Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010644
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8115010644.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2024, v trestnej veci
proti obžalovaným A. A. A. a A. A. B. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa
§ 214 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 33T/61/2015 zo dňa 31.01.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní A. A. A. a A. A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodení
spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
ktorého sa mali dopustiť tak, že

- ako konatelia spoločnosti C. – D., E., A. F. XX, D., IČO: XX XXX XXX, a osoby rozhodujúce o chode
a činnosti tejto spoločnosti a o úhradách jednotlivých záväzkov spoločnosti nevyplatili v deň splatnosti
mzdy zamestnancom spoločnosti A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. F. XX, D. – E., splatnú mzdu za
august 2013 vo výške 377,17 Eur, I. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. F. XXX, okr. Prešov, prechodne
bytom H. F. XX, okr. Prešov, splatnú mzdu za august 2013 vo výške 278,78 Eur, I. J., nar. X.X.XXXX,

bytom H. F. XX, D., splatnú mzdu za august 2013 vo výške 342,38 Eur, I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F.
XX, D., splatnú mzdu za júl a august 2013 vo výške 799,76 Eur, J. K., nar. X.X.XXXX, bytom G. F. X, D.,
splatnú mzdu za august 2013 vo výške 63,89 Eur, E. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. F. XX, okr. Vranov nad
Topľou, splatnú mzdu za august a november 2013 vo výške 549,53 Eur, A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. F. XXX, okr. Prešov, splatnú mzdu za mesiac júl 2013 vo výške 67,44 Eur, N. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. F. XXX, okr. Prešov, splatnú mzdu za august 2013 vo výške 386,26 Eur, N. I., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. F. X, D., splatnú mzdu za august 2013 vo výške 380,09 Eur, N. I., nar. X.X.XXXX, bytom O.
F. X, D. – E., splatnú mzdu za august a november 2013 vo výške 311,98 Eur, P. P., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom Q. F. XXX, okr. Bardejov, prechodne bytom C. A. F. XX, okr. Prešov, splatnú mzdu za júl
a august 2013 vo výške 713,64 Eur, P. R., nar. X.XX.XXXX, bytom D. F. XX, D., splatnú mzdu za júl
2013 vo výške 67,44 Eur, A. S. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T. H. F. XX, D., splatnú mzdu za august
2013 vo výške 343,44 Eur, A. R., nar. X.X.XXXX, bytom A. G. F. X, D., splatnú mzdu za august 2013

vo výške 610,34 Eur, O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. X, D., splatnú mzdu za august 2013 vo
výške 392,75 Eur, U. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. F. XX, okr. Prešov, prechodne bytom A. F.
XXX, okr. Bardejov, splatnú mzdu za júl a november 2013 vo výške 336,32 Eur, O. A., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom A. F. X, D., prechodne bytom D., E. F. XX, splatnú mzdu za júl a august 2013 vo výške
875,47 Eur, P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. F. XX, D. – E., splatnú mzdu za august a november 2013
a časť mzdy za október 2013, spolu vo výške 343,45 Eur, A. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. F. X,

D., splatnú mzdu za november 2013 vo výške 67,27 Eur, S. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. F. XXX, okr.
Prešov, splatnú mzdu za júl a august 2013 vo výške 144,61 Eur, K. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. F. X,J., okr. Prešov, splatnú mzdu za august 2013 vo výške 338,60 Eur, W. H., nar. X.X.XXXX, bytom H. E.
F. XXX, okr. E., splatnú mzdu za august 2013 vo výške 413,40 Eur, G. J. V., nar. X.XX.XXXX, bytom
M. F. XX, D. – E., časť splatnej mzdy za júl 2013 a celú splatnú mzdu za august 2013 spolu vo výške

841,09 Eur, A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. F. XXX, okr. Prešov, časť splatnej mzdy za júl 2013 a celú
splatnú mzdu za august 2013 spolu vo výške 698,94 Eur, hoci na výplatu miezd v uvedených sumách
mali zamestnanci nárok, pričom v deň splatnosti miezd za uvedené výplatné obdobia spoločnosť mala
dostatok finančných prostriedkov na výplatu miezd a tieto finančné prostriedky spoločnosť nevyhnutne
nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti, čím takto spoločným konaním spôsobili uvedeným 24

zamestnancom škodu spočívajúcu v nevyplatení miezd v celkovej výške 9.744,04 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodení: A. G., I. F., I. J., I. J., J. K., E. K., A. K., N. I., N. I., nar.
XX.X.XXXX, N. I., nar. X.X.XXXX, P. P., P. R., A. S. R., A. R., O. R., U. R., O. A., P. A., A. P. D., S. D., K.

E., W. H., G. J. V. a A. V. boli s ich nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku v neprospech obžalovaných, ihneď po jeho vyhlásení, podal prokurátor
odvolanie, ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnil. Po krátkej rekapitulácii napadnutého rozsudku
uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom nestotožňuje, pretože podľa neho neboli v dostatočnej miere

zohľadnené dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaných. Ako to uvádza aj samotný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, je pomerne nepochybne preukázané, najmä znaleckým posudkom znalkyne
doc. G., že v spoločnosti C. - D., E., bol dostatok finančných prostriedkov na výplatu miezd v rozsahu,
ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Znalkyňa tak v posudku, ako aj vo svojej výpovedi pred súdom,
potvrdila, že spoločnosť mala dostatok voľných disponibilných finančných prostriedkov aj po rozčlenení

na jednotlivé dni splatnosti miezd. Pokiaľ znalkyni neboli predložené všetky účtovné doklady spoločnosti
a jej pokladničná kniha nebola podľa názoru znalkyne správne vedená s poukazom na mínusové
zostatky, tak mala dostatočné podklady pre vyslovenie svojho záveru. Znalkyňa neskúmala, či bola
spoločnosť v úpadku, naopak, uviedla, že je bežnou situáciou, že aj v prípade, žeby spoločnosť bola
insolventná, mala určitú sumu finančných prostriedkov, s ktorými disponuje. Znalkyňa upozornila na

to, že v troch dátumoch boli vybraté peniaze z účtu v Tatra banke s popisom účelu mzdy už v čase
blokády účtu, preto tieto peniaze mali byť použité na výplatu miezd, čo sa však evidentne nestalo. V
tomto smere prokurátor považuje za potrebné poukázať aj na to, že pohľadávky z titulu nevyplatených
miezd sú pohľadávkami prednostnými a preto spoločnosť nemôže uhrádzať iné svoje záväzky na úkor
miezd zamestnancov. Za uvedenej situácie je preto toho názoru, že prvostupňový súd nepostupoval

správne, ak obžalovaných spod obžaloby oslobodil. Preto prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove
ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby vrátil vec Okresnému súdu Prešov na opätovné
prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému podal odvolateľ
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku,
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli zákonným spôsobom vykonané dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie, ktoré boli doplnené
aj dokazovaním na verejnom zasadnutí. Prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom
uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom aj podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
záverom.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal,
ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery
ustálil. Popísal akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a z akých dôvodov
dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom. V tomto smere sú dôvody

napadnutého rozsudku vecne správne, a preto odvolací súd na tieto v podrobnostiach aj poukazuje.

Vzhľadom na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd považuje za potrebné niektoré skutočnosti
zvýrazniť a doplniť.Obžalovaní boli na podklade obžaloby prokurátora postavení pred súd z dôvodu, že ako konatelia
spoločnosti C. – D., E. v mesiacoch júl, august, október a november 2013 nevyplatili niektorým

zamestnancom časť mzdy v celkovej výške 9.744,04 eur, hoci v dňoch splatnosti mala spoločnosť
dostatok finančných prostriedkov na ich výplatu a tieto finančné prostriedky nevyhnutne nepotrebovala
na zabezpečenie svojej činnosti.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine uviesť, že trestný postih

štatutárneho orgánu právnickej osoby za trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Tr.
zákonajemožnýjedinevtedy,akprávnickáosoba–zamestnávateľvdeňsplatnostimzdy,naktorúmájej
zamestnanecnárok,disponujepeňažnýmiprostriedkaminajejvýplatu,ktorénevyhnutnenepotrebujena
zabezpečeniejejčinnosti,azároveňjeschopnáhradiťvšetkysvojesplatnézáväzky.Akjetotižprávnická
osoba v predĺžení, jej štatutárny orgán je povinný konať tak, aby zabezpečil pomerné uspokojenie
všetkých jej veriteľov, nielen jej zamestnancov. V opačnom prípade by sa totiž mohol dopustiť trestného

činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zákona. Z tohto pohľadu potom zistenie, že zamestnávateľ
v čase splatnosti mzdy disponuje peniazmi potrebnými na jej úhradu, ešte bez ďalšieho neznamená, že
má finančné prostriedky na ich výplatu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 214 Tr. zákona, ale je
nutné vždy skúmať jeho celkovú finančnú situáciu v rozhodnom období (rovnako rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3To/15/2013 zo dňa 11.3.2015).

V predmetnej veci síce podľa znaleckého posudku z odvetvia účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika
U. I. N. G., D. a jeho doplnenia č. 1 v mesiacoch júl, august, október a november 2013 spoločnosť C.
– D. E. mala v deň splatnosti dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu miezd v celkovej výške
24.926,72 eur, ktoré nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti. Zároveň však znalkyňa uviedla,

že jej nebolo predložené kompletné účtovníctvo menovanej spoločnosti, nemala k dispozícii účtovnú
závierku za rok 2013 a jej úlohou nebolo skúmať iné záväzky spoločnosti, jej solventnosť, finančnú
kondíciu či znaky úpadku, a preto tieto ani neskúmala.

Znaky úpadku spoločnosti C. – D. E. za predmetné obdobie však boli skúmané v trestnej veci vedenej

pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 4T/108/2016, v ktorej bol obžalovaný A. A. A. trestným
rozkazom z 3.11.2016 (právoplatným 10.1.2017) odsúdený za prečin zvýhodňovania veriteľa podľa §
240 ods. 1 Tr. zákona. Tohto prečinu sa dopustil v podstate tým, že ako konateľ dlžníka – spoločnosti
C. – D. E., ktorý nebol schopný plniť svoje splatné záväzky, v dobe od 31.12.2012 a následne zmaril
uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov tým, že zvýhodnil iných veriteľov. Znaleckým posudkom znalca

I. Y. V., ktorý bol odvolacím súdom na verejnom zasadnutí prečítaný ako listinný dôkaz (keďže bol
zabezpečený v inej veci), bolo zistené, že dlžník C. - D., E. bol k 31.12.2012 a následne v úpadku, keďže
bol platobne neschopný a súčasne aj predlžený. Dlžník mal viac ako jedného veriteľa a nebol 31.12.2012
a následne schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Súčasne bol
dlžník C. - D.. E. aj predlžený, keďže podľa účtovníctva a účtovnej závierky dlžníka mal k 31.12.2012 a

následne viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
K 31.12.2012 záväzky presahovali majetok minimálne o sumu 30.451,- eur, a následne k 31.12.2013
záväzky presahovali majetok o sumu 105.724,- eur, čoho dôkazom sú knihy záväzkov dlžníka, súvaha
k 31.12.2013 a ďalšie listiny.

Týmto zisteniam o platobnej neschopnosti a predlžení spoločnosti C. – D. E., teda o jej úpadku v období
roku 2013 zodpovedá aj vyjadrenie audítorky I. C. U., podľa ktorého na základe účtovnej závierky za
rok 2013 zistila, že celková zadlženosť spoločnosti C. – D. E. je 127,5 % a keby predala aj celý svoj
majetok, vrátane neuhradených pohľadávok a získané prostriedky použila na úhradu svojich dlhov,
aj tak by ostalo necelých 30 % veriteľov neuspokojených. Spoločnosť teda nemala prostriedky na

úhradu svojich dlhov. Znalkyňa U. I. N. G., D., ako to aj sama uviedla, nemala k dispozícii kompletné
a ucelené účtovníctvo, nemala možnosť zistiť, či spoločnosť mala aj nejaké iné neuhradené krátkodobé,
prípadne i dlhodobé záväzky, napr. neuhradené dodávateľské faktúry, neuhradené odvody do sociálnej
a zdravotnej poisťovne, neuhradenú daň, neuhradené splátky úveru, leasing a pod.

Nedostatok peňažných prostriedkov zamestnávateľa C. – D. E. na vyplatenie celej splatnej mzdy
v mesiacoch júl, august, október a november 2013 je možné vyvodiť aj z výpovedí obžalovaných
a svedkov W. Q., A. R., O. R., W. H., A. S. R. a ďalších. Z nich vyplýva, že všetky mzdy neboli uhradené,
lebo spoločnosť finančné prostriedky nemala, pričom neuhradené boli aj faktúry voči dodávateľommäsa, pekárenských výrobkov či iných výrobkov, úvery a odvody. Voči spoločnosti boli v predmetnej
dobe vedené exekúcie a blokované účty. Zamestnanci vo svojich svedeckých výpovediach dokonca
uviedli, že sa museli skladať finančne na nákup surovín na varenie, aby mohli na ďalší deň variť stravu,

teda aby spoločnosť mohla vykonávať svoj predmet podnikania. Uvedený ekonomický stav spoločnosti
viedol až k ukončeniu pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov spoločnosti, k ukončeniu jej činnosti
a k vyhláseniu konkurzu 18.7.2014, v ktorom navrhovatelia I. A. C. – D. H. a E. T. E. prihlásili aj faktúry
z roku 2012.

Svedkyňa W. H. si pamätala, ako obžalovaní a A. R. zisťovali, koľko peňažných prostriedkov majú
a rozhodovali o tom, čo bude uhradené s tým, že najprv mali byť uhradené mzdy a potom zvyšok.

Obrane obžalovaných, že na vyplatenie mzdy nemali v spoločnosti peňažné prostriedky, zodpovedá
aj skutočnosť, že časť miezd za obdobie júl až november 2013 bola uhradená ešte v deň splatnosti,
uhradené boli všetky mzdy splatné v septembri 2013 a časť miezd bola hradená aj následne po

dni splatnosti. Hoci v mesiacoch júl, august, október a november 2013 vznikla spoločnosti C. –
D. E. povinnosť zaplatiť mzdy v sume 24.926,40 eur, tak v termíne splatnosti boli mzdy uhradené
v časti 5.514,53 eur a po ďalších úhradách neuhradená zostala iba časť v sume 9.744,04 eur. Pritom
k 31.12.2013 záväzky spoločnosti C. – D. E. presahovali jej majetok o sumu 105.724,- eur. Je tak zjavné,
že zámerom obžalovaných nebolo neuhradiť zamestnancom ich mzdy, ale že ich úhrada bola prioritou.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vychádzajúc zo znaleckého posudku U. I. N. G., D..
A výpovedí poškodených zamestnancov mal každý z nich v predmetnom období uhradenú mzdu aspoň
čiastočne.

Vzhľadom na uvedenú ekonomickú situáciu zamestnávateľa, ktorý bol nielen platobne neschopný, ale
aj predlžený (k 31.12.2013 záväzky presahovali majetok o sumu 105.724,- eur), je možné konštatovať,
že spoločnosť C. – D. E. nebola v čase skutku schopná uhrádzať všetky svoje záväzky, čo vylučuje
vyvodenie trestnej zodpovednosti voči jej štatutárnym orgánom za trestný čin nevyplatenia mzdy
a odstupného na skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.

Záverom odvolací súd ešte považuje za potrebné zopakovať, že dlžník, ktorý je platobne neschopný, je
povinný svoje záväzky uhrádzať pomerne a rovnomerne podľa zásad konkurzu vyplývajúcich zo zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (pohľadávkami proti podstate sú podľa § 87 ods. 2 len
mzda vzniknutá po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený). Pokiaľ

takto svoje záväzky nehradí a zvýhodní niektorého svojho veriteľa a v dôsledku toho zmarí, hoci len
čiastočne, uspokojenie iného svojho veriteľa, môže sa dopustiť trestného činu zvýhodňovania veriteľa
podľa § 240 Tr. zákona. V tomto smere sa však dokazovanie v predmetnom konaní neviedlo, pričom
pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za trestný čin zvýhodňovania veriteľa by bolo potrebné vykonať
takú zmenu skutkovej a právnej vety, ktorá by bola v neprospech obžalovaných a bola by aj v rozpore so

zásadou uvedenou v § 278 ods. 1 Tr. poriadku, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné
jednomyseľne zamietol.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.