Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/103/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721203161
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3721203161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, C. E., zastúpeného JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská
Bystrica, IČO 36 860 654 proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, C. G., zastúpenému
advokátkou Mgr. Stanislavou Tichou, so sídlom Zákvašov 1519/55, Považská Bystrica, o zaplatenie
1.411,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
3C/68/2021-91 zo dňa 16. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
1.411,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spočívajúcej v polovici nákladov za vybudovanie
studne po odpojení rekreačnej chaty žalobcu od prívodu vody žalovaným z vodovodnej prípojky (výrok
I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd rozhodol
podľa § 415, § 579 ods. 2, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že I. G. spolu so J. C. boli
obaja stavebníkmi vodovodnej šachty vedľa autobusovej zástavky v H. – E.. Z vodovodnej šachty pri
autobusovej zástavke – E. viedli pôvodne dve prípojky, jedna k rodinnému domu I. G. a druhá na
pozemok žalovaného, na ktorom následne postavil rodinný dom a požiadal o zriadenie vodovodnej
prípojky a jej napojenie na vodovodnú sieť. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania
za preukázané, že rodina žalobcu sa podieľala na stavbe vodovodnej prípojky minimálne fyzickou

prácou. Súd prvej inštancie uzavrel, že aj vodovodnú prípojku, ktorá viedla z vodovodnej šachty
a vyúsťovala na pozemok žalovaného, budovali žalobca so žalovaným spoločne, a bola teda v
ich podielovom spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že spoluvlastnícke právo
k vodovodnej prípojke automaticky neznamená aj právo na dodávku vody. Zmluvu o dodávke vody
do nehnuteľnosti žalovaného má s vodárenskou spoločnosťou uzavretú výlučne žalovaný. Súd prvej
inštancie ďalej z vykonaného dokazovania uzavrel, že medzi žalovaným ako dodávateľom a J. C.
(právnym predchodcom žalobcu) ako odoberajúcim existoval súkromnoprávny záväzkový vzťah týkajúci

sa dodávania vody, keď žalovaný dodával vodu J. C. od roku 1992 do roku 1999, za ktorú J. C. platil
žalovanému. Hoci medzi žalobcom a žalovaným osobitná zmluva o dodávaní vody nebola, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca mal právny nárok na dodávanie vody žalovaným, a to na základe
univerzálneho právneho nástupníctva po J. C., nakoľko zmluva o dodávaní vody medzi žalovaným a J.C. nemala charakter plnenia, ktoré by bolo obmedzené iba na pôvodného účastníka zmluvy. Žalovaný
listom zo dňa 20.01.2020 žalobcovi oznámil, že dňom 01.06.2020 pristúpi k odpojeniu prívodu vody
k žalobcovej chate. Súd prvej inštancie tento list žalovaného posúdil ako výpoveď zmluvy uzavretej na

dobu neurčitú podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že zmluva o dodávaní vody
uzavretá medzi žalovaným a J. C., z ktorého práva a povinnosti prešli na žalobcu, bola ukončená dňa
30.06.2020, keď výpovedná trojmesačná doba začala plynúť od 01.04.2020, a teda od 01.07.2020 už
žalobca nemal právny nárok na to, aby mu žalovaný dodával vodu.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemôže byť na ťarchu žalovaného to, že žalobca začal vykonávať
práce s vybudovaním náhradného zdroja vody (studne) ešte pred ukončením zmluvy so žalovaným. Súd
prvejinštanciekonštatoval,žeboloprávomžalovaného,abyzmluvuvypovedal,vdôsledkučohobytakči
tak na strane žalobcu od 01.07.2020 vznikla potreba zabezpečiť si náhradný vodný zdroj. Vzhľadom na
zrejmú nevyhnutnosť takejto potreby chýba príčinná súvislosť medzi vynaložením nákladov na vyvŕtanie
studne a medzi tým, že žalovaný fyzicky ukončil dodávanie vody už mesiac predtým, ako v skutočnosti

táto jeho právna povinnosť zanikla. Príčinná súvislosť je základným predpokladom na vznik nároku na
náhradu škody, preto súd žalobu zamietol. Záverom súd prvej inštancie dodal, že predčasné odpojenie
žalobcu žalovaným od vody mohlo spôsobiť škodu vo výške nákladov potrebných na zabezpečenie
dodávok vody za obdobie od 01.06.2020 do 30.06.2020, avšak tomuto porušeniu právnej povinnosti
nemožno pripísať súvislosť s potrebou vykopať úplne novú studňu. Z uvedených dôvodov súd prvej

inštancie podanú žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) tak, že v celom rozsahu
úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalovaného zaviaže na zaplatenie 1.411,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 13.10.2021
do zaplatenia a náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalobca mal za to, že súd
mylne na spor aplikoval § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na závery súdu prvej

inštancie o tom, že vzniklo podielové spoluvlastníctvo žalovaného a J. C. k vodovodnej prípojke,
ktorá viedla z vodovodnej šachty, ktorou bola dotiahnutá voda na pozemok žalovaného a následne na
pozemok J. C., čím boli takto napojené obe nehnuteľnosti na zdroj pitnej vody, mal žalobca za to, že
žalovaný nemal právo ho odpojiť od vody, za ktorú mu platil a na túto vodu mal rovnaký nárok ako
mal žalovaný. Keby ho žalovaný neodpojil od vody, tak si žalobca nemusel vyhotoviť náhradný zdroj

vody, za ktorého vyhotovenie si od žalovaného nárokuje polovicu nákladov. Žalovaný doposiaľ odoberá
vodu z vodovodnej prípojky, ktorá je v ich spoluvlastníctve a žalobca túto možnosť nemá vzhľadom na
konanie žalovaného, ktorý ho úmyselne odpojil od vody a žalobcovi tak svojvoľne odoprel právo na
vodu. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný mal podľa § 582 ods.
1 Občianskeho zákonníka právo vypovedať zmluvu, nakoľko ak má žalobca právo na vodu a žalovaný

ho bezdôvodne odpojí, dopúšťa sa protiprávneho konania. Žalobca tvrdil, že pokiaľ je spoluvlastníkom
vodovodnej prípojky ako právny nástupca svojho otca, má právo na dodávku vody, ktoré právo mu bolo
zo strany žalovaného bezdôvodne odopreté, dôsledkom čoho musel vynaložiť finančné prostriedky na
vybudovanie náhradného vodného zdroja. V uvedenom videl žalobca príčinnú súvislosť medzi konaním
žalovaného a spôsobeným následkom. V ich prípade nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy a vodu mali

zabezpečenú spoločne. Žalobca uviedol, že obe hadice pre I. G. a pre F. G. so J. C. sa pokladali do
výkopu spoločne v čase, keď sa budovala vodovodná šachta, t.j. J. C. sa nenapájal až dodatočne, ale
hadica bola súčasne v tom čase dotiahnutá na pozemok J. C. a až potom sa začali vybavovať oficiálne
formality okolo prípojky. Od počiatku diela sa vetva ťahala na pozemok J. C., pričom pripojenie vetvy
k F. G. sa nespomínalo, pri budovaní šachty boli vedení ako stavebníci I. G. a J. C., pričom F. G. sa

odpojil od vetvy určenej pre J. C., ktorá bola dotiahnutá na jeho pozemok KNC č. XXX/X. Žalovaný si
nepočínal tak, aby žalobcovi nevznikla škoda, keď bol žalobca odpojený od prívodu vody cez spoločnú
vodovodnú prípojku, pričom žalovaný túto vodovodnú prípojku v celom rozsahu aj naďalej užíva sám,
tak porušil povinnosť uloženú mu § 415 Občianskeho zákonníka, a preto z porušenia tejto povinnosti
mu vzniká zodpovednosť za škodu, ktorú žalobca žiada nahradiť v celom rozsahu.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilažalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonania.Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považoval za správne, nakoľko žalobca podľa neho nepreukázal v konanípríčinnú súvislosť medzi vynaložením nákladov na vyvŕtanie studne a porušením povinnosti žalovaným
poskytovať žalobcovi dodávku vody. Záver súdu o spoluvlastníctve vodovodnej šachty a vodovodnej
prípojky považoval za nesprávny a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Vodovodnú šachtu začal

budovať I. G. bez stavebného povolenia, s čím mu pomáhal J. C. formou susedskej výpomoci. J. C.
bol bez náležitého zisťovania obecného úradu označený za stavebníka v rozhodnutí o asanácii šachty
a odvolanie podával z domnelého dôvodu – neznalosti zúčastnených. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Nejvyššího soudu ČR 22Cdo2473/2006 zo dňa 26.09.2007 v spojení s rozsudkom Nejvyššího soudu
ČR sp.zn. 22Cdo 1174/2001 zo dňa 05.11.2002, podľa ktorého vlastníctvo k novozhotovenej stavbe

nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodné komu bolo adresované
rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe
vzniknutej spoločnou činnosťou viacerými osobami je potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej
medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo len ak je
z obsahu dohody zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Stavebníkom je
osoba, ktorá sa fakticky podieľala na zhotovení stavby, pokiaľ nie je z dohody alebo okolností zrejmé,

že táto osoba len pomáhala inému. V konaní podľa žalovaného nebola preukázaná žiadna dohoda
medzi I. G. a J. C. o podielovom spoluvlastníctve vodovodnej šachty a záver súdu o spoluvlastníctve
vodovodnej šachty považoval za arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a založený na nesprávnych
skutkovýchaprávnychzáveroch.Žalovanýďalejpoukázalnato,ževodovodnáprípojkabolarealizovaná
v roku 1992, kedy sa vlastníctvo vodovodnej prípojky zriadenej do 01.11.2002 riadilo právnym režimom,

že vodovodná prípojka nemá povahu samostatnej veci, ale je súčasťou pozemku ako hlavnej veci, t.j.
stavby, ku ktorej bola zriadená, a preto vlastníctvo takejto prípojky ako súčasti pozemku ako hlavnej
veci vyplýva z § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/18/2011 uviedol, že súčasť veci nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Poukázal preto na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/3/2014 zo dňa 28.01.2015,

podľa ktorého vlastníctvo k vodovodnej prípojke ako súčasti pozemku alebo stavby nadobúda vždy
vlastník pozemku alebo hlavnej stavby. Vodovodná prípojka v čase budovania bola zriaďovaná pre
rodinný dom žalovaného s vodovodnou prípojkou pre dom I. G., ktoré v tomto smere boli aj legalizované.
Platil v tom čase právny režim, že vodovodná prípojka je súčasťou rodinného domu, resp. pozemku, ku
ktorému bola zriadená. V čase realizácie vodovodná prípojka nebola posudzovaná ako samostatná vec

ale súčasť hlavnej veci, nemožno ani posudzovať, či mohlo dôjsť k spoluvlastníctvu k nej, pokiaľ súčasne
nejde o spoluvlastníctvo hlavnej veci. Zároveň poukázal na § 10 ods. 3 veta druhá zákona č. 154/1978
Zb.. K zmene právnej doktríny došlo od 01.11.2002 zákonom 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, podľa ktorého uvedené prípojky sa už nepovažujú za súčasť pozemku, na
ktorom sú umiestnené a tvoria samostatný premet právnych vzťahov. V čase budovania vodovodnej

prípojky táto nebola považovaná za samostatnú vec ale ako súčasť hlavnej veci, pričom nebolo ani
možné uzavrieť samostatnú dohodu o spoluvlastníctve prípojky. V konaní bola preukázaná účasť J.
C. na stavebných prácach, avšak len vo forme susedskej výpomoci, za čo bol žalovaný J. C. ochotný
poskytovať odber vody z jeho vodovodnej prípojky, avšak nie z titulu spoluvlastníctva k prípojke. Podľa
žalovaného nebol správny záver súdu o existencii dohody o dodávke vody odvodzovanej od existencie

spoluvlastníctva k šachte a prípojke. Záujem J. C. zabezpečiť si prívod vody na pozemok nezakladá
vlastnícke právo k šachte a prípojke. Žalovaný realizoval vodovodnú prípojku v záujme byť jej výlučným
vlastníkom, keďže prípojka mala byť súčasťou jeho rodinného domu postaveného na parc. KNC XXX/
X v k.ú. H..

6. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu o zaplatenie
sumy 1.411,- eur s príslušenstvom uplatnenej podľa § 415 Občianskeho zákonníka titulom náhrady
škody za polovicu nákladov za vybudovanie studne po odpojení rekreačnej chaty žalobcu od prívodu
vody žalovaným z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vynaložením nákladov na vyvŕtanie

studne a medzi ukončením dodávania vody žalobcovi, nakoľko dospel k záveru, že bolo právom
žalovaného podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypovedať osobitnú zmluvu o dodávaní vody,
ktorej zmluvnou stranou sa stal žalobca ako odberateľ na základe univerzálneho právneho nástupníctva
po J. C. podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka.9. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne právne závery súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, čím uplatnili vo svojom odvolaní odvolací dôvod uvedený v §

365 ods. 1 písm. h) CSP.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo medzi stranami sporným, či vodovodná šachta
umiestnená na pozemku žalovaného a v nej zriadená vodovodná prípojka sú alebo nie sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru

o podielovom spoluvlastníctve predmetnej vodovodnej šachty aj vodovodnej prípojky strán sporu,
avšak konštatoval, že spoluvlastnícke právo k vodovodnej prípojke automaticky neznamená aj právo
na dodávku vody. Vzhľadom k tomu, že záver súdu prvej inštancie o podielovom spoluvlastníctve
predmetnej vodovodnej šachty aj vodovodnej prípojky strán sporu žalobca v podanom odvolaní
nenamietal, t.j. tento záver súdu prvej inštancie nebol odvolacou námietkou, odvolací súd sa týmto

záverom súdu prvej inštancie nezaoberal.

12. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné odvolací súd uviesť
nasledovné:

13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako vlastník
nehnuteľnosti pozemku parcely reg. C parc. č. XXX/X v k.ú. H. v roku 1992 požiadal o zriadenie
vodovodnejprípojkyvjestvujúcejvodovodnejšachteSeveroslovenskévodárneakanalizácieakžiadosti
pripojil súhlasné stanovisko obecného úradu Záskalie s napojením vodovodnej prípojky žalovaného.
Nehnuteľnosť, pre ktorú sa budovala prípojka, bola parcela č. XXX/X k.ú. H.. Žalovaný ako odberateľ

uzavrel s vlastníkom verejného vodovodu zmluvu o dodávke na účely konečnej spotreby vody. V konaní
nebolo sporným, že žalobca takúto zmluvu s vlastníkom verejného vodovodu uzavretú nemal. Súd
prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že osobitnou zmluvou (uzavretou ústnou formou) sa
žalovaný, hoci nie je vlastníkom verejného vodovodu, zaviazal od svojho dodávateľa dodávať vodu J.
C. ako odberateľovi, ktorý sa zaviazal žalovanému za dodanú vodu hradiť odplatu. Žalobca ako právny

nástupca J. C. naďalej od žalovaného vodu odoberal a platil mu za tento odber odplatu. V konaní nebolo
stranami sporu tvrdené a ani preukázané, že by prípojka na pozemku žalovaného parc.č. XXX/X k.ú.
H. bola so súhlasom správcu zriadená pre viac ako jednu nehnuteľnosť, že by zmluvné strany oznámili
dodávateľovi osadenie podružného vodomeru a žalovaný tak prenechal vodu uvedenou osobitnou
ústnou zmluvou bez súhlasu dodávateľa J. C. a následne žalobcovi ako ďalšiemu užívateľovi.

14. Aplikácia ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie tak bola na
predmetný vzťah správna, nakoľko predmetná osobitná ústna zmluva bola dojednaná zmluvnými
stranami na dobu neurčitú, práva a povinnosti z nej si zmluvné strany plnili od roku 1992 do roku 2020.
Bol preto správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný mal možnosť túto zmluvu vypovedať

v lehote troch mesiacov ku kalendárneho štvrťroku. V tomto prípade vypovedaním uvedenej zmluvy
nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu protiprávnemu konaniu voči žalobcovi, jednalo sa o platné
skončenie zmluvného vzťahu z vôle žalovaného. Na platnosť skončenia zmluvného vzťahu nemala
žiaden vplyv ani skutočnosť, že za dodávku vody žalobca žalovanému riadne platil. V tomto smere
odvolací súd poukazuje aj na to, že v prípade ďalšieho trvania tejto osobitnej ústnej zmluvy by žalovaný

ako zmluvný odberateľ vody od vlastníka verejného vodovodu porušil povinnosť uvedenú v § 26 ods.
2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (odberateľ nesmie bez
súhlasu vlastníka verejného vodovodu využívať dodanú vodu z verejného vodovodu na iný ako zmluvne
dohodnutý účel a ani odovzdávať vodu ďalšiemu odberateľovi) a vystavil by sa tým možnému následku
prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody z verejného vodovodu podľa § 32 ods. 1 písm. n) zákona

č. 442/2002 Z.z.

15. Žalobca ďalej tvrdil, že ak by ho žalovaný neodpojil od vody, nebol by nútený zabezpečiť si náhradný
zdroj vody v podobe vyvŕtania studne. Ani tento odvolací dôvod nebol podľa názoru odvolacieho súdudôvodný a správny. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v dôsledku oprávneného vypovedania
osobitnej ústnej zmluvy žalovaným by u žalobcu od 01.07.2020 tak či tak vznikla potreba zabezpečiť
si náhradný zdroj vody, a teda šlo by u žalobcu o zrejmú nevyhnutnosť takej potreby. Preto súd prvej

inštancie dospel k správnemu záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi vynaložením nákladov na
vyvŕtanie studne a medzi tým, že žalovaný fyzicky ukončil dodávanie vody žalobcovi.

16. Žalobca v podanom odvolaní popieral právo žalovaného vypovedať uvedenú ústnu zmluvu,
odpojenie žalobcu od prívodu vody považoval za porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415

Občianskehozákonníka.Akoodvolacísúdvyššieuviedol,vdanomprípadežalovanýneboldodávateľom
vody v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a ústne
uzavretú dohodu o dodávaní vody žalobcovi mohol vypovedať aj bez uvedenia dôvodu. Po platnom
zániku tohto záväzkovoprávneho vzťahu, t.j. od 01.07.2020 už bolo iba na rozhodnutí žalobcu, akým
spôsobom a od akého dodávateľa si zabezpečí prívod vody k svojej nehnuteľnosti, pričom žalobca si
zvolil riešenie svojej situácie formou vyvŕtania studne. V danom prípade preto nebolo príčinou potreby

vyvŕtaniastudnežalobcomnajehopozemkuvypovedaniezmluvyžalovaným,aleskutočnosť,žežalobca
bol vlastníkom nehnuteľnosti bez prívodu vody. Odvolacie námietky žalobcu po ich preskúmaní preto
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné a neopodstatnené.

17. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).