Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123010783
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123010783.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na neverejnom zasadnutí dňa 24. januára
2024, prejednal sťažnosť odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
5PP/44/2023 zo dňa 16.11.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 5PP/44/2023 zo dňa 16.11.2023 samosudca Okresného súdu Banská
Bystrica podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5T/89/2011 zo dňa 27.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 5To/43/2016 zo dňa 25.10.2016 ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Tdo/59/2018 zo dňa 19.03.2019, vo výmere osem rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 16.11.2023
sťažnosť, ktorej písomné dôvody doručil okresnému súdu dňa 27.11.2023 a dňa 15.01.2024. V sťažnosti
predovšetkým uvádzal, že okresný súd pri posudzovaní splnenia podmienok na jeho podmienečné

prepustenie dostatočne neprihliadol na zmeny v jeho správaní počas výkonu trestu odňatia slobody, ale
svoje rozhodnutie založil výlučne na odpise z registra trestov, teda skutočnostiach, ktoré predchádzali
odsúdeniu a nástupu na výkon trestu, čím bolo podľa jeho názoru porušené základné právo na súdnu
ochranu a porušená zásada „ne bis in dem“ (nie dvakrát o tej istej veci). Tvrdil, že možnosť jeho
podmienečného prepustenia sa tak stala iba ilúziou, keď ani pozitívne zmeny v správaní nemôžu zmeniť
závery o jeho kriminálnej minulosti. Ďalej poukázal na skutočnosť, že po dlhých rokoch ho našli jeho

deti a z výkonu trestu odňatia slobody im nevie pomôcť. Za najzávažnejší dôvod, pre ktorý by mal byť
podmienečne prepustený, považoval zlý zdravotný stav svojej matky, ktorá trpí alzheimerovou chorobou.
Trval na tom, že zločin lúpeže nespáchal, na svoju minulosť nie je hrdý a hanbí sa za ňu.

V podaní, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 15.01.2024 odsúdený opätovne zdôraznil, že
okresný súd porušil jeho ústavné právo, a to právo na súdnu ochranu.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného

nebola dôvodne podaná, pretože u neho neboli splnené zákonné podmienky vyžadované ust. § 66 ods.
1 písm. b) Trestného zákona pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.Podľa§66ods.1písm.b)Trestnéhozákona,súdmôžeodsúdenéhopodmienečneprepustiťnaslobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na

povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Okresný súd pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva odsúdeného na
obhajobu rozhodol na verejnom zasadnutí v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto
smere dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne a odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým úvahám obsiahnutým v ust. § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Stručne vyložil,

ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom, s ktorým
sa v plnom rozsahu stotožnil. Sťažnostný súd považoval za potrebné doplniť, že na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné splnenie ako formálnych, tak aj materiálnych
podmienok vyžadovaných Trestným zákonom.

Formálnymi podmienkami možno rozumieť vykonanie pomernej časti uloženého trestu odňatia slobody,
požadovanej zákonom (§ 66 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona), t. j. vykonaním dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade, ak bol odsúdený uznaný za vinného
zo spáchania zločinu (§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona). Odsúdený podal návrh na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 17.08.2023, a síce po vykonaní viac než dvoch tretín
trestu odňatia slobody, uloženého mu vo výmere osem rokov rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5T/89/2011 zo dňa 27.01.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 5To/43/2016 zo dňa 25.10.2016 ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Tdo/59/2018 zo dňa 19.03.2019. Vzhľadom na uvedené, aj sťažnostný súd považoval formálne

zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody
za splnené.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení, vychádzajúc z ust. § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2
Trestného zákona, musí súd z hľadiska splnenia materiálnych zákonných podmienok zhodnotiť konanie

odsúdeného pred spáchaním trestného činu, jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň
reálne zhodnotiť predpoklad, či v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pokiaľ ide o splnenie prvej materiálnej podmienky, ktorou je plnenie povinností odsúdeného v rámci

aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody, možno konštatovať, že odsúdený túto podmienku splnil
len čiastočne. Relevantným pre posúdenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
je obsah hodnotenia, vypracovaného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, okrem
iného, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo spočiatku na požadovanej úrovni. Postupom
času a vplyvom pôsobenia väzenského personálu sa jeho správanie a disciplína postupne upravila na

požadovanú úroveň a v ďalšom období už nedostatky zaznamenané neboli. Odsúdený sa opakovane
zapájaldoprednáškovejčinnostirealizovanejpedagogickýmpersonálomústavuapedagógomubytovne
bol poverený vykonávaním funkcie vedúceho izby. Povinnosti, ktoré vyplývajú z danej funkcie si plní
na dobrej úrovni. Zúčastňoval sa aj na špecializovanom resocializačnom programe – Rodina a vzťahy.
Doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu

bol krátkodobo pracovne zaradený na vnútornom pracovisku Zedko. Na uvedenom pracovisku však
nepodával požadované pracovné výkony a neplnil stanovené normy, v dôsledku čoho bol z pracoviska
vyradený. Ako pracovne nezaradený sa dlhodobo zapájal do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného, ktoré boli zamerané na udržiavanie čistoty a poriadku spoločných priestorov ubytovne.Aktuálne nie je pracovne zaradený, je evidovaný ako starobný dôchodca. Sociálne väzby počas výkonu
trestu odňatia slobody udržiava prostredníctvom osobnej korešpondencie, videonávštev, telefonátov
a balíkov s matkou, synom, dcérou, súrodencom a priateľmi náboženského spoločenstva. Vzájomné

vzťahy s blízkymi osobami sa javia na dobrej úrovni. Odsúdený bol odporučený na podmienečné
prepustenie s dohľadom, pričom resocializačná prognóza sa javí u odsúdeného ako menej priaznivá
a riziko recidívy trestnej činnosti bolo vyhodnotené ako stredné. Hodnotiac uvedené, krajský súd
musel prisvedčiť záveru okresného súdu, že odsúdený prvú materiálnu podmienku pre podmienečné
prepustenie splnil len čiastočne.

Z hľadiska prijatia záveru, že od odsúdeného je možné očakávať vedenie riadneho života (druhá
materiálna podmienka), je potrebné zohľadniť okolnosti predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane
jeho skorších odsúdení (R 5/2017). Okresný súd správne prihliadol na resocializačnú prognózu
odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia ústavu menej priaznivá s poukazom na stredné riziko recidívy
trestnej činnosti. Hodnotiac osobu odsúdeného, okresný súd správne prihliadol aj na kriminálnu minulosť

odsúdeného, z ktorej je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ 18-krát odsúdený za rôznu, prevažne
majetkovútrestnúčinnosť.Bezvýznamutakistonieje,žeodsúdenýzačalspáchanímtrestnejčinnostiuž
ako mladistvý a v jej páchaní pokračoval prakticky naprieč celým doterajším životom. Neušlo pozornosti
krajského súdu, že odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody,kedysavskúšobnejdobeneosvedčilabolmunariadenývýkonzvyškuuloženéhotrestuodňatia

slobody. Teda ani dobrodenie zákona a súdu vo forme podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, neprimälo odsúdeného prehodnotiť svoj prístup k vedeniu riadneho života.

Možno preto bez najmenších pochybností konštatovať, že predošlé odsúdenia a vykonané tresty
u neho neviedli k náprave a neboli pre neho dostatočným ponaučením a nemali naňho dostatočný

výchovný a nápravný vplyv. Odsúdený vlastným pričinením nevyužil skoršiu možnosť riadne sa začleniť
do spoločnosti a preukázať, že sa napravil. Zohľadňujúc menej priaznivú resocializačnú prognózu
odsúdeného a stredné riziko recidívy trestnej činnosti krajský súd konštatuje, že práve predčasným
ukončením výchovného pôsobenia uloženého trestu a participácie na programe zaobchádzania
v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebolo možné

dosiahnuť jeden z účelov trestu, a síce vytvoriť podmienky a pripraviť odsúdeného na riadne vedenie
života po výkone trestu a odradiť ho od recidívy trestnej činnosti.

V prípade prognózy budúceho správania sa odsúdeného je potrebné prihliadať aj na prostredie, v
ktorom sa odsúdený ocitne po podmienečnom prepustení. Z hodnotenia odsúdeného ústavom sú

evidentné dobré rodinné väzby a vzťahy medzi odsúdeným a jeho rodinou, predovšetkým s matkou,
deťmi a súrodencom, s ktorými je v kontakte aj počas výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd
však musí konštatovať, že ani dobré rodinné vzťahy samy osebe nedávajú záruku za ďalšie správanie
sa odsúdeného, jeho nápravu a vedenie riadneho života. K sťažnostným námietkam odsúdeného je
potrebné zdôrazniť, že vzájomné sociálne väzby medzi odsúdeným a jeho rodinou, resp. ani zdravotný

stav jeho matky, ho doposiaľ žiadnym spôsobom neodradili od opakovaného páchania trestnej činnosti.
Podľa názoru krajského súdu preto ani dobré rodinné vzťahy nedávajú záruku za vzorné a spoločensky
konformné správanie sa odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu na
slobodu.

V závere sťažnostný súd uvádza, že okresný súd v prejednávanej veci správne prihliadol na povahu
spáchanej trestnej činnosti, ako aj na zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktoré zaradenie na výkon trestu svedčí o tom, že v prípade odsúdeného sa vyžaduje
prísnejšia forma spôsobu výkonu trestu. Naviac, trest odňatia slobody vykonáva v diferenciačnej
skupine „B“, čo rovnako svedčí o potrebe prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného

zaobchádzania.

Keďže v súčasnosti nie je možné vysloviť reálny predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny
život, ďalší výkon trestu odňatia slobody je u neho dôvodný.

K sťažnostným námietkam odsúdeného považoval krajský súd za potrebné dodať, že tieto sú právne
irelevantné a nie sú spôsobilé privodiť pre odsúdeného priaznivejšie rozhodnutie, a síce podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd správne skúmal splnenie troch podmienok
pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného (jedna formálna podmienka a dve materiálne podmienky), pričompre rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu je potrebné, aby boli kumulatívne
splnené všetky tri podmienky a nepostačuje preto, ak je z pohľadu odsúdeného splnená len niektorá z
nich. Pokiaľ odsúdený namietal, že okresný súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre rozhodnutie

vychádzal z jeho trestnej minulosti, teda z odpisu registra trestov, je potrebné uviesť, že odpis registra
trestov je jedným z legálnych a legitímnych dôkazov v trestnom konaní, ktorý má vysokú informačnú a
výpovednú hodnotu. Na základe tam uvedených informácií môže súd posudzovať mnohé trestnoprávne
relevantné otázky, vrátane prognózovania správania sa odsúdeného po jeho prípadnom podmienečnom
prepustení na slobodu zhodnotením jeho doterajšieho života, ale aj správania sa odsúdeného po

výkone jednotlivých trestov tak, ako to uviedol už okresný súd v napadnutom rozhodnutí, ale aj krajský
súd v rámci sťažnostného konania, keďže zhodnotenie (kriminálnej) minulosti odsúdeného je jednou
z podmienok, ktorá nevyhnutne spolupôsobí pri vyhodnocovaní prognózy odsúdeného s ohľadom na
jeho potenciálne budúce správanie na slobode.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného
v súlade s citovaním ustanovením ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3: 0

(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.