Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/235/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202930
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5620202930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a

členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Sone Mesiarkinovej v spore žalobkyne: Z.
I.Á., rod. W., narodená XX. C. XXXX, Š., L. XX/X, proti žalovanému: C. I., narodený XX. H. XXXX,
V. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslav Hricko, Liptovský Mikuláš, 1. mája 709, IČO: 42 219
361, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2022 č. k. 6Co/98/2021-316, takto

r o z h o d o l :

Dovolania z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 24. júna 2021, č.k. 4C/13/2020-274 o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo
strán sporu a priznaní náhrady trov konania štátu voči žalobkyni a žalovanému. Ďalej žalobkyni voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

vychádzal z § 143 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Neprihliadol
na pôžičky, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému of fyzických osôb za trvania manželstva. A to najmä s
poukazom na § 153 ods. 1 druhej vety zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“),keďmalzato,žežalovanýtietodôkazynavrholažnaposlednompojednávaníaakbysapripustil
jeho návrh, muselo by byť pojednávanie následne odročené. Naviac ani po vykonaní týchto dôkazov by
nebolo preukázané, akým spôsobom mali byť použité finančné prostriedky poskytnuté z týchto zmlúv.
Žalovaný takýto dôkaz nenavrhol v priebehu konania, ani po vyjadrení žalobkyne, pričom bol poučený

o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a na dôkazy nemusí súd prihliadnuť. Rovnako
bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie, a preto súd považoval tieto tvrdenia o pôžičkách za
účelové v snahe žalovaného znížiť hodnotu výplatku, ktorý by v rámci bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) pripadol žalobkyni.

3. Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, lebo bolo zrejmé, že žalobkyňa od počiatku
popierala existenciu pôžičiek. S poukazom na dátum podpisov veriteľov mal žalovaný dostatočný

priestor na navrhnutie všetkých dôkazov, ktoré považoval za potrebné na preukázanie svojich tvrdení.
Predposledné pojednávanie bolo odročené na dobu jedného mesiaca za účelom uzatvorenia dohody
medzi stranami sporu. Už tam podľa odvolacieho súdu vedel, že k uzatvoreniu dohody nedošlo a mal
možnosť pred pojednávaním požiadať súd, prípadne sám zabezpečiť potrebné dôkazy tak, aby ich bolomožné vykonať na poslednom pojednávaní, čo neurobil. Preto považoval postup súdu prvej inštancie
za súladný s § 153 ods. 1, 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b)
a § 420 písm. f) CSP. Naplnenie oboch dovolacích dôvodov videl vo vyriešení podstatnej otázky, ktorá
nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Otázku definoval nasledovne: „Či diskrečné
právo súdu podľa § 153 CSP neprihliadať na prostriedky procesného útoku a obrany je obmedzené
povahou sporu - tým, že ide o spor podľa § 137 písm. b) CSP - tak, že súd nemôže neprihliadať na

prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli uplatnené včas, ak sú rozhodujúce pre rozhodnutie
vo veci samej.“ Podľa neho v konaniach podľa § 137 písm. b) CSP zákon výslovne neprelamuje
princíp materiálnej pravdy, ako sa to robí pri spotrebiteľných sporoch podľa § 295 CSP. Ale ak by súd
mohol rozhodnúť vec podľa § 137 písm. b) CSP účinne a spravodlivo, musí v mnohých prípadoch
zisťovať skutočnosti, ktoré žiadna zo strán netvrdila ani nepreukázala. Ako príklad uviedol konanie o
zrušenie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním spoluvlastníckeho podielu, kde súd

musí skúmať, či je rozdelenie veci možné a má tento spôsob uprednostniť. Teda princíp formálnej pravdy
je preto v konaniach podľa § 137 písm. b) CSP prelomený v prospech materiálnej pravdy. Preto by tomu
mal zodpovedať aj výklad § 153 CSP tak, že vo veciach podľa § 137 písm. b) CSP nie je koncentrácia
prípustná, ak ide o prostriedky procesnej obrany útoku, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci
samej. Konanie o vysporiadanie BSM je konaním v zmysle § 137 písm. b) CSP. Súdy oboch inštancii

neprihliadli na návrhy žalovaného z pojednávania dňa 24. júna 2021, aj keď boli rozhodujúce pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Záverom požadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

5. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalovaný dovolanie podal v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dospel k
záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8.Ustanovenie§420písm.f)CSPzakladáprípustnosťazároveňdôvodnosťdovolaniavtýchprípadoch,
vktorýchmieraporušeniaprocesnýchprávstranynadobudlaintenzituporušeniajejprávanaspravodlivý

proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému rámcu, a ktoré tak zároveň znamená
aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany konkrétneho a materiálne
existujúceho práva.

9. Preskúmaním veci dovolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené.
Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie. Žalovaný bol
na začiatku konania pri doručení žaloby riadne poučený o aplikácii sudcovskej koncentrácii moci (č.
l. 33), a teda mal žalovaný postupovať podľa pokynov súdu, ako to vyžaduje čl. 8 CSP. K dodržaniu

zásady hospodárnosti sa vyjadril už súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď odôvodnil
aplikáciu sudcovskej koncentrácie moci, ktorou zamietol návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania
výsluchom svedkov z dôvodu, že by vznikla potreba pojednávanie odročiť, a teda by bola porušená aj
zásada hospodárnosti konania. Žalovaný mohol tento dôkaz navrhnúť skôr už, a to pri výzve súdu na
predloženie dupliky, kde bol taktiež poučený o možnosti aplikácie sudcovskej koncentrácie moci podľa

§ 153 CSP.

10. S poukazom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať námietku dovolateľa o možnosti
prihliadnutia na neskôr predložený návrh ďalšieho dokazovania. Na namietanú vec nemožno vzťahovaťani dovolateľom uvádzané porovnávanie s konaním o spotrebiteľských sporoch, keďže toto je výslovne
upravené v § 296 druhej vete CSP.

11. Dovolací súd v závere poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý bol toho názoru,
že ani po vykonaní týchto dôkazov by nebolo preukázané, akým spôsobom mali byť použité finančné
prostriedky poskytnuté z týchto zmlúv. A teda aj eventuálne vykonanie dovolateľom navrhnutého dôkazu
by podľa súdu prvej inštancie nebolo spôsobilé priniesť zmenu skutkového stavu vzhľadom na doteraz
vykonané dokazovanie.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

12. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená .

13. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku

kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací
súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania
je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi doposiaľ neposudzoval právnu otázku vymedzenú
dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Dovolateľ
formuloval nasledujúcu otázku: „Či diskrečné právo súdu podľa § 153 CSP neprihliadať na prostriedky

procesného útoku a obrany je obmedzené povahou sporu - tým, že ide o spor podľa § 137 písm. b) CSP
- tak, že súd nemôže neprihliadať na prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré neboli uplatnené
včas, ak sú rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej.“

14. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

15. Dovolací súd konštatuje, že podmienky sudcovskej koncentrácie konania v danom prípade boli
splnené. Sudcovská koncentrácia sa uplatňuje aj v sporoch o vyporiadanie BSM, keďže práve v týchto
sporoch pri ustálení masy BSM je nevyhnutné, aby účastníci poskytovali súdom riadne a včas
súčinnosť. V danom prípade súd prvej inštancie aj odvolací súd vyhodnotili tvrdenie žalovaného o

pôžičkách od fyzických osôb za účelové, bez materiálneho skutkového základu, ktorý nebol osvedčený
do takej miery, aby bol spôsobilým predmetom dokazovania.

16. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP

tak, že úspešnej žalobkyni v dovolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(§ 255 ods. 1 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.