Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoE/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202640
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3522202640.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci oprávneného/otca: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX B. C. B. D., zastúpený: JUDr. Ing. Viera Kolačanská,
advokátka so sídlom B. E. F. XXXX/XXX, XXX XX G. proti povinnej/matke: F. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. D. XXX, XXX XX I., zastúpenej: JUDr. Róbert Fatura, advokát s. r. o., so sídlom Centrum

18/23, 017 01 Považská Bystrica, o výkon rozhodnutia o úprave styku k maloletému dieťaťu: G. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako povinná, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Mesto nad Váhom, na odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.
NM-11Em/3/2022-61 zo dňa 08.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil výkon rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/26/2018-253 zo dňa 25.01.2022, konkrétne vo výroku
II. o úprave styku povinného (otca) s maloletou G. A., a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
G. A. každý nepárny utorok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. a každý párny víkend od piatku v čase

od 15:30 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok, od piatku od 15:30 hod.
do nasledujúceho piatku do 19:00 hod., počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok, od
stredy od 15:30 hod. do nedele do 15:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok, od 23.12.
od 10:00 hod. do 25.12. do 10:00 hod. a od 01.01. od 15:00 hod. do 06.01. do 16:00 hod. nasledujúceho
párneho roku, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 10:00 hod. do 01.01. do 15:00
hod. nasledujúceho nepárneho roku, počas každého párneho Veľkonočného pondelka od 10:00 hod.

do nasledujúceho utorka do 18:00 hod., počas letných prázdnin od 01.07. od 15:30 hod. do 15.07. do
19:00 hod. a od 01.08. od 15:30 hod. do 15.08. do 19:00 hod. každý kalendárny rok. Otec si maloletú v
určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska matky a v určenom čase maloletú odovzdá v mieste bydliska
matky. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a odovzdať otcovi.
Nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo výroku I. rozsudku
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/26/2018-253 zo dňa 25.01.2022 uložil rodičom maloletej

amaloletejG.povinnosťpodrobiťsaodbornémuporadenstvu,psychologickémuporadenstvunareferáte
poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom
v rozsahu 12 hodín od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa vyjadrení rodičov, ako aj zo správy vydanej
na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zrejmé, že I.
výrokexekučnéhotitulu,tedarozsudkuč.k.11P/26/2018-253sapodarilonaplniťužkoncomjanuára,kde
súd prvej inštancie následne účastníkov poučil o tom, že sa pristupuje k plneniu výroku II. exekučného

titulu. Zároveň zo správ z referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom bolo potvrdené, že matke bola odporučená odborná pomoc detskéhoklinického psychológa s tým, že matka prisľúbila vyhľadať inú detskú psychologičku. Otcovi bolo
odporučené kontaktovať referát poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny za účelom dohodnutia si ďalších stretnutí.

V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že vykonávacie konanie má päť fáz, ktoré na seba nadväzujú,
a to 1. fáza začatie vykonávacieho konania, 2. fáza zisťovanie skutočností, či povinný neplní/plní
rozhodnutie, 3. fáza vydanie uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo uznesenia o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, 4. preventívna fáza, 5. ak sa preventívna fáza minula účinku,
súdpristúpiksamotnémuvýkonurozhodnutia.Súdprvejinštancievrámci2.fázypristúpilkzisťovaniu,či

skutočne nedošlo k plneniu povinnosti uloženej rozhodnutím, nakoľko vyjadrenia otca a matky maloletej
boli do značnej miery protichodné. Súd vykonal tri informatívne stretnutia, na ktorých sa pokúšal
o nadviazanie kontaktu otca s maloletou a apeloval na matku, nech je v tomto smere nápomocná.
Avšak matka opakovane prezentovala svoj názor, že nebude maloletú nútiť k niečomu, čo ona sama
nechce, že to nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj
obsah spisu, bolo súdom prvej inštancie zistené, že styk oprávneného/otca s maloletou dcérou nie je

realizovanývzmyslecitovanéhovykonateľnéhorozhodnutiaaniejedôvod,prektorýbysastykmaloletej
soprávnenýmnemoholrealizovaťvzmyslevykonateľnéhorozhodnutiasúdu.Povinná/matkajevzmysle
vykonateľného rozhodnutia súdu povinná maloletú na stretnutia s oprávneným/otcom riadne pripraviť,
pričom prípravou dieťaťa na styk je aj príprava psychická, ktorá okrem iného zahŕňa aj motiváciu dieťaťa
stretávať sa s otcom a rešpektovať ho, pričom nemôže povinná zodpovednosť za neplnenie súdneho

rozhodnutia prenášať na maloletú dcéru a ani na niekoho iného. Rovnako je treba podotknúť, že názor
dieťaťa je dôležitý, avšak nemožno sa s ním bezpodmienečne riadiť. Ak má maloletá blok z minulosti,
treba tento nájsť a odstrániť a byť nápomocný pri obnove stretávania sa maloletej s otcom a nie naopak.
Súd prvej inštancie preto pristúpil k 3. fáze vykonávacieho konania a rozhodol o vydaní uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie povinná/matka. Uviedla,
že predpokladom pre možnosť pristúpiť k výkonu rozhodnutia je vykonateľnosť exekučného titulu.
Výroku II. rozsudku ako exekučného titulu predchádza výrok I., podľa ktorého sa povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu, psychologickému poradenstvu na referáte poradenskopsychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom v rozsahu 12 hodín vzťahuje na

všetkých účastníkov, t. j. rodičov, ako aj maloletú, hoci nie je explicitne špecifikované, či je táto povinnosť
spoločná alebo individuálna. Vzhľadom na to, že rozsah absolvovaných konzultácií predstavuje 6 zo
strany matky a 2 zo strany otca, je možné mať dôvodné pochybnosti o naplnení výroku I. predmetného
rozsudku. V prípade, ak by sa aj malo jednať o spoločnú povinnosť a účasť na konzultáciách by sa
posudzovala v súhrne, mal by byť podľa názoru povinnej/matky počet absolvovaných hodín rozdelený

medzi účastníkov pomerne a v prípade, ak účasť maloletej bola objektívne znemožnená, potom by
sa uvedené malo vzťahovať na rodičov. Predpokladom a podmienkou možnosti pristúpiť k realizácii
výroku II. bolo naplnenie obsahu výroku I., o ktorom naplnení má povinná/matka maloletej dôvodné
pochybnosti,pričomvzhľadomnaneurčitosťsamotnéhovýrokuI.jemožnéhovoriťonepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu v tejto časti, a to aj vo vzťahu k rozhodnutiu pristúpiť k výkonu výroku II. Povinná/matka

skonštatovala, že súd prvej inštancie v časti, v ktorej konštatoval, že názor dieťaťa je dôležitý, avšak
nemožno sa ním bezpodmienečne riadiť, dospel podľa jej názoru k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Maloletá po akomkoľvek kontakte alebo komunikácii s otcom je ešte viac frustrovaná a traumatizovaná.
Maloletá svoje postoje verbalizovala aj pri komunikácii s kolíznou opatrovníčkou a sudkyňou, pričom hoci
nie je matke známy obsah jej výpovede, domnieva sa, že jej súčasný postoj je v tomto smere dlhodobý

a doposiaľ nezmenený. Maloletá G. má v súčasnosti 11 rokov, pričom jej názor by mal byť braný do
úvahy pri rozhodovaní vo veci. Ďalej povinná/matka poukázala na to, že maloletá G. sa zúčastnila
psychologického vyšetrenia dňa 15.06.2023. Klinická psychologička konštatovala, že vzťah maloletej
s biologickým otcom je aktuálne minimálny až negatívny, maloletá otca odmieta, nezahŕňa ho do rodiny.
Pri rozhodovaní o možnostiach stretávania sa maloletej s otcom je dôležité vnímať ich spoločne prežité

situácie (G. neudala žiadnu pozitívnu spomienku na čas s otcom) a zároveň i aktuálne potreby maloletej
a následne prispôsobiť tomu spôsob ich kontaktu. Je potrebné zvoliť a nastaviť primerané podmienky
na budovanie ich postupnej spoločnej interakcie zo začiatku skôr v prítomnosti matky, tretej osoby
a na kratší časový úsek. V ďalšom klinická psychologička uvádza, že odporúča znalecké vyšetrenie,
prípadne zvážiť formu spoločných psychoterapeutických sedení pre maloletú G. a jej otca. Výkon

rozhodnutia má však smerovať k takej forme stretávania, kedy by maloletá mala tráviť u otca viac
dní po sebe (víkend, prázdniny, sviatky), pričom toto sa vzhľadom na okolnosti prípadu javí byť ako
zrejme neprimerané a použitie donucovacích opatrení by vzhľadom na vzťah maloletej k otcovi mohlo
byť skôr kontraproduktívne. Na základe týchto skutočností povinná/matka má za to, že preukázanýdlhodobý averzný postoj maloletej, ktorá odmieta styk s otcom, ako aj skutočnosť vážneho narušenia
vzťahov medzi rodičmi, ktoré zrejme sú prekážkou konštruktívneho fungovania aktuálnej úpravy práv
apovinnostíkmaloletej,predstavujúospravedlniteľnédôvodypodľavyhláškyMinisterstvaspravodlivosti

SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veci maloletých, pre ktoré
by sa nemalo pristúpiť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, resp. pokračovať vo výkone rozhodnutia.
Zároveň v podanom odvolaní navrhla povinná, aby súd podľa § 389 alebo § 390 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) odložil alebo zastavil výkon rozhodnutia.

3. Oprávnený/otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinnej/matky uviedol, že obsahuje len ďalšie
dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nie je možné a vhodné stretávanie sa otca s dcérou. Obsahuje
správu zo psychologického vyšetrenia od C. J., ktorá bola psychologičkou vypracovaná len zo stretnutia
s matkou a s maloletou, bez akejkoľvek interakcie s otcom dieťaťa. Aj C. J. navrhla znalecké
dokazovanie, či psychoterapeutické stretnutia maloletej s otcom, ku ktorým však nikdy nepríde, keďže
im matka maloletého dieťaťa bráni. Aktuálne je otec v pozícii vymazaného rodiča, zo strany dcéry je

s ním komunikácia nulová. V ďalšom oprávnený uviedol, že do polovice júla 2018 prebiehali stretnutia
s maloletou bez problémov, neskôr začala matka otcovi v stretávaní brániť. Aj zo psychologických
vyšetrení znalkyne, ktoré nariadil konajúci súd v konaní č. k. 11P/26/2018, vyplynulo, že maloletá
je vekovo neprirodzene symbioticky prepojená s matkou, od ktorej preberá mentálne reprezentácie
sveta a indukované emócie. Dieťa opomína svoje vlastné prirodzené impulzy a kontroluje prejavy

voči otcovi v snahe zabezpečiť si matkinu spokojnosť. Bez prítomnosti matky je v kontakte s otcom
prirodzená. Ako vyplynulo zo správy Centra pre deti a rodiny (CDR) Myjava, pracovisko Klčové zo dňa
24.06.2020, z piatich stretnutí sa uskutočnilo len stretnutie prvé dňa 08.06.2020, keďže údajne po tomto
stretnutí maloletá odmietla spolupracovať. Bolo evidentné, že počas stretnutia maloletá, ktorá matkou
na stretnutie pripravovaná nebola, prestala po čase javiť voči otcovi nedôveru, komunikovala s ním bez

väčších problémov, spontánne sa s ním hrala a nebolo potrebné, aby psychológ do stretnutia zasahoval.
Bola upovedomená psychológom aj o ďalšom stretnutí s otcom, s ktorým súhlasila. Ďalšie stretnutie sa
však už neuskutočnilo, keďže dieťa (podľa vyjadrenia matky) odmietalo akékoľvek stretnutie s otcom, či
dokonca aj individuálne sedenie so psychológom. Zo záverov správy CDR Myjava, pracovisko Klčové
vyplynulo, že matka dieťa nedokázala adekvátnym spôsobom pripraviť na interakcie s otcom. Matka

na maloletú prenáša nevhodné modely správania ako strach, stres zo stretávania sa s otcom. Otec bol
s dcérou v kontakte v októbri 2019 na vyšetrení u psychologičky k získaniu informácií k znaleckému
posudku. Následne videl dcéru až v CDR Klčové dňa 08.06.2020, t. j. po 8 mesiacoch, odvtedy
s maloletou nebol. Otec netrval na plnení rozsudku v takom rozsahu stretávania, ako bolo súdom určené,
bol ochotný pristúpiť aj na pozvoľnejšie a časovo primerané stretávanie, čo však zo strany matky (s

vyhováraním sa na postoj maloletej G.) nebolo umožnené. Oprávnený/otec na svojom návrhu na výkon
rozhodnutia trvá a žiada konajúci súd, aby použil všetky dostupné prostriedky a výchovné opatrenia,
aby sa konečne po viac ako štyroch rokoch dostal do kontaktu so svojou dcérou.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vykonal pohovory s matkou maloletej

G., aj s maloletou G.. Rodičom zabezpečil konzultácie na referáte poradenskopsychologických služieb
úradu, uložil výchovné opatrenie - stretávanie otca s dcérou v Centre pre deti a rodiny Myjava. Maloletá
G. bola vypočutá na Okresnom súde Trenčín a matka jej na naliehanie úradu a súdu zabezpečila
konzultáciu u klinickej psychologičky. Otec sa stretol s maloletou naposledy, keď navštevovala materskú
škôlku. V súčasnosti je žiačkou 6. ročníka základnej školy. Momentálne maloletá G. nemá záujem

ani o telefonický kontakt so svojím otcom a jeho telefónne číslo má zablokované. Napriek uvedeným
opatreniam sa styk otca s maloletou G. vôbec nerealizuje už niekoľko rokov.

5. Povinná/matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že predstavuje kompiláciu tvrdení
vsnahevykresliťmatkuvnegatívnomsvetle,zdôrazniťjejslabosti,opísaťjuakoosobu,ktorábránialebo

neumožňuje sa otcovi stretávať sa s maloletou, čo však nie je pravda. Matka nebráni otcovi v stretávaní
sa s maloletou, čo prezentovala aj v rámci informatívnych stretnutí na súde, kedy bolo dohodnuté a aj
umožnené, aby otec dcéru prišiel pozrieť do školy, prípadne k bydlisku matky. Maloletá však kontakt
odmieta. Opätovne poukazuje na správu zo psychologického vyšetrenia zo dňa 15.06.2023. Maloletá
G. chce byť ušetrená od záťaže, ktorá by vznikla pri silnej väzbe v kontexte s biologickým otcom. Nie

je v záujme maloletej, aby súd pristúpil k výkonu rozhodnutia, ktorým by zasiahol do majetkovej sféry
matky (ukladanie pokút, zastavenie sociálnych dávok), resp. by maloletú odňal matke a odovzdal ju
otcovi, a to v aktuálnom stave zdravotného (psychického) stavu a rozpoloženia maloletej vo vzťahu k jej
otcovi. Takýto bezprostredný zásah do osobnej sféry maloletej by predstavoval extrémnu zmenu oprotiňou momentálne vnímanému stavu a jej predstave bezpečia a očakávania bezkonfliktnosti a bolo by to
v rozpore s odporúčaniami klinického psychológa uvedenými v správe zo dňa 15.06.2023.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP). Odvolací súd bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie
je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné.

8. Podľa § 376 ods. 1 a 2 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia
aj bez návrhu.

9. Podľa ust. § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu
o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.
Podľa § 377 ods. 2 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 377 ods. 3 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

11. Civilný mimosporový poriadok výslovne upravuje, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia
a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré
možno odôvodniť len tým, že 1. exekučný titul nie je vykonateľný alebo 2. okolnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie uloženej povinnosti, zmena
alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka).

12. Vymedzenie len týchto dôvodov vyjadruje rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho
rozhodnutia, treba však uviesť, že v praxi sa môže vyskytnúť i prípad, kedy aj po vydaní uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia je možné, že súd výkon rozhodnutia neuskutoční, ak zistí, že
povinný dobrovoľne plní alebo existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobiť

rozhodnutiu. Súd následne nepostupuje podľa § 379, § 382 a § 383 CMP a neuskutoční sa výkon
rozhodnutia.

13. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zameral výlučne len na existenciu zákonom uvedených
prípustných dôvodov odvolania. Odvolacie dôvody sa teda môžu týkať len takých skutočností, ktoré by

znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia.

14. Konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia sa začalo na návrh oprávneného zo dňa 07.09.2022,
ktorý sa domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/26/2018-253
zo dňa 25.01.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/25/2022-308 zo dňa 28.06.2022. Týmto rozsudkom bolo vo výroku I.
uložené rodičom maloletej a maloletej G. výchovné opatrenie s povinnosťou podrobiť sa odbornému,
psychologickému poradenstvu v rozsahu 12 hodín a vo výroku II. po skončení realizácie výchovného
opatrenia bol určený styk otca s maloletou G.. Z návrhu oprávneného bolo zrejmé, že po začatí
psychologického poradenstva povinná spoluprácu s referátom poradenskopsychologických služieb

odmietla, odmietla podpísať aj súhlas týkajúci sa práce psychológa s maloletou a z tohto dôvodu
oprávnený žiadal súd, aby zabezpečil plnenie povinnosti povinnej/matky v súlade s výrokom I. rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11P/26/2018-253 zo dňa 25.01.2022 všetkými možnými
spôsobmi. Oprávnený podal návrh z dôvodu, že povinná sa nepodrobuje odbornému poradenstvuv rozsahu 12 hodín od právoplatnosti rozhodnutia, teda od 20.07.2022. V priebehu konania na súde
prvej inštancie došlo k splneniu si povinností zo strany účastníkov konania, čo sa týkalo výroku
I. rozsudku ako exekučného titulu, čo vyplynulo aj zo samotnej záverečnej správy z poradensko-

psychologického procesu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, ktorý potvrdil,
že rodičia maloletej absolvovali u neho konzultácie v trvaní 12 hodín, dokonca niečo málo nad rámec
s tým, že matka absolvovala 6 stretnutí po 2 poradenské hodiny a otec absolvoval 2 stretnutia po 2
poradenské hodiny s tým, že časová požiadavka bola naplnená. Nakoľko matka verbalizovala závažné
psychosomatické problémy u maloletej, matke bolo odporučené, že je potrebné maloletú zastabilizovať

prostredníctvompsychoterapie,ktorúvšakonineposkytujú,toznamená,žemaloletúodporučilidovyššej
odbornej starostlivosti a spolupráca prebehla len s rodičmi maloletej. V správe dali odporúčania pre
rodičov absolvovať riadnu psychoterapiu, v ktorej vidia možný prínos pre budúce riešenie problematiky
rodiny.

15. Pokiaľ sa jednalo o prvý odvolací dôvod povinná/matka namietala nevykonateľnosť exekučného

titulu. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že existuje
právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. 11P/26/2018-253 zo dňa 25.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.
6CoP/25/2022-308 zo dňa 28.06.2022. Výrok I. exekučného titulu bol naplnený, a preto súd prvej
inštancie oprávnene nariadil výkon II. výroku exekučného titulu.

16. Oprávnený/otec sa svojím návrhom domáha právne dovoleným spôsobom a prostriedkami ochrany
svojho práva ako rodiča výkonu rozhodnutia v časti jeho oprávnenia styku s maloletou v stanovené
dni a v stanovené hodiny, ako aj počas jarných, jesenných prázdnin, vianočných sviatkov. Povinná/
matka podľa jeho tvrdenia bráni tomuto styku, neumožňuje jeho realizáciu, na tento maloletú riadne

nepripravuje a takýto stav trvá dlhodobo. Tak ako uvádzal oprávnený/otec, naposledy sa stretol
s maloletou 08.06.2020, t. z. že štyri roky nie je v kontakte so svojou maloletou dcérou. Oprávnený/otec
zároveň zastáva názor, že povinná/matka maloletú svojím spôsobom manipuluje, ovplyvňuje ju, čoho
následkom je, že maloletá s ním nechce tráviť čas. Povinná/matka argumentuje, že pripravuje maloletú
na styk s oprávneným, avšak maloletá k oprávnenému zaujíma odmietavý postoj, ide o dlhodobý

averzný postoj maloletej, nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah. Z odvolania povinnej vyplýva, že
styk oprávneného s maloletou sa podľa rozsudku nerealizuje, nakoľko sú tu ospravedlniteľné dôvody,
pre ktoré by sa nemalo pristúpiť k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, resp. pokračovať vo výkone
rozhodnutia. Že sa styk oprávneného s maloletou nerealizuje podľa exekučného titulu, vyplýva aj zo
správ kolízneho opatrovníka.

17. Povinnou/matkou uvádzané a ani žiadne iné skutočnosti obsiahnuté v súdnom spise podľa názoru
odvolacieho súdu nedeklarujú naplnenie znakov druhého odvolacieho dôvodu, a teda, že by po
vzniku exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá by spôsobila zánik uloženej povinnosti. V rámci
konania o výkone rozhodnutia, týkajúcej sa úpravy stretávania oprávneného s maloletou neboli zistené

žiadne také závažné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali v neprospech maloletej pri stretávaní sa
s oprávneným. Stretávaniu nemôže brániť prechodný odmietavý postoj maloletej, na ktorý poukázal aj
súd prvej inštancie v dôvodoch svojho uznesenia ako dôsledok doposiaľ nevytvoreného vzájomného
vzťahu s oprávneným. V súhrne je preto opodstatnené skonštatovať, že tvrdenia povinnej/matky
bez ďalšieho nenaplňujú charakteristiku zákonom vymedzených dôvodov, ktoré má odvolanie proti

uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia obsahovať.

18. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie existovali a aj v súčasnosti existujú predpoklady
(vykonateľné rozhodnutie a riadne neplnenie povinnosti povinnou z neho vyplývajúcej) na vydanie
napadnutého uznesenia. Odvolací súd však považuje za potrebné zvýrazniť, a to vo vzťahu k obidvom

rodičom a ich argumentom obsiahnutých v ich podaniach, že prvoradý je vždy záujem maloletého
dieťaťa, nie záujmy jeho rodičov, ktoré nastupujú až v ďalšom. Jedným z elementárnych záujmov
maloletého dieťaťa je, aby napriek rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov malo možnosť vytvoriť
si zdravý vzťah k obidvom rodičom, žiť a rozvíjať sa v pokojnej atmosfére bez potreby konfrontovania
sa s ich napätými vzťahmi. Odvolací súd je toho názoru, že na obidvoch stranách existujú v tomto

smere veľké rezervy, ktoré je potrebné sa snažiť odstrániť, čo najskorším zlepšením svojich vzájomných
vzťahov a komunikácie v prospech zdravého vývoja ich maloletého dieťaťa. Odvolací súd žiadnym
spôsobom nespochybňuje tvrdenia povinnej/matky, že ako matka chce hájiť najlepší záujem maloletej,
ktorá aktuálne k oprávnenému prechováva výrazne negatívny postoj, avšak na druhej strane je nutnédať možnosť i oprávnenému ako otcovi, aby si vytvoril spontánny a vzájomný citový vzťah so svojou
dcérou. Obidvaja rodičia okrem povinnosti k svojmu dieťaťu majú vždy aj právo stretávať sa s ním,
udržiavať príbuzenské vzťahy, prípadne takéto vzťahové väzby rozvíjať. Rodičia nemôžu svoje nezhody,

nedorozumenia, či akékoľvek problémy riešiť cez svoje maloleté dieťa, ale sú to práve oni, ktorí
majú predovšetkým prihliadať na jeho záujmy a hľadať zmierne konštruktívne riešenie, ktoré je čo
najprospešnejšie pre ich maloleté dieťa. Dlhodobo pretrvávajúce nedorozumenia, či konflikty medzi
rodičmi, ktoré si riešia prostredníctvom svojho dieťaťa, dieťa veľmi citlivo a stresujúco vníma, čo
sa môže odzrkadliť na jeho neskoršom vývoji. Preto úlohou povinnej ako preferenčného rodiča je

pripravovať maloletú na stretnutia s oprávneným nielen po materiálnej stránke, ale aj po stránke
psychickej, predovšetkým zdôrazňovaním pozitívnej úlohy oprávneného ako otca v živote maloletej.
Povinná ako matka, na ktorú je maloletá výrazne citovo naviazaná, sa dokáže značným spôsobom
podieľať, resp. pričiniť na budovaní harmonického vzťahu medzi oprávneným a maloletou (nie však
podporovaním odmietavého postoja maloletej k oprávnenému), zlepšením komunikácie s oprávneným,
ústretovosťou a maximálnou snahou o realizáciu styku maloletej s oprávneným v súdom stanovených

časoch.Úlohouoprávnenéhojesnažiťsaopostupnézlepšovaniekomunikácieavzťahovspovinnoubez
ohľadu na akékoľvek predchádzajúce nedorozumenia a konflikty, rešpektovať povinnú ako osobu, ktorá
zohráva nezastupiteľnú úlohu vo výchove maloletej a osobitne nielen sa snažiť realizovať a udržiavať
styk s maloletou, ale výrazne a permanentne pracovať na vytvorení a následnom rozvíjaní pevného
a dôveryhodného vzťahu s maloletou, ktorý sa v súčasnosti nachádza v zlom stave.

19. Aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla
je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť
a každý svojím dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto
aspektu rodinného života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ

najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov
o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade
všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť účinné vždy v najlepšom
záujme práve dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

20. Pokiaľ má byť zachované základné právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je
nevyhnutné, aby maloletá mala zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Ak jeden z rodičov
opakovane a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, je legitímne, že druhý rodič sa
takého styku domáha. Je zjavné, že povinná/matka si neuvedomuje vážnosť situácie, nerešpektuje
a porušuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, čo následne vyústilo správne do nariadenia

výkonu rozhodnutia.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o návrhu otca na
nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia je dostatočný a úplný a toto rozhodnutie je vecne správne.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP, keď nezistil dôvody
na aplikovanie žiadneho iného ustanovenia o trovách konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).