Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205879
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123205879.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX,
trvalo bytom C. XXX/XX, D. E., 2/ F. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvalo bytom G. XXXX/XX, C., obaja
žalobcovia zastúpení splnomocnenkyňou: LEXANTE s.r.o., Slávičie údolie 106, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto 811 02, IČO: 53 362 624, proti žalovanému: HERMI s.r.o., Závalie 1329/3B, Hlohovec

920 01, IČO: 50 139 410, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/
a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 2. augusta 2023 č. k. 61C/61/2023–21, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol; II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 až 3, § 343 ods. 1 až 3, § 344

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); §
151d ods. 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.z.“). Vecne dôvodil, že žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2023 domáhali nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k motorovému vozidlu Citroën Kaktus,
EČV D., identifikačné číslo vozidla (VIN) H. (ďalej len „vozidlo“) vo vlastníctve žalovaného, v prospech
žalobcov, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcov, a ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť odovzdať vozidlo do úschovy záložným veriteľom do doby riadneho splnenia pohľadávky.
Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 17.2.2022 došlo medzi žalobcami a žalovaným vo vzťahu
objednávateľa a zhotoviteľa diela k uzatvoreniu zmluvy o dielo s názvom diela: „E. I. J. K. - D. - I. B.
C.“. Predmetom plnenia zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela v rozsahu „holodom“. Dňa 15.2.2023 bol
žalovaný žalobcami vyzvaný na dokončenie diela a vyhotovenie súpisu vynaložených finančných
prostriedkov na predmetné dielo, spolu s určením, na aký účel boli použité poskytnuté finančné

prostriedky, nakoľko v tom čase stav diela nezodpovedal plnému využitiu finančných prostriedkov
zo strany zhotoviteľa a nedošlo ani k dodržaniu termínu odovzdania diela dňa 30.11.2022. Nakoľkožalovaný na výzvu nereagoval, dielo nedokončil a neodovzdal objednávateľom, žalobcovia jednostranne
odstúpili od zmluvy, a toto odstúpenie doručili žalovanému. Žalobcom vznikol nárok na vrátenie sumy
zhotoviteľom, ktorá je rozdielom poskytnutej zálohy a sumou, ktorá už pripadá na vykonané práce na

diele zhotoviteľom. Do dnešného dňa k uspokojeniu nároku žalobcov zo strany žalovaného neprišlo.
Podľa informácii žalobcov sa má v súčasnosti konateľ spoločnosti p. L. C. nachádzať vo výkone väzby,
keď mu uznesením vyšetrovateľa KR PZ v Nitre zo dňa 12.7.2023 bolo vznesené obvinenie za obzvlášť
závažný zločin vraždy v štádiu pokusu. Žalobcovia podali návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodov, že na základe uvedeného opisu skutkového stavu existuje dôvodná obava, že

k uspokojeniu nároku žalobcov nepríde a existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ako
dôkazy žalobcovia pripojili odstúpenie od zmluvy o dielo z 12.4.2023, výzvu na dokončenie a odovzdanie
diela z 15.2.2023, zmluvu o dielo zo 17.2.2022, fotografiu vozidla a VIN čísla vozidla. Zároveň ako dôkaz
označili novinový článok dostupný na internetovej stránke M. s názvom: „Muž, ktorý v D. dobodal svoju
priateľku bude väzobne stíhaný“.
Súd prvej inštancie dôvodil, že zo zmluvy o dielo zo 17.2.2022 vyplýva, že žalovaný ako zhotoviteľ sa

zaviazal zhotoviť pre žalobcov ako objednávateľov dielo - novostavbu rodinného domu s garážou do
štádia holodom, ktorého špecifikácia je uvedená v prílohe č. 1 zmluvy, a to v dohodnutom mieste plnenia:
E., parcela reg. „C“, parc. č. 162/17, s dohodnutým začiatkom prác do 7 dní od úhrady 1. platby podľa čl.
VI. zmluvy, dokončenie diela do 30.11.2022. Cena diela bola dohodnutá vo výške 88.000 eur bez DPH, v
ktorej cene sú obsiahnuté všetky materiály i práce nevyhnutné na riadne zhotovenie diela, pričom 1. časť

ceny diela vo výške 7.470 eur bola uhradená pred podpisom zmluvy, 2. časť ceny diela vo výške 60.980
eur bude uhradená do 5 dní od podpisu zmluvy, 3. časť ceny diela vo výške 12.000 eur bude uhradená
do 14 dní od dokončenia diela do štádia: strecha, okná, priečky, všetky inštalácie, vnútorné omietky a
sadrokartóny a vystavení faktúry zo strany zhotoviteľa, 4. časť ceny diela vo výške 7.550 eur do 14 dní po
ukončení výstavby a odovzdaní diela. Zmluvné strany si v čl. IV. bod 5. zmluvy dohodli, že v prípade, ak

sa zhotoviteľ dostane do omeškania s dokončením a odovzdaním diela z iných dôvodov, ako sú uvedené
v bode 4. tohto článku zmluvy (nevhodné klimatické podmienky, protipandemické opatrenia, dôvody
na strane objednávateľa), má objednávateľ právo od zmluvy odstúpiť, pričom zhotoviteľ je povinný
vrátiť objednávateľovi sumu, ktorá je rozdielom medzi poskytnutou zálohou zo strany objednávateľa a
sumou, ktorá pripadá na už vykonané práce zo strany zhotoviteľa. Z výzvy na dokončenie a odovzdanie

diela z 15.2.2023 vyplýva, že žalobcovia vyzvali žalovaného na dokončenie diela a vyhotovenie súpisu
vynaložených finančných prostriedkov, spolu s určením, v akom množstve a na aký účel boli využité,
v lehote 7 dní. Žalobcovia vo výzve uviedli, že vzhľadom na súčasný stav diela je jasné, že nedošlo k
plnému využitiu finančných prostriedkov, keďže samotné dielo ešte nie je dokončené. Z odstúpenia od
zmluvy o dielo z 12.4.2023 vyplýva, že žalobcovia ako objednávatelia odstupujú od zmluvy o dielo z

dôvodu omeškania zhotoviteľa s dokončením a odovzdaním diela, keď žalovaný ako zhotoviteľ nesplnil
svoju povinnosť dokončiť dielo do 30.11.2022, dielo nedokončil ani na výzvu žalobcov. Z novinového
článku vyplýva, že L. - muž, ktorý dobodal svoju priateľku, bude stíhaný väzobne. Z galérie k článku
vyplýva, že malo ísť o rodinu A..
Súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať
až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do
príslušného registra. Žalobcovia sa zabezpečovacím opatrením domáhajú ochrany zabezpečenia
peňažnej pohľadávky žalobcov ako potenciálnych oprávnených v exekučnom konaní. Zmyslom

tohto opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy,
že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v
prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie
je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek

tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v
zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Základnými predpokladmi
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP sú: a)
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovaciehoopatreniabudezabezpečovaťˇkonkrétnupeňažnúpohľadávku,c)spôsobilýpredmet

záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty vo vlastníctve dlžníka, alebo
ktoré dlžník nadobudne v budúcnosti, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobcovia
podaliriadnynávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia(ada/),súdvšakzdôkazovpredložených
a navrhnutých žalobcami nemá osvedčenú existenciu konkrétnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému(ad b/), ktorú žalobcovia žiadajú zabezpečiť záložným právom. Žalobcovia v návrhu neuviedli, ani z
predložených dôkazov nevyplýva, akú výšku pohľadávky majú voči žalovanému, pričom neuviedli ani
žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné výšku pohľadávky určiť. Žalobcovia neuviedli, akú

časť kúpnej ceny žalovanému zaplatili (zo zmluvy vyplýva, že bola zaplatená prvá časť kúpnej ceny,
zo žaloby ani navrhovaných dôkazov nevyplýva, či, v akej výške a kedy žalobcovia zaplatili ďalšie
časti kúpnej ceny), aká časť diela bola resp. nebola vykonaná, t. j. či nevykonaná časť diela spočíva
v podstatnej časti diela alebo ide o drobné nedorobky. Súd pritom môže zabezpečovacie opatrenie
zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by

obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno
uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie
musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť,
či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových

pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v
tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. Nakoľko však žalobcovia nijako nešpecifikovali
výšku svojej pohľadávky, nie je možné posúdiť, či je navrhované zabezpečovacie opatrenie primerané
pohľadávke žalobcov. Žalobcovia rovnako v návrhu riadne neosvedčili, že žalovaný vlastní alebo

bude vlastniť spôsobilý predmet záložného práva (ad c/). Žalobcovia síce predložili súdu fotografie
motorového vozidla, avšak z týchto fotografii nijako nevyplýva, že by vlastníkom vozidla bol práve
žalovaný. Žalobcovia nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by bolo spôsobilé osvedčiť, kto je
aktuálnym vlastníkom motorového vozidla. Súd pritom nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie na
hnuteľnú vec, pokiaľ nemá osvedčené, že táto je, resp. bude vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia

rovnako nijako neosvedčili obavu z budúceho zmarenia exekúcie (ad d/). Žalobcovia síce v návrhu
uvádzajú, že konateľ žalovaného je vo väzbe, avšak ani túto skutočnosť nijako neosvedčili, keď z
novinového článku vyplýva iba to, že vo väzbe je osoba s totožným krstným menom, ako má konateľ
žalovaného, podľa galérie k článku malo ísť o rodinu A., t. j. iné priezvisko, ako má konateľ žalovaného.
Navyše aj v prípade, ak by bolo osvedčené, že konateľ žalovaného je vo väzbe, táto skutočnosť

sama o sebe neodôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia v návrhu neuvádzali,
ani nijakým spôsobom neosvedčili, že by žalovaný nemal dostatok majetku, alebo že by sa žalovaný
zbavoval majetku. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia však musí v návrhu hodnoverne osvedčiť
existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
musíbyťreálneamusíhroziťbezprostredne.Spoukazomnauvedenéskutočnostiaustanoveniazákona

mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nebolo osvedčené splnenie zákonných podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol z dôvodu hospodárnosti konania tak, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní úspešný, keďže z obsahu spisu vyplýva,
že mu žiadne trovy vzniknúť nemohli, keď s ním súd v konaní vôbec nekonal.

2. Proti tomuto uzneseniu, zjavne v celom jeho rozsahu, podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2, s
návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Dňa 17.2.2022 došlo medzi žalobcami
a žalovaným, vo vzťahu objednávateľa a zhotoviteľa diela k uzatvoreniu Zmluvy o dielo, podľa §
631 a nasl. O.z. s názvom diela: ,,E. I. J. K. – I. B. C.". Predmetom plnenia Zmluvy o dielo bolo

zhotovenie diela v rozsahu ,,holodom". Dňa 15.2.2023 bol žalovaný, ako zhotoviteľ diela vyzvaný
žalobcami, prostredníctvom ich právneho zástupcu na dokončenie diela na základe Zmluvy o dielo zo
dňa 17.2.2022 a vyhotovenie súpisu vynaložených finančných prostriedkov na predmetné dielo, spolu s
jasným a presným určením, v akom množstve a na aký účel boli využité poskytnuté finančné prostriedky.
Zo strany zhotoviteľa však nedošlo ani k dodržaniu termínu odovzdania diela ani k vyhotoveniu

súpisu vynaložených finančných prostriedkov na predmetné dielo. Žalovaný, ako zhotoviteľ nereagoval
a nekonal na základe Výzvy na dokončenie diela a vyhotovenie súpisu vynaložených finančných
prostriedkov na predmetné dielo, dielo nedokončil a neodovzdal žalobcom, tak pristúpili žalobcovia
k uplatneniu ich práva v zmysle predmetnej Zmluvy o dielo, a to k jednostrannému odstúpeniu od
zmluvy, ktorú s odôvodnením doručili žalovanému. V zmysle dohodnutých ustanovení Zmluvy o dielo

vznikol žalobcom nárok na vrátenie sumy žalovaným ako zhotoviteľom, vo výške 75.920 eur (slovom:
sedemdesiatpäťtisíc deväťstodvadsať eur).
Žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého uznesenia: k nie presne vyčíslenej sume pohľadávky
žalobcov voči žalovanému uviedli, že na základe Zmluvy o dielo zo 17.2.2022, ktorá bola uzavretá medzižalobcami a žalovaným je výška pohľadávky 75.920 eur. Žalobcovia na základe výzvy na dokončenie
a odovzdanie diela a vyhotovenie súpisu vynaložených finančných prostriedkov na predmetné dielo
z 15.2.2023, vyzvali žalovaného z dôvodu, že chceli mať písomné potvrdenie a súpis vynaložených

finančných prostriedkov na predmetné dielo, z dôvodu že suma za vyhotovenie diela je vo výške
75.920 eur. Cena diela vo výške 68.450 eur bola zaplatená zo strany žalobcov na číslo účtu
žalovaného spoločnosti HERMI s.r.o konateľa a spoločníka L. C.. Ďalej suma 7.470 eur bola zaplatená
z finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom priamo zo strany Všeobecnej úverovej banky a. s.
Spolu je zaplatená suma vo výške 75.920 eur zo strany žalobcov na účet konateľa a spoločníka L.

C. žalovaného. Ako dôkazný prostriedok označili potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo 4.2.2022,
28.3.2022 a 25.2.2022 a výpis z hypotekárneho účtu zo 7.2.2022. Ku skutočnosti, že konateľ a spoločník
žalovaného spoločnosti HERMI s.r.o., L. C. sa nachádza vo väzbe nie je preukázaná, uviedli, že
žalobcovia nie sú účastníkmi konania vo veci L. C., ktorý sa nachádza vo výkone väzby, kam bol
umiestnený na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra v jeho trestnej veci, v ktorej bolo vznesené
obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu uznesením vyšetrovateľa Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odboru kriminálnej polície, zo dňa 12.7.2023. Z dôvodu, že nie
sú účastníkmi konania im Okresný súd Nitra neumožní nahliadnuť do súdneho spisu, aby preukázali,
že L. C. je obvinený za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu. Požiadali súd prvej inštancie,
aby vykonal dôkaz, a to nahliadol do súdneho spisu vedeného OS Nitra vo veci obvineného L. C..
Ku skutočnosti, že konateľ a spoločník žalovaného L. C. sa nachádza vo väzbe nie je dôvodom na

obavy, že exekúcia bude zmarená uviedli, že je to dôvodom na obavu, že exekúcia bude zmarená,
napr. z dôvodu, že pokiaľ žalovanému nebude pridelený ex offo obhajca, bude nútený vynaložiť finančné
prostriedky na obhajobu, čím môže byť exekúcia ohrozená prípadne zmarená. Ďalej nevedia aký trest
bude uložený Okresným súdom Nitra konateľovi a spoločníkovi žalovaného L. C. za obzvlášť závažný
zločin vraždy. V prípade, že by bol uložený trest prepadnutia majetku podľa § 58 Trestného zákona

existuje dôvodná obava, že by exekúcia bola zmarená. Ak sa konateľ a spoločník žalovaného L. C.
skutočnenachádzavoväzbe,existujedôvodnáobava,žeexekúciabudezmarenázdôvodu,ževoväzbe
nebude môcť vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej má pravidelný príjem, a už vôbec nie v takej výške
ako doteraz, z ktorého mohol splácať pohľadávku voči žalobcom. V zmysle uvedeného existuje dôvodná
obava, že exekúcia bude zmarená. K skutočnosti, že nie je preukázané že motorové vozidlo značky

Citroën Kaktus, EČV: D., identifikačné číslo vozidla (VIN): H., je vo vlastníctve žalovaného, uviedli,
že žalobcovia sú fyzické osoby, ktoré nemajú prístup k údajom v poisťovni, kde je uvedené motorové
vozidlo poistené. Žalobcovia len videli konateľa a spoločníka žalovaného niekoľkokrát používať uvedené
motorové vozidlo. Požiadali súd prvej inštancie, aby vykonal dôkaz, a to vyžiadal od poisťovne, v ktorej
je motorové vozidlo poistené informácie o tom, kto je majiteľom uvedeného motorového vozidla. Na

základe uvedených argumentov mali žalobcovia za to, že napadnuté uznesenie nie je v súlade so
zákonom z dôvodu, návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol zamietnutý najmä z dôvodov,
že klient nepreukázal tvrdené skutočnosti, ktoré mu však nemohli byť známe a ani na jeho vyžiadanie
poskytnuté.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP),

po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380
ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie (§ 329 ods. 2 a § 344 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého uznesenia). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i

objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež
povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP)a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods.
2 CSP in fine) nasledovné:
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť,
či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobcami
navrhované zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 343 ods. 1 a 2 CSP: (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na

veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia
o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu
môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude
vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení
(§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ
postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie

judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii
skoršieho záložného práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).
Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Súd je viazaný
návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo
k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ.
Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady:

a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým
môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať konkrétnu peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy
z budúceho zmarenia exekúcie.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovia podali riadny návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, avšak z dôkazov predložených a navrhnutých žalobcami nemal
osvedčenú existenciu konkrétnej pohľadávky žalobcov voči žalovanému, ktorú žalobcovia žiadali
zabezpečiťzáložnýmprávom,keďžalobcoviavnávrhuneuviedli,anizpredloženýchdôkazovnevyplýva,
akú výšku pohľadávky majú žalobcovia voči žalovanému, pričom neuviedli ani žiadne skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo možné výšku pohľadávky určiť, neuviedli, akú časť kúpnej ceny žalovanému

zaplatili (zo zmluvy vyplýva, že bola zaplatená prvá časť kúpnej ceny, z návrhu ani navrhovaných
dôkazov nevyplýva, či, v akej výške a kedy žalobcovia zaplatili ďalšie časti kúpnej ceny), aká časť
diela bola resp. nebola vykonaná, t. j. či nevykonaná časť diela spočíva v podstatnej časti diela
alebo ide o drobné nedorobky. Uviedol, že môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu
potrebnom na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval

žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené
obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí
spĺňať znak primeranosti, z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť zjavný nepomer, je
potrebné rešpektovať požiadavku proporcionality. Nakoľko však žalobcovia nijako nešpecifikovali výškusvojej pohľadávky, nebolo možné posúdiť, či je navrhované zabezpečovacie opatrenie primerané
pohľadávke žalobcov. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Pokiaľ
odvolatelia v odvolaní namietali, že v zmysle dohodnutých ustanovení Zmluvy o dielo im vznikol

nárok na vrátenie sumy žalovaným ako zhotoviteľom, vo výške 75.920 eur, keď cena diela vo výške
68.450eurbolazaplatenázostranyžalobcovnačísloúčtužalovanéhospoločnostiHERMIs.r.okonateľa
a spoločníka L. C., ďalej suma 7.470 eur bola zaplatená z finančných prostriedkov poskytnutých
žalobcom priamo zo strany Všeobecnej úverovej banky a. s., spolu je zaplatená suma vo výške
75.920 eur zo strany žalobcov na účet konateľa a spoločníka L. C. žalovaného a ako dôkazný

prostriedok označili potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo 4.2.2022, 28.3.2022 a 25.2.2022 a výpis
z hypotekárneho účtu zo 7.2.2022, odvolací súd tieto námietky považuje za nedôvodné, keďže tieto
tvrdenia a dôkazy neboli uplatnené do rozhodnutia súdu prvej inštancie a podľa § 329 ods. 2 v spojení
s § 344 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.(podrobne viď nižšie).
Súd prvej inštancie rovnako správne uzavrel, že žalobcovia neosvedčili, že žalovaný vlastní alebo bude

vlastniť spôsobilý predmet záložného práva, predložili síce fotografie motorového vozidla, avšak z týchto
nijako nevyplýva, že by vlastníkom vozidla bol práve žalovaný, žalobcovia nenavrhli vykonať žiadne
dokazovanie,ktorébybolospôsobiléosvedčiť,ktojeaktuálnymvlastníkommotorovéhovozidla,hocisúd
nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie na hnuteľnú vec pokiaľ nemá osvedčené, že táto je, resp.
bude vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd sa aj s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Z

ustanovenia § 343 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Výklad CSP nesmie
protirečiťtomu,čojevjehoslováchavetáchjasnéanepochybné(čl.3ods.2vetaprváCSP).Kmomentu
zriadenia záložného práva na hnuteľnej veci rozhodnutím súdu, musí byť táto vo vlastníctve dlžníka.
Žalobcovia v odvolaní namietajú, že sú fyzické osoby, ktoré nemajú prístup k údajom v poisťovni, kde je

motorové vozidlo (značky Citroën Kaktus, EČV: D., identifikačné číslo vozidla VIN: H.) poistené, len videli
konateľa a spoločníka žalovaného niekoľkokrát používať motorové vozidlo a požiadali súd, aby vykonal
dôkaz,atovyžiadalodpoisťovne,vktorejjemotorovévozidlopoistenéinformácieotom,ktojemajiteľom
uvedeného motorového vozidla. Odvolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú, nakoľko žalobcom
nič nebránilo navrhnúť vykonanie tohto dôkazu už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

alebo do vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keď podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344
CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(podrobne viď nižšie).
Taktiež správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia neosvedčili obavu z budúceho zmarenia
exekúcie, keď síce v návrhu uvádzajú, že konateľ žalovaného je vo väzbe, avšak ani túto skutočnosť

nijako neosvedčili, z novinového článku vyplýva iba to, že vo väzbe je osoba s totožným krstným menom
ako má konateľ žalovaného, podľa galérie k článku malo ísť o rodinu A., t. j. iné priezvisko, ako má
konateľ žalovaného, navyše aj v prípade, ak by bolo osvedčené, že konateľ žalovaného je vo väzbe, táto
skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia v návrhu
neuvádzali, ani nijakým spôsobom neosvedčili, že by žalovaný nemal dostatok majetku, alebo že by sa

žalovaný zbavoval majetku. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia však musí v návrhu hodnoverne
osvedčiť existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia
výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej
inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. K námietkam odvolateľov, že žalobcovia nie sú účastníkmi
konania, preto im Okresný súd Nitra neumožní nahliadnuť do súdneho spisu, aby preukázali, že L. C.

je obvinený za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu, a žiadajú súd, aby vykonal dôkaz, a to
nahliadol do súdneho spisu vedeného OS Nitra vo veci obvineného L. C., keď majú za to, že to, že
sa konateľ a spoločník žalovaného L. C. nachádza vo väzbe je dôvodom na obavy, že exekúcia bude
zmarená napr. z dôvodu, že pokiaľ žalovanému nebude pridelený ex offo obhajca, bude nútený vynaložiť
finančné prostriedky na obhajobu, čím môže byť exekúcia ohrozená prípadne zmarená, tiež nevedia

aký trest bude uložený L. C. za obzvlášť závažný zločin vraždy a v prípade, že by mu bol uložený trest
prepadnutia majetku podľa § 58 Trestného zákona podľa nich existuje dôvodná obava, že by exekúcia
bola zmarená, tiež ak sa skutočne nachádza vo väzbe, existuje dôvodná obava, že exekúcia bude
zmarená z dôvodu, že vo väzbe nebude môcť vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej by mal pravidelný
príjem, a už vôbec nie v takej výške ako doteraz, z ktorého mohol splácať pohľadávku voči žalobcom;

odvolací súd uvádza, že tieto námietky sú nedôvodné, nakoľko žalobcom nič nebránilo navrhnúť
dôkaz smerujúci k zisteniu, či sa spoločník a konateľ žalovaného nachádza vo väzbe, už v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo do vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,
keď podľa § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v časevydania uznesenia súdu prvej inštancie.(podrobne viď nižšie). Taktiež si nemožno zamieňať žalovaného
(právnickú osobu) s (fyzickou) osobou – spoločníkom a konateľom žalovaného, a to ani v prípade ak sa
jedná o jediného spoločníka a konateľa a odvodzovať obavu zo zmarenia exekúcie z pomerov fyzickej

osoby namiesto žalovaného.
V zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie, vylúčené je to, aby svoje rozhodnutie založil na tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré nastali až
po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť na skutočnosti, vyplývajúce z dôkazov predložených žalobcom až
v odvolacom konaní (potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo 4.2.2022, 25.2.2022 a z 28.3.2022 z účtu
žalobcu 1/ vo H., výpis z účtu hypotekárneho úveru žalobkyne 2/ zo 7.2.2022) ani na návrhy dôkazov
uplatnené až v odvolacom konaní. Z dôvodu, že sa nejednalo o žiaden z taxatívne vymedzených

dôvodov umožňujúcich tzv. novoty v odvolacom konaní použiť (§ 366 písm. a/ až d/ CSP), nebolo možné
na prostriedky procesného útoku žalobcov, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
v odvolacom konaní prihliadať.
Odvolací súd vzhľadom na všetko vyššie uvedené dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie,
že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd

prvej inštancie správne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, odvolací súd preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne
potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho (konkrétnymi odvolacími námietkami nespochybneného)
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že
hoci by procesne plne úspešnému žalovanému patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcom v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok
na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia 1/

a 2/), odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný
sa do odvolacieho konania nezapojil, náhradu trov odvolacieho konania ani nežiadal.

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(§ 160 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)