Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/81/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:5022200408.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: O.. P. S., nar. XX. F. XXXX, M. XXXX/
XX, A., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže -
útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, číslo GR ZVJS-d-12379/14-2022
zo dňa 20. mája 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.

22Sa/14/2022-59 z 10. februára 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 10. februára 2023, č. k. 22Sa/14/2022-59
postupom podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže) z 20.
mája 2022, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento s

odkazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
328/2002 Z. z.“) a ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavil správne konanie začaté
na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 20. apríla 2022 z dôvodu, že v tej
istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

2. Krajský súd v podstatnom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca aj napriek uzneseniu
krajského súdu č. k. 22Sa/14/2022-38 zo dňa 22. novembra 2022 a vykonaného poučenia, zotrval
na tom, že žaloba smeruje proti žalovanému (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), avšak
žalobca žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže). Žalobca napriek výzve a poučeniu o odmietnutí žaloby nepostupoval

v zmysle poučenia (zotrval na tom, že žiada, aby krajský súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie
avšak za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), a teda neodstránil rozpor
medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia, čo podľa krajského súdu
predstavuje nedostatok žaloby tak zásadného charakteru, ktorý bránil krajskému súdu vo veci konať a
rozhodnúť a primäl ho žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP. O
náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.II.

3. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej

sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil slovami: „Nesprávnym procesným postupom správneho súdu
(bez verejného konania) mi nebolo umožnené využiť moje procesné práva (právo konania za mojej
účasti, právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Moja správna žaloba bola nezákonne odmietnutá.“.

4. V ďalšom žalobca namietal, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalobu odmietol
„bez nariadenia verejného konania“ v čom žalobca videl rozpor s ustanovením § 5 ods. 6 SSP, § 109 ods.
1 SSP ako aj Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Konkrétne žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že „Tým, že v danej veci správny súd rozhodol bez
nariadenia verejného konania došlo aj k porušeniu práva na spravodlivé verejné súdne konanie. ... Tým,
že sa nekonalo verejné pojednávanie došlo k tomu že ja ako účastník konania (žalobca) nebol som

súdom riadne vypočutý a nemohol som sa vyjadriť k vykonaným dôkazom (?????), čo je v rozpore s
článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a článkom 48 ods. 2 ústavy. A z tohto dôvodu je toto napadnuté
uznesenie nezákonné!!!!“.

5. Po stručnej interpretácii ustanovenia čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy dospel žalobca k záveru, že

odmietnutím jeho žaloby, ktorou sa domáhal svojho základného práva „ ... došlo aj k porušeniu článku
46 ods. 2 Ústavy SR.“.

6. Následne žalobca, vychádzajúc z jeho interpretácie ustanovení § 147 ods. 1 písm. a) SSP, § 55 ods. 2
SSP a § 61 ods. 1 písm. a) SSP uviedol „Na základe týchto dôkazov a zákonných skutočností navrhujem

kasačnému súdu uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.2.2023 (č. k. 22Sa/14/2022) zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie Alebo Najvyšší správny súd SR uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
12.2.2023 (č. k. 22Sa/14/2022) mení tak, že rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2022 zo
dňa 20.5.2022 zrušuje a vec vracia žalobkyne - Ministerstvu spravodlivosti SR na ďalšie konanie !!!!!“.

III.

7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 23. marca 2023, písomne
nevyjadril.

IV.

8. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/
SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej

preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje

alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,
alebo sa jej priamo dotýka.

10.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 202 ods. 1 písm. b) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť označenie žalovaného.

14. Podľa § 202 ods. 1 písm. d) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

17. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

18. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobou zo 6. júla 2022 sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a
justičnej stráže) z 20. mája 2022, číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2022, ktorým tento s odkazom na
ustanovenia § 30 ods. 1 písm. i) správneho poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.

zastavil správne konanie, ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku
zo dňa 20. apríla 2022, a to z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa
podstatne nezmenil. Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal [túto skutočnosť potvrdil
krajskému súdu žalovaný na základe výzvy krajského súdu zo dňa 24. augusta 2022]. O odvolaní
rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „druhostupňový správny orgán“)

rozhodnutím číslo 18602/2022/42 z 9. septembra 2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že
odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Krajský súd uznesením č. k. 22Sa/14/2022-38
z 22. novembra 2022 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia odstránil vadu žaloby,
ktorá spočíva v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia.
Krajský súd predmetným uznesením žalobcu osobitne poučil, že „ ... podľa § 7 písm. a) SSP správne

súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej
správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Ak
ku vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k
rozhodnutiu o odvolaní, a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti
v žalobnom návrhu.“. Žalobca, hoc krajským súdom poučený (viď vyššie) v podaní zo dňa 2. decembra

2022 uviedol „Svoj pôvodný návrh správnemu súdu na rozhodnutie navrhnutý v podanej správnej
žalobe zo dňa 6.7.2022 ... ... mením na návrh správnemu súdu: Rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-
d-12379/14-2022 zo dňa 20.5.2022 zrušiť a uložiť Ministerstvu spravodlivosti SR (ako žalovanému v
danejveci),povinnosť-mojupísomnúžiadosťzodňa20.4.2022,odstúpiťnapriamevybavenieSociálnej
poisťovni, ústredie Bratislava.“. Krajský súd následne kasačnou sťažnosťou napadnutým uznesením

postupom podľa § 59 ods. 3 SSP žalobu odmietol.

19. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne
správne.

20. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna
ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv
v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie
riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v
rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu

jemožnépodaťsprávnužalobupodľapríslušnýchustanoveníSSP,t.j.vtomtoprípademožnosťpodania
správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom
prostriedkuprotiprvostupňovémurozhodnutiu,akvydanérozhodnutiežalobcanepovažovalzazákonné.21. Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je
prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov
súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania.

Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napríklad požaduje
vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov (§ 7 písm. a/ SSP), vylučuje zo súdneho
prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa
vedenia konania (§ 7 písm. b/ SSP), ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo (§

191 ods. 3 písm. a/ SSP). Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú
až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami,
respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného
rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého
vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu,
respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na

ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných
práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak
tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci
výkonnej.Cieľomtakejtoúpravyjepredísťsituácii,kedybysúdyvstupovalidopotenciálneneskončených
správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie

trojdelenia moci.

22. Z obsahu súdneho spisu ako aj z kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca, napriek jasnému a
zrozumiteľnému poučeniu krajského súdu, vo svojom podaní (ktorým reagoval na výzvu krajského súdu
na doplnenie správnej žaloby), za žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Zároveň však za rozhodnutie, prieskumu ktorého sa správnou žalobou domáha, označil prvostupňové
rozhodnutie. Z predmetného podania je zrejmé, že žalobca obsahu a podstate poučenia krajského súdu
porozumel, avšak s právnym názorom krajského súdu nesúhlasil, resp. ho považoval za nesprávny.
Napriek istej formulačnej zmätočnosti žalobca vcelku jasne a zrozumiteľne prejavil svoju vôľu, aby
krajský súd preskúmal výlučne prvostupňové rozhodnutie, a to bez toho, aby súdnemu prieskumu

podrobil druhostupňové rozhodnutie.

23. Najvyšší správny súd uvádza, že spätosť konkrétneho orgánu verejnej správy s rozhodnutím,
ktorého prieskumu sa môže žalobca v rámci konania o správnej žalobe domáhať vyplýva primárne z
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) SSP obsahujúceho legálnu definíciu pojmu „rozhodnutie“ („Na účely

tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie
považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka“).
Rovnako tak táto spätosť vyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP prvá veta, ktoré vymedzuje všeobecnú

pasívnu procesnú legitimáciu („Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.“) ako aj z ustanovenia § 191 ods. 1
SSP upravujúceho možnosť správneho súdu zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy („Správny súd
rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy,
ak ...“). V neposlednom rade nevyhnutná spätosť medzi žalovaným a správnou žalobou napadnutým

rozhodnutím vyplýva z katalógu náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 SSP), resp. náležitostí správnej
žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 1 SSP), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba
obsahovala žalobný návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha). Pasívne
procesne legitimovaným subjektom je teda vo všeobecnosti ten orgán verejnej správy, ktorý správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie vydal. Z pohľadu inštančnosti (teda odhliadnuc od možnosti danej

ustanovením § 191 ods. 3 písm. b/ SSP) zákonodarca ustanovením § 191 ods. 3 písm. a) SSP pripustil
(za podmienok tam stanovených) taktiež možnosť zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa, ktoré inštančne predchádzalo správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu. Vyššie uvedené
ustanovenia Správneho súdneho poriadku (ktoré zohľadňujú inštančnosť administratívneho konania a
v ktorých je vyjadrená zásada subsidiarity súdneho prieskumu) však vylučujú možnosť izolovaného

prieskumu a následného (potenciálneho) zrušenia iba rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa bez simultánneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia na neho nadväzujúceho rozhodnutia
správneho orgánu vyššieho stupňa. Zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy vyššieho stupňa jeexplicitne(§191ods.3SSP)vyjadrenouprerekvizitoumožnéhoprieskumuazrušeniarozhodnutianižšej
inštancie.

24. Krajský súd správne vyhodnotil podanie (žalobu) žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych
veciach podľa § 199 a nasl. SSP. Vzhľadom na túto skutočnosť (charakter žaloby) najvyšší správny
súd preskúmal kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj cez optiku aplikácie
ustanovenia § 202 ods. 2 SSP (imperatív neformálnosti posudzovania podania žalobcu). Najvyšší
správny súd dospel k záveru, že krajský súd posúdil podanie žalobcu neformálne a po identifikácii jeho

nedostatkov brániacich krajskému súdu rozhodnúť vo veci inak ako odmietnutím žaloby uznesením
z 22. novembra 2022 vyzval žalobcu na odstránenie vady žaloby. Predmetné uznesenie krajského
súdu obsahovalo rozsiahle vysvetlenie a až inštruktážne poučenie žalobcu, ako má žalobu zmeniť.
Krajský súd žalobcu osobitne poučil jednak o tom, že označenie žalovaného musí korešpondovať s
označením napadnutého rozhodnutia, ako aj o tom, že (s prihliadnutím na skutkový stav) je prieskum
zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní. Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania

správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby
(žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať
svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované
neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci
procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého

orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu
podľa § 59, resp. § 60 SSP však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti
svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a
žalovanéhoorozsahuprávomocisprávnehosúdu.Niejeúlohou(aužvôbecniepovinnosťou)správneho
súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu

nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím. Vo svetle vyššie uvedeného
je istým limitom neformálneho posudzovania podania súdom zistenie skutočnej a jasne artikulovanej
vôle žalobcu vo vzťahu k základnej otázke, teda k otázke prieskumu ktorého rozhodnutia a ktorého
orgánu verejnej správy sa žalobca (fyzická osoba) správnou žalobou v sociálnych veciach domáha. Nad
rámec uvedeného najvyšší správny súd uvádza, že by bolo excesom, keby následne správny súd proti

explicitne vyjadrenej vôli žalobcu (ktorý prieskum a zrušenie druhostupňového rozhodnutia výslovne
vylučoval a domáhal sa prieskumu a zrušenia výlučne prvostupňového rozhodnutia) podrobil súdnemu
prieskumu druhostupňové rozhodnutie a vo veci by meritórne rozhodol.

25. Krajský súd taktiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie

výlučne procesného charakteru.

26. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd, dospejúc k záveru, že správna žaloba nebola
nezákonne odmietnutá (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP) a zároveň, že procesným postupom krajského súdu
nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) kasačnú sťažnosť

žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)
a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.

1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

28. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.