Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202801
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323202801.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Eriky Tischlerovej a Mgr. Matúša Staríčka v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. E. X, F., 3/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, J.,
zastúpení advokátom: Mgr. Peter Arendacký, Železničiarska 13, Bratislava, proti povinnej: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, o nariadení neodkladného opatrenia,

na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 4. septembra 2023 č. k.
26Csp/107/2023-21, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej sa priznáva voči navrhovateľom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia;
ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti povinnej zdržať sa výkonu vymáhania premlčanej
pohľadávky v zmysle notárskej zápisnice č. N 273/2004; NZ 67532/2004 uzatvorenej dňa 31.8.2004,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. 38/015/04 uzatvorenej medzi navrhovateľmi a
povinnou dňa 31.8.2004 a aby poučil povinnú, že môže podať voči navrhovateľom žalobu vo veci samej
o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 38/015/04 zo dňa 31.8.2004; zamietol.

2. Predmetné uznesenie označené v záhlaví odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325
ods. 1 a 2 písm. c/, § 326 ods. 1 a 2 a § 328 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len „C.s.p.“ ).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu návrhu nevyplýva, či navrhovatelia požadovali nariadenie

neodkladného opatrenia z dôvodu, že bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu
obavy, že by mala byť exekúcia ohrozená. Navrhovatelia potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
odôvodňovali tým, že povinná v rámci výzvy na plnenie dlhu ich oboznámila so svojím úmyslom iniciovať,
za účelom uspokojenia jej pohľadávky, exekučné konanie, ktoré tvrdenie však podľa súdu prvej inštancie
niejebezďalšiehospôsobilévyvolaťpotrebunariadiťneodkladnýmopatrenímpovinnosťpovinnejzdržať
sa výkonu rozhodnutia. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľov, že požadované neodkladné opatrenie

predstavuje jediný možný legálny spôsob ochrany práv navrhovateľov, pretože inak povinnej nemôžu
zabrániť vymáhať dlh, ktorý je premlčaný. Obsah argumentácie proti exekučnému titulu a zákonnosti
exekúcie všeobecne produkovaný navrhovateľmi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
plne uplatniteľný v rámci existujúcich prostriedkov obrany navrhovateľov v pozícii povinných v začatom
exekučnom konaní, a to v podobe námietok proti exekúcii, prípadne návrhu na zastavenie exekúcie,
pričom riadne a včasné uplatnenie uvedených procesných inštitútov za súčasného predpokladu ich

dôvodnosti nepochybne musí vyústiť do záveru o neprípustnosti exekučného konania a jeho následného
zastavenia. Prvoinštančný súd taktiež konštatoval, že je neprípustné v konaní o nariadení neodkladnéhoopatrenia vyhodnocovať spôsobilosť exekučného titulu a prípadne trvale vylúčiť možnosť povinnej
iniciovať exekučné konanie na základe daného exekučného titulu za súčasnej nespornej existencie
procesných inštitútov špeciálne určených na posúdenie zákonnosti exekučného konania ( vrátane

spôsobilosti exekučného titulu ).

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali navrhovatelia v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie, zároveň si uplatnili aj nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedli, že cieľom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabrániť začatiu
exekučného konania a negatívnym následkom takéhoto konania na nich ako spotrebiteľov. Preukázali,
že veriteľ ich výslovne informoval o jeho úmysle vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom exekúcie,
preto je nepochybné, že mimoriadny zásah do ich práv, akým vedenie exekučného konania nepochybne
je, hrozí. Už samotná hrozba vedenia exekúcie predstavuje určitý zásah do ich práv, pretože sa
nachádzajú v permanentnej neistote a pokiaľ by chceli túto neistotu a následky exekúcie eliminovať,

museli by mať neustále pripravenú finančnú rezervu vo výške vymáhanej pohľadávky ( priebežne
navyšovanej ) a trov exekúcie, pre účely poskytnutia dostatočnej zábezpeky pre exekútora. Súd prvej
inštancie celkom zrejme opomína, že úlohou civilného sporového konania je okrem iného odstránenie
stavu právnej neistoty, a že ochrana poskytovaná súdmi má byť vždy účinná ( čl. 2 ods. 1 C.s.p. ).
Účinnou ochranou v danom prípade nemožno rozumieť ochranu poskytnutú až v exekučnom konaní,

keďže negatívne účinky exekúcie ( blokácia bankových účtov ) sa prejavia už priamo pri začatí exekúcie,
bez ohľadu na jej oprávnenosť. Je nepochybné, že účinnou ochranou pred negatívnymi následkami
exekučného konania je zabrániť, aby sa exekúcia vôbec začala. Súdom prvej inštancie tvrdená možnosť
ochrany ich práv a právom chránených záujmov v rámci exekučného konania nedokáže zabezpečiť
rovnako širokú ochranu právom chránených záujmov ako navrhované neodkladné opatrenie. Právne

predpisy im neumožňujú podať bežnú žalobu o určenie premlčania a nevymáhateľnosti pohľadávky
(určovaciažalobapodľa§137písm.d/C.s.p.),takátomožnosťbybolaprípustnálenvovzťahukurčeniu
jej neexistencie. Jedinou možnosťou pokiaľ nemajú byť odkázaní na svojvôľu veriteľa o tom, kedy a
či podá návrh na začatie exekúcie, je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takéto
neodkladné opatrenie pritom neznemená trvalé vylúčenie možnosti povinnej vymôcť svoju pohľadávku,

hoci aj v exekúcii, ako sa súd prvej inštancie mylne domnieva. Už v samotnom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia navrhli ( hoci tak musí urobiť súd aj bez návrhu ), aby súd spolu s uložením
povinnosti zdržať sa núteného výkonu premlčanej pohľadávky, upozornil povinnú na možnosť podať
na súd návrh na priznanie predmetnej pohľadávky v súdnom konaní. Ak by súd v takomto konaní ( v
ktorom by už mohli vzniesť námietku premlčania ) pohľadávku povinnej priznal, neodkladné opatrenie

by v zmysle § 337 ods. 1 C.s.p. zrušil. Povinnej by teda aj pri nariadení navrhovaného neodkladného
opatrenia zostala zachovaná možnosť domôcť sa svojej pohľadávky ( ak by nebola premlčaná ) a
vymôcť ju, hoci aj prostredníctvom exekúcie. Sporná pohľadávka by musela za týmto účelom prejsť
súdnym preskúmaním, počas ktorého by však neboli dotknutí na svojich právach a právom chránených
záujmoch, napríklad blokovaním bankových účtov. Nie sú podnikateľskými subjektami ale spotrebiteľmi,

pre ktorých blokácia finančných prostriedkov a neschopnosť priebežne uhrádzať svoje záväzky môže
znamenať veľmi vážne následky ( napr. aj vo vzťahu k vyživovacím povinnostiam ).

5. Z vyjadrenia povinnej k odvolaniu navrhovateľov vyplynulo, že v danom prípade neboli a nie sú
splnené zákonom požadované podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v

uložení povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu vymáhania premlčanej pohľadávky v zmysle Notárskej
zápisnice č. N 273/2004; NZ67532/2004 uzatvorenej dňa 31.8.2004. Uviedla, že dňa 4.10.2023 podala
návrh na vykonanie exekúcie s tým, že tvrdenia navrhovateľov o vymáhaní premlčaného peňažného
nároku, či nesprávnej RPMN v zmluve, sú neopodstatnené. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

7. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako
„ žalobcovia“ a „žalovaná “, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci
ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na
to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenieneodkladného opatrenia ako „ navrhovatelia “ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje „ povinná z
neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „ povinná “. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval
strany ako „navrhovatelia“ a „povinná“, ktoré sú totožné subjekty s tými, ktoré súd prvej inštancie označil

za „ žalobcov “ a „ žalovanú “.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2, písm. c/, d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavy, že exekúcia
bude ohrozená. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich

možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru,
že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,
avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu,
no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na

rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zároveň je však potrebné zdôrazniť,
že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené v prípade, ak by jeho obsah
nerešpektoval všeobecne záväzné právne predpisy.

11. Vychádzajúc z tvrdení navrhovateľov, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú

obsahom spisu, dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že títo neosvedčili
také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovaným
neodkladným opatrením totiž mala byť povinnej uložená povinnosť, zdržania sa výkonu vymáhania
premlčanej pohľadávky v zmysle Notárskej zápisnice č. N 273/2004; NZ67532/2004 uzatvorenej
dňa 31.8.2004, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. 38/015/04 uzatvorenej medzi

navrhovateľmi a povinnou dňa 31.8.2004 a aby poučil povinnú, že môže podať voči navrhovateľom
žalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. 38/015/04 zo dňa
31.8.2004.

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 druhej vety
Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

13. Je vylúčené, aby súd prvej inštancie ukladal povinnej zdržať sa vykonateľnosti exekučného titulu,
pretože nikomu nemôže byť bránené, aby sa domáhal vykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorá je
exekučným titulom, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému
rozhodnutiu súdu ( I. ÚS 5/2000 ). Exekučný titul ( tu notárska zápisnica ) v ktorej navrhovatelia
uznali záväzok vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy a vyhlásili, že súhlasia s tým, aby sa táto

notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, nemôže
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preskúmavať súd prvej inštancie ( revidovať ju z hľadiska
toho hľadiska, či záväzok tam uvedený zanikol, a existuje len vo forme naturálnej obligácie z dôvodu
vznesenej námietky premlčania a pod. ), ktorý rozhoduje o neodkladnom opatrení, pretože to je vylúčené
aj z dôvodu vymedzenia právomoci súdu ( všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ), ktorý rozhodnutím v tomto
konaní nemôže zasahovať do výkonu exekúcie realizovanej súdnym exekútorom na základe poverenia
na vykonanie exekúcie vydaného súdom prvej inštancie v exekučnom konaní. Povinná oznámila, že
dňa 4.10.2023 podala návrh na vykonanie exekúcie, čo už samo o sebe vylučuje splnenie zákonom
stanovených predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia ( pozn. predpoklad na

uloženie povinnosti povinnej tu nebol, ani ak by nebol býval podaný návrh na vykonanie exekúcie ) keďže
nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia ( v znení podaného návrhu ) by bolo v rozpore so zákonom
( C.s.p. i Exekučným poriadkom ), ako aj s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovízákon. Treba uviesť, že v rámci exekučného konania môže dôjsť k zastaveniu exekúcie, ak budú zistené
vady v absencii podstatných náležitostí exekučného titulu ( notárskej zápisnice ), t.z., ak by takýto
exekučný titul nemal charakter vykonateľnosti po formálnej a materiálnej stránke, nebol by spôsobilým

exekučným titulom, pretože by neobsahoval zákonom ( § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku )
predpísané náležitosti potrebné pre jej ( notárskej zápisnice ) kvalifikáciu ako vykonateľnej, keďže
exekučné súdy majú pristupovať k notárskej zápisnici z hľadiska prieskumu vykonateľnosti obdobne ako
k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, hoci s určitou zvýšenou mierou prísnosti, no vždy reštriktívne.
Je taktiež namieste zohľadniť, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie vôle

subjektov súkromného práva ( kontraktačnej slobody ) a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a
povinností, ktorá má prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody
súkromnoprávnych vzťahov by mala byť reštriktívna.

14. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisu tak dospel
odvolací súd; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené

zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p., a
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie; ktorý podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil ( § 378 ods. 1 C.s.p. ).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej povinnej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o jej náhrade rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C.s.p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C.s.p. ).

Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
( § 160 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C.s.p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435
C.s.p. ).