uvedenie
parciel do pôvodného stavu kvôli výstavbe nového premostenia; k nároku na náhradu škody vlastníkovi
pozemkov – žalobcovi sa žalovaný nevyjadril. Uviedol, že čiastočne zaplavené pozemky, ktorých

vlastníkom je v súčasnosti žalobca, boli zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre katastrálne
územie Tomášove z roku 1976, „kde v časti A je zapísaná ako parcela č. XXX/X o výmere 869 m2
lúka - dolné lúky a ako parcela č. XXX/X o výmere 2033 m2 lúka - dolné lúky. Predmetné nehnuteľnosti
nadobudol žalobca dedením po svojich právnych predchodcoch, E. B., ktorá zomrela XX.XX.XXXX
a F. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a darovacou zmluvou od F. B. zo dňa 14.04.1976, napísanou pod

č. Nz 137/76, N 136/76. Právny predchodca žalobcu F. B. nadobudol nehnuteľnosti kúpou spoločne
so svojou manželkou E. B., G. H., a to kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.1949 pod číslom I. XXXX/
XX parcelu číslo 854/2 z pozemnoknižnej vložky č. XXX a kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.1949 pod
číslom A. 3777/49 parcelu č. XXX/X z pozemnoknižnej vložky č. XX. Z pozemnoknižných zápisníc
jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalobcu kupoval parcely vo výmere, v akej ich má aj v

súčasnosti zapísané na liste vlastníctva. V takej výmere a v prírode zreteľných hraníc, vstupovali do
držby týchto nehnuteľností právni predchodcovia žalobcu. Z pripojenej kópie z pozemkovej mapy z roku
2000 zreteľne vidieť ako je v katastri nehnuteľnosti zaznačená hranica pozemkov vo vlastníctve žalobcu
a ako je zaznamenaná hranica koryta Krivánskeho potoka, ktorý je na parcele č. XXXX/X. Žalobou sa
žalobcadomáhazaplatenianáhradyškodypodľa§45zákonač.364/2004Z.z.ovodách(ďalejaj„Zákon

o vodách“) vo výške 2,- Eurá za m2 zabratého pozemku ročne, spätne za dva roky pred podaním žaloby.
Podľa oznámení realitných kancelárií sa pohybuje cena pozemkov v lokalite, kde sú zaplavené pozemky
vo vlastníctve žalobcu v rozmedzí 15,- až 27,- Eur á m2 pozemku. Obvyklá cena nájmu sa pohybuje vo
výške 10 % z ceny pozemku ročne. Žalobcovi ako vlastníkovi pozemku, ktorý za celú výmeru pozemku
platil riadne dane, je spôsobená škoda jeho zaplavením ako aj nečinnosťou žalovaného, ktorý si neplní

svoje povinnosti podľa zákona. Náhrada za zabratých 629 m2 je 1.258,- Eur ročne, za dva roky náhrada
škody predstavuje sumu 2.516,- Eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vzhľadom k tomu,
že nehnuteľnosti, ktoré súvisia s predmetom tohto sporu patria do výlučného vlastníctva Slovenskej
republiky, žalobca nesprávne označil žalovaného ako stranu sporu. Právne legitimovaným subjektom
má byť Slovenská republika, zastúpená Slovenským vodohospodárskym podnikom, štátny podnik,

Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, odštepný závod Banská Bystrica. Žalovaný nepoprel a ani
nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k pozemkom, ktorých je výlučným vlastníkom, špecifikovaných
v žalobnom návrhu, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., avšak tvrdenia žalobcu označil za
zavádzajúce a nezakladajúce sa na pravde. Po posúdení predložených listinných podkladov ako aj
nimi evidovaných mapových a iných archívnych im dostupných podkladov zistil, že koryto vodného toku

Krivánsky potok má v záujmovom území upravené odtokové pomery. Úprava odtokových pomerov bola
realizovaná niekedy okolo roku 1900 „(nedá sa presne určiť kedy)“ za účelom ochrany intravilánov obci
Vidiná a Tomášovce, ako aj priľahlých poľnohospodárskych pozemkov, a to v rámci údržby vodného toku
Krivánsky potok. Z uvedeného obdobia sa nezachovali listiny typu stavebného ako aj kolaudačného
povolenia, taktiež z minulosti sa nezachovala ani pôvodná projektová dokumentácia, ktorá by riešila

usporiadanie vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam v čase jej realizácie. Podľa nimi
evidovaných podkladov, úprava odtokových pomerov bola v tom čase realizovaná ako veľká údržba
Krivánskeho potoka, ktorá bola vykonaná v troch etapách. Jednalo sa o vybudovanie jednoduchého
lichobežníkového profilu so šírkou v dne 7 m, svahy sú vybudované v sklone 1 : 2, opevnenie - pätky bolo
v tom čase riešené vŕbovým plôtikom a svahy boli osiate trávnym semenom. Na základe tvaromiestnej

ohliadky vykonanej v prvom šetrení v roku 2010 za účasti pracovníkov správy povodia Horného Ipľa so
sídlomvLučenci,akoajnazákladetvaromiestnejohliadkyvroku2016vykonanejpracovníkmiSVP,š.p.,
odštepného závodu Banská Bystrica, je možné podľa žalovaného 1/ z poznatkov pôvodného brehového
porastu na pravej strane koryta ako aj „rastných“ stromov na ľavej strane koryta konštatovať, že v obdobíniekoľkých dekád sa koryto vodného toku Krivánskeho potoka výrazne neposunulo a nemohlo dôjsť k
záberu pozemkov žalobcu v rádoch niekoľko metrov. Stanovenie a fixovanie hraníc pozemkov, presnosť
vytýčenia hraníc pozemkov sa odvíja od presnosti s akou bola v minulosti vyhotovená katastrálna mapa.

V tomto prípade sa vždy jednalo o svah koryta vodného toku, ktorý bol v minulosti nesprávne zameraný
a zakreslený do tzv. pozemnoknižnej mapy a ktorý právny predchodca žalobcu pre túto chybu odkúpil
ako záhradu, ktorú žalobca aj v súčasnosti naďalej užíva ako záhradu na pestovanie ovocných stromov.
Podľa názoru žalovaného 1/ vyjadreného vo vyjadrení k žalobe, právny predchodca žalobcu mal v roku
1949včaseodkúpeniajednotlivýchnehnuteľnostídostatočnýprehľadopomerochvzáujmovomúzemía

niktohonenútilodkupovaťajpozemky,ktorédlhodobotvoriliaajvsúčasnostitvoriasvahkorytavodného
toku. Vodný tok Krivánsky potok bol v minulosti, t. j. v 60. rokoch prevzatý do správy ich právnymi
predchodcami v prirodzenom stave v akom sa nachádza v záujmovom území aj v súčasnosti. Slovenský
vodohospodársky podnik, š. p. ako súčasný správca tohto vodohospodársky významného vodného toku
vykonáva jeho správu v rámci svojej prevádzkovej činnosti v súlade s ustanoveniami Zákona o vodách
a zákona č. 111/1990 Z. z. o štátnom podniku. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku ďalej uviedol, že žalobca podaním zo dňa 06.02.2018 navrhol vstup ďalšieho subjektu do
konania na strane žalovaného, a to Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským vodohospodárskym
podnikom, š. p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, organizačná zložka odštepný závod Banská
Bystrica, Partizánska cesta 69. Uznesením č. k. 17C/204/2016-149 zo dňa 25.04.2018 pripustil okresný
súd do konania vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného, a to ako žalovaného 2/ Slovenskú

republiku, zastúpenú Slovenským vodohospodárskym podnikom, š. p., Radničné námestie 8, Banská
Štiavnica, organizačná zložka odštepný závod Banská Bystrica, Partizánska cesta 69. Následne
žalobca doručil súdu návrh na zmenu žaloby v tom zmysle, že rozšíril uplatnenú sumu 2.516,- Eur o
sumu 4.076,- Eur, teda po rozšírení žaloby si žalobca podanou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie
sumy 6.592,- Eur. Zároveň žalobca doložil okresnému súdu súkromný znalecký posudok vyhotovený

Ing. Jánom Šimunom, znalcom z odboru geodézia a kartografia a kataster nehnuteľností č. 10/2019 zo
dňa 05.09.2019. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k Znaleckému posudku č. 10/2019 vyjadrili so závermi
znalca súhlas. Uviedli, že sa stotožňujú s otázkou položenou znalcovi, či sa Krivánsky potok odchýlil
od svojho pôvodného koryta, ktorého priebeh je zakreslený hranicou parcely č. XXXX/X a s odpoveďou
znalca na ňu, že nie je možné určiť presný dátum, kedy došlo k zmene priebehu koryta Krivánskeho

potoka.Uviedli,žeodpoveďznalcanaotázku,čisaKrivánskypotokodchýlilodsvojhopôvodnéhokoryta,
ktorého priebeh je zakreslený hranicou parcely č. XXXX/X korešponduje s ich doterajšími tvrdeniami a
síce,ževodnýtokKrivánskypotoksanikdyneodklonilodsvojhopôvodnéhokoryta, ateda tak akotiekol
vo svojom koryte podľa katastrálnej mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1866, preambulovanej
v roku 1933, také isté koryto Krivánskeho potoka je vyznačené v terajšej katastrálnej mape. Toto zistenie

znalca potvrdzuje podľa žalovaných 1/ a 2/ skutočnosť, že v takomto stave boli nehnuteľnosti C-KN
parcela č. XXX/X, J. XXX/X I. J. XXX/X, nadobudnuté právnymi predchodcami žalobcu v roku 1949.
Pokiaľ ide o zodpovedanie ďalšej otázky položenej znalcovi, či Krivánsky potok zabral časti parciel
vo vlastníctve objednávateľa (žalobcu), znalec konštatoval, že porovnaním skutočného zamerania so
zákresom v terajšej katastrálnej mape zistil, že koryto potoka zasahuje na ľavom brehu do parciel

žalobcu C-KN č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X. Z „tabuľky“ je zrejmé, že nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu sú súčasťou koryta vodného toku Krivánskeho potoka v rozsahu 1019 m2, z toho 315 m2 tvorí
plocha zastavanej časti toku a 704 m2 tvorí plocha svahu koryta toku, a to k dátumu zamerania, t. j. k
20.05.2019.Stýmtokonštatovanímznalcajetaktiežmožnépodľažalovanýchsúhlasiť.Akpretekávodný
tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľnosti, je korytom pozemku tvoriacim

dno a brehy, v ktorých potok odteká až po brehovú čiaru, pričom podľa § 43 ods. 5 Zákona o vodách,
brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú
voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Na základe evidencie
v katastri nehnuteľností sú pozemky C-KN parcely č. XXX/X, J. XXX/X I. J. XXX/X, k. ú. C. zapísané
na LV č. XXX na vlastníka, ktorým je žalobca, evidované ako druh pozemku - záhrady, resp. zastavaná

plocha a nádvoria. V spojení s ustanovením § 43 ods. 2 veta druhá Zákona o vodách, sú pozemky vo
vlastníctve žalobcu, ktorými preteká vodný tok Krivánsky potok korytom tohto vodného toku, ktoré tvorí
dno a brehy, z ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. K návrhu žalobcu na zmenu žaloby žalovaní 1/
a 2/ uviedli, že s rozšírením uplatňovaného nároku nesúhlasia, pretože závery súkromného znaleckého
posudku, predloženého žalobcom nepreukazujú, že žalovaní 1/ a 2/ spôsobujú žalobcovi škodu. Znalec

hodnotil skutkový stav, ktorým sa preukázalo, že pozemky vo vlastníctve žalobcu sú súčasťou koryta,
ktorým preteká vodný tok Krivánsky potok, pričom sa nijako nepreukázalo, že koryto sa pôsobením vôd
Krivánskeho potoka alebo iným prírodným vplyvom zmenilo, tak ako to tvrdí žalobca. Nie je teda podľa
žalovaných na mieste, aby z titulu postavenia správcu vodohospodársky významného vodného tokuKrivánsky potok postupovali podľa § 43 ods. 1 Zákona o vodách. Uviedli, že im nie je jasné, na základe
čohožalobcavnávrhunazmenužalobytvrdí,žeznalecvzáveresvojhoznaleckéhoposudkukonštatuje,
že došlo k zmene koryta Krivánskeho potoka, keď znalec jednoznačne v závere znaleckého posudku

uviedol, že vodný tok Krivánsky potok sa nikdy neodklonil od svojho pôvodného koryta a tak ako tiekol vo
svojom koryte podľa katastrálnej mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1866, preambulovanej v
roku 1933, také isté koryto Krivánskeho potoka je vyznačené v terajšej katastrálnej mape.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,

že na pojednávaní vypočul znalca Ing. Jána Šimuna, ktorý uviedol, že potok bol zameraný v roku
1933 a odvtedy neboli vykonané žiadne iné merania. Znalec nevedel porovnať, či došlo k zmene koryta
Krivánskeho potoka niekedy pred rokom 1949 alebo po roku 1949. „V katastrálnej mape je zakreslená
tá časť, kde je vodný tok, kde nie sú zamerané vrchné brehy, čiže brehová čiara“. Žalobca nadobudol
parcely č. XXX/X, J.XXX/X I. J. XXX/X v takom stave ako boli zakreslené v roku 1933. Sklon svahu
nevedel určiť z dostupných podkladov. Uviedol, že zo strany od železnice je svah strmší, aj kratší, na

druhej strane, kde je svah sporný, je širší a menej strmý. Nevedel posúdiť, či sa vrchná strana mohla
posunúť, druhá strana je kolmejšia a sporná strana je plytšia. Keby existovali nejaké zamerania, tak by
vedel posúdiť, či došlo k nejakým zmenám vo vrchnej časti svahu. Medzi potokom a pozemkami žalobcu
neprebieha oplotenie žalobcu, len oplotenie suseda, ktoré siaha až do koryta. Vodný tok je evidovaný
ako vodná plocha, nachádza sa v intraviláne. Znalec nevedel presne určiť kedy - v ktorom období

došlo k zmene koryta Krivánskeho potoka. Úpravy na brehu nevidel, brehy sú zarastené, druhá strana
viacej ako sporná strana. Nesprávne zakreslená hospodárska budova na parcele č. XXX/X nemohla mať
vplyv na posun vodného koryta. Pri meraní si na brehu nevšimol nejaké betónové opevnenia ochrannej
hrádze, ktoré by spevňovali breh.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vykonal ohliadku na mieste
samom, ktorá sa uskutočnila z pravej strany Krivánskeho potoka, v smere toku Krivánskeho potoka, nie
zo strany obydlia žalobcu. Konštatoval, že na mieste ohliadky sa skraja nachádzal navezený materiál.
Nedalo sa určiť, kde je brehová čiara potoka, nakoľko breh je zarastený, je tam navezený rôzny materiál.
Žalobca uviedol, že kedysi bola voda hlbšia, boli tam haťky. Železničiari si tu zachytávali vodu, aby si ju

mohli brať. Zamestnanci žalovaných zrušili haťky, odstránili ich, voda začala rýchlejšie prúdiť a začala
vymývať breh. Zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ uviedla, že tie hate tam boli len vtedy, keď boli parné
rušne. Zrejme vtedy mali svoje opodstatnenie. Odkedy nefungujú parné rušne, ich právny predchodca
zrejme usúdil, že nie je potrebné mať tam tie hate. Hate stratili účel, na ktorý slúžili, a to na zadržiavanie
vody. Ich povinnosťou bolo udržiavať koryto prietočné, odstraňovať prekážky, aby tam nevznikali nejaké

naplaveniny a aby vodný tok mohol prirodzene odtekať vo svojom koryte. Uviedla, že pri neupravenom
toku správcovi vodného toku nevzniká povinnosť naprávať brehy. Koryto vodného toku sa nachádza
medzi brehovými čiarami vodného toku, pričom brehové čiary vodného toku tvoria priesečnicu vodnej
hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do
priľahlého územia. Korytom vodného toku je v zmysle ust. § 43 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z pozemok

tvoriaci dno a brehy, z ktorých odteká voda až po brehovú čiaru. V prípade vyliatia vody z koryta sa
zistí, kde je brehová čiara. Pri prirodzenom toku sa nedá dosiahnuť, aby obidva brehy mali rovnaký
sklon a teda, aby bola rovnaká výška brehovej čiary na jednej strane toku a aj na druhej strane toku. To
neznamená, že brehová čiara na ľavej strane toku musí byť na rovnakom mieste ako na pravej strane
toku. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca nesúhlasí s tým, že brehová čiara je tam, kde je najvyššie

miesto, kde sa už voda ďalej neprelieva. Ďalej uviedla, že „pri vode, kde sa teraz stojí na vyššom mieste
než je protiľahlý breh, tak logicky v prírode na tejto strane sa potok prelievať nebude, pretože je to vyššie
miesto. Protiľahlý breh je nižší, tak bude zaplavovať voda ten druhý breh a brehová čiara podľa definície
žalovaných 1/ a 2/ sa na druhej strane bude posúvať ďalej do pozemku žalobcu. Zatiaľ, čo na strane,
kde je vyšší breh, tam brehová čiara zostane zachovaná“.

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ sa k ohliadke na mieste samom aj písomne vyjadrila a vo vyjadrení
uviedla, že podľa § 45 ods. 2 Zákona o vodách, vždy ide o situáciu, ktorá vzniká na upravenom vodnom
toku,nienaneupravenomvodnomtoku,atovoväčšineprípadovnajmäprináhlejzmenekorytavodného

toku vplyvom povodne. V prípade vzniku situácie podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o vodách, má
správca vodného toku povinnosť vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej
vodnej správy, aby rozhodol o ponechaní vodného toku v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy
môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery,pričom sa musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace
s pôvodným korytom a súčasne sa musia vymedziť hranice nového koryta. Správca vodného toku je
povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov týkajúcich

sa náhrady škody. V prípade žalobcu však podľa žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k situácii podľa § 45 ods.
1 Zákona o vodách a už vôbec nie podľa § 45 ods. 2 Zákona o vodách, keďže podľa tohto ustanovenia
sa predpokladá zmena koryta upraveného vodného toku, za čo nie je možné považovať situáciu na
strane žalobcu. Ak preteká vodný tok na pozemku, ktorý nie je evidovaný ako vodná plocha v katastri
nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú
voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Na základe evidencie
v katastri nehnuteľnosti sú pozemky C-KN parcely č. XXX/X, J. XXX/X I. J. XXX/X, k. ú. C. zapísané na
LV č. XXX na vlastníka, ktorým je žalobca a sú evidované ako druh pozemku záhrady, resp. zastavaná
plocha a nádvoria. Vo väzbe na ustanovenie § 43 ods. 2, veta druhá Zákona o vodách, sú pozemky vo
vlastníctve žalobcu, ktorými preteká vodný tok Krivánsky potok korytom tohto vodného toku, ktoré tvorí

dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru. K ohliadke na mieste samom sa písomne
vyjadrila aj právna zástupkyňa žalobcu a vo vyjadrení uviedla, že v posudzovanom prípade považuje
žalobca za nesporné, že vodný tok preteká po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľnosti
ako vodná plocha C- KN parcela č. XXXX/XXX, o výmere 7439 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. C..
„Podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom okrem uvedenej parcely existuje ďalšia parcela,

taktiež s kultúrou vodná plocha, ktorá však nie je zapísaná na LV; obe sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky“.Ajzohliadkynamiestesamombolopodľažalobcuzrejmé,žedruhástranabrehuKrivánskeho
potoka je vyššia, obrastená stromami, je zanedbaná a vytláča potok do pozemku žalobcu. Z uvedeného
podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplýva, že aj keď sa jedná o koryto neupraveného vodného
toku, žalovaný 1/ je povinný vrátiť tok do pôvodného koryta, ktoré je zhodné so zákresom parcely s

kultúrou vodná plocha, evidovanej v katastri nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom
vyjadrení k ohliadke na mieste samom tiež zdôraznila, že je evidentné, že ovplyvňovať smer, sklon
a profil koryta neupraveného vodného toku je vo výlučnej kompetencii správcu vodného toku. Pokiaľ
žalovaný 1/ (správca vodného toku) túto povinnosť zanedbal, je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
škody. Zo Zákona o vodách nevyplývajú žalobcovi žiadne oprávnenia, naopak tieto oprávnenia má

výlučne žalovaná strana a žalobca nesmie tvoriť na svojom pozemku prekážky nehatenému odtoku
vody, ani zvyšovať breh, vysádzať stromy a meniť profil koryta potoka. V prípade Krivánskeho potoka,
je jeho korytom pozemok zapísaný na LV č. XXX, k. ú. C. s kultúrou vodná plocha a v tomto koryte
má potok tiecť, pretože je to takto zapísané na LV, pričom to, že potok preteká po pozemkoch vo
vlastníctve žalobcu podľa žalobcu neznamená, že pozemky v jeho vlastníctve tvoria pôvodné koryto

potoka ako pozemky, pri ktorých kultúra vodná plocha nebola zapísaná do katastra nehnuteľnosti, a
teda koryto Krivánskeho potoka tvorí pozemok tvoriaci dno a brehy až po brehovú čiaru. Výklad Zákona
o vodách zo strany žalovaných popiera podľa žalobcu účel a zmysel ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona
o vodách. Ak by žalobca prijal interpretáciu uvedeného ustanovenia žalovanými, potom by podľa jeho
názoru nikdy nedošlo k zmene koryta, len by sa zmenila interpretácia toho, čo je korytom. V nadväznosti

na uvedené právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k ohliadke na mieste samom uviedla, že „kým šlo
koryto v pôvodných brehoch zapísaných na LV ako vodná plocha, bola korytom táto parcela, keď sa
zmení prirodzené koryto a začne pretekať po susedných pozemkoch s inou kultúrou, vlastne nedošlo
k zmene prirodzeného toku koryta, len sa korytom stala iná parcela“. Už samotná skutočnosť, ktorú
potvrdila aj ohliadka na mieste samom, uznala ju aj žalovaná strana a potvrdil ju aj geometrický plán,

a to že voda netečie po parcele, ktorá je na liste vlastníctva žalobcu zapísaná ako koryto Krivánskeho
potoka, je podľa žalobcu dôkazom toho, že došlo k zmene prirodzeného koryta neupraveného vodného
toku ako o tom hovorí § 45 ods. 1 Zákona o vodách. Rozhodujúce pre dôvodnosť nároku vlastníka
pozemku, na ktorom začal pretekať neupravený vodný tok je to, že došlo k zmene prirodzeného koryta,
pričom v danom prípade je pri ústavne akceptovateľnej aplikácii právnej normy potrebné považovať

za kritérium stanovenia toho, čo je korytom potoka ustanovenie 43 ods. 1 Zákona o vodách. Pôvodné
prirodzené koryto Krivánskeho potoka tvorí parcela zapísaná na LV ako vodná plocha a nie pozemky
žalobcu. „Pokiaľ žalovaná strana zachádza tak ďaleko, že v súčasnosti považuje za koryto Krivánskeho
potoka zaplavené pozemky žalobcu, potom má žalobca postavenie vlastníka pozemku nového koryta
Krivánskeho potoka a podľa § 45 ods. 1 Zákona o vodách má nárok na náhradu škody“.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že okrem ohliadky
na mieste samom a žalobcom predloženým znaleckým posudkom, vrátane výsluchu znalca na
pojednávaní, vykonal dokazovanie aj predloženými listinnými dôkazmi. Z kúpnopredajnej zmluvy zodňa 13.10.1949 zistil, že F. B. na základe uvedenej kúpnej zmluvy kúpil parcelu č. XXX/X v celosti
nachádzajúcu sa v Tomášovciach. Toho istého dňa ďalšou kúpnopredajnou zmluvou kúpil v celosti
aj parcelu č. XXX/X s manželkou E., G. H.. Okresný súd Lučenec v dedičskom konaní č. k. D 2/00,

D Not 21/2000 vedenom po poručiteľovi F. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom 21.12.1999 prejednal
dedičstvo, ktoré nadobudol jeho syn A. B.. Okrem iných nehnuteľností A. B. nadobudol v dedičskom
konaní aj jednu polovicu rodinného domu, zapísanú na LV č. XXX, parcelu č. XXX/X záhrada, o výmere
869 m2, parcelu č. XXX/X záhrada o výmere 582 m2, parcelu č. XXX/X zastavaná plocha s rodinným
domom súpisné číslo XXX o výmere 700 m2, podľa B 1 v 1/2-vici. V dedičskom konaní č. k. D 574/00,

D Not 214/2000 vedenom po poručiteľke E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 10.03.1957 nadobudol A.
B., syn poručiteľky nehnuteľnosti v k. ú. C., a to okrem iných nehnuteľností aj nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX v celosti ako C-KN parcela č. XXX/X, záhrada o výmere 869 m2, C-KN parcela č. XXX/
X, záhrada o výmere 582 m2, C-KN parcela č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 700 m2,
stavba - rodinný dom súpisné číslo 256 postavený na C-KN parcele č. XXX/X. Uvedené skutočnosti
vyplývajú z LV č. XXX, podľa ktorého vlastníkom C-KN parcely č. XXX/X, záhrady o výmere 869 m2, C-

KN parcely č. XXX/X, záhrady o výmere 582 m2 a C-KN parcely č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 700 m2, stavby súpisné číslo XXX, postavenej C-KN na parcele č. XXX/X sa stáva v 1/1 A.
B. na základe osvedčenia o dedičstve č. k. D 2/00 z 12.10.2000 a č. k. D 574/00 z 06.10.2000.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého posudku poukázal tiež na vyjadrenie

Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. zo dňa 18.01.2016, z ktorého vyplýva, „že podľa
pozemkovej mapy C- KN parcela č. XXXX/X - vodné plochy tvorí koryto Krivánskeho potoka so
zameranou šírkou cez katastrálny portál v r.km 12,3 približne 7,0 - 7,2 m. Šetrením v teréne bolo zistené,
že šírka koryta v dne v predmetnom r.km je 8,0-9,0 m. Teda ľavý breh po brehovú čiaru je už C- KN
parcela č. XXX/X, J. XXX/X I. J. XXX/X. To isté platí aj pre pravý breh. Z archívnych dokumentov z roku

1965 vyplýva, že v dĺžke 2,1 km boli vykonané pomiestne a sústavne úpravy v koryte v dne so šírkou 8
metrov so sklonmi svahov 1 : 2. Z historickej ortofotomapy Slovenska z 50. rokov 20. storočia vidieť, že
koryto už vtedy pretekalo pozemkami terajších parciel vo vlastníctve A. B.. Pred výstavbou súčasného
železobetónového mosta ponad Krivánsky potok existoval starý, ktorého základy sú v koryte tohto toku
pozorovateľné aj v súčasnosti. Tento základ tvoria drevené koly trčiace z vody, za ktorými sú smerom

k brehu betónové základy. Možno konštatovať, že ľavý breh koryta Krivánskeho potoka je na pozemku
vo vlastníctve A. B. a korytom je pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú
čiaru. Koryto Krivánskeho potoka už pred kúpou pozemku pána A. B. pretekalo týmito pozemkami a
pravdepodobne po výstavbe nového premostenia boli odtokové pomery upravené v jeho prospech pred
smerovaním čiastočne do pravej strany z jeho pozemku.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ustanovenie § 420 ods. 1 a 3
zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“), ustanovenie
§ 45 ods. 1 a 2, § 43 ods. 2 a 5 zákona č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona o priestupkoch
a uviedol, že predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia

právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí
byť nielen tvrdená, ale musí byť tiež bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia i dôkazná
povinnosť zaťažuje poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne

preukázaný a bezprostredný. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý
je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym
konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škoda treba
rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť ako jedna zo

zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu a znamená, že medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom
konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Zavinenie má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Pre splnenie

podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.
V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu hlavne skúmal, či naozaj došlo ku škode a kto tú škodu
spôsobil a či existuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaných a škodou.Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, čo nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. ako C- KN parcela č. XXX/X o výmere 869 m2 záhrady, C- KN
parcela č. XXX/X o výmere 582 m2, záhrady, C- KN parcela č. XXX/X o výmere 700 m2, zastavané

plochy a nádvoria, ktoré získal od svojich právnych predchodcov - rodičov dedením, ktorí predmetné
nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnopredajných zmlúv uzatvorených v roku 1949. Taktiež bolo
podľaokresnéhosúdunesporné,žedošlokzmenepriebehukorytaKrivánskehopotokaažetentozabral
časť parciel žalobcu. Keďže predmetný spor posudzoval súd prvej inštancie podľa § 45 ods. 1 zákona
č. 364/2004 o vodách, v zmysle ktorého sa pri poskytovaní náhrady postupuje podľa všeobecných

predpisov o náhrade škody, v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že je potrebné
preukázať všetky atribúty vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existenciu
škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v konaní
predložil súkromný znalecký posudok, z ktorého síce vyplynulo, že Krivánsky potok sa odchýlil od svojho
pôvodného koryta a že zabral časť parciel vo vlastníctve žalobcu, avšak znalec nevedel z dostupných

podkladov určiť, kedy došlo k zmene priebehu koryta, nakoľko zákres v katastrálnej mape bývalého
pozemkového katastra z roku 1866 a zákres v katastrálnej mape bývalého pozemkového katastra z
roku 1933 je zhodný v obidvoch mapách a oba zákresy sú zhodné so súčasnou katastrálnou mapou,
čiže priebeh koryta je zhodný a nezmenený vo všetkých zákresoch katastrálnych máp. Zo znaleckého
posudku,ktorýpredložilžalobcaa sktorýmsastotožniliajžalovaní1/a2/,niejemožnépodľaokresného

súdu zistiť, kedy mali žalovaní 1/ a 2/ spôsobiť žalobcovi škodu, resp. kedy pôsobením vodného toku
Krivánskeho potoka došlo k zabratiu časti parciel vo vlastníctve žalobcu, a to z C- KN parcely č. XXX/
X, záhrady došlo k zabratiu vo výmere 254 m2, z C- KN parcely č. XXX/X, záhrady došlo k zabratiu
vo výmere 216 m2 a z C- KN parcely č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria došlo k zabratiu vo
výmere 159 m2, nakoľko tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku, predloženého žalobcom pôvodné

koryto Krivánskeho potoka už v roku 1866 podľa zákresov v katastrálnej mape ako aj v roku 1933
malo nezmenený priebeh, teda taký, aký je vyznačený v terajšej katastrálnej mape, čo znamená, že
už právni predchodcovia žalobcu v roku 1949 kúpili predmetnými kúpnopredajnými zmluvami sporné
nehnuteľnosti v takom stave, v akom sa nachádzajú v súčasnosti s tým, že koryto Krivánskeho potoka
zasahuje do parciel vo vlastníctve žalobcu v celkovom rozsahu 1119 m2. Následne žalobca sporné

nehnuteľnosti zdedil v dedičských konaniach č. k. D 2/00, D Not 21/2000 po otcovi F. B. a č. k. D
574/2000 a č. k. D Not 214/2000 po matke E. B.. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa vykonaného dokazovania Krivánsky potok už v tom
čase zasahoval do parciel žalobcu, tak ako aj v súčasnosti, teda žalobca už v tom čase musel mať
vedomosť o tejto skutočnosti a rovnako aj jeho právni predchodcovia, ktorí sa mohli slobodne rozhodnúť,

či sporné nehnuteľnosti kúpia alebo nie v takom stave v akom sa nachádzali. V danom prípade
nebol zistený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to, že v priebehu obdobia od
nadobudnutiaspornýchnehnuteľností,čiužžalobcomalebojehoprávnymipredchodcamidosúčasnosti,
došlo k zmene toku Krivánskeho potoka, resp. k záberu časti pozemkov žalobcu, teda podľa názoru
okresného súdu nenastala taká skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik škody, pretože ak by

aj malo dôjsť k odklonu koryta Krivánskeho potoka smerom do pozemkov žalobcu, tak by sa to sa
muselo stať ešte v čase, keď pozemky neboli vo vlastníctve žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov
a žalobca ich nadobudol už v takomto stave v akom sa nachádzajú v súčasnosti, takže žalobcovi
podľa názoru okresného súdu žiadna škoda nemohla vzniknúť. V nadväznosti na uvedené okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v konaní nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaných 1/ a 2/ a konkrétnou škodou, ktorej náhradu si od
žalovaných 1/ a 2/ uplatňuje žalobca ako jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.
Žalobca nepreukázal v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú požaduje náhradu, keďže nehnuteľnosti
nadobudol od svojich právnych predchodcov už v takom stave v akom sa nachádzajú v súčasnosti.
Na základe uvedeného okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že

neboli splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to konkrétne
nebolo preukázané protiprávne konanie zo strany žalovaných 1/, 2/ a tým pádom nebola preukázaná
ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou, a keďže sa jedná o subjektívnu
zodpovednosť,nebolotupreukázanéanizavinenie.Nazákladetaktoustálenéhoskutkovéhoaprávneho
stavu okresný súd konštatujúc, že neboli preukázané jednotlivé atribúty zodpovednosti za škodu, žalobu

v plnom rozsahu zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že
svoje odvolanie opiera o odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d) (konanie má inú vadu,ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) CSP. Žalobca v odvolaní prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v záhlaví rozsudku ako predmet sporu
uviedol sumu 2.516,- Eur s príslušenstvom, hoci pripustil rozšírenie (zmenu) žaloby na sumu 6.592,-
Eur a žalobca si podanou žalobou nárok na žiadne príslušenstvo neuplatnil. Pokiaľ ide o pasívnu
vecnú legitimáciu žalobca v odvolaní uviedol, že pôvodne podal žalobu podľa § 45 ods. 1 zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách proti žalovanému 1/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so

sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047. Až na námietku žalovaného
1/, ktorý namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že nehnuteľnosti, ktoré
súvisia s predmetom sporu patria do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky, žalobca navrhol, aby do
konania na strane žalovaného popri správcovi vodného toku vstúpila aj Slovenská republika zastúpená
správcom vodného toku. Súd žalobu zamietol voči obom žalovaným, pričom v odôvodnení rozsudku sa
zaoberallendôvodmi,prektorédošlokzamietnutiužalobyvmeriteveci,alevôbecnezaujalprávnynázor

astanoviskoktomu,ktorýzožalobcomoznačenýchžalovaných jepasívnevecnelegitimovanýzožaloby
podľa § 45 ods. 1 Zákona o vodách. Žalobca zdôraznil, že ak nie sú pasívne vecne legitimovaní žalovaní
spoločne, potom voči jednému zo žalovaných mal súd prvej inštancie žaloba zamietnuť z dôvodu
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní poukázal na to,
že žaloba bola podaná podľa § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., čo uviedol aj súd prvej inštancie

v odôvodnení rozsudku. Z dôvodov zamietnutia žaloby vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v preukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane žalobcu a konaním žalovaných. Zo
znenia § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. vyplýva, že náhradu škody je vlastníkovi pozemku nového
koryta povinný podľa predpisov o náhrade škody poskytnúť správca vodného toku, ktorým je žalovaný
1/ a nie vlastník nehnuteľností, ktorých sa predmet sporu týka, teda žalovaný 2/.

2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že namieta nesprávne skutkové zistenia a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s vyhodnotením záverov
súkromného znaleckého posudku (predloženého súdu prvej inštancie žalobcom) súdom prvej inštancie,
žalobca v odvolaní uviedol, že záver znalca uvádzaný súdom prvej v odôvodnení rozsudku nevyplýva zo

súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom, ale ani z historickej ortofotomapy Slovenska
z 50. rokov 20. storočia, na ktorú poukazoval žalovaný 1/ v liste zo dňa 18.01.2015, adresovanom
právnej zástupkyni žalobcu, ktorý súd cituje v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Na tejto
mape nevidieť, že by potok pretekal cez pozemok vo vlastníctve žalobcu a nepotvrdil to ani znalec
vo svojom posudku. „Na riadne zistenie skutkového stavu, teda na jeho vyvodenie z vykonaného

dokazovania, nepostačuje citovať dôkaz v odôvodnení rozsudku lebo ho označila žalovaná strana, ale
dôkaz treba vykonať a zistiť, či naozaj preukazuje to, čo je ním tvrdené“. V uvedenej súvislosti žalobca
v odvolaní zdôraznil, že žiadna historická mapa nepotvrdzuje, že by koryto Krivánskeho potoka v 50.
rokoch minulého storočia prechádzalo cez pozemky vo vlastníctve žalobcu. Zdôraznil, že tieto mapy
videl aj znalec a uviedol, že priebeh koryta je v mape zakreslený rovnako od roku 1866 až do súčasnosti

a nejde cez pozemky vo vlastníctve žalobcu. Ak má byť správny záver znalca K. L., že Krivánsky potok
sa odklonil od pôvodného koryta a súčasne, že zakreslenie jeho priebehu v mapách je od roku 1866
totožné so stavom v súčasnosti, nemôže popri ňom obstáť záver, že právni predchodcovia žalobcu
v roku 1949 kúpili pozemky, ktoré boli v takom stave v akom sú dnes. Priebeh koryta zakreslený
v mapách nasvedčuje tomu, že koryto Krivánskeho potoka a jeho priebeh zodpovedá v súčasnosti

parcele č. XXXX/XXX o výmere 7439 m2 s kultúrou vodná plocha, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX
ako vlastníctvo žalovaného 2/. Ak v súčasnosti na mieste samom vidieť, že potok tečie aj po pozemkoch
vo vlastníctve žalobcu a znalec konštatuje, že došlo k odklonu od pôvodného koryta, odklon musí
znamenať to, že koryto sa dostalo už aj na pozemky žalobcu oproti tomu, čo je zakreslené v mapách,
s čím sa v odôvodnení rozsudku stotožnil aj súd prvej inštancie. Ak by Krivánsky potok vždy pretekal

cez pozemky žalobcu, minimálne v čase, kedy ich kúpili jeho právni predchodcovia v roku 1949, čo
súd prvej inštancie konštatuje v odôvodnení rozsudku ako zistený skutkový stav, tak by podľa žalobcu
neplatilo, že na mapách je zakreslený priebeh koryta, ale že to znalec konštatuje. Z obsahu kúpnych
zmlúv z roku 1949 nemožno podľa žalobcu vyvodiť, že by právni predchodcovia žalobcu odkupovali
pozemky zaplavené vodou. Z zdôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné podľa žalobcu

zistiť ako súd prvej inštancie dospel k tomuto skutkovému záveru, ktorý je v príkrom rozpore s obsahom
kúpnej zmluvy z roku 1949, s tvrdením žalobcu, s mapami z roku 1866 a z roku 1933, so súčasným
stavom v katastri nehnuteľností a s petíciou obyvateľov obce Tomášovce, ktorí poukazujú na posun
koryta Krivánskeho potoka a žiadajú jeho reguláciu, s ohliadkou na mieste samom, ktorú vykonal súdprvej inštancie a s fotografiami, ktoré žalobca predložil do spisu. V nadväznosti na uvedené žalobca
v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku síce
uvádza, že má preukázané, že k odklonu pôvodného koryta Krivánskeho potoka došlo, ale dokazovaním

sa nepodarilo ustáliť kedy k tomu došlo. Zodpovednosť žalovaného 1/ podľa názoru žalobcu podľa § 45
ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. závisí od toho, či došlo k zmene priebehu koryta Krivánskeho potoka
z pôvodného na nové, pričom ak k tomu došlo, má vlastník pozemku, ktorý tvorí nové koryto právo na
náhradu podľa predpisov o náhrade škody. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že ak sa
súd prvej inštancie stotožnil s obranou žalovaných, že k odklonu koryta Krivánskeho potoka nedošlo,

lebokorytoKrivánskehopotokatvoriliajvminulostipozemkyvovlastníctvežalobcu,akoajjehoprávnych
predchodcov, a to už v čase nadobudnutia týchto pozemkov do vlastníctva právnych predchodcov
žalobcu, nemoholdaťsúčasnezapravduajznalcovi,žedošlokodklonukorytaKrivánskehopotoka,lebo
toto znalec konštatuje podľa súčasného stavu, nie podľa stavu v roku 1949. Interpretácia skutkového
stavuzostranyžalovaných,ktorúprevzalajsúdprvejinštancie,jepodľažalobcuúčelováajemotivovaná
snahou žalovaných vyhnúť sa zodpovednosti podľa § 45 ods. 1 Zákona o vodách. Zdôraznil, že ak

je priebeh vodného koryta zaznačený v mape pozemkom, ktorého kultúra je vodná plocha, čo je prípad
Krivánskeho potoka, nie je žiadny podklad pre záver, že korytom potoka sú súčasne aj pozemky, ktoré
na mape ako koryto potoka zakreslené nie sú a nemajú kultúru vodná plocha. V uvedenej súvislosti
poukázal žalobca v odvolaní na ustanovenie § 43 ods. 2 Zákona o vodách v spojitosti s ustanovením §
45 ods. 1 Zákona o vodách, ktoré podľa žalobcu nemožno interpretovať tak, že ak došlo k zakresleniu

priebehu koryta vodného toku Krivánskeho potoka do mapy ako parcely s kultúrou vodná plocha, že
minimálne v čase takéhoto zákresu a zápisu koryto vodného toku netvorila len táto parcela. Ak následne
došlo k situácii, že voda už nepreteká len po tomto pozemku, ale aj po iných susedných parcelách,
ktorých kultúra nie je vodná plocha, evidentne došlo k zmene koryta potoka, s ktorou zmenou koryta
potoka súvisia povinnosti správcu podľa § 45 ods. 1 Zákona o vodách. O zmene priebehu koryta

potoka hovorí aj záver znaleckého posudku, ktorý uvádza aj presný údaj o tom koľko m2 z pozemkov
vo vlastníctve žalobcu bolo zaplavených, pričom súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dokonca
uvádza, že to, že došlo k zmene priebehu koryta je nesporným faktom.

2.2 Vo vzťahu k v odvolaní vytýkanému nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca v odvolaní uviedol,

že súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok žalobcu podľa § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004
Z. z. o vodách. Keďže uvedené ustanovenie odkazuje na to, že správca vodného toku je povinný
poskytnúť náhradu vlastníkovi pozemku, ktorý tvorí nové koryto potoka podľa všeobecných predpisov
o náhrade škody, súd prvej inštancie aplikoval na uvedený prípad § 420 Občianskeho zákonníka.
Pri tejto aplikácii však nepostupoval správne. Správca vodného toku je v prípade, ak koryto potoka

nevráti do pôvodného stavu a ponechá jeho priebeh na novom mieste, povinný poskytnúť vlastníkovi
takto dotknutého pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Toto ustanovenie
neodkazuje na priznanie náhrady škody podľa všeobecných predpisov o náhrade škody, ale len na
určenie náhrady s podporným použitím predpisov o náhrade škody. Ustanovenie § 45 ods. 1 teda
odkazuje súd len na zistenie výšky náhrady za záber pozemku vlastníka, ktorá sa má určiť obdobne

ako výška náhrady škody. Žalobca ako vlastník pozemku si za jeho zaplavenú časť uplatnil náhradu
vo výške škody, ktorá mu vznikla tým, že pozemok nemôže užívať na účel, na ktorý podľa svojej
kultúry má slúžiť, teda ako záhradu a dvor. Náhradu určil podľa výšky obvyklého nájomného, ktoré
predstavuje cca. 10 % hodnoty užívanej veci ročne, sumou 2,- Eurá á m2 zaplavenej výmery pozemku.
Takýmto spôsobom sa určuje aj náhrada škody v prípade, ak škoda spočíva v tom, že vlastník veci

nemôže túto užívať a používať (brať z nej úžitky). Súd prvej inštancie sa zameral na preukazovanie
protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/, pričom opomenul zohľadniť znenie § 45 ods. 1 zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách, ktorý je vo vzťahu k § 420 Občianskeho zákonníka aplikovaného súdom prvej
inštancie vo vzťahu lex specialis, lex generalis. Zodpovednosť správcu vzniká bez jeho zavinenia, ak
dôjde k zmene prirodzeného koryta podľa hypotézy právnej normy buď pôsobením vôd alebo prírodným

vplyvom. Zavinenie správcu - žalovaného 1/ je dané podľa žalobcu tým, že hoci došlo k naplneniu
hypotézy právnej normy – k zmene prirodzeného koryta Krivánskeho potoka, nesplnil si v zmysle §
45 ods. 1 Zákona o vodách povinnosť konať – vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo rozhodnúť
o jeho ponechaní v novom koryte a vôbec nekonal. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane
žalobcu (ktorá vznikla žalobcovi zaplavením jeho pozemkov) a nečinnosťou žalovaného 1/, ktorý bol

povinný v súlade so zákonom konať, ale nekonal, je podľa žalobcu evidentná, jednoznačná, a teda
preukázaná. Záver súdu prvej inštancie o opaku, je nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym záverom. Žalobca dlhé roky apeloval na žalovaného 1/, aby konal a poukazoval na to, že mu
vzniká škoda. Potok stále viac a viac zasahuje do pozemkov žalobcu. Žalobca sa aj v konaní pred súdomprvej inštancie písomne vyjadril k povinnostiam žalovaného 1/ podľa § 48 ods. 4 Zákona o vodách,
medzi ktoré patrí odstraňovanie porastov vo vodných tokoch a pobrežných pozemkoch, čistenie koryta,
spevňovanie brehov vodných tokov, ktorých zanedbávanie spôsobuje, že koryto Krivánskeho potoka sa

odkláňa čoraz viac na pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný 1/ si tieto povinnosti riadne neplní, čo
okrem ohliadky na mieste samom vyplýva aj zo žalobcom doložených farebných fotografií. V závere
odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže toho žalovaného, ktorému podľa názoru odvolacieho súdu patrí
vecná pasívna legitimácia na zaplatenie sumy 6.592,- Eur žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku a zároveň mu prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že zo strany žalobcu dochádza
v odvolaní k účelovej interpretácii skutkových zistení a dôkazov vykonaných v konaní vo svoj prospech.
Uviedol, že podľa názoru žalovanej strany súd prvej inštancie počas súdneho konania vykonal rozsiahle
dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými
použitými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, jasne a veľmi logicky vysvetlil ako
posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ako vykonané dôkazy hodnotil a ako
vec právne posúdil. Rozsudok súdu prvej inštancie netrpí vadou, na základe ktorej by malo dôjsť
k jeho zrušeniu. Námietku voči sume 2.516,- Eur s príslušenstvom namiesto sumy 6.592,- Eur uvedenej

v záhlaví rozsudku označil žalovaný 1/ vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol za
absolútne irelevantnú. Poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona o vodách a uviedol, že správcom
vodohospodársky významných vodných tokov je štátna odborná organizácia ministerstva. V súlade s
§ 135 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu
alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku je

to práve žalobca, ktorý je subjektom zodpovedným za riadne určenie a označenie sporových strán.
Súd má len povinnosť kedykoľvek počas konania skúmať splnenie procesných podmienok, pričom
sankciou pre žalobcu za nesplnenie tejto povinnosti je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie. Dôvody argumentácie žalobcu uvedené v bode 10 a nasl. odvolania preto nie
sú podľa žalovaného 1/ jasné. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu

uviedol, že žalovaná strana nevidí akýkoľvek dôvod, prečo by sa súd touto otázkou mal zaoberať
v rozsahu, ako to žalobca namieta v odvolaní. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k pasívnej vecnej
legitimácii je podľa žalovaného 1/ zmätočná, vyvoláva dojem, že žalobca namieta vlastne to, že súd prvej
inštanciepostupovalpočassúdnehokonaniavsúladesjehoprocesnýmnávrhom.Vovzťahukodvolacej
námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu

prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
žalovaná strana nikdy nepoprela, že Krivánsky potok zasahuje do parciel, ktoré vlastní žalobca. Znalec
konštatoval, že k zmene priebehu koryta potoka došlo, avšak nevedel určiť kedy. Podľa žalovaného
1/ je logické, že ak k zmene priebehu koryta Krivánskeho potoka nedošlo od roku 1933 do dnešnej
doby, muselo k nej dôjsť pred rokom 1933, a teda keďže právni predchodcovia žalobcu nadobudli

nehnuteľnosti v roku 1949, kupovali parcely, do ktorých už Krivánsky potok zasahoval. K zmene
priebehu koryta od tohto času nedošlo, čo znalec jednoznačne potvrdil, čiže právni predchodcovia
žalobcu si v čase kúpy týchto pozemkov museli byť vedomí skutkového stavu a pomerov na nich. Súd
prvej inštancie na základe záverov znaleckého posudku veľmi logicky a správne podľa žalovaného 1/
vyvodil skutkový záver, ktorý žalobca napáda v ods. 15. odvolania. K inému záveru súd prvej inštancie

podľa žalovaného 1/ ani dospieť nemohol, pretože akékoľvek iné skutkové zistenia by boli v rozpore
s objektívne preukázaným stavom veci. Tento dôkaz (znalecký posudok) je navyše v konaní podporený
výsluchom znalca ako aj ohliadkou na mieste samom. Vo vzťahu k rozsudku je podľa žalovaného
1/ bezpredmetné, kedy k zmene v priebehu koryta Krivánskeho potoka došlo. Vo vzťahu k meritu
veci a k rozhodnutiu o uplatnenie nároku je podľa žalovaného 1/ rozhodujúce zistenie, že k zmene

priebehu koryta Krivánskeho potoka nedošlo v rozhodnom období, t. j. v čase od okamihu nadobudnutia
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu k pozemkom až po súčasnosť. Akékoľvek iné
argumenty k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie sú podľa žalovaného 1/ pre rozhodnutie vo veci
z tohto pohľadu irelevantné. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný
1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ani v tejto časti odvolania sa žalovaná strana

s argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na vec aplikoval
všeobecné ustanovenia o náhrade škody v zmysle Občianskeho zákonníka. Znenie § 45 ods. 1 Zákona
o vodách hovorí v tomto smere jasne, „poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade
škody“. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku vyhodnotil, že k vzniku zodpovednosti zaspôsobenúškodunastranežalovanejstranynedošlo.Kjejvznikuvzmysleskutkovýchokolnostíakoboli
v priebehu súdneho konania zistené znaleckým posudkom, výpoveďou znalca a ohliadkou na mieste
samom ani dôjsť nemohlo. Podľa právnej teórie je nevyhnutné na uplatnenie nároku na náhradu škody

preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného
alebo opomenutím, teda medzi porušením uloženej právnej povinnosti, následkom ktorého porušenia
je vzniknutá škoda. V konaní nedošlo k splneniu zákonných predpokladov na uplatnenie tohto nároku.
Bolo nepochybne a objektívne preukázané, že v čase vlastníctva pozemkov žalobcom a jeho právnymi
predchodcami,nedošlokzmenepriebehukoryta Krivánskehopotoka,atedanastranežalobcunemohlo

dôjsť k vzniku škody. Žalovaná strana nekonala vo vzťahu k žalobcovi protiprávne, ani neopomenula
povinnosti uložené jej zákonom. Zároveň na strane žalobcu nedošlo ku kvalifikovanému a právne
konformnému preukázaniu výšky škody, ku ktorej malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť. Odôvodnenie výšky
náhrady ako to žalobca urobil počas súdneho konania ako aj v odseku 39. odvolania, nie je podľa
žalovaného 1/ v súlade so zákonom. V uvedenej súvislosti žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že považuje za správne a účelné, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru,

že žalobou uplatnený nárok žalobcovi vôbec nepatrí, že sa už samotnou výškou uplatnenej náhrady
škody nezaoberal. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f)
a h) CSP.

6. Podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným

vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku ponechá vodný
tok v novom koryte, ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu a súčasne
vymedzí hranice nového koryta. Ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch v inom ako štátnom
vlastníctve, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, ak o to vlastník
pozemku požiada v lehote 3 rokov od zmeny koryta a orgán štátnej vodnej správy o tom rozhodne,

vopačnomprípademôžepožiadať orgánštátnejvodnejsprávy,abyrozhodolojehoponechanívnovom
koryte. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa
všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno
ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.

7. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na
to, že súd prvej inštancie v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku ako predmet konania nesprávne
uviedol sumu 2 516,- Eur s prísl. napriek tomu, že v priebehu konania pripustil zmenu žaloby v zmysle
rozšírenia uplatneného nároku zo sumy 2 516,- Eur na sumu 6 592,- Eur a napriek tomu, že žalobca
si podanou žalobou nárok na zaplatenie príslušenstva neuplatnil, odvolací súd uvádza, že uvedené

pochybenie súdu prvej inštancie je treba považovať za chybu v písaní, na opravu ktorej slúži procesný
inštitút opravného uznesenia upravený v ust. § 224 CSP, podľa znenia ktorého: „Súd kedykoľvek
aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave
súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania“. Ak teda súd prvej inštancie v rozpore
so skutočnosťou uviedol v záhlaví odvolaním napadnutého rozsudku iný predmet konania, čím sa

dopustil chyby v písaní, je jeho úlohou, a to aj po rozhodnutí odvolacieho súdu („kedykoľvek“) uvedenú
chybu v písaní opraviť vydaním opravného uznesenia. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že
súd prvej inštancie sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku nevysporiadal s tým, ktorý
z dvoch žalovaných subjektov je v danom spore vecne pasívne legitimovaný, keď žalobu voči obom
žalovaným zamietol z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním na strane

žalovaných a vznikom škody na strane žalobcu, odvolací súd poukazuje na vyššie citované ust. § 45
ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z., podľa znenia ktorého je správca vodného toku povinný poskytnúť
vlastníkovi pozemku nového koryta náhradu. Z ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.
podľa názoru odvolacieho súdu jasne a zreteľne vyplýva, že v spore o zaplatenie náhrady uplatnenejv zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. je pasívne vecne legitimovaným subjektom správca
vodného toku, t. j. žalovaný 1/, čo však neznamená, že pokiaľ by bol predmet sporu iný, t. j. žalobca
by si neuplatnil nárok na náhradu podľa uvedeného ustanovenia, nemala by byť žalovaná Slovenská

republika,zastúpenáSlovenskýmvodohospodárskympodnikom,š.p.,tedažalovaný2/. Zuvedenéhoje
zrejmé, že odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku nevysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciu na strane žalovaných, keď v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku neuviedol, ktorého z dvoch žalovaných považuje v danom spore za
pasívne vecne legitimovaného, a ktorého nie, a preto žalobu voči nemu zamietol pre nedostatok vecnej

pasívnej legitimácie v spore, je opodstatnená.

8. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že záver súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových
zistení a že rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska odôvodnenia skutkových záverov súdu prvej
inštancie nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka žalobcu premietnutá
do odvolacieho dôvodu uplatneného žalobcom v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,

je dôvodná. Súd prvej inštancie v odseku 35. odôvodnenia rozsudku uviedol, že „v konaní bolo
preukázané, čo bolo nesporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.
ú. C. ako C-KN parcela č. XXX/X o výmere 869 m2, záhrady, C-KN parcela č. XXX/X o výmere 582
m2, záhrady a C-KN parcela č. XXX/X o výmere 700 m2, zastavené plochy a nádvoria, ktoré nadobudol
od svojich právnych predchodcov – rodičov dedením. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení

odvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,žetaktiežbolovkonanínesporné,žedošlokzmenepriebehu
koryta Krivánskeho potoka a že zabral časť uvedených parciel žalobcu v celkovej výmere 1 119
m2. Konštatoval, že žalobca v konaní (ako jeden z dôkazov) predložil súkromný znalecký posudok,
vypracovaný znalcom Ing. Šimunom, z ktorého síce vyplynulo, že Krivánsky potok sa odchýlil od svojho
pôvodného koryta a zabral časť parciel vo vlastníctve žalobcu, avšak znalec nevedel z dostupných

podkladov určiť kedy došlo k zmene priebehu koryta Krivánskeho potoka, nakoľko zákres v katastrálnej
mapebývaléhopozemkovéhokatastrazroku1866azákresvkatastrálnejmapebývaléhopozemkového
katastra z roku 1933 je zhodný v obidvoch mapách a oba zákresy sú zhodné so súčasnou katastrálnou
mapou, čiže priebeh koryta je zhodný a nezmenený vo všetkých zákresoch katastrálnych máp. Uvedený
dôkaz vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že ak pôvodné koryto Krivánskeho potoka malo už v roku 1866

ako aj v roku 1933 nezmenený priebeh, teda taký ako je vyznačený aj v terajšej katastrálnej mape,
tak to znamená, že už právni predchodcovia žalobcu kúpili v roku 1949 vyššie uvedené nehnuteľnosti
v takom stave v akom sa nachádzajú v súčasnosti, teda s tým, že koryto Krivánskeho potoka zasahuje
do nich celkom v rozsahu 1 119 m2. Vo vzťahu k uvedenému záveru súdu prvej inštancie žalobca
v odvolaní správne poukázal na jeho logický rozpor spočívajúci v tom, že ak má byť správny záver

znalca Ing. Šimuna, že Krivánsky potok sa odklonil od pôvodného koryta a súčasne, že zakreslenie
jeho priebehu je od roku 1866 totožné so súčasným stavom, nemôže popri ňom obstáť záver, že
právni predchodcovia žalobcu v roku 1949 kúpili predmetné pozemky v takom stave v akom sú dnes.
V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že vyššie uvedený skutkový záver súdu prvej inštancie je
nepresvedčivý, vnútorne rozporný a založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave, čo znamená,

že aj uvedená odvolacia námietka žalobcu je opodstatnená. Skutkové závery súdu prvej inštancie
vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu neumožňujú bez ďalšieho prijať záver, že
Krivánsky potok už v čase, keď právni predchodcovia žalobcu v roku 1949 kúpili pozemky, ktoré po
nich neskôr zdedil žalobca, zasahoval do týchto pozemkov v celkovom rozsahu 1119 m2, pretože
takýto skutkový záver súdu prvej inštancie nevyplýva z vykonaného dokazovania ako celku. V uvedenej

súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 191 CSP „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo“. V danom prípade súd prvej inštancie neopodstatnene zúžil
výsledky vykonaného dokazovania len na záver o tom, že znalec Ing. Šimun síce zistil, že Krivánsky
potok sa odchýlil od svojho pôvodného koryta a zabral časť parciel vo vlastníctve žalobcu, avšak

z dostupných podkladov nevedel určiť kedy došlo k zmene priebehu koryta Krivánskeho potoka, čo
nemožno považovať za presvedčivé a nespochybniteľné skutkové zistenie.

9. Okrem nesprávnych skutkových záverov súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní namietal aj
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP). V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na vymedzenie
nesprávnehoprávnehoposúdeniavrozhodovacejpraxinajvyššiehosúdu, vzmyslektoréhovymedzenia
„nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, ktoré vyplývajú zo zistenéhoskutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon
právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (rozhodnutie

NS SR sp. zn. 2M Cdo 4/2009). Z uvedeného je zrejmé, že správne právne posúdenie úzko súvisí
so správne zisteným skutkovým stavom. V danom prípade si žalobca, tak ako to vyplýva zo žaloby
a z podaného odvolania, uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy podľa ust. § 45 ods. 1 zákona
č. 364/2004 Z. z. Z hypotézy uvedenej právnej normy súd prvej inštancie upriamil pozornosť len na
jej tretiu vetu a v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho skutkových a

právnych záverov sa vôbec nezaoberal tým, že pri posúdení nároku uplatneného podľa ust. § 45 ods.
1 zákona č. 364/2004 Z. z. treba brať na zreteľ všetko čo vyplýva z hypotézy tejto právnej normy, teda
predovšetkým v danom prípade to, čo vyplýva z jej druhej vety, kde zákonodarca uvádza, že ak je nové
koryto umiestnené na pozemkoch v inom ako štátnom vlastníctve, správca vodného toku je povinný
vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, ak o to vlastník pozemku požiada v lehote 3 rokov od zmeny koryta
a orgán štátnej vodnej správy o tom rozhodne, v opačnom prípade môže požiadať orgán štátnej vodnej

správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte; v tom prípade je podľa tretej vety citovaného
ustanovenia správca vodného toku vlastníkovi pozemku nového koryta povinný poskytnúť náhradu
podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Súd prvej inštancie v tomto zmysle žiadne dokazovanie
nevykonal a z celého v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania zameral, tak ako
je vyššie uvedené, svoju pozornosť na zakreslenie koryta Krivánskeho potoka v katastrálnej mape

z roku 1866, z roku 1933 a v súčasnosti ako nemenné, čo ho viedlo k neúplným, predčasným a k
nesprávnym skutkovým záverom a následne aj k nesprávnemu právnemu posúdenie veci, keď svoj
žalobu zamietajúci záver súd prvej inštancie založil na tom, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti (ktoré porušenie právnej povinnosti z hľadiska hypotézy ust. § 45
ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

vôbec nerozobral) a vzniknutou škodou na strane žalobcu.

10.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v rámci rozhodovania o trovách konania

rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP aj
o trovách tohto odvolacieho konania. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bude
zopakovať a doplniť dokazovanie, v rámci vykonávaného dokazovania upriamiť pozornosť aj na zistenie
predpokladov na priznanie uplatneného nároku nielen z hľadiska tretej vety ust. § 45 ods. 1 zákona
č. 364/2004 Z. z. v spojení s ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ale najmä z hľadiska druhej vety

ustanovenia§45ods.1zákonač.364/2004Z.z.,tedačiakedyžalobcaoznámilžalovanému1/,žedošlo
k zmene koryta Krivánskeho potoka tak, že zasahuje do pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, či
žalobca požiadal žalovaného 1/ o vrátenie vodného toku do pôvodného koryta, resp. či správca vodného
toku (žalovaný 1/) požiadal orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o ponechaní vodného toku
v novom koryte a či orgán štátnej vodnej správy o tom rozhodol. Bez uvedeného zistenia a vyhodnotenia

všetkých vykonaných dôkazov (vrátane ohliadky na mieste samom, listinných dôkazov, výsluchu strán
sporu, prípadne výsluchu svedkov a iných dôkazov vykonaných v rámci doplneného dokazovania), a to
v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti je záver súdu prvej
inštancie o tom, že „v konaní nebola nepreukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaných 1/ a 2/ a konkrétnou škodou, ktorej náhradu si uplatňuje žalobca od žalovaných 1/ a 2/“,

predčasný a vykonaným dokazovaním nepodložený.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.