Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/164/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423204356
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1423204356.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov
senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Správa služieb
diplomatickému zboru, a.s., so sídlom Palisády 31, Bratislava, IČO: 35 822 163, zastúpeného: JUDr.
Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti
žalovanému: MILLENIUM Development, a.s., so sídlom Podjavorinskej 4A, Bratislava, IČO: 35 863 269,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
III, č.k. 61Cb/32/2023 - 116 zo dňa 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 61Cb/32/2023 - 116 zo dňa 11.
októbra 2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal vydania
nasledovného neodkladného opatrenia:
„Žalovaný je povinný byt č. 7 [byt bez plochy terasy o výmere 132,44 m2, pivničná kobka vo výmere
3,90 m2 v 2. podzemnom podlaží bytového domu, terasa vo výmere 20,71 m2), výmera bytu spolu
s príslušenstvom a terasou je 153,15 m2], ktorý sa bude nachádzať na 2. nadzemnom podlaží

bytového domu, bytový dom vo výstavbe v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie
RN architektonický ateliér, akad. arch. F. D. (03/2006) a v zmysle rozhodnutia Mestskej časti Bratislava -
Staré Mesto na zmenu stavby „Bytový dom Jančova ulica Bratislava“, č. j. 2115/6151/2022/STA/1vs/G-7
zo dňa 27.01.2022 v znení rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č.
j. OU-BA-OVPB2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022 na pozemkoch, zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava I, obec

N. - O. Č. Z. O., katastrálne územie Z. O.: - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie) o výmere 134 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie) o výmere 506 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie)
o výmere 51 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 52 m2, -
parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 42 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/
XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 20 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku:

ostatnáplocha)ovýmere32m2,-parcelareg.„C“č.XXXX/XX(druhpozemku:ostatnáplocha)ovýmere
33 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 66 m2, zhotoviť“ s
vybavením a zariadením, špecifikovaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa
zároveň domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne:

„ 8. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k
nemupredloženýmidôkazmisícemalosvedčenúexistenciuprávnehovzťahumedzisporovýmistranami(t. j. žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.12.2017 dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo o. i.
nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva žalobcom k bytu č. 7 a dvom parkovacím státiam v bytovom
dome vystavanom žalovaným), avšak žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo dostatočne spoľahlivo

osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným, t. j.
medzisporovýmistranaminenastaltakýstavprávnychafaktickýchvzťahov,ktorýbysibezpodmienečne
vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.
...
11.Vnavrhovanompetiteneodkladnéhoopatreniažalobcažiada,abysúdnariadilneodkladnéopatrenie,

ktorým žalovanému uloží povinnosť zhotoviť byt č. 7 v obytnom dome „Bytový dom Jančova ulica
Bratislava“ s vybavením a zariadením špecifikovaným v bode 1 tohto uznesenia.
12. Pokiaľ žalobca vidí existenciu potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie
vyžadujúcej si ich úpravu v tom, že jednoznačne a nevyhnutne potrebuje upraviť pomery strán a zároveň
potrebuje účinnú právnu ochranu na zabezpečenie svojho majetkového práva, spočívajúceho v práve
nadobudnúť byt a dve parkovacie státia v dohodnutom štandarde a za dohodnutých podmienok; že

žalobca je v mimoriadne neistom právnom postavení, vzhľadom na to, že žalovaný deklaruje svoju
vôľu porušiť dohodu o urovnaní a súvisiacu dokumentáciu; že žalovaný chce poškodiť žalobcu na jeho
právach tým, že opakovane neguje právo žalobcu nadobudnúť budúci predmet prevodu v zmluvne
dohodnutom štandarde a pokúša sa obohatiť na úkor žalobcu tým, že mu ponúka byt v štandarde,
ktorého cena je určená v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, súd uvádza nasledovné:

13. Bolo vecou žalobcu presvedčiť súd o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán tvrdeniami
(dôkazmi), z ktorých by súd vedel identifikovať hrozbu škody či inej ujmy. V danom prípade však súd
nemal dostatočne osvedčené, že medzi sporovými stranami nastal taký stav právnych a faktických
vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany
formou neodkladného opatrenia. Argumentácia žalobcu, že žalovaný chce poškodiť žalobcu na jeho

právach tým, že opakovane neguje právo žalobcu nadobudnúť budúci predmet prevodu v zmluvne
dohodnutom štandarde a pokúša sa obohatiť na úkor žalobcu tým, že mu ponúka byt v štandarde,
ktorého cena je určená v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku; že žalobcovi konaním
žalovaného môže vzniknúť veľmi vysoká škoda, pokiaľ by byt a dve parkovacie státia nenadobudol v
dohodnutom štandarde (porov. bod 2.6 tohto rozhodnutia in fine), nie je v tomto smere sama osebe

dostatočná ani preukazujúca bezodkladnosť potreby úpravy pomerov sporových strán v navrhovanom
znení neodkladného opatrenia.
...
15. Súd zastáva názor, že nárok navrhovateľa bolo potrebné uplatniť si žalobou vo veci samej. Je
neprípustné obchádzanie zákona domáhaním sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 330 ods.

2 CSP vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť,
ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom
totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky napr. pri ochrane
proti nekalej súťaži alebo pri ochrane vlastníckeho práva, pri ktorých však musia byť súčasne splnené
podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, čo v rozhodovanej veci,

vzhľadom na už uvedené, splnené nebolo, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako neopodstatnený zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP). Záverom dodáva, že je neprípustné,
aby súd na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dotváral obsah zmluvy uzavretej
medzi sporovými stranami.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d),

§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1, a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.
5. Žalobca v záhlaví označené rozhodnutie napadol odvolaním v celom rozsahu a odvolacie dôvody
vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h) CSP. Trval na tom, že v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil všetky zákonom požadované skutočnosti vo
vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, a to naliehavosť situácie, nevyhnutnosť zabezpečenia
svojho majetkového práva, neisté právne postavenie a súčasne preukázal aj hrozbu ujmy na svojich
majetkových právach.
6. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutkové

zistenia, ktoré nezodpovedajú ním predloženým listinným dôkazom ako aj tým, že nesprávne zhodnotil
budúcu nemožnosť zásahov a úprav bytu v nadväznosti na filozofiu dohody o urovnaní, ako aj s
poukazom na samotné vyjadrenia žalovaného a podľa žalobcu nie je zrejmé, či je súd dostatočne
oboznámený s bežne fungujúcou stavebnou praxou a možnosťami úprav novostavieb po ich kolaudácii.7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) žalobca poukázal na to, že z listov žalovaného vyplýva, že
tento má v záujme zhotoviť pre žalobcu byt v rozpore s ustanoveniami dohody o urovnaní a v rozpore

s dohodou zmluvných strán, týkajúcou sa štandardu bytu (zachytenou v predzmluvnej komunikácii v
písomnej forme v mailoch zo dňa 04.10.2016 a zo dňa 03.06.2017). Zhotovenie v konkrétnom štandarde
pre jednotlivo určené byty je naviazané na štandardy ostatných bytov a nebytových priestorov, keďže
veľa komponentov a rozvodov nie je možné samostatne dobudovávať po kolaudácii nehnuteľnosti
- bytového domu. V posudzovanom prípade nedodržaním štandardu nebude možné do budúcna

akokoľvek zasahovať do vybavenia a inštalácií bytu a jeho pripojenie na spoločné rozvody, čo žalobca
preukázal predložením listov zo strany žalovaného. Žalovaný nemožnosť pripojenia podľa žalobcu sám
konštatoval, pričom uvedeným spôsobom sa z dlhodobého hľadiska zníži investícia žalobcu; byt už
nebude prinášať také príjmy, ako by prinášal zhotovený v dojednanom štandarde a nebude ho možné
dobudovať (nenávratný stav bytu).
8. Žalobca tvrdil, že ak bude byt zhotovený v nevyhovujúcom štandarde, nebude možné do budúcna

jeho štandard nijako upraviť. Poukázal v tejto súvislosti na list žalovaného zo dňa 03.06.2022 (dôkaz č.
10 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), z ktorého vyplýva nemožnosť systém upravovať a
dorábať a súčasne je na strane 2 ods. III bod 1 listu konštatované, že „Plánovaná dimenzia centrálnych
prvkov(chladenia,kúrenia...)zodpovedápožadovanejkapacitejednotlivýchbytovvsystéme.Doplnenie
alebo vynechanie bytu zo systému mení kapacitné nároky a vyvolá potrebu zmeny centrálnych prvkov

(kotol, tepelné čerpadlo...).“ Ďalej, s poukazom na dohodu o urovnaní a dôkazy č. 5 a č. 6 predložené
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mali byť kúrenie a chladenie jednotné pre celý bytový
dom.Žalovanýnapriektomuvlistezodňa08.02.2023(dôkazč.19knávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia)uviedol,žepodľastavebnýchexpertovnebudemožnébytdodatočnevybaviťnapr.chladením/
klimatizáciou, čo je v rozpore s ustanoveniami dohody a súvisiacej dokumentácie, ak byt v uvedenom

stave odovzdá žalobcovi (t.j. s plastovými oknami, bez prípravy na chladenie). Naviac žalovaný v
liste uvádza, že stropné chladenie je v byte nereálne dodatočne dobudovať a nemožné pokúsiť sa
napojiť na centrálny systém. Rovnako nie je reálne dodatočne dobudovať na bytovom dome nezávislé
chladenie,pretoževžiadnomprípadenemôžebyťnavonkajšejfasádeumiestnenéakékoľvekzariadenie
(ani externé klimatizačné jednotky), rovnako na streche alebo v podzemných priestoroch, nehovoriac

o (ne)schválení dodatočných stavebných úprav takéhoto rozsahu po kolaudácii, v novom, luxusnom
bytovom dome.
9. Podľa žalobcu bezprostredná ujma na jeho majetku hrozí a spočíva v budúcej nemožnosti žalobcu
akokoľvek upraviť alebo modifikovať byt ako taký, s čím je spojená horšia využiteľnosť bytu alebo
prípadná vysoká finančná náročnosť na úpravu a požiadavky vyplývajúce z architektúry, projektovej

dokumentácie, prípadne nateraz neznáme požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
príslušného stavebného úradu, ak by sa žalobca o akékoľvek zmeny pokúsil.
10. Žalobca ďalej uviedol, že nie je správne ani tvrdenie súdu, že je možné nároku sa domáhať
samostatnou žalobou, čo je podľa názoru žalobcu odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. h) CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalobca poukázal na predchádzajúcu časť
odvolania s tým, súd prvej inštancie podľa žalobcu podrobne neskúmal listiny predložené k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že z dohody o urovnaní nespochybniteľne
vyplýva nárok žalobcu na nadobudnutie bytu. Z dôkazov č. 5 a č. 6 - mailová komunikácia ohľadne

podrobného odsúhlasenia štandardu bytu v stave „holobyt“ vyplýva štandard bytu, ktorý bol medzi
zmluvnými stranami jasne zadefinovaný a odsúhlasený. Z predložených dôkazov č. 1, č. 5 a č. 6 vyplýva
obsah zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ako aj obsah pojmu holobyt. Žalobca bol názoru, že návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne preukázal obsah zmluvy a zmluvných dojednaní
v plnom rozsahu. Z predložených dôkazov podľa žalobcu vyplýva aj moment, kedy začal žalovaný

spochybňovať obsahu pojmu „holobyt“, pričom týmto momentom je čas po začatí výstavby, kedy prudko
narástli ceny stavebných materiálov (približne štyri a pol roka po uzatvorení dohody o urovnaní) a začala
prudko stúpať inflácia. Obsah zmluvných dojednaní, najmä pojmu „holobyt“ je zrejmý aj z projektovej a
súvisiacej technickej dokumentácie, z ktorej ako príklad uviedol žalobca všade konštatované hliníkové
okná, ktorých inštaláciu žalovaný aktuálne spochybňuje.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci), žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie konštatoval
v bode 15 odôvodnenia uznesenia obchádzanie zákona a povinnosť žalobcu domáhať sa svojich práv
žalobou vo veci samej. S uvedeným žalobca nesúhlasil a bol názoru, že domáhanie sa nároku formousamostatnejžalobyniejemožné,keďže§137CSPjasnedefinujeobsahžaloby;vustanovení§137CSP
nie je deklarovaná možnosť formulovať žalobný návrh ako uloženie povinnosti plniť dohodu. Žalobca bol
názoru, že nemá k dispozícii žiaden iný právny inštitút na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov

ako podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa názoru žalobcu, už zo samotnej formulácie nároku, o uloženie povinnosti plniť dohodu je
zrejmé, že takýto nárok možno formulovať jedine predbežne, pred porušením dohody, pokiaľ konanie
jedného z účastníkov dohody jasne preukazuje zámer tohto účastníka dohodu porušiť a spôsobiť tak
škodu druhej zmluvnej strane.

14. Trval na to, že ak byt bude zhotovený v rozpore s dohodou zmluvných strán, bude s poukazom na
vyjadrenia žalovaného dobudovanie do dojednaného štandardu „holobyt“ nemožné. Náhrada škody na
strane žalobcu bude v takom prípade obrovská, pretože nevyhovujúci stav bytu už nikdy nebude možné
odstrániť. Pokiaľ bude byt zhotovený v dohodnutom štandarde a žalovaný bude napriek tomu požadovať
doplatok, môže sa ho domáhať podaním žaloby v zmysle § 137 písm. a) CSP. Žalobca tvrdil, že nemá k
dispozícii žiaden iný právny inštitút na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ako podaný návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 28.11.2023 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie
navrhol potvrdiť, pretože ho považoval za vecne správne. Tvrdil, že výsledkom rokovaní strán ohľadne
štandardu vybavenia bytu, je znenie bodu 6.5.1 dohody o urovnaní, podľa ktorého žalobca nadobudne
v bytovom dome „byt č. 7 na 2. NP bez plochy terás o výmere 132,44 m2 (byt bude vo výmere

128,54 m2, pivničná kobka bude vo výmere 3,90 m2 a bude sa nachádzať na 2. podzemnom
podlaží Bytového domu; terasy budú vo výmere 20,71 m2) a výmera bytu spolu s príslušenstvom a
terasami je 153,15 m2 v štádiu holobytu. Byt sa bude nachádzať v Bytovom dome postavenom podľa
Aktualizovanej projektovej dokumentácie vyhotovenej podľa Štúdie na Stavebných pozemkoch. Pre
účely tejto Dohody sa holobytom rozumie byt s vybudovanými a omietnutými vnútornými priečkami

v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom pre vydanie Kolaudačného
rozhodnutia (resp. užívanie bytového domu) určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi.“
Uvedená definícia pojmu holobyt je podľa žalovaného rovnako obsiahnutá aj v bode 2.1 zmluvy o
prevode vlastníctva bytu, ktorá tvorí prílohu č. 2 dohody o urovnaní. V zmysle uvedenej definície sú
niektoré prvky vybavenia, požadované žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nad

rámec skôr špecifikovanej dohody a preto na ne žalobca nemá žiaden právny titul.
16.Žalovanýnesúhlasilsnázoromžalobcuoobsahupojmuholobyt,ktorýbolmedzistranamidojednaný.
Poukázal na priebeh rokovaní, ktoré sa odrazili vo predchádzajúcich verziách textu zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, ktorej dohodnuté znenie tvorí prílohu č. 2 dohody o urovnaní s tým, že otázka štandardu
vybavenia bytu riešená postupne nasledovne:

- prvá verzia zmluvy o prevode zo dňa 03.05.2017 ako aj verzia zo dňa 29.05.2017 uvažovali len so
špecifikáciou holobytu ako bytu v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom
pre vydanie kolaudačného rozhodnutia na jeho užívanie určenom všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a to bez ďalšej špecifikácie,
- vo verzii zo dňa 20.06.2017 už bolo doplnené ustanovenie, podľa ktorého prílohou zmluvy o prevode

je dokument obsahujúci definíciu holobytu navzájom odsúhlasenú zmluvnými stranami pre účely tejto
zmluvy (bod 9.6 zmluvy o prevode)
- vo verzii zo dňa 27.11.2017 a v nasledujúcich verziách bol bod 9.6 zo zmluvy o prevode odstránený a
v takomto znení bola zmluva o prevode schválená ako príloha č. 2 dohody o urovnaní. Opätovne teda
platila definícia holobytu ako bytu v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom

pre vydanie kolaudačného rozhodnutia na jeho užívanie určenom všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
17. Definícia pojmu holobyt bola predmetom rokovania strán. Do uzavretej dohody o urovnaní a jej
prílohy č. 2 sa preniesla definícia holobytu v znení uvedenom v bode 6.5.1 dohody o urovnaní, bez
akejkoľvek ďalšej doplňujúcej špecifikácie, ktorú presadzuje žalobca. Strany sa teda v podpísanej verzii

dohody o urovnaní vrátili k pôvodnej definícii holobytu z prvej verzie zmluvy o prevode. Žalovaný bol
preto názoru, že obsah pojmu holobyt je ten, ktorý je uvedený v zmluve o urovnaní, vrátene jej prílohy
č. 2. Čo sa týka tvrdení žalobcu k obsahu pojmu holobyt podľa mailovej komunikácie, s touto žalovaný
nesúhlasil, vzhľadom na to, že nebol obsiahnutý v neskôr uzatvorenej dohode o urovnaní.
18. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, obsiahnutými v odsekoch 8. a 13 napadnutého

rozhodnutia a bol názoru, že žalobcovi nehrozí žiadna ujma na jeho právach v súvislosti s výstavbou
bytového domu, resp. bytu, ktorý v ňom má nadobudnúť žalobca. Žalovaný poukázal aj to, že je
so žalobcom v rokovaní o dobudovaní štandardu (viď. napr. e-mail žalobcu zo dňa 03.11.2023) a v
súčasnosti prebieha pripomienkovanie dodatku k dohode o urovnaní.19. Pomery účastníkov konania podľa žalovaného nie je potrebné upravovať a žalobcovi nehrozí škoda,
ktorej by sa nevedel vyhnúť. Uplatnený nárok na dobudovanie vyššieho štandardu bytu ako vyplýva z
dohody o urovnaní nevie žalobca preukázať.

20. Žalovaný tvrdil, že je na základe dohody so žalobcom pripravený za úhradu byt dobudovať aj
do štandardu požadovaného žalobcom, čím sa eliminuje žalobcom avizovaný vznik škody z dôvodu
nemožnosti byt dodatočne dobudovať v budúcnosti.
21. Žalovaný namietol, že žalobcom navrhované znenie neodkladného opatrenia je neurčité a
nevykonateľné. Žalobca vo svojom návrhu neuvádza materiál zariaďovacích prvkov, ich rozmery,

farebnosť a ani ďalšie vlastnosti, ktorými sú tieto prvky definované. Nešpecifikuje hrúbku a materiál
povrchových úprav, ani ich farebnosť. Pri technických zariadeniach (napr. ventilátor, vypínače, domáci
telefón a pod.) žalobca neudáva žiadne technické parametre požadovaných zariadení. V návrhu
absentujú technické parametre i pri príprave na napojenie klimatizácie, kde žalobca neuvádza údaje
klimatizačnej jednotky, ktorá sa má na prípravu napájať. Tieto nedostatky spôsobujú podľa žalovaného
neurčitosťanevykonateľnosťnávrhužalobcu.Neurčitosťanevykonateľnosťnávrhujepodľažalovaného

taktiež dôvodom na jeho zamietnutie.
22. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.
1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je
niejedôvodné.Súdprvejinštanciesariadneoboznámils návrhomžalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia a dospel k správnym skutkovým záverom. Následne súd prvej inštancie vec aj správne
právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s ktorým
sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené,

opakovať.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
25. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
26. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
28. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
29. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
30. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
31. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

32. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
34.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:
36. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO) je nepochybné, že žalobca sa domáhal
nariadenia NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania (§ 325 ods. 1
CSP),pričomtentonávrhsiuplatnilbezžalobyvovecisamej.Vpriebehukonaniatvrdil,ženímuplatnený

nárok žalobou vo veci samej nie je možné uplatniť.
37. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý žalobca videl v tom, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o nepreukázaní hrozby ujmy a o nepreukázaní
nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov odvolací súd uvádza nasledovné:38. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania,
predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo

trvá.
39. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného
opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov
strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia

(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol
prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má
charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že
jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné

opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad
mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí
zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)
potrebné.
22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred

jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný
pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné
opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)

dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených
záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia
(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom
opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred
vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov

medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať
isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/
40. Pri návrhu na nariadenie NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi
konania Civilný sporový poriadok výslovne nevymedzuje ako podmienku nariadenia NO hrozbu škody

resp. inej ujmy, avšak túto podmienku vymedzila súdna prax. Existencia naliehavej a nevyhnutnej
potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie NO a stranou, ktorej
sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie je daná v situácii, kedy by
nenariadením NO zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav,
prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom, spravidla sa jedná o škodu

aleboujmu,ktorájeneodstrániteľnáalebojejnásledkymožnoodstrániťlensneprimeranýmiťažkosťami.
41. Už zo samotného pojmu potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva, že sa musí jednať o taký
dôvod úpravy pomerov, ktorý z nejakého dôvodu neznesie odklad a práve neodkladnosť korešponduje s
hroziacou škodou, ujmou alebo iným obdobným následkom, ktorý by sa dostavil v prípade, ak by pomery
neboli upravené.

42. Nevyhnutnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich
skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým, že žalovaný deklaroval zámer porušiť dohodu
o urovnaní a súvisiacu dokumentáciu, neguje právo žalobcu nadobudnúť budúci predmet prevodu v
zmluvne dohodnutom štandarde, a pokúša sa obohatiť na úkor žalobcu (časť VI. písm. A) návrhu

na nariadenie NO, nazvaná „Opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku“).
43. K dôvodom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, odvolací súd uvádza, že prípadná existencia
protiprávneho stavu spôsobená žalovaným, nie je bez ďalšieho právne relevantným dôvodom na
nariadenie NO ako výnimočného a mimoriadneho prostriedku súdnej ochrany určenému k ochrane

pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a mohlo byť za následok
nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za
výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonávadokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
44. Ak by totiž samotná existencia protiprávneho stavu odôvodňovala nariadenie NO, návrh na

nariadenie ktorého je možné v súčasnosti podať aj bez žaloby vo veci samej, vo väčšine prípadov by
žaloba vo veci samej stratila akékoľvek opodstatnenie.
45. Žalobca v inej časti návrhu na nariadenie NO uviedol dôvody, pre ktoré považuje za potrebné upraviť
pomery strán sporu, avšak jednou z náležitostí návrhu na nariadenie NO podľa § 326 ods. 1 C.s.p. je
uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby.

46. V súvislosti s neodkladnosťou potreby úpravy pomerov medzi stranami žalobca v návrhu na
nariadenie NO a neskôr v podanom odvolaní poukázal na to, že niektoré prvky vybavenosti, ktorými
žiada predmet prevodu dovybaviť, neskôr nebude možné uskutočniť, alebo ich bude možné uskutočniť
s neprimeranými nákladmi. Tieto prvky však žalobca vôbec taxatívne nevymenoval, neuviedol a
nepreukázal, ktoré prvky nebude možné dobudovať a ktoré a z akých dôvodov bude možné dobudovať
iba s neprimeranými nákladmi. V tejto súvislosti iba príkladmo poukázal na budúcu nemožnosť

dobudovania chladenia/klimatitázcie. Uvedené má podľa žalobcu vyplývať napr. z listu žalovaného zo
dňa 08.02.2023.
47. V dotknutom liste žalovaný uvádza, že „Podľa stavebných expertov nebude možné takýto byt
dodatočne vybaviť napr. chladením/klimatizáciou....Preto Vám doporučujeme zvážiť poslednú možnosť
na dovybavenie a dobudovanie bytu do štandardu uvedeného v prílohe č. 1, ktorým nielenže získa

vlastník bytu neporovnateľne vyšší užívateľský komfort, výrazne zvýši jeho aktuálnu hodnotu (viď
posudok nižšie), ale súčasne konkurencieschopnosť a variabilitu do budúcna.“ Zo záveru a prílohy tohto
listu (čl. 91) vyplýva, že žalovaný žalobcovi aj v tom čase ponúkol možnosť dobudovania klimatizácie.
Táto ponuka bola podľa obsahu listu časovo obmedzená, avšak nie je z neho zrejmý čas obmedzenia,
vrátane toho, či tento čas ešte plynie, alebo už uplynul, keďže od vyhotovenia a odoslania listu už uplynul

takmer rok.
48. Vo vzťahu k ostatným prvkom, ktorými žalobca NO žiada byt dovybaviť, dôvody potreby neodkladnej
úpravy pomerov žalobca ani neuviedol a teda neosvedčil, prečo je ním navrhovaná úprava pomerov
sporových strán neznesie odklad, t.j. aká bezprostredná ujma (majetková prípadne nemajetková),
prípadne iný obdobný následok hrozí žalobcovi v prípade, ak by NO nebolo nariadené. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukazuje napr. na položku povrchové úpravy - náter stien a stropov bielou farbou (2
násobný) - vo vzťahu k tomuto prvku nie je vôbec zrejmé, prečo by toto nebolo možné neskôr vykonať
a prečo vo vzťahu k tomuto prvku je potrebné nariadiť NO.
49.Vpodanomodvolanísažalobcaviackrátodkazujenaobsahdôkazov,ktorébolipripojenéknávrhuna
nariadenie NO. Ich obsah bol nepochybne pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatný, avšak väčšiu

relevanciu majú skutkové tvrdenia, obsiahnuté v návrhu na nariadenie NO. Ak navrhovateľ NO právne
relevantné skutočnosti v návrhu na nariadenie NO netvrdí, potom odkaz na to, že tieto skutočnosti sú
obsiahnuté v dôkazoch nemôže obstáť. Úlohou dôkazov je podporiť skutkové tvrdenia. Neslúžia na to,
aby si v nich súd vyhľadával to, čo v návrhu nie je obsiahnuté.
50. Ak preto žalobca vo vzťahu ku každému jednotlivému prvku vybavenosti (prípadne skupine prvkov)

neuviedol dôvody potreby bezodkladnej úpravy pomerov, je potrebné konštatovať, že tieto dôvody v
jeho návrhu absentujú. Uvedenú náležitosť NO nemožno odôvodniť spôsobom, ako to urobil žalobca,
t.j. že v texte návrhu, prípadne aj v dôkazoch sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré vo vzťahu k niektorým
ním požadovaným prvkom vybavenosti môžu odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
51. Vo vzťahu k danosti nároku, ktorého ochrany sa žalobca podaným NO domáha, bol medzi

účastníkmi konania sporný obsah pojmu holobyt - žalobca trval na obsahu, vyplývajúcom zo vzájomnej
mailovej komunikácie a žalovaný na obsahu, vyplývajúcemu zo zmluvy o urovnaní. Vzhľadom na
časové hľadisko, t.j., že mailová komunikácia, na ktorú v tejto súvislosti odkazuje žalobca predchádzala
časovo (necelého pol roka) uzatvorenie zmluvy, v ktorej je tento pojem zmluvne definovaný, odvolací
súd musí dať za pravdu žalovanému, že obsah pojmu holobyt je potrebné vykladať v zmysle

uzatvorenej dohody a teda, že sa jedná o nasledovný obsah: „Pre účely tejto Dohody sa holobytom
rozumie byt s vybudovanými a omietnutými vnútornými priečkami v minimálnom technickom stave a
minimálnom vybavení nevyhnutnom pre vydanie Kolaudačného rozhodnutia (resp. užívanie bytového
domu) určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Vzhľadom na uvedené je potom potrebné
konštatovať, že žalobca neosvedčil danosť nároku, ktorého ochrany sa návrhom na nariadenie NO

domáha.
52. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm.
h) CSP, v ktorých žalobca aj s odkazom na § 137 CSP namietal, že sa uplatneného nároku nemôžedomáhať žalobou vo veci samej a teda, že nemá k dispozícii iný právny prostriedok na ochranu svojich
práv, keďže sa nemôže domáhať uloženia povinnosti plniť dohodu pred jej porušením.
53. Podľa § 137 CSP /Obsah žaloby/žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
54. S vyššie uvedeným názorom žalobcu nemožno súhlasiť, pretože obsahom žaloby vo veci samej
podľa § 137 písm. a) je práve žaloba o splnenie povinnosti resp. je možné podľa písm. c) tohto
ustanovenia domáhať sa určenia toho, či je tu právo na dobudovanie bytu do žalobcom požadovaného
štandardu. Ustanovenie § 137 písm. a) CSP neustanovuje, v akom štádiu plnenia povinnosti povinnou
stranou je možné túto žalobu uplatniť.

55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Skúmanie ďalších predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu odôvodnenia potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami nadbytočné.

56. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).