Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011507
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123011507.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov
JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2024,
v trestnej veci odsúdeného A. B. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41PP/20/2023 zo dňa 20.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, v spojení s § 66 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. E. XX/XX, F. A., okr. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatiaslobody,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.11T/12/2023zodňa

06.04.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/23/2023 zo dňa 24.08.2023
podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí,
podal odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne vlastným podaním odôvodnil tým, že súd bližšie
nezdôvodnil to, že mu bol znížený trest odňatia slobody, a to na 24 mesiacov Krajským súdom

v Prešove pod sp. zn. 8To/23/2023 zo dňa 27.08.2023 a tak je pre neho nepochopiteľné, že okresný
súd tak rozhodol, že uviedol, že jeho výška trestu je 56 mesiacov. Odsúdený sa domnieva, že pri
svojom rozhodovaní okresný súd musel mať potom v spisovom materiáli vážne nezrovnalosti, aj
vychádzal z trestu odňatia slobody 56 mesiacov a rozhodoval neprávom a on by nesplnil podmienky na
podmienečné prepustenie v podobe výkonu polovice trestu. Navrhol preto, aby nadriadený súd zrušil
napadnuté uznesenie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne poukázal na to, čo vyplynulo zo spisového
materiálu, a to, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 bol
odsúdený A. B. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. Okresný súd
nesprávne poukazoval na to, že odsúdenému bol okrem iného uložený úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 56 (päťdesiaťšesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Taký trest bol uložený spoluodsúdenému G. B.. Sťažovateľovi bol týmto rozsudkom súduprvého stupňa uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Túto formálnu chybu bude namieste opravou odôvodnenia napadnutého uznesenia napraviť.

Nejde ale o zásadnú chybu, keďže zároveň okresný súd správne poukazoval na podstatnú zmenu
výroku o treste týkajúceho sa odsúdeného A. B., na to, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8To/23/2023 zo dňa 24.08.2023 bol zrušený výrok o treste odsúdeného A. B. uložený mu rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený správne poukazuje na to, že tieto rozhodnutia tvoria jeden celok. Z tohto ale zjavne vyplýva,
že nevykonával trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, ale vo výmere 2 roky.

Zodpovedá skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa
17.10.2023 bola odsúdenému započítaná do trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 a rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 8To/23/2023 zo dňa 24.08.2023, doba strávená vo väzbe v trvaní od 18.08.2022
do 24.08.2023 a že dňa 24.08.2023 bol odsúdenému nariadený výkon trestu uložený mu rozsudkom

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 a rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 8To/23/2023 zo dňa 24.08.2023. Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 24 mesiacov dňa 24.08.2023.

To znamená, že formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

odsúdený splnil dňa 18.08.2023 (polovica výkonu trestu po zohľadnení zápočtu väzby).

Pri výsluchu odsúdený verbalizoval snahu postarať sa o syna, snahu zachrániť ho, lebo je problémový,
nachádza sa v opatrovateľskej rodine, nechce o neho prísť, nechce, aby si ho tá rodina ponechala.
Dodal, že sa nikdy viac nedopustí žiadneho trestného činu, syn má 15 mesiacov a on ho ešte nevidel,

rád by sa zamestnal a bude kontaktovať úrad práce.

Okresný súd správne postupoval, keď popri splnení tejto formálnej podmienky následne hodnotil
splnenie materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
V prvom rade boli podstatné dôkazy týkajúce správania sa odsúdeného vo výkone daného trestu

odňatia slobody a v tomto smere bolo zistené, že správanie odsúdenému počas výkonu väzby bolo v
súlade so stanoveným ústavným poriadkom, že nebola u neho zistená nedovolená činnosť, že popri
ďalších pozitívnych skutočnostiach, na ktoré správa poukazuje, nebol disciplinárne potrestaný, ale ani
disciplinárne odmenený a celkovo sa jeho resocializačná prognóza javí ako menej priaznivá s tým, že
riziko recidívy do budúcna je až stredné, pričom riaditeľ ÚVV a ÚVTOS Prešov konštatuje, že vzhľadom

na uvedené, ako aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu konštatuje, že odsúdený len čiastočne
preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie a neodporúča ho podmienečne prepustiť.

Možno teda z tohto hľadiska považovať správanie odsúdeného za štandardné pozitívne správanie sa
osoby, ktorá sa podmienkam výkonu trestu prispôsobila bez nejakej výraznejšej snahy preukázať, že

na jeho nápravu postačila kratšia doba trvania výkonu trestu odňatia slobody. Pritom by pre potreby
kratšieho výkonu trestu z jeho strany muselo ísť o skutočne zjavnú snahu preukázať polepšenie, nakoľko
nemožno prehliadnuť, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.09.2020 sp. zn. 33PP/13/2020
už raz bol odsúdený A. B. podmienečne prepustený z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody,
uloženého mu za násilnú a majetkovú trestnú činnosť trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. 1T/19/2018 zo dňa 03.05.2019 vo výmere 36 mesiacov a bola mu určená skúšobná doba
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Napriek tomu, ako
to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8To/23/2023, odsúdený znova spáchal násilnú trestnú
činnosť a musel byť odsúdený znova na trest odňatia slobody /vo výmere 2 rokov/ spojený s výkonom

trestu.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
podľa ktorého, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestuplnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky

zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby
súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,

ktorým je vykonanie v prejednávanej veci polovice súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj
materiálneho charakteru, a to preukázania polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie
musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie
je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru,

že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť,
pričom dobré správanie odsúdeného v dôsledku motivácie podmienečným prepustením z výkonu trestu
odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda
po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život. K splneniu
materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,

podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody
dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní
trestnejčinnosti,jeodhodlanýviacejtaktonekonaťaaktívneprejavujesnahuponápraveobjektivizovanú
najmä disciplinárnymi odmenami. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia
slobody a verbalizácia ľútosti, bez možnosti preverenia jej úprimnosti, pre podmienečne prepustenie

z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd
dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody,atovykonaniepoloviceuloženýchtrestovazvyškunevykonanéhotrestubolisplnené,vykonané

dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom
trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.

V zásade dobré správanie sa odsúdeného A. B. vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné hodnotiť
len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, motivované nanajvýš snahou

odsúdenéhobyťpodmienečneprepustenýzvýkonutrestuodňatiaslobody.Jehosprávaniesavovýkone
trestu ale nesvedčí aj o tom, že sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, a že
jeho ďalší výkon už nie je potrebný.

Pokiaľ sa odsúdený verbálne v podstate domáhal ďalšej šance, aby mohol na slobode viesť riadny život,

k tomu sa žiada uviesť, že odsúdený, ako to napokon už bolo vyššie uvedené, už takúto šancu dostal,
no namiesto toho znova páchal trestnú činnosť.

Nepochybil preto súdu prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť

postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť.

Nech je povinnosťou okresného súdu vyššie uvedenú formálnu chybu odôvodnenia napadnutého
uznesenia odstrániť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.