Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203246
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1521203246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky – E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. G. XX, XXX XX D., a otca – D. H. D., nar. X.XX.XXXX, štátny občan Guinejskej republiky,
trvale bytom I. XX, XXX XX D., t.č. bytom J. XXX, XXX XX D., adresa na doručovanie: K. XX, XXX XX
D., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej ako aj o povinnosti otca
uhradiť náklady za detskú výbavičku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.

61P/191/2021-283 zo dňa 21.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov II. a IV.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozsudkom zo dňa 21.5.2022 súd prvej inštancie výrokom I. maloletú zveril do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok, výrokom II. uložil otcovi povinnosť

platiť na výživu maloletej počnúc dňom jej narodenia, od 17.11.2020 sumou 230 eur mesačne, a to vždy
vopreddo15-tehodňavmesiacikrukámmatkymaloletej.VýrokomIII.vozvyškunávrhmatky, pokiaľide
o výšku požadovaného výživného zamietol. Výrokom IV. rozhodol o zročnom výživnom tak, že otcovi ho
uložil zaplatiť za obdobie od 17.11.2020 do 20.5.2022 v celkovej výške 4.247,33 eur do troch mesiacov
k rukám matky odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom V. súd prvej inštancie konanie v časti
úhrady nákladov spojených s výbavou pre dieťa zastavil a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak,
že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal.

2.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5
a § 65 ods. 1 zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že maloletú
je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju aj zastupovať a spravovať jej
majetok. V rozhodnutí bolo konštatované, že kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky na strane
matky v zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. Bolo zistené, že otec o maloletú neprejavuje záujem,

nenavštevuje ju, nezaujíma sa o ňu a tento aj súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti
matky. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletej, ako aj správu jej majetku, tak súd aplikoval ustanovenie §
38 zákona o rodine a ponechal tieto práva výlučne na strane matky, nakoľko samotný otec s tým vyslovilsúhlas a tiež prihliadal aj na to, že otec v podstate svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletej
nevykonáva a nezabezpečuje.

3.
Pokiaľ ide o určenie výživného otcovi, tak súd prvej inštancie pri jeho výške zohľadnil odôvodnené
potreby maloletej a tiež aj schopnosti a možnosti rodičov. V tejto súvislosti prihliadal na to, že o maloletú
sa výlučne stará matka a tiež aj na to, že výška výživného zodpovedá zárobkovým možnostiam
a schopnostiam otca. V tejto súvislosti konštatoval, že nemohlo byť prihliadané na splátky pôžičiek,

ktoré má otec, nakoľko tieto skutočnosti boli posudzované v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 zákona
o rodine ako výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť, nakoľko zabezpečenie výživy maloletej má
absolútnu prednosť pred inými výdavkami. Súd prvej inštancie zohľadnil, že maloletá má zvýšené
náklady v súvislosti so svojim zdravotným stavom, a to pokiaľ ide o nákup liekov ako aj kozmetiky.
Prvoinštančný súd taktiež zohľadnil, že otec je riadne zamestnaný, má stabilný príjem ako analytik
pohľadávok, pričom jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 2.143,56 eur brutto. Nebolo

zistené, že by zdravotný stav otca bol zlý, tento okrem maloletej má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
k ďalšiemu dieťaťu a to k maloletej B. D., nar. XX.X.XXXX, ku ktorej však súdom určenú vyživovaciu
povinnosť nemá. Podľa jeho vyjadrenia na ňu prispieva sumou vo výške 20-30 eur mesačne alebo
niekedy aj v žiadnej výške. Otec maloletej je ženatý s L. D. M., s ktorou nežije v spoločnej domácnosti.
Býva v podnájme s jedným známym, ktorému prispieva nájomným vo výške 360 eur mesačne, ktoré je

následne platené prenajímateľovi. Pokiaľ ide o matku maloletej, tak táto je od júla 2021 poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 378,10 eur mesačne, ktorý od januára 2022 poberá vo výške 383,80
eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 24,95 eur od novembra 2020, ktoré jej boli od januára 2021
navýšené na sumu 25,50 eur mesačne a tieto od januára 2022 poberá vo výške 25,88 eur mesačne.
Okrem toho matka maloletej poberá aj invalidný dôchodok vo výške 378,03 eur mesačne.

4.
Vzhľadom k tomu, že otcovi maloletej vznikol za obdobie od narodenia maloletej (17.11.2020) do
20.5.2022 dlh na výživnom v celkovej výške 4.247,33 eur (táto suma pozostáva zo zročného výživného
za pomernú časť mesiaca november 2020 vo výške 107,33 eur a ďalej zročného výživného za obdobie

december 2020 až máj 2022 v celkovej výške 18-tich mesiacov x 230 eur = 4.140), ktoré súd prvej
inštancie povolil otcovi zaplatiť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Takúto
dobu považoval za primeranú, vzhľadom na preukázané pomery otca a súčasne aj za dostatočnú na
zabezpečenie si potrebnej sumy bez ohrozenia vlastnej obživy.

5.
Pokiaľ ide o návrh matky na úhradu polovice nákladov za detskú výbavičku zo strany otca, tak v tejto
časti súd konanie postupom podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zastavil, nakoľko
matka v tejto časti vzala svoj návrh späť.

6.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

7.
Tento rozsudok napadol včasným odvolaním otec vo výrokoch II. v časti určeného výživného ako aj vo
výroku IV. v časti o zročnom výživnom, pričom namietal, že v takejto výške nie je schopný platiť určené
výživné. Poukázal na to, že jeho čistý mesačný príjem za obdobie od novembra 2019 až február 2022
predstavoval sumu 1.262,13 eur. Ďalej uviedol, že okrem ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej B. D.

má ešte ďalšie výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s uzavretými zmluvami o pôžičke alebo úvere. Na
základe uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.4.2020 platí N. L. ako veriteľke sumu 146,78 eur mesačne,
ďalej na základe uzavretej zmluvy o úvere č. 1780092759 zo dňa 19.6.2017 platí veriteľovi O. D. sumu
344 eur mesačne a tiež spoločnosti J. na základe uzavretej zmluvy o pôžičke č. 3500218177 zo dňa
13.10.2017 sumu vo výške 50 eur mesačne. Okrem toho platí nájomné za užívanie bytu vo výške 360

eur mesačne. Žiadal, aby výživné bolo určené vo výške 100 eur mesačne na maloletú s tým, že zročné
výživné za obdobie od 17.11.2020 do 20.5.2022 mu bolo umožnené zaplatiť v mesačných splátkach vo
výške 50 eur s tým, že by výška zročného výživného vychádzala z určeného výživného vo výške 100
eur mesačne. Ďalej namietal, že náklady vyčíslené matkou na maloletú ako aj iné výdavky, ktoré uviedlamatka, považoval za nadhodnotené a žiadal, aby matka svoje výdavky obmedzila. V tejto súvislosti ďalej
uviedol, že matka na sociálnych sieťach je veľmi aktívna, prezentuje sa moderným obliekaním, a to aj vo
vzťahu k maloletej. Prezentuje sa ďalej aj tým, že má nový mobilný telefón značky iPhone 13, keď jeho

trhová hodnota predstavuje sumu 850 eur. Za neprimeraný taktiež považoval výdavok na strane matky
označený ako „nafta 100 eur“, pretože mal za to, že matka sa môže prepravovať mestskou hromadnou
dopravou podobne ako on, a teda nemusí využívať osobné motorové vozidlo.

8.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.7.2022, pričom
námietky, ktoré vzniesol otec voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie považovala za nedôvodné.
Poukázala na to, že náklady, ktoré vyčíslila v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, považovala
za opodstatnené a nie za nadhodnotené. Uviedla, že poberá invalidný dôchodok z titulu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu vo výške 378,03 eur. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že má vystavený
preukaz ZŤP, na základe ktorého môže využívať parkovacie miesta pre jej zdravotný handicap. Ďalej

uviedla, že okrem invalidného dôchodku poberá aj rodičovský príspevok vo výške 25,88 eur mesačne.
Pokiaľ ide o používanie osobného motorového vozidla, tak vzhľadom aj k týmto okolnostiam, sa jej
jednoduchšie vykonáva presun s maloletou práve týmto osobným motorovým vozidlom. Žalovaný
nemôže porovnávať túto situáciu so sebou, nakoľko je zdravý a prepravuje sa sám. Zdôraznila, že
omaloletúsastarásama,zabezpečujejejcelodennústarostlivosť,pričomotecsaoňuvôbecnezaujíma,

nenavštevujeju,aneprejavilanisnahutentopostojzmeniť.Poukázalatiežnato,ževýživnémáprednosť
pred inými výdavkami a otec maloletej by mal obmedziť svoje výdavky tak, aby predišiel k uzatváraniu
ďalších pôžičiek. V súvislosti s námietkou otca smerujúcou k tomu, že sa má prezentovať na sociálnych
sieťach uviedla, že aj otec sa na nich prezentuje, a to predvádzaním moderného oblečenia ako aj
rôznymi fotografiami. Znamená to, že jeho životná úroveň a majetkové pomery nie sú také ako tvrdí.

Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
nedôvodné, a preto súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. o výživnom a IV. o zročnom

výživnom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

14.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych

možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma
kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie
sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah
odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a

možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod..

16.
Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj

správny právny záver. Odvolanie otca smerovalo voči výrokom II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie,
pričomvodvolaníneboliuvedenéžiadnerelevantnéskutočnostizostranyotca,ktorébymalizanásledok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

17.

Ako už bolo vyššie uvádzané, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie v časti určenia
výšky výživného na maloletú ako aj v časti zročného výživného, vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie v tejto odvolaním napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP).
Odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného na maloletú, ako aj v časti

zročného výživného, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď neobstoja argumenty a tvrdenia otca
uvedené v odvolaní ako aj pred súdom prvej inštancie.

18.
V predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval skutočnosti podstatné

pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloletú z hľadiska odôvodnených potrieb
dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. Zákona
o rodine). Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletej, tak tieto matka vyčíslila ako platby
na zabezpečenie jednak bežných potrieb a výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa
a tiež v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom, keď na základe tejto skutočnosti má matka

zvýšené výdavky nielen na seba, ale aj na maloletú. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba
rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej
starostlivosti, hygieny. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že uvedenú sumu je možné vyčísliť
len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa, ako aj jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne).
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladov na stravu, ošatenie,

hygienické potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka
nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre dieťa. Náklady na
odôvodnené potreby maloletej, ktorá je vo veku vyše troch rokov, nemožno považovať vo všetkých
položkách za nadhodnotené (200 Eur strava, 100 Eur za naftu, 50 Eur za drogériu), avšak na druhej
strane je potrebné uviesť, že mesačné náklady vo výške 80 Eur za nákup plienok možno považovať

v súčasnej dobe za nadhodnotené (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo možné považovať
tieto náklady za opodstatnené, aj vzhľadom na vek maloletej). Taktiež pokiaľ ide o vyčíslené náklady
matkouvovýške 100Eurzaoblečenieakoaj 100Eurzahračky,taktietopodľanázoruodvolaciehosúdu
nezodpovedajú reálne vynaloženým výdavkom. Tiež je potrebné dať do pozornosti, že náklady dieťaťatvoria aj platby za bývanie, resp. pomerná časť týchto platieb, náklady na zdravotnú starostlivosť, ako
aj hygienu maloletej. Pri určovaní miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletej podieľa každý
z rodičov, treba prihliadať aj na osobnú starostlivosť matky o maloletú, ktorou čiastočne kompenzuje

časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pričom práve v danom prípade je nepochybné, že celá
starostlivosť o maloletú spočíva na matke, keďže otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou
a neprispieva na ňu žiadnym spôsobom. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že kritériá rozhodné
pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa sú upravené v § 62 a nasl. Zákona o rodine (príjem,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča). Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej

inštancie o primeranosti výživného na maloletú vo výške 230 Eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje jej
vek, potreby, zvýšené náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom, ako aj príjem a pomery na strane
oboch rodičov. V tejto súvislosti je potrebné v neposlednom rade prihliadať aj na to, že matka maloletej
poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 Eur mesačne, ďalej prídavok na dieťa vo výške 25,88
Eur a okrem toho invalidný dôchodok vo výške 378,03 Eur mesačne, pričom výlučne sa iba ona stará
o maloletú, na čo je tiež potrebné prihliadať. Príjem otca maloletej dosahuje v hrubom 2.143,56 Eur

mesačne, tento má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B. D., nar. XX.X.XXXX, ku ktorej nemá
súdom určenú vyživovaciu povinnosť, avšak podľa jeho vyjadrenia na ňu platí výživné vo výške 20 – 30
Eur mesačne alebo v žiadnej výške. V tejto súvislosti odvolací súd k veci udáva, že povinnosťou rodiča je
zabezpečiť si príjem z ktorého dokáže uhrádzať náklady na svoje potreby a potreby maloletého dieťaťa,
ktoré nie je schopné samé sa živiť. Okrem toho nebolo v konaní preukázané, že by otec maloletej mal

v súvislosti so svojím zdravotným stavom nejaké zvýšené výdavky, pričom podľa názoru odvolacieho
súdu tento je schopný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 230 Eur mesačne ako určil súd
prvej inštancie.

19.

Súd prvej inštancie určil správne aj výšku zročného výživného, ktoré mu uložil zaplatiť za obdobie od
17.11.2020 do 20.5.2022 v celkovej výške 4.247,33 Eur k rukám matky maloletej, do 3 mesiacov odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné k veci uviesť,
že otec maloletej si bol od počiatku vedomý, že je otcom maloletej, na jej výživu žiadnym spôsobom
od narodenia neprispieval. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy správanie sa otca, ktorý v podstate od

narodenia o maloletú nejavil záujem a preto odvolací súd považoval za dôvodné, aby zročné výživné
zaplatil v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za
potrebné k veci uviesť, že pokiaľ si otec maloletej vie požičať finančné prostriedky na rôzne iné účely,
môže tak urobiť aj vo vzťahu k vyčíslenému zročnému výživnému. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia
povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča a má prednosť pred

akýmikoľvek inými pohľadávkami.

20.
Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a o zročnom výživnom ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

21.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

22.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).