Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119204314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2119204314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Business Legal s.r.o., sídlo
Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 352 566, zastúpený: M&M Legal s.r.o., so sídlom Drieňová 27,
Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenému advokátskou
kanceláriou: MICHALIČKA advokáti, s.r.o., so sídlom Halenárska 18, Trnava, o určenie neplatnosti
právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 17C/53/2019-256 zo dňa 14.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol, výrokom II. určil, že právny úkon žalovaného – odstúpenie zo dňa 10.03.2019 od kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 10.03.2016 adresovaný Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor, je neplatný
a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov
tohto aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

2. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom (prvým v poradí) dňa 16.09.2020, pričom súd
návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a žalobu žalobcu vo veci určenia neplatnosti
odstúpenia zamietol. Uvedený rozsudok bol v zamietajúcej časti vo výroku II. napadnutý odvolaním
žalobcu, následne odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k. 23Co/26/2021-212 zo
dňa 13.07.2021 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že medzi stranami sporu nie je sporné, že ide o

žalobu podanú podľa § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je
§ 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Ak súdne

rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy
stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene koncepcie
určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k
nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže byť založenélen na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a teda môže byť výsledkom
konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia a práve preto je potrebné
považovať § 34 ods. 2 katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k § 137 písm. d) CSP.

Uvedené ustanovenie (v prejednávanej veci) súvisí s 31b ods.1 písm. b) katastrálneho zákona, podľa
ktorého konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním
rozhodnutia o návrhu na vklad.

3. Napadnuté rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 37 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1

a 2, § 39, § 39a, § 40 ods. 1 až 3, § 46 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 49 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 137 písm. a) až d), § 162 ods. 3, § 164, § 251, § 255
ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal určenia,
že právny úkon žalovaného - Odstúpenie zo dňa 10. marca 2019 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa

10.03.2016 medzi žalobcom a žalovaným, adresovaný Okresnému úradu Trnava, katastrálnemu odboru
je neplatný. Svoj nárok odôvodnil tým, že spoločnosť žalobcu ako kupujúci uzavrela so žalovaným kúpnu
zmluvu dňa 10.03.2016 (ďalej aj ako "kúpna zmluva"), ktorej predmetom je odplatný prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, evidovanom Okresným
úradom Trnava, katastrálnym odborom, okres Trnava, obec D., katastrálne územie D., za kúpnu cenu

v sume 148.250,- eur so splatnosťou do piatich pracovných dní odo dňa, kedy bude kupujúcemu
doručené právoplatné rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy do katastra
nehnuteľností v prospech kupujúceho. Dňa 07.03.2019 kupujúci vypracoval návrh na konanie o
povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Dňa 08.03.2019 bol návrh na vklad doručený OÚ Trnava,
katastrálnemu odboru, na základe ktorého sa začalo katastrálne konanie vedené pod číslom konania

V 1718/2019. Dňa 10.03.2019 žalovaný spísal odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré bolo doručené OÚ
Trnava, katastrálnemu odboru dňa 11.03.2019. Potvrdené odstúpenie od zmluvy bolo dňa 18.03.2019
doručené aj žalobcovi. Žalobca spísal odpoveď na odstúpenie od kúpnych zmlúv dňa 18.03.2019, ktorú
adresoval žalovanému a zároveň odpoveď dal na vedomie OÚ úradu Trnava, katastrálnemu odboru pre
prebiehajúce katastrálne konanie vedené pod číslom V 1718/2019. Odpoveď bola žalovanému aj OÚ

Trnava, katastrálnemu odboru doručená dňa 19.03.2019. Na základe doručeného odstúpenia od zmluvy
OÚ Trnava, katastrálnemu odboru tento vydal Rozhodnutie o prerušení konania číslo V 1718/2019-01
dňa 04.04.2019. V odôvodnení rozhodnutia žiadal, aby žalobca (v rozhodnutí je nesprávne uvedené
"predávajúceho ") v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia podal na súd príslušnú žalobu. Dňa
23.05.2019 sa uskutočnilo osobné rokovanie žalobcu a žalovaného v Trnave, na ktorom však strany

sporu nedospeli k dohode. Súd prvej inštancie zistil, že na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/19/2019
prebieha obdobné konanie o určenie neplatnosti odstúpenia od inej kúpnej zmluvy (tzv. kúpna zmluva 2
uzatvorená rovnako 11.03.2016), kde na strane žalobcu vystupuje totožná osoba, na strane žalovaného
vystupuje rovnako totožný žalovaný ( ako žalovaný v 1. rade, pričom žalovaný v 2. rade - p. E. F.
je podielový spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností). Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy č.2 boli

nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXXX, k.ú D. (ide o stavby stojace na pozemkoch zapísaných na
LV č.XXXX, k.ú D.- predmet kúpnej zmluvy 1). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných
zákonných ustanovení, súd prvej inštancie mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žaloba o určenie
platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Odo dňa 1.7.2016
je účinným ustanovenie § 137 CSP (oproti pôvodnému zneniu § 80 O.s.p.), ktoré nanovo upravuje

prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Takáto žaloba je prípustná iba vtedy, ak
možnosť domáhať sa takéhoto určenia vyplýva z osobitného predpisu. Prípustnosť uvedenej žaloby je
vyjadrenánepriamo(implicitne)vosobitnomustanovenízákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľností
a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), a to v § 34 ods.2, podľa ktorého,
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad

vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka. Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa
nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená
to, že daná úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia

o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Uvedené ustanovenie (v prejednávanej
veci) súvisí s § 31b ods.1 písm. b) katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o návrhu na vklad
sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. Ako
uviedol odvolací súd v uznesení zo dňa 13.07.2021, ak žalobca nikdy nebol zapísaný ako vlastníknehnuteľností v príslušnom katastri, reálne nemá iný prostriedok právnej ochrany. Žalobca doposiaľ
nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa § 133 ods. 2 OZ, preto nemôže podať žalobu
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

5. Povinnosťou súdu prvej inštancie teda bolo v konaní dôsledne vyhodnotiť spornú skutočnosť, a to
otázku platnosti, resp. neplatnosti jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy z 10.03.2016.
Prejudiciálne sa súd musel vysporiadať s otázkou platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, nakoľko odstúpiť
možno iba od platnej zmluvy. Súd podrobil zmluvu preskúmaním existencie dôvodov neplatnosti ex

offo, pričom dospel k záveru, že táto spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadujúce zákonom. Prejavy
strán sú určité, zrozumiteľné, plnenie vyplývajúce zo zmluvy je možné (§ 37 ods.1, 2 OZ), zmluva
bola uzatvorená predpísaným spôsobom, t.j. v písomnej forme (§ 40, 46 OZ). Nebola spochybnená
spôsobilosť, resp. neschopnosť zmluvných strán na uzatvorenie uvedenej zmluvy (§ 38 ods.1, 2 OZ).
Žalobcanamietal,žeodstúpeniesanezakladánažiadnomprípustnomzákonnomanizmluvnomdôvode,
nemôže tak vyvolať účinky zrušenia zmluvy, pričom dôvod odstúpenia ani nebol v zmluve odôvodnený.

Podľa žalovaného dôvodom odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy má byť neprimerane nízka
kúpna cena (148.250,- eur), rovnako žalovaný žiadal preskúmať zmluvu z hľadiska jej absolútnej
neplatnosti. Zástupca žalovaného argumentoval uzatvorením zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok v zmysle § 48 OZ. Toto odôvodňuje skutočnosťou, že v čase uzatvorenia zmluvy bol
starobným dôchodcom s dôchodkom vo výške cca 200,- eur, žalobca mal záujem o vyššiu kúpnu

cenu, čo vyplýva aj z toho, že niekoľko dní po podpise kúpnej zmluvy žiadal navýšenie kúpnej ceny,
nakoľko tá bola minimálne o 100.000,- eur nižšia ako tržná cena. Žalobca bol v situácii, že bol nútený
predať uvedenú nehnuteľnosť, nakoľko potreboval financie, nemal žiaden iný majetok. V podaní zo
dňa 8.8.2019 zástupca žalovaného ohľadne kúpnej ceny navrhol nariadiť súdom znalecké dokazovanie
ohľadne stanovenia ceny pozemkov. Súd argumentáciu žalovaného ohľadne uzatvorenia zmluvy v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 48 OZ v súvislosti s cenou za pozemok nepovažoval
za preukázanú. Z oznámenia majetkovej komisie MZ mesta Trnava adresovanej žalovanému zo dňa
18.01.2016, t.j. pred uzatvorením kúpnej zmluvy vyplýva, že majetková komisia odporúča MZ mesta
Trnava odkúpenie predmetných pozemkov za cenu 242.537 eur, čo je 8,18 eur za m2 pozemku o
veľkosti 29 650 m2, záujem mesta o uzatvorenie zmluvy, resp. kroky k uzatvoreniu zmluvy s mestom

Trnava však z ničoho nevyplývajú. Žalovaný následne za necelé 2 mesiace uzatvoril zmluvu na uvedené
nehnuteľnosti so žalobcom s dohodnutou kúpnou cenou 148.250,- eur. Hoci sa žalovaný pokúšal (pred
uzatvorením zmluvy so žalobcom) o navýšenie ceny s mestom Trnava, ako vyplýva z jeho listu zo
dňa 01.03.2016 majetkovej komisii MZ mesta Trnava (č.l. 43), nie je zrejmý skutočný záujem o prevod
pozemkov na mesto Trnava za takto navýšenú cenu, z uvedeného tak nevyplýva tieseň žalovaného,

ani nápadne nevýhodné podmienky. Z listu žalovaného označeného ako „Dorovnanie kúpnej ceny“ zo
dňa 11.03.2016 (č.l. 123) adresovanému žalobcovi vyplýva zámer žalovaného k uzatvoreniu uvedenej
zmluvy,ktorývpredmetnejlistinežalovanýozrejmuje.Zámeromžalovanéhotak,akotovýslovnevyplýva
z uvedeného dokumentu, je povaha záväzkov rod. E., žalovaný výslovne uvádza, že v prípade realizácie
odpredaja nehnuteľností (pozemkov) v majetku žalovaného mestu Trnava by sa nehnuteľnosti z majetku

rod. E. z dôvodu nadobudnutia spoluvlastníckych práv mesta Trnava k stavbám na LV č. XXXXX stali
pre rod. E. v dohľadnej dobe prakticky nepredajné. Z tohto vyplýva dôvod, prečo žalovaný nemienil
nehnuteľnosti odpredať mestu, hoci za vyššiu sumu, ale rozhodol sa uzatvoriť zmluvu so žalobcom. Z
uvedeného dôvodu následne žalovaný žiadal doplatenie vyššej kúpnej ceny od žalobcu. Z predmetnej
listinytakvyplývareálnydôvod,prektorýsažalobcarozhodolnehnuteľnostipreviesťnažalobcu(aniena

mesto Trnava), s týmito dôvodmi bol zjavne žalovaný pred uzatvorením zmluvy uzrozumený, nemožno
tak hovoriť o tiesni, nakoľko z uvedeného vyplýva, že takýto postup bol plánovaný, premyslený, cielený
a mal svoje opodstatnenie, pričom bolo voľbou žalovaného sa rozhodnúť o tom, či zmluvu so žalobcom
s uvedenou dohodnutou kúpnou cenou uzatvorí alebo nie. V žiadnom prípade však uvedené nesvedčí
o tom, že zmluvu uzatváral žalovaný v tiesni.

6. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal ďalším dôvodom neplatnosti, ktorý uvádzal žalovaný, a to dôvod
v zmysle § 575 OZ ako nemožnosť plnenia časti záväzku, kedy má veriteľ možnosť odstúpiť od zmluvy
ohľadne zvyšnej časti plnenia. Uvedená nemožnosť plnenia sa mala týkať vecného bremena na parc.
registra C č.p. 10804/2 , na ktorej došlo dňa 30.05.2016 k zápisu vecného bremena spočívajúceho

v existencii elektroenergetického zariadenia podľa zákona o energetike. Súd však zistil, a napokon
uvedené potvrdil aj zástupca žalovaného na pojednávaní, že predmetná parcela parc. č. 10804/2 nebola
vôbec predmetom kúpnej zmluvy, a teda žalobcom uvádzaný dôvod reálne neexistoval a neoprávňoval
ho na odstúpenie od zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia OZ. Nad rámec uvedeného súd prvejinštancie uviedol, že prípadné neuvedenie vecného bremena v kúpnej zmluve by nespôsobovalo
neplatnosť kúpnej zmluvy, jej obligačno-právne účinky by naďalej trvali, uvedené by mohlo mať vplyv
na vecno-právne účinky, t.j. vkladové konanie, avšak platnosť kúpnej zmluvy by tento nedostatok

neovplyvnil. Z obsahu samotnej kúpnej zmluvy vyplýva možnosť odstúpenia od nej podľa č.l. VI. bod
2 zmluvy- avšak túto možnosť dáva iba kupujúcemu, a to v prípade zastavenia katastrálneho konania
pre predávajúceho. Ak teda pre žalovaného ako predávajúceho nevyplývala možnosť odstúpenia od
predmetnej zmluvy z jej výslovného znenia, k odstúpeniu tak môže zmluvná strana pristúpiť v tomto
prípade iba z dôvodov uvedených v zákone. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný nebol oprávnený na

odstúpenie od zmluvy ani na základe zmluvných dôvodov a v konaní nebolo preukázané ani naplnenie
zákonných dôvodov na odstúpenie, a to z dôvodu namietania uzatvorenia zmluvy v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok v zmysle § 48 OZ, resp. odstúpenie od zvyšnej časti zmluvy podľa § 575
ods.3 OZ pri čiastočnej nemožnosti plnenia, odstúpenie od zmluvy je neplatným. Súd konanie neodročil
za účelom výsluchu žalovaného, a uvedený dôkaz na ostatnom pojednávaní nepripustil, nakoľko
uvedené by spôsobilo zbytočné predĺženie konania v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zástupca

žalovaného mal účasť strany sporu na pojednávaní zabezpečiť, ak jeho výsluch považoval v konaní
za nevyhnutný, jeho neprítomnosť neospravedlnil zo závažných dôvodov, rovnako tak súd nepripustil
vykonanie ani ďalších navrhnutých dôkazných prostriedkov, a to výsluchy navrhnutých svedkov (p. E.
F., G. H.), ako aj vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne zisťovania ceny pozemkov, nakoľko tieto
nie sú spôsobilé otázku platnosti, či neplatnosti odstúpenia objasniť. Vzhľadom na skutočnosť, že ide

o sporové konanie, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zisťovať iniciatívne rozhodné skutočnosti -
napr. znalecké dokazovanie ohľadne ustálenia ceny nehnuteľnosti, v kontradiktórnom konaní je uvedené
povinnosťou strán sporu - nič nebránilo strane žalovaného dať ohodnotiť predmetné nehnuteľnosti,
avšak ani neprimeraná cena by nespôsobila neplatnosť zmluvy, ak nebola zároveň preukázaná v konaní
tieseň. Z vykonaného dokazovania tak nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy,

ani dôvod na platné odstúpenie od uvedenej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva tak zostáva v platnosti
ohľadne jej obligačno-právnych účinkov, nakoľko len platné odstúpenie vyvoláva náležité právne účinky,
účinky odstúpenia od zmluvy nenastali. Súd prvej inštancie tak vo výroku II. rozsudku skonštatoval že
právny úkon žalovaného - odstúpenie zo dňa 10.03.2019 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.03.2016
je neplatný.

7. Súd prvej inštancie vo výroku I. opätovne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 21C/19/2019, ktorý žalovaný predniesol na pojednávaní,
pričom tento súd vyhodnotil ako nedôvodný, rovnako ako totožný návrh na prerušenie konania zo
dňa 30.06.2020, o ktorom bolo právoplatne v predchádzajúcom rozsudku rozhodnuté zamietnutím.

Zmluva o prevode nehnuteľnosti uzatvorená medzi stranami sporu zo dňa 10.03.2016 nie je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle § 52 OZ, tak ako to tvrdil žalovaný, pričom vychádzal z predpokladu, že
žalovaný ako predávajúci je spotrebiteľom, žalobca ako kupujúci je dodávateľom. Zástupca žalovaného
má za to, že ak by súd vyhovel žalobe (bez vyčkania rozhodnutia v konaní sp. zn. 21C/19/2019), hrozí
stav, že žalovaný bude vlastníkom stavieb na pozemkoch, ktoré by mohol vlastniť žalobca. V konaní

sp.zn.21C19/2019 je množstvo prejudiciálnych otázok, ktoré súvisia so zmluvou uzatvorenou v tomto
konaní, ide podľa žalovaného o závislé spotrebiteľské zmluvy. Je pravda, že predmetom podnikateľskej
činnosti žalobcu je okrem iného aj sprostredkovanie predaja, prenájmu, kúpy nehnuteľností, avšak pri
uvedenej kúpnej zmluve bol žalobca v pozícii kupujúceho, čiže nehnuteľnosť neponúkal. Konanie o
určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy č. 2 vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/19/2019

medzi stranami sporu je samostatným konaním, súd sa nestotožňuje s názorom, že výsledkom
uvedeného konania sa vyrieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci, súd si
v zásade sporné otázky vie vyriešiť v tomto konaní samostatne, bez potreby prerušenia tohto konania
v závislosti od záverov dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/19/2019. Navyše slovenský
právny poriadok pripúšťa odlišnosť subjektov vlastníctva pozemkov a stavieb na nich stojacich. Na

základeuvedenéhosúdnávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniazamietol,pričomzobdobnýchdôvodov
bol na pojednávaní aj zamietnutý návrh na spojenie uvedených konaní (okrem toho aj odlišnosť
účastníkov zmluvy na prevod stavieb). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech vrátane odvolacieho konania,
vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v plnom rozsahu.

8. Voči tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec tomuto súdu na nové rozhodnutie.9.Odvolanieodôvodniltým,žesúdprvejinštancievodvodnírozsudkuvodseku18uvádza:„Skutočnosť,
že žalovaný mal hypoteticky možnosť uzatvoriť výhodnejšiu zmluvu s mestom Trnava neznamená,

že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pričom z ničoho ani
skutočný záujem mesta Trnava o uzatvorenie zmluvy za vyššiu cenu nevyplýva.“ K uvedenému je
potrebné uviesť, že je úplne irelevantný skutočný záujem mesta Trnava o kúpnu nehnuteľnosti, ako
aj to či ho mestské zastupiteľstvo odsúhlasili, alebo o ňom rokovalo. Dôležitá je posúdenie ceny, za
ktorú Majetková komisia mesta Trnava odporučila dotknuté pozemky od žalovaného kúpiť. Predložený

dôkaz nemal smerovať k preukázaniu záujmu mesta Trnava na odkúpenie dotknutých pozemkov, k
tomu argumentácia žalovaného nikdy ani nesmerovala. Preložený dôkaz je výlučne a len objektívnym
odhadom tržnej ceny dotknutých pozemkov, teda ceny obvyklej v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Podľa
Majetkovej komisie mesta Trnava tak tržná cena dotknutých pozemkov predstavovala v čase uzavretia
kúpnej zmluvy 242.537,- eur, pričom však v kúpnej zmluvy bola dojednaná kúpna cena 148.250,- eur.
Podľa názoru súdu takýto dôkaz nie je spôsobilý na preukázanie nápadne nevýhodnej podmienky,

ktorou je rozdiel takmer 100.000,- eur v kúpnej cene proti tržnej, resp. obvyklej cene. Súd sa však v
odvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s touto preukázanou objektívnou skutočnosťou a konštatuje
len bez akéhokoľvek hodnotenie tohto dôkazu, že toto nie je prípad tiesne a nápadne nevyhnutných
podmienok. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvého stupňa úplne nepreskúmateľné, pretože sa
pri hodnotení dôkazov s týmto dôkazom žalovaného súd vôbec nevysporiadal. Nekonštatoval, či cenu

považuje za primeranú a či rozdiel ponúknutej ceny mestom Trnava a dojednanej ceny predstavuje
nevýhodnú podmienku a prečo. Ďalšou závažnou nevýhodnou podmienkou, na ktorú poukazoval
žalovaný v písomných vyjadreniach je skutočnosť, že v zmluve dojednaný spôsob úhrady kúpnej ceny,
kedy bude kúpna cena zaplatená až po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
pričom v zmluve úplne absentuje dohoda o tom, kedy podá žalobca návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností, je úplne zrejme nápadne nevýhodná podmienka, ktorá pôsobí značne
v neprospech žalovaného a vo výrazný nepomerný prospech žalobcu. Napokon žalobca takmer tri
roky návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nepodal a túto značne nevýhodnú
podmienku zneužil v neprospech žalovaného, a naopak využil vo svoj prospech.

10. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v odseku 19 uvádza, že kúpna zmluva
nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 48 OZ. Súd argumentuje, že
keďže je pre súd zrejmá „povaha záväzkov rod. E.“ je zrejmý dôvod prevodu majetku na žalobcu a nie
na mesto Trnava. Z tohto dôvodu napokon súd dospel k záveru, že keďže ide o jasný a premyslený
zámeržalovanéhopreviesťmajetokžalobcovi,žalovanýnebolvtiesni.Vskutočnostio„povahezáväzkov

rod. E.“ súd nevie nič s výnimkou toho, že v čase prevodu predmetných pozemkov kúpnou zmluvou
došlo aj k prevodu stavieb stojacich na týchto pozemkoch medzi žalobcom, žalovaný a pani I. E. F.,
ktoré konanie pre totožný právny úkon – odstúpenie od kúpnej zmluvy prebieha na tunajšom súde
pod sp.zn. 21C/19/2019. Súd sa však s predmetným záväzkovým vzťahom odmietol zaoberať, súdne
konania ani nespojil, ani súdne konania neprerušil a skonštatoval len, že si dokáže svoj právny záver

vytvoriť aj samostatne bez týchto procesných inštitútov. Bohužiaľ súd nám svoj právny názor na tento
druhý záväzkový vzťah zabudol prezradiť, napriek tomu že sa na neho odoláva, resp. sa odvoláva na
list žalovaného zo dňa 11.3.2016, podľa ktorého žalovaný výslovne uvádza, „že v prípade realizácie
odpredaja nehnuteľností (pozemkov) v majetku žalovaného mestu Trnava by sa nehnuteľnosti z majetku
rod. E. z dôvodu nadobudnutia spoluvlastníckych práv mesta Trnava k stavbám na LV č. XXXXX stali

pre rod. E. v dohľadnej dobe prakticky nepredajné.“ K uvedenému je potrebné predsa len nahliadnuť
do kúpnej zmluvy uzavretej medi žalobcom ako kupujúcim, žalovaným a pani I. E. F. ako predávajúcim,
ktorej predmetom sú stavby evidované na LV č. XXXXX v k.ú. D., kde v článku III. kúpnej zmluvy
je dojednaná kúpna cena za dotknuté nehnuteľnosti vo výške 1.000 eur, kde 500 eur predstavuje
kúpnu cenu, ktorá sa má vyplatiť žalovanému a rovnako 500 eur predstavuje kúpnu cenu, ktorá sa má

vyplatiť pani I. E. F.. Takže z odôvodnenia súdu vyplýva, že cieľom žalovaného bolo aby pani I. E. F.
mohla previesť svoj spoluvlastnícky podiel na stavbách za 500 eur, a preto žalovaný uzavrel kúpnu
zmluvu na predaj pozemkov za kúpnu cenu o takmer 100.000 eur nižšiu ako bola cena obvyklá. Takáto
argumentácia je neracionálna a čo je horšie, v konaní vôbec nepreukázaná a čo je úplne alarmujúce,
takouto argumentáciou sa nedá nijakým spôsobom preukázať, či tento právny úkon bol alebo nebol

realizovaný v tiesni žalovaného. Táto situácia totižto tieseň ani nevylučuje, ani ju nepreukazuje. V
tomto konaní bolo úlohou súdu vyporiadať sa s tým, či bol žalovaný vystavený tiesni a či tieseň bola
spôsobilá primäť žalovaného pristúpiť k realizácii predmetného právneho úkonu. To že tiesnivú situáciu
žalovaného ovplyvňovala aj iná situácia iných osôb, ktorú pri svojom rozhodovaní žalovaný zohľadňovalpredsa nijako nevylučuje tieseň žalovaného. Súd dokonca ani nekonštatoval to, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno tiesne; pretože to ani konštatovať nemohol. A to preto, že žalovaný generálne tieseň
žalovaného ako dlhotrvajúci hospodárky stav preukázal. Žalovaný totiž preukázal, že je starobným

dôchodcom, ktorý poberá starobný dôchodok na úrovni životné minima; keďže ide o starobný dôchodok
je nutné tento príjme považovať za trvalý a nemenný, pričom je nutné zohľadniť aj to, že s výnimkou
prevádzaného majetku je žalovaný nemajetný. Napokon, keďže žalovaný nič nevlastní a iné príjmy
nemá, nemá ako viac dôkazmi preukázať svoju hospodársku tieseň; samozrejme s výnimkou svojho
výsluchu a výsluchu navrhnutých svedkov o skutočných pomeroch v akých žalovaný žije, ktoré výsluchy

však súd bez ďalšieho zamietol. Má teda za to, že súd postupoval veľmi neprocesne, keď odmietol
vykonať výsluch žalovaného, svedkyne I. E. F. a svedka G. H. a keď v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil
hodnotenie dôkazov preukazujúcich tieseň žalovaného, ako aj preukázateľné nápadne nevýhodné
podmienky zmluvného vzťahu. Z týchto dôvodov je predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa opäť
nepreskúmateľné a nie je možné jeho závery vecne a vzájomne vo jednotlivých súvislostiach posúdiť ani
v odvolacom konaní. Poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 10 Sžr 16/2011, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS

154/08 z 26. februára 2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 93/97, rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011, ktoré podrobne rozoberajú výklad pojmov tieseň a
nápadné nevýhodné podmienky.

11. Ďalej odvolateľ namieta závery súdu obsiahnuté v bode 27 odôvodnenia rozsudku, týkajúce sa

spotrebiteľského vzťahu žalobcu a žalovaného. Žalovaný totižto tvrdil, že v uvedenom období vykonával
žalobca podnikateľskú činnosť formou „Sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností
(realitná činnosť)“ a zároveň „Kúpy tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod)
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“. Takže žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy
vykonával činnosť realitnej kancelárie a zároveň aj činnosť nákup a predaj tovarov z uvedeného je

zrejmé, že žalobca v uvedenom období mohol legálne nadobúdať nehnuteľnosti za účelom výkonu
jeho podnikateľskej činnosti, ich ďalšieho predaja. Argumentácia súdu o tom, že žalovanému nebolo
poskytnuté z predmetnej zmluvy plnenie, resp. že jemu poskytnuté plnenie (peniaze) nie je plnenie, ktoré
môže byť predmetom spotrebiteľskoprávnej ochrany je úplne nezmyslené. Skutočnosť, že predmetom
plnenia sú finančné prostriedky a nie tovar alebo služba je irelevantná, pretože OZ jednoducho

nedefinujespotrebiteľsko-dodávateľskývzťahsodkazomnadodanietovarovaslužieb,akotorobízákon
o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/45/2012. Tým, že súd
bez hlbšej analýzy generálneho právneho predpisu § 52 a nasl. OZ konštatoval, že v tomto prípad nejde
o spotrebiteľsko-právny spor, odmietol tak poskytnúť súdnu ochranu žalovanému v súdnom konaní,
čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a neprimerane tak zvýhodnil žalobcu. Vzhľadom

k tomu, že súd sa s predmetnou právnou úpravou ochrany spotrebiteľa prakticky vôbec nezaoberal, je
rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné aj v tejto jeho časti. Poukazujeme na to, že vzhľadom
na skutočnosť, že predmetný právny vzťah je spotrebiteľským právnym vzťahom, bolo nutné v tomto
prípade aplikovať ustanovenie § 52 ods. 1 a 2 OZ, pretože z pohľadu uzavretia kúpnej zmluvy na predaj
pozemkov a v tom istom čase uzavretia kúpnej zmluvy na predaj budovy na nich stojacich je zrejmé, že

tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Žalovaný by totižto nikdy nepredal pozemky bez budov na
nich stojacich a naopak, žalovaný by nikdy nepredal ani budovy bez pozemkov pod nimi, pretože takýto
prevod by bol pre žalovaného hospodársky nezmyselný.

12. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie uznesením prijatom na pojednávaní konanom dňa

14.02.2022 zamietol návrh žalovaného na spojenie konaní podaný žalovaným ešte dňa 13.10.2021.
Toto odvolanie smeruje aj voči tomuto uzneseniu a podľa § 365 ods. 2 CSP ako rozhodnutiu, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, a to z dôvodu podľa § 365 písm. h) CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný svoj návrh na spojenie konaní písomne zdôvodnil, pričom vysvetlil,

že je v záujme ochrany práv spotrebiteľa a hospodárnosti súdneho konania, že súd spojí súdne konania,
pretože sa týkajú posudzovania toho istého prejavu vôle žalovaného vyhotoveného ako jeden a ten
istý dokument – odstúpenia od kúpnych zmlúv. Žalovaný napokon predmetné žaloby ani nepodal,
nemôže tak disponovať s návrhmi v týchto konaniach. Súd návrhu nevyhovel a napokon sám súd
argumentoval, že sa oboznámi a právne posúdi potrené otázku z toho druhého právneho vzťahu

sp. zn. 21C/19/2019. Napokon súd tak nekonal, nezaoberal sa ani čiastočne týmto druhým právnym
vzťahom a v odôvodnení len bez bližšieho vysvetlenia odkázal na písomné vyjadrenie žalovaného
z 11.3.2016, ktoré evidentne preukazuje vzájomnú previazanosť týchto právnych úkonov, ktoré ak
budú v budúcnosti posudzované jednotlivo môžu viesť k nastoleniu ešte väčšej právnej neistoty medziúčastníkmi. Vzhľadom k uvedenému namietame tento neprocesný postup súdu prvého stupňa a máme
za to, že viedol k nesprávnemu právnemu rozhodnutiu v prejednávanej veci.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca a uviedol,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, a to ako s jeho výrokovou časťou,
tak aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s tvrdením žalovaného. K
tiesni ani k nápadné nevýhodným podmienkam pri vzniku kúpnej zmluvy jednoducho nedošlo. Ak je
suma cca 148.250,- € za pozemky nápadné nevýhodná, tak je zrejmé, že ide len o účelové a ničím

nepotvrdené tvrdenie žalovaného. Taktiež tieseň u žalovaného nenastala, resp. žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, že by bol práve v čase podpisu kúpnej zmluvy v tiesni. Skutočnosť, že žalovaný mal
hypoteticky možnosť uzatvoriť výhodnejšiu zmluvu s mestom Trnava neznamená, že kúpna zmluva bola
uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pričom z ničoho ani skutočný záujem mesta
Trnava o uzatvorenie zmluvy za vyššiu cenu nevyplýva. Žalovaný tak mohol urobiť, ale rozhodol sa práve
so žalobcom kúpnu zmluvu uzatvoriť podľa podmienok uvedených v tejto zmluve. To znamená, že ide

len o účelové tvrdenie žalovaného. Žalobca vystupoval ako kupujúci v predmetnej kúpnej zmluve. To
znamená,ženevystupovalvpostavanídodávateľa,akosasnažížalovanýtvrdiť,nepredávalžalovaného
nehnuteľnosť,alejukupovalatedabudeplniťvzmyslekúpnejzmluvykúpnucenu.Konštruktžalovaného
o spotrebiteľskom vzťahu je teda irelevantný. Konanie o určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy č. 2 vedené na rovnakom súde pod sp. zn. 21C/19/2019 medzi stranami sporu je samostatným

konaním, je nepravdou, že výsledkom uvedeného konania sa vyrieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v tejto prejednávanej veci. Žalovaný si zrejme neuvedomil skutočnosť, že odstúpenie
od akejkoľvek zmluvy musí byť len z dôvodov podľa tejto zmluvy alebo zo zákona a musí mať právny
alebo skutkový dôvod a bolo by vhodné, aby bolo v priamo v odstúpení zadefinované a určené, aby
mohlo byť odstúpenie prípadne preskúmateľné. Nie je prípustné, aby sa strana zmluvy mohla „len

tak“ podľa svojvôle rozhodnúť, že kedykoľvek odstúpi od zmluvy. To by znamenalo, že zmluvy ako
také sú bezpredmetné, veď si môžeme hocikedy len tak odstupovať. Uvedené je v príkrom rozpore so
základnouzásadoucivilnéhopráva,žezmluvytrebaplniť.Taktiežjenesporné,žežalovanýnemalžiadny
zákonný dôvod ani zmluvný dôvod na urobenie takéhoto právneho úkonu, čo naviac v odstúpení od
zmluvy ani nijako neodôvodnil. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,

ktorými by odôvodňovali podané odvolanie. Žalovaný nekonkretizuje žiadne nové skutočnosti, ktoré
by mali vplyv na prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že dokazovanie,
ktoré bolo vykonané v konaní pred súdom prvého stupňa, bolo vykonané v rozsahu postačujúcom na
zistenierozhodujúcichskutočnostípotrebnýchprerozhodnutiesúdu.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

14. Následne do spisu doručil písomné podanie označené ako „Vznesenie námietky premlčania“
aj samotný žalovaný s tým, že vznáša námietku premlčania práva žalobcu na vklad nehnuteľností,
zapísaných na LV č. XXXX. Priložil rozhodnutie OÚ Trnava č. V 1718/2019-01 zo dňa 04.04.2019,
Upovedomenie o oprave rozhodnutia zo dňa 21.05.2019, žalobu o preskúmanie rozhodnutia OÚ Trnava

zo dňa 04.04.2019 a Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 20S/92/2019 zo dňa 08.06.2020.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo

doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvejinštancie dospel k správnemu záveru ohľadom neplatnosti právneho úkonu žalovaného – odstúpenia
od zmluvy zo dňa 10.03.2019 a súčasne zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

17. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

18. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má
právo od zmluvy odstúpiť.

19. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa
pri posudzovaní otázky platnosti odstúpenia zmluvy zameral prioritne na posúdenie, či žalovaný bol

v tiesni pri uzatváraní kúpnej zmluvy, prípade či kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných
podmienok podľa § 49 OZ. Opomenul však posúdiť právny úkon žalovaného z hľadiska formy a obsahu.

21. Odstúpením od zmluvy ako jednostranným právnym úkonom prejavuje účastník zmluvy vôľu nebyť
viazaný zmluvou. Toto právo musí mať oporu buď v zmluve, alebo v zákone. Z obsahu spisu je

nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli Kúpnu zmluvu dňa 10.03.2016, predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz.: D.. Podľa čl. VI. bod 2 zmluvy si zmluvné
strany dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy len pre kupujúceho, t.j. žalobcu, a to z dôvodu ak Okresný
úrad zastaví katastrálne konanie, alebo niektoré z vyhlásení predávajúceho sa ukážu ako nepravdivé.
Žalovaný však v konaní tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu, že zmluvu uzavrel v tiesni

(majetková situácia žalovaného) za nápadne nevýhodných podmienok (neprimerane nízka kúpna cena
a iné nevýhodné podmienky uvedené v zmluve), t.j. zo zákonných dôvodov podľa § 49 OZ. Bez
ohľadu na to, či k odstúpeniu od zmluvy došlo na základe zmluvne dohodnutej možnosti odstúpenia
od zmluvy, ale na základe zákonnom stanovených dôvodov (napr. § 49 OZ), odstúpenie od zmluvy
je vždy jednostranným adresovaným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorý ním prejavuje svoju

vôľu zrušiť zmluvu, pričom tento prejav vôle musí aj dôjsť do dispozície (sféry) adresáta. Prejav vôle
o odstúpení od zmluvy musí byť určitý a zrozumiteľný. Dôležitý je najmä obsah prejavu vôle osoby, ktorá
toto právo uplatňuje (§ 35 OZ - prejav vôle sa môže stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť). Odstúpenie vyvoláva účinky, ak je adresované druhému
účastníkovi zmluvy a ak dôjde včas do sféry dispozície tohto účastníka zmluvy. (pozri napr. rozhodnutie

NS ČR, sp. zn.: 25Cdo/924/2001) Pokiaľ ide o formu tohto právneho úkonu, ak zmluva bola uzavretá
písomne, platí že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné (§ 40 ods. 2 OZ).

22. Po preskúmaní napadnutého odstúpenia zmluvy zo dňa 10.03.2019 (č. l. 16) je zrejmé, že písomná
forma bola dodržaná. Prejav vôle obsahuje aj uvedenie, že sa jedná o „odstúpenie od zmluvy“, pričom

ďalej v texte žalovaný, ktorý listinu aj podpísal, uvádza, že sa jedná o odstúpenie od kúpnych zmlúv
uzavretých v r. 2016 týkajúcich sa prevodu nehnuteľností na LV č. XXXX J. XXXXX, kat. úz. D., na
podklade ktorých prebiehajú konania o návrhu na vklad pod V – 1718/2019 a V – 1719/2019). Ako
dôvod odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že tak činí z dôvodu podľa § 31b ods. 1 zák. č. 162/1995
Z.z.. Žalovaný žiadal katastrálne konania zastaviť, pričom listinu o Odstúpení od zmluvy adresoval

Okresnému úradu Trnava, katastrálny odbor. Z obsahu spisu, vykonaného dokazovania, ako aj tvrdení
samotného žalovaného nevyplynulo, že by žalovaný túto listinu adresoval žalobcovi, resp. že by mal
úmysel prejaviť svoju vôľu odstúpiť od zmluvy voči žalobcovi. Až po tom, ako adresát odstúpenia od
zmluvy (Okresný úrad Trnava) potvrdil prijatie listiny pečiatkou a podpisom a pracovníka, zaslal žalovaný
toto podanie potvrdené Okresným radom Trnava aj žalobcovi. Podľa § 31b ods. 1 písm. b) zák. o katastri

nehnuteľností, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred
vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad. S prihliadnutím na ust. § 35 ods. 1 OZ (právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto
právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom), je potrebné z predmetnej listiny
o odstúpení od zmluvy vyvodiť, že žalovaný prejavil vôľu voči adresátovi prejavu vôle – Okresnému

úradu Trnava, aby bolo konanie o návrhu na vklad V-1718/2019 a V – 1719/2019 bolo zastavené
z dôvodu odstúpenia zmluvy. Na to, aby právny úkon vyvolal hmotnoprávne účinky, je potrebné, aby
tieto účinky nastali vo vzťahu k osobám, ktorým je právny úkon určený (adresovaný); právny úkon má
spoločenskú uplatniteľnosť, ak sa realizuje v rámci konkrétneho právneho vzťahu. Napriek tomu, žežalovaný napokon listinu doručil aj do sféry dispozície žalobcu, z jednostranného adresovaného prejavu
vôle žalovaného Okresnému úradu Trnava – Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.03.2019 nevyplýva, že by
žalovaný určite a zrozumiteľne prejavil vôľu odstúpiť od Kúpnej zmluvy dňa 10.03.2016 voči žalobcovi (či

už s uvedením dôvodu odstúpenia, alebo bez – por. rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 4Cdo/111/2018), a teda
že chcel vyvolať hmotnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy, t.j. je zánik záväzkovoprávneho vzťahu vo
vzťahu k druhému účastníkovi zmluvy, teda subjektu, ktorý je účastníkom právneho vzťahu vzniknutého
uzavretím Kúpnej zmluvy dňa 10.03.2016. K záveru o vecnej správnosti výroku môže odvolací súd
dospieť aj z odlišných dôvodov, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, teda aj

na základe odlišného právneho posúdenia. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že žalovaný
neodstúpil na základe listiny – Odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.03.2019 adresovanej Okresnému úradu
Trnava,katastrálnyodborodKúpnejzmluvydňa10.03.2016uzavretejsožalobcomplatne,pretojevýrok
II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým určil neplatnosť tohto právneho úkonu, vecne
správny, hoci súd prvej inštancie dospel k záverom o dôvodnosti žaloby na základe iného právneho
posúdenia.

23. Vo svetle vyššie uvedeného bolo potom nadbytočné zaoberať sa námietkami odvolateľa smerujúcimi
k uzavretiu zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodne podmienok, prípadne otázkou spotrebiteľského
charakteru právneho vzťahu žalobcu a žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaného spočívajúcu
v nevykonaní dôkazov – výsluchu žalovaného a navrhovaných svedkov a znaleckého dokazovania

za účelom zisťovania ceny nehnuteľností, tu odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v bode 23. odôvodnenia, kde konštatoval, že vykonanie týchto dôkazov by bolo nadbytočné.
Ako odvolací súd uviedol vyššie, listina – odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.03.2019 nemohla vyvolať
účinky platného odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2016, preto ani výsluch žalovaného
a svedkov k otázke nápadne nevýhodných podmienok, prípade znalecké dokazovanie za účelom

zisťovania ceny nehnuteľností by nemohlo nijako tieto právne závery súdu ovplyvniť.

24. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že do spisu bola v priebehu konania založená aj listina –
Odstúpenie od zmluvy zo dňa 15.03.2016 (č. l. 89), ktorá bola adresovaná žalobcovi. Ide o samostatný
právny úkon, nesúvisiaci s listinou o Odstúpení od zmluvy zo dňa 10.03.2019, ktorej neplatnosť súd

posudzuje v tomto konaní. Žalobca sa však podanou žalobou nedomáhal určenia neplatnosti tejto listiny
(č. l. 89), resp. neučinil ju predmetom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, preto sa odvolací
súd touto listinou ďalej ani nezaoberal.

25. Ďalej odvolateľ napáda odvolaním aj uznesenie súdu prvej inštancie prijaté na pojednávaní konanom

dňa 14.02.2022, ktorým zamietol návrh žalovaného na spojenie konaní podaný žalovaným ešte dňa
13.10.2021. Odvolateľ dodal, že odvolanie smeruje aj voči tomuto uzneseniu podľa § 365 ods. 2 CSP
ako rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, a to z dôvodu podľa § 365 písm. h)
CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

26. Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr.

27. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

28. Odvolací súd uvádza, že voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na spojenie
veci s konaním sp. zn.: 21C/19/2019, nie je podľa § 357 á contrario CSP prípustné odvolanie. Pokiaľ
však možno vady uvedené § 365 ods. 1 CSP vztiahnuť aj na právoplatné uznesenie, ktoré súd
v konaní vydal, a vada tohto uznesenia mala vplyv aj na napádané meritórne rozhodnutie, možno
odvolanie odôvodniť aj týmito skutočnosťami. Túto vadu žalovaný odôvodnil tým, že je v záujme ochrany

práv spotrebiteľa a hospodárnosti súdneho konania, že súd spojí súdne konania, pretože sa týkajú
posudzovania toho istého prejavu vôle žalovaného vyhotoveného ako jeden a ten istý dokument –
odstúpenia od kúpnych zmlúv. Súd žalobe nevyhovel a napokon sám súd argumentoval, že sa oboznámi
aprávneposúdipotrebnúotázkuztohodruhéhoprávnehovzťahusp.zn.21C/19/2019.Napokonsúdtaknekonal, nezaoberal sa ani čiastočne týmto druhým právnym vzťahom a v odôvodnení len bez bližšieho
vysvetlenia odkázal na písomné vyjadrenie žalovaného z 11.03.2016, ktoré evidentne preukazuje
vzájomnú previazanosť týchto právnych úkonov, ktoré ak budú v budúcnosti posudzované jednotlivo

môžu viesť k nastoleniu ešte väčšej právnej neistoty medzi účastníkmi. Vzhľadom k uvedenému
namietal tento neprocesný postup súdu prvého stupňa a mal za to, že viedol k nesprávnemu právnemu
rozhodnutiu v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o otázku spojenia vecí, predpokladom takéhoto postupu
súdu je, že spojenie vecí bude v záujme hospodárnosti konania. Spojenie vecí nie je obligatórnym
procesným postupom súdu, vždy je na zvážení súdu prvej inštancie, či spojenie vecí prispeje k procesnej

ekonómii veci, alebo naopak, konanie sa spojením vecí predĺži a skomplikuje. Súd prvej inštancie mal za
to, že konanie v prejednávanej veci a vo veci sp. zn.: 21C/19/2019 sa na spojenie nehodia. V uvedenom
postupe súdu však nemožno hľadať naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorý uviedol žalovaný, a to
nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd podotýka, že predmetom konania sp. zn.: 21C/19/2019
bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená rovnako 11.03.2016, kde na strane žalobcu
vystupuje totožná osoba, na strane žalovaného vystupuje rovnako totožný žalovaný (ako žalovaný v

1. rade, pričom žalovaný v 2. rade - p. E. F. je podielový spoluvlastník prevádzaných nehnuteľností).
Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy č.2 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXXX, k.ú D. (ide o stavby
stojace na pozemkoch zapísaných na LV č.XXXX, k.ú D. - predmet kúpnej zmluvy 1). Skutočnosť, že sa
súd nezaoberal podrobnejšie uvedenou kúpnou zmluvou nemá nijaký súvis s tým, či boli dané dôvody na
spojenieveci,alebonie.Navyše,akoodvolacísúduviedolvyššie,samotnéodstúpenieodkúpnejzmluvy,

ktoréjepredmetomtohtokonania(hocisatýkaloajvkladovéhokonaniakúpnejzmluvy,ktorejpredmetom
boli nehnuteľnosti na LV č.XXXXX), nebolo učinené platne, preto je irelevantné, akú motiváciu mal
žalovaný pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, či zmluvy spolu súviseli, prípadne aký potencionálny dopad
mali okolnosti uzatvárania zmlúv na posúdenie otázky tiesne žalovaného. Je preto potrebné uzavrieť, že
uznesenie súdu prvej inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 14.02.2022, ktorým súd zamietol návrh

na spojenie konaní, nevykazuje žiadnu vadu podľa § 365 ods. 1 CSP, ktorá by mohla mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

29. Odvolateľ v odvolaní výslovne uviedol, že napáda rozsudok aj vo výroku I., ktorým súd prvej
inštancie zamietol návrh na prerušenie konania (pozn. do skončenia konania sp. zn. 21C/19/2019),

avšak v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť, prečo považuje
rozhodnutie súdu za nesprávne, prípadne akými vadami rozhodnutie súdu trpí. Z dôvodu absentujúcej
odvolacej argumentácie vo vzťahu k napadnutému výroku I. a z vyššie uvedených dôvodov založených
na vecnej správnosti napadnutého výroku II., potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, vrátane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku III.

o trovách konania, s použitím § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v plnom rozsahu, pričom nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup
podľa § 257 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso

stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací

dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a
uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty napodanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania (§ 435 CSP).