Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221201477
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6221201477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: A/ A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. F. G., H. C. B. XX/XX, I./ H. J. K., C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. B., B. XXXX/XX, obaja
zastúpení Advokátska kancelária VICTORIA s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Stránska 3155/7
IČO: 51 164 353, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond so
sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 3325 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 3C/50/2021 - 124 zo dňa 23.
08. 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom A/ a B/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
a o výške trov rozhodne okresný súd.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Veľký
Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie E., okres Veľký Krtíš ako parc. reg.
„E“ a to KN-E č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 210 m2, č. KN-E XXX/XX druh pozemku
orná pôda o výmere 12 846 m2, č. KN-E 925/4 druh pozemku orná pôda o výmere 9838 m2, všetky

v podiele 1/1 patria do dedičstva po poručiteľovi B. H., C. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom v Želovce.
2.1. Okresný súd mal preukázané, že na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. E. je žalovaný v katastri
nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností pod B1 v podiele 1/1 a to parc. č. XXX/X orná
pôda, o výmere 9838 m2, parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 12846 m2, parc. č. XXX/X orná pôda
o výmere 210 m2.
2.2. Z Výmeru číslo 6524/48 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave,

vydaného zo dňa 25. mája 1948 podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR súd zistil,
že prídelcovi vd. H. B. L. boli v katastrálnom území E. pridelené do vlastníctva poľnohospodárske
nehnuteľnosti o celkovej výmere 3.1818 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené ako parc. č. 1253/6
roľa o výmere 0,0293 ha, parc. č. 1282/5,6 roľa o výmere 2,8773 ha a parc. č. 10/1 stav. poz. o výmere
0,2752 ha. Podľa Prihlášky Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu zo dňa 23. 09. 1947 vyplýva, že sa o prídel v kat. úz. E. z majetku bratia Felsenburg vo výmere
3 ha z toho 3 role, prihlásil B. H., manželka L., C. H., vek 41 rokov, domovská obec L..

2.3. Z pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš sp. zn. 3D 459/98, D.not 266/98
okresný súd zistil, že dedičské konanie sa po poručiteľke L. H., C. H., nar. XX. XX. XXXX zomr. XX. XX.
XXXX sa viedlo pod sp. zn. D 284/76. Z Oznámenia o úmrtí, vydaného bývalým Miestnym národným
výborom v Slovenských Ďarmotách vyplýva, že L. H., C. H., nar. XX. XX. XXXX v L., zomrela dňa XX. XX.XXXX v Záhorciach. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 30. 06. 1976 vyplýva, že poručiteľka
bola vydatá, manžel H. B., nar. XXXX, zomrel v r. 1973. Dedičské konanie bolo zastavené, pretože
poručiteľka nezanechala majetok. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 31. 01. 2000 č. k.

3D/459/98-12, Dnot. 266/98 bolo v poradí druhé dedičské konanie po poručiteľke L. H. C. H. nar. XX.
XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, zastavené z dôvodu, že poručiteľka už žiadny majetok nevlastnila.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že poručiteľka mala syna J. D. z prvého manželstva, ktorý zomrel
XX. XX. XXXX a po ňom ostali dcéry, vnučky poručiteľky - A. B., C. D., žalobkyňa A/ a I. K. C. D.,
ktorá však dňa XX. XX. XXXX zomrela a jej jediným právnym nástupcom je syn H. J. K., žalobca B/

(Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš v dedičskej veci po poručiteľke I. K., C. D. zo dňa 01. 04. 2020
č.k. 10D/3/2021-17, Dnot 111/2021).
2.4. Zo spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3D/357/2019, Dnot. 52/2020 okresný súd zistil, že
základné dedičské konanie sa po poručiteľovi B. H., nar. XX. XX. XXXX, zomrel dňa XX. XX. XXXX, sa
viedlopodsp.zn.D400/74.ZúmrtnéholistubývaléhoMNVŽelovcevyplýva,žeB.H.,C.H.,nar.XX.XX.
XXXX v M., H. C., zomrel dňa XX. XX. XXXX v Želovciach. Zo zápisnice napísanej na Štátnom notárstve

vo Veľkom Krtíši dňa 11. 11. 1974 vyplýva, že poručiteľ bol ženatý a manželkou L. H. C. H., nar. XX.
XX. XXXX a mal jedného vnuka B. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, ktorý bol slobodný, bezdetný
a tento dedičstvo po poručiteľovi odmietol. Rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši
zo dňa 11. 11. 1974 sp. zn. D 400/74 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva v prospech manželky
poručiteľa L. H., C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo

dňa 24. 05. 2021 č. k. 3D/357/2019-55, Dnot. 52/2020 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že ako dedič po poručiteľovi by prichádzala jeho manželka
L. H., C. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorá XX. XX. XXXX zomrela a zákonnými dedičmi sú následní dediči
A. B. C. D., žalobkyňa A/ a H. J. K., žalobca B/.

3. Okresný súd vychádzal z toho, že predmetom sporu je určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia
domáhajú určenia, že sú vlastníkmi žalovaných nehnuteľností, ktoré sú zapísané vo vlastníctve
žalovaného. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP pred tým, ako sa súd začne zaoberať meritom
veci, musí si vyriešiť otázku naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení. Mal za to,
že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože žalobcovia tvrdili, že

sporné nehnuteľnosti, ktoré sú v KN na liste vlastníctva zapísané na žalovaného, nadobudol ich právny
predchodca B. H. a to Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave,
vydaného podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve lesnej pôdy, pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR číslo 49014/47-III/B. zo
dňa 25. mája 1948.

4. Okresný súd mal preukázanú otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na základe toho, že sporné
nehnuteľnosti boli pridelené prídelcovi vd. H. B., o celkovej výmere 3.1818 ha, označené ako parc.
č. 1253/6 roľa o výmere 0,0293 ha, parc. č. 1282/5, 6 roľa o výmere 2,8773 ha a parc. č. 10/1 stav.
poz. o výmere 0,2752 ha a z Prihlášky Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo

a pozemkovú reformu zo dňa 23. 09. 1947, ktorú žalobcovia predložili súdu na pojednávaní vyplýva, že
sa o prídel v kat. úz. E. vo výmere 3 ha z toho 3 role, prihlásil B. H., manželka L., C. H., vek 41 rokov,
domovská obec L.. L. H., C. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX v Záhorciach, bola
manželkou B. H., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z obsahu označených dedičských
spisov je nesporné, že prídelca B. H., bol manžel L. H., rodenej H., ktorá je právnou predchodkyňou

žalobcov a žalobcovia preukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania považoval žalobu žalobcov za dôvodnú, lebo
žalobcovia preukázali, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi,
poručiteľovi B. H.. Žalobcovia predložili súdu Výmer o vlastníctve pôdy, vydaný Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25. mája 1948, č. 6524/48, je právnym titulom
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý nebol zrušený a nebolo ani preukázané, že by došlo
k opusteniu prídelu resp. k vzdaniu sa prídelu. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2

Nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. N. SNR , § 137 písm. c) CSP. Poukázal na právny záver vyplývajúci
z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 256/2012 zo dňa 22.08.2013.
6.2. Žalobcovia mali v spore plný úspech podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, preto im súd priznal proti
neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so
zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

7.1. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal skutkové zistenia
okresného súdu. Žalovaný eviduje na LV XXXX v kat. úz. E. mnoho nadobúdacích titulov. Z uvedeného
listu vlastníctva nie je zrejmý nadobúdací titul žalovaného k sporným nehnuteľnostiam. Preto žalovaný
požiadal ešte dňa 09. 06. 2022 príslušný katastrálny odbor Okresného úradu Veľký Krtíš o zaslanie
nadobúdacích titulov a tiež zmeny vlastníctva po dátume 25. 05. 1948. Žalovaný má za to, že až po

spätnej identifikácii parciel v pozemkovej mape je možné hodnoverne ustáliť skutkový stav a preskúmať,
či neexistujú listiny súvisiace s možným odňatím vlastníckeho práva prídelcu, prípade či nedošlo
k opusteniu resp. vzdaniu sa prídelu. Ďalej žalovaný namietal, že žalobcovia predložili výmer bez
prídelovej listiny, konečného prídelového plánu, čo dostatočným spôsobom nepreukazuje vlastníctvo
inej osoby, ako súčasného vlastníka (ktorým je žalobca). Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť
a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

7.2. V replike žalovaný uviedol, že spätná identifikácia parciel, o ktorú požiadal je nevyhnutná na
ustálenie toho, či v predloženom výmere ide o tie isté parcely, ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva.
Identifikácia parciel bez vedomosti pôvodnej pozemnoknižnej vložky vykazuje nedôveryhodnosť.
Označenie pozemnoknižnej vložky chýba i v samotnom výmere, kde sú len čísla parciel a katastrálne
územie. V neposlednom rade žalovaný odvodzuje svoju dobromyseľnosť titulom zápisu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností v roku 1946, pričom až do podania žaloby bol dobromyseľný v tom,
že je vlastníkom sporných pozemkov a preto žalovanému svedčí aj splnenie podmienok vydržania
vlastníckeho práva k sporným pozemkom a preto následné určenie vlastníctva nie je možné.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že predložený výmer o vlastníctve pôdy je perfektnou

listinou v zmysle právnej úpravy, podľa ktorej bol vydaný a tiež poukázali na judikatúru súdov, z ktorej
vyplýva, že uvedený výmer je vkladuschopnou verejnou listinou. K platnosti výmeru o vlastníctve pôdy
ako titulu nadobudnutia nehnuteľností nie sú potrebné ďalšie listiny. Vo výpise listu vlastníctva, ktorým
žalovaný disponuje, nič nenasvedčuje tomu, že by bola v zapísaná listina zrušujúca výmer o vlastníctve
pôdy, vydaný v prospech B. H., ani iný titul nadobudnutia po dátume vydania prídelovej listiny. Žaloba

bola podaná v roku 2021 a žalovaný mal dosť času na zabezpečenie podkladov , ktoré považoval za
potrebné predložiť súdu.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods.

1 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne
správne.

10.1. Právny predchodca žalobcov sporné nehnuteľnosti nadobudol Výmerom o vlastníctve pôdy číslo
6524/48 Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, vydaného zo dňa 25. mája

1948 podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a preto sa žalobcovia určovacou domáhajú
toho, aby mohli byť uvedené nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní.
10.2. Odvolanie nebolo dôvodné, pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdeného
skutkového stavu, t. j. právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,
resp. zánik vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov

vyplýva, že výmer o vlastníctve pôdy je právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, pretože je verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Na základe výmeru o vlastníctve pôdy mal, podľa vtom čase platnej
právnej úpravy, príslušný knihovný súd urobiť záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez
podmienky dodatočného ospravedlnenia. Výmer a prídelová listina majú rovnaké právne účinky a

ako verejné listiny, sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu
schopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho plynie,
že žalobcovia právny titul nadobudnutia vlastníctva ich právneho predchodcu preukázali predložením
výmeru o vlastníctve pôdy.
10.3. V posudzovanej veci žalovaný platnosť výmeru ako verejnej listiny nespochybnil a preto je nad

rámec predmetu konania posudzovať(navyše § 366 CSP novota v odvolacom konaní), že žalovaný
bol dobromyseľným užívateľom sporných nehnuteľností titulom zápisu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v roku 1946, t. j. pred vydaním výmeru o vlastníctve pôdy.11. O náhrade trov odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobcovia boli
v odvolacom konaní úspešní. O výške trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením..

12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.

1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a

čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.