Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122502399
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122502399.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu FAUNIS, družstvo, Internátna 679/43, 974 04
Banská Bystrica, IČO: 52 183 335, zast. JUDr. Jakub Cvejkuš, Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XXX, XXX XX C. D., adresa na doručovanie E. XXX/
XX, XXX XX F., o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej právo na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 100 eur s príslušenstvom ako časti zákonnej
odmeny podľa § 12a a § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. V rámci konania o oddlžení žalovaného podľa

4. časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZKR") bol rozhodnutím
konkurzného súdu do funkcie správcu ustanovený JUDr. Tomáš Kohút, so sídlom Námestie SNP 74/28,
960 01 Zvolen, IČO: 47 235 868, zapísaný v zozname správcov vedeným MS SR pod č. S1254 V zmysle
nižšie uvedených záväzných ustanovení vznikla správcovi za výkon tejto funkcie odmena. Podľa § 12a
Vyhlášky č. 665/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, "za výkon funkcie v konaniach podľa

štvrtej časti zákona patrí správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených
s vedením konania v súhrnnej výške 500 eur." Podľa § 10 Vyhlášky, ak je správca alebo predbežný
správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z
pridanej hodnoty. Nakoľko je a v čase vykonávanie funkcie správcu v konkurze na majetok žalovaného
aj bol správca JUDr. Tomáš Kohút registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty pod IČ DPH:
G., odmena správcu sa v zmysle citovaného ustanovenia zvyšuje o DPH. Celková odmena spolu s

DPH pre správcu JUDr. Tomáša Kohúta tak predstavovala sumu 600,00 EUR. Správca ako pôvodný
veriteľ vyzval žalovaného na úhradu dlhu písomnou formou. Predžalobná výzva nebola žalovaným
prevzatá v odbernej lehote a tak sa zásielka vrátila správcovi dňa 02.06.2020. Nakoľko dlh nebol splnený
riadne v lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pri vzatí do úvahy inštitút fikcie doručenia predžalobnej
výzvy sa žalovaný dostal do omeškania dňa 03.06.2020 s úhradou dlžnej sumy. Odmena správcu
bola v súlade so zákonom čiastočne uhradená do sumy 500,00 EUR. Zvyšná časť zákonnej odmeny

správcu, t.j. 100,00 EUR, ktorá je predmetom tejto žaloby, nebola správcovi uhradená. Z dôvodovej
správy k novele zákona č. 7/2005 Z. z. prijatej zákonom č.377/2016 Z. z., ktorou boli do zákona
zakomponované ustanovenia o oddlžení fyzických osôb v konkurze vyplýva, že subjektom, ktorý má
uhrádzať odmenu správcu je dlžník: "(§166j) Správcu súd ustanovuje náhodným výberom podobne
ako v konkurze podľa druhej časti zákona. Pri porušení povinnosti alebo pri zákonnej prekážke súd
správcu odvolá. Nad správcom vykonáva dohľad tým spôsobom, že od neho môže vyžadovať správy

a vysvetlenia. Ustanovenie rieši aj odmeňovanie správcu. Za výkon funkcie patrí správcovi odmena a
náhrada nevyhnutných nákladov. Odmenu a náhradu nákladov platí v konaní o oddlžení dlžník a tozo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku alebo priamo." Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
bola pohľadávka postúpená žalobcovi, ktorý je v súčasnosti aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie
uvedenej pohľadávky. Uplatňovaný nárok vyplýva zo zákona, nie je a nemôže byť teda nárokom

zo spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ si uplatňuje spolu s dlžnou sumou aj zákonný úrok z omeškania.
Vzhľadom na charakter dlžnej sumy ako aj skutočnosť, že dlžník bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy
pôvodným veriteľom v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, je dlžník v omeškaní so zaplatením
dlžnej sumy najneskôr od do dňa nasledujúceho po dni, kedy mal v zmysle výzvy pôvodného veriteľa
poskytnúť plnenie.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.01.2023 platobný rozkaz č.k. 37Up/1950/2020, ktorým
uložil žalovanej zaplatiť žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100
Eur od 03.06.2020 do zaplatenia. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.

3. Žalobca na výzvu súdu oznámil, že v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o

upomínacom konaní navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku.

4. Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 23.02.2023 postúpil vec Okresnému súdu Zvolen ako
súdu príslušnému na jej prejednanie.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 24.05.2023 č.k. 15NcC/8/2023 - 47 na základe
nesúhlasu Okresného súdu Zvolen rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Zvolen s postúpením veci z
Okresného súdu Banská Bystrica je dôvodný a na prejednanie sporu je s poukazom na ust. § 24 ods. 1
písm. f) CSP a uznesenie PL z. ÚS 1/2011 z 19.01.2011 (zjednocujúce stanovisko) kauzálne príslušný

Okresný súd Banská Bystrica.

6. Žalobca podaním zo dňa 07.12.2023 uviedol, že trvá na podanej žalobe, pričom súčasne zotrváva
na všetkých predchádzajúcich písomných vyjadreniach. Vzhľadom na skutočnosť, že od posledného
písomného vyjadrenia žalobcu v tomto konaní došlo v totožných prípadoch (totožný žalobca, totožný

predmet sporu len rozdielny žalovaný) k vydaniu viacerých rozhodnutí vo veci samej, žalobca
konajúcemu súdu predkladá nasledovné listinné dôkazy:
- Rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 16.3.2023, sp. zn. 4C/8/2023 + doložka právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.3.2023, sp. zn. 4C/14/2023 + doložka právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 23.5.2023, sp. zn. 5C/10/2023 + doložka právoplatnosti

- Rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 29.05.2023, sp. zn. 8C/18/2023 + doložka právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 04.09.2023, sp. zn. 8Csp/51/2023 + doložka
právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 19.06.2023 sp. zn. 15C/24/2023 + doložka právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 20.09.2023 sp. zn. 53C/22/2023 + doložka právoplatnosti

- Rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 17.08.2023 sp. zn. 18C/27/2023 + doložka právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23.06.2023 sp. zn.18C/52/2023 + doložka
právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 21.07.2023sp. zn.23C/32/2023 + doložka
právoplatnosti

- Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 25.09.2023 sp. zn.45C/27/2023 + doložka právoplatnosti
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava zo dňa 19.03.2023 sp. zn. B5-74C/23/2023 + doložka
právoplatnosti
Vyššie uvedené Okresné súdy sa stotožnili s argumentáciou žalobcu a v totožných prípadoch
zaviazali žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Poukazuje na ust. § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005

Z.z. a uvádza, že v konkurze sa uspokojujú výlučne tie pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na dlžníka. A contrario všetky pohľadávky, ktoré vznikli
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vyhlásený konkurz (inými slovami po vyhlásení konkurzu)
sa neuspokojujú v rámci konkurzného konania a nevzťahuje sa na ne oddlženie dlžníka a sú voči
dlžníkovi vymáhateľné. Uvedenou pohľadávkou je aj časť zákonnej odmeny konkurzného správcu, ktorá

pohľadávka vznikla až po vyhlásení konkurzu ustanovením pôvodného veriteľa do funkcie správcu.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica v súlade so zásadou
právnejistotyalegitímnychočakávanízakotvenouvzákladnýchzásadáchCivilnéhosporovéhoporiadku
rozhodol o predmetnej žalobe zohľadňujúc súdnu prax ostatných všeobecných a po vykonanomdokazovaní zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
súdneho konania vo výške 100%. Zároveň súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti ako aj
právneho zástupcu, nakoľko nemôžeme uviesť žiadne nové skutočnosti, boli predložené všetky listinné

dôkazy a nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Vzhľadom na výšku žalovanej sumy
(100 EUR) prihliada aj na hospodárnosť konania a záujem nenavyšovania trov konania žalobcu, resp. v
prípadeúspechuajnáhradytrovkonaniaprotistrany.Akbynapojednávaníbolisúdomaleboprotistranou
navrhnuté akékoľvek dôkazy alebo by boli predložené nové tvrdenia, ktoré sú obranou proti žalobe,
žiada, aby bolo zachované jeho právo byť oboznámený s takýmito skutočnosťami, ako aj právo vyjadriť

sa k nim.

7. Súd sa oboznámil s Uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného, Osvedčením o
registrácii pre DPH pôvodného veriteľa, faktúrou na sumu 600 €, Predžalobnou výzvou, doručenkou,
Zmluvou o postúpení pohľadávky.

8. Podľa § 166j ods. 5 ZKR, v konkurze má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z
výťažku a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Tieto nároky sa uhrádzajú
z preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu a z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho

konkurznú podstatu.

9. Podľa § 10 Vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z
pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 12a ods. 1 tej istej vyhlášky, za výkon funkcie v konaniach podľa štvrtej časti zákona
patrí správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania v
súhrnnej výške 500 eur.

11. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu bol súdom ustanovený správca v konkurze
vyhlásenom na majetok žalovanej. Z ust. § 166j ods. 5 ZKR jednoznačne vyplýva , že správca má v
konkurze nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku a paušálnu náhradu nevyhnutných výdavkov
spojených s vedením konkurzného konania. Rovnako jednoznačne toto zákonné ustanovenie stanovuje,
z čoho sa tieto nároky správcu uhrádzajú - z preddavku na úhradu paušálnej odmeny a z výťažku

zo speňaženia majetku tvoriaceho konkurznú podstatu. Výšku paušálnej odmeny správcu a náhrady
nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania upravuje ust. § 12a ods. Vyhlášky č. 665/2005
Z.z. sumou v súhrnnej výške 500Eur. Zároveň v ust. § 10 predmetná vyhláška jednoznačne stanovuje,
že odmena správcu sa v prípade, že správca je platcom DPH, zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. To
znamená, že aj paušálna odmena správcu a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením

konkurzného konania podľa štvrtej časti zákona sa rovnako zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Pokiaľ
je v konkurznej podstate majetok, ktorý je možné speňažiť, problém v interpretácii a následnej aplikácii
týchto zákonných ustanovení zrejme v praxi nie je. Problém vzniká, ak v konkurznej podstate nie je
žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok správcu na zaplatenie paušálnej odmeny
a náhrady nevyhnutných výdavkov podľa § 12a ods. 1 Vyhlášky zvýšenej o DPH, keďže preddavok

zložený Centrom právnej pomoci je len 500 eur. Správca iné prostriedky z konkurzu nemá a DPH musí
v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bez ohľadu na to
odviesť. Napriek tomu uplatnený nárok žalobcu voči dlžníkovi nemá oporu v zákone. Žalobca sa snaží
zdôvodniťexistenciusvojhonárokutým,žejehožalovanápohľadávkavzniklazákonompredpokladaným
spôsobom,

do dnešného dňa nezanikla a teda existuje a je vymáhateľná. Poukazuje na päť základných dôvodov
vzniku právnych vzťahov (záväzkov), a tvrdí, že medzi pôvodným veriteľom ( konkurzným správcom)
a žalovaným ( dlžníkom) vznikol záväzkový právny vzťah, právnym dôvodom ktorého bol zákon č.
7/2005 Z. z. ako aj súdne rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného a ustanovení
pôvodného veriteľa do funkcie správcu. Na základe týchto skutočností mal medzi nimi vzniknúť

záväzkový vzťah obsah ktorého záväzkového vzťahu - práva a povinností jednotlivých účastníkov
upravujú konkrétne zákonné ustanovenia ZKR a Vyhlášky. Týmito právami a povinnosťami na strane
správcu je poskytovať služby konkurzného správcu v zákonom stanovenej kvalite. Na druhej strane,
podľa prvej vety § 166j ods. 5 ZKR má správca nárok na paušálnu odmenu, odmenu z výťažku anáhrad nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Ustanovením do funkcie teda vzniká
správcovi priamo zo zákona (§ 166j ods. 5 ZKR ) nárok na paušálnu odmenu ( ktorej výšku upresňuje
vykonávací predpis - Vyhláška v § 12a ). Dlžník má byť teda príjemcom služby konkurznej správy,

ktorú sám inicioval návrhom na vyhlásenie konkurzu, ktorú službu vykonáva v prospech dlžníka "jeho"
správca. Žalobca subsumoval tieto vzťahy medzi správcom a dlžníkom pod ust. § 488 Občianskeho
zákonníka a uvádza, že "každý záväzkový vzťah je definovaný jeho účastníkmi (veriteľ a dlžník)
a obsahom záväzkového vzťahu (právo na plnenie -pohľadávka). V danom prípade bol pôvodným
veriteľom správca a dlžníkom žalovaný a obsahom záväzkovo-právneho vzťahu právo veriteľa na

zaplatenie zákonnej odmeny správcu. Do doby, dokiaľ záväzok dlžníka (v tomto prípade žalovaného)
nezanikne niektorým zo zákonom dovoleným a predpokladaným spôsobov, tento jeho záväzok existuje
a trvá a tomu zodpovedá právo veriteľa domáhať sa jeho splnenia súdnou cestou". S uvedeným
nemožno súhlasiť. Vzťah medzi správcom a dlžníkom v konkurznom konaní nie je záväzkovým
právnym vzťahom podľa Občianskeho zákonníka; je právnym vzťahom upraveným výlučne a komplexne
Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca správne tvrdí, že práva a povinností jednotlivých

účastníkov upravujú konkrétne zákonné ustanovenia ZKR a Vyhlášky, nie je preto zrejmé a žalobca
nevysvetlil,nazákladektoréhoustanoveniaZKRnáslednenaprávnevzťahymedzisprávcomadlžníkom
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a teda na základe čoho je možné na špecifické právne
vzťahy v konkurze aplikovať ustanovenia všeobecného právneho predpisu upravujúceho súkromné
občianskoprávne vzťahy. Občiansky zákonník ako všeobecný a základný predpis súkromného práva

upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb a ďalšie vzťahy uvedené v § 1 ods. 2 a 3
tohto zákona. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje riešenie úpadku dlžníka
speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením
jeho veriteľov spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne, ako aj hroziaci úpadok a oddlženie
fyzickej osoby. ZKR je preto špeciálnym právnym predpisom komplexne upravujúcim problematiku

úpadku fyzických a právnických osôb, spôsoby jeho riešenia a práva a povinnosti všetkých subjektov
zúčastnených v tomto procese, tj. dlžníka, správcu a veriteľov dlžníka. Obsahuje tak procesné ako
aj hmotnoprávne ustanovenia, právne vzťahy vzniknuté v tomto procese sú preto veľmi špecifické,
presahujúce rámec klasických dvojstranných záväzkov upravených Občianskym zákonníkom. ZKR
ani nepripúšťa aplikáciu ustanovení iných zákonov na konkurzné konanie okrem primeranej aplikácie

Civilného sporového poriadku ( § 196 ZKR). Medzi správcom a dlžníkom preto nevzniká záväzkový
vzťah podľa predpisov občianskeho práva ( § 488 OZ),
z ktorého by správcovi vzniklo právo na plnenie voči dlžníkovi ( pohľadávka) z titulu odmeny za výkon
správcovskej činnosti a povinnosť dlžníka splniť záväzok, tj túto odmenu správcovi uhradiť. Práva a
povinnosti účastníkov konkurzného konania a správcu sú komplexne upravené zákonom č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii a sledujú účel konkurzného konania, ktorým je speňaženie majetku
dlžníka a následné pomerné uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Správca má za týmto
účelom povinnosť vykonávať správcovskú činnosť v súlade so zákonom, s odbornou starostlivosťou,
avšak tieto povinnosti nie sú stanovené primárne vo vzťahu k dlžníkovi v zmysle dvojstranného záväzku
podľa § 488 Obč. zákonníka, ale tak voči veriteľom, ako aj konkurznému súdu ( ktorý v zmysle § 41

ZKR vykonáva dohľad nad činnosťou správcu) a vyplývajú z jeho postavenia ako takého. Rovnako
nároky správcu sú v danom zákone v spojení s vyhláškou č. 665/2005 Z.z. upravené komplexne, tj.
ich vznik, výška ako aj spôsob ich uspokojenia. Za výkon funkcie má správca nárok na odmenu,
avšak nie voči dlžníkovi, uhrádza si ju priamo, tj. bez rozhodnutia súdu o jej určení, z preddavku alebo
z výťažku zo speňaženia majetku patriaceho do konkurznej podstaty ( konkurz podľa štvrtej časti). Zo

žiadneho ustanovenia ZKR nemožno vyvodiť povinnosť dlžníka zaplatiť správcovi odmenu nad rámec
preddavku a výťažku zo speňaženia jeho majetku a teda ani právo správcu požadovať zaplatenie
odmeny od dlžníka. Súd len pre úplnosť dodáva, že pokiaľ sa už žalobca dovoláva aplikácie ustanovení
Obč. zákonníka o záväzkoch, tak aj v tomto predpise sú vzájomné práva a povinnosti strán toho-ktorého
záväzkuupravenéjednoznačne tak,žeznichjednoznačnevyplývapovinnosťdlžníka/napr.kupujúceho,

objednávateľa diela, nájomcu, atď./ zaplatiť veriteľovi /predávajúcemu, zhotoviteľovi, prenajímateľovi,
atď./ odplatu, tj. napr. kúpnu cenu, cenu diela, nájomné. Nárok správcu na zaplatenie odmeny voči
dlžníkovi však zo žiadneho ustanovenia v prvom rade ZKR nevyplýva a zo žiadneho iného zákona tiež
nie a ani nemôže. Medzi správcom a dlžníkom ako už súd uviedol vyššie, žiaden záväzkový vzťah,
ktorý by bolo možné aspoň analogicky posudzovať podľa § 488 Obč. zákonníka nevznikol, a to ani

na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ani na základe rozhodnutia konkurzného súdu o
vyhlásení konkurzu, ako tvrdí žalobca; vyhlásením konkurzu sa začína konkurz ( § 167a ods. 3 ZKR)
so všetkými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi účinkami v zmysle § 167b a nasl. ZKR, ktorý proces
je vzhľadom na jeho špecifiká komplexne upravený týmto špeciálnym právnym predpisom s výnimkouprimeranej aplikácie procesných ustanovení CSP a povinnosť dlžníka zaplatiť správcovi odmenu nikde
nestanovuje. Rovnako mylne žalobca interpretuje aj dôvodovú správu k novele zákona. č. 377/2016
Z.z.; pokiaľ totiž dôvodová správa hovorí o tom, že dlžník platí odmenu a náhradu nákladov v konaní o

oddlžení zo svojho majetku buď priamo alebo zo svojho majetku v rámci rozvrhu výťažku, tak uvedené
nie je možné interpretovať inak, ako že ju dlžník hradí prostredníctvom pôžičky poskytnutej Centrom
právnejpomocivsúlades§24ha§24izákonač.327/2005Z.z.oposkytovaníprávnejpomociosobámv
materiálnej núdzi, ktorú je Centru povinný vrátiť do troch rokov od jej poskytnutia alebo zo svojho majetku
v rámci rozvrhu výťažku. Ani dôvodová správa totiž nemôže ísť nad rámec zákona, preto jej interpretácia

tak, ako ju predkladá žalobca, nie je prípustná. Žalobca nesprávne interpretuje aj samotný konkurzný
proces, interpretuje ho v zmysle dvojstranného záväzku v zmysle občianskeho zákonníka a súd je
presvedčený,žetakrobíúčelovoscieľomkompenzovaťdiskrimináciusprávcov-platiteľovDPHkuktorej
dochádza v rámci plnenia ich povinností vyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty. Ani táto diskriminácia však nemôže mať za následok úspešné uplatňovanie
žalovaného nároku správcu priamo voči dlžníkovi. Vo vyššie uvedených súvislostiach je irelevantné, že

dlžníksáminiciovalnávrhomnavyhláseniekonkurzuvykonaniesprávcovskejčinnosti(preúčelyzákona
o DPH "služby" podliehajúcej tejto dani); správcovskú činnosť v konkrétnom konkurze vykoná správca
ustanovený súdom spôsobom stanoveným zákonom zo zoznamu správcov, tj. náhodným výberom
( § 40 ods. 1 ZKR), takto ustanoveného správcu preto nie je možné vnímať ako "jeho" ( dlžníkovho)
správcuvzmysledvojstrannéhozáväzkuspovinnosťousprávcuposkytnúťplneniesprávcovskejčinnosti

dlžníkovi a povinnosť dlžníka zaplatiť za poskytnuté plnenie odplatu. Nakoniec, princíp uhrádzania
odmeny správcu z preddavkov a z výťažku zo speňaženia majetku je v ZKR zakotvený od počiatku
jeho účinnosti, tak v konkurzných konaniach podľa druhej časti, ako aj v konaní podľa štvrtej časti, tj,
od úpravy účinnej od 01.03.2017. V konkurznej praxi sa stáva, že v konkurze nie je dostatok zdrojov
na úhradu odmeny správcu, avšak skutočnosť, že v danom prípade sa priamo predkladateľ zákona a

následne aj zákonodarca už od počiatku nevysporiadali so spôsobom uspokojenia paušálnej odmeny
podľa § 12a ods. 1 ZKR zvýšenej o DPH podľa § 10 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a uspokojili sa s právnou
úpravou, ktorá bez ďalšieho správcov - platiteľov DPH diskriminuje vo výške odmeny oproti správcom,
ktorí nie sú platiteľmi DPH, nemôže byť na ťarchu a zodpovednosť dlžníka. Na margo prvostupňových
právoplatných súdnych rozhodnutí predložených žalobcom v konaní, ktoré by mali podporiť správnosť

jeho argumentácie súd len dodáva, že boli vo väčšine prípadov rozhodnuté kauzálne nepríslušnými
súdmi a ako také ani nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ( Čl. 2 ods.
2 Základných princípov CSP v spojení s ust. § 196 ZKR).

12. Súd o nároku žalobcu rozhodol v jeho neprítomnosti, keďže žalobca s takýmto postupom súhlasil

( podanie zo dňa 07.12.2023), aj keď z jeho podania možno vyvodiť, že tak urobil podmienečne, a v
prípade, že sa spor bude vyvíjať v jeho neprospech, uplatňoval právo byť s novou obranou voči žalobe
oboznámený. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle § 179 ods. 1 CSP súd rozhoduje spravidla
na prvom pojednávaní, k čomu smeruje princíp sudcovskej koncentrácie( § 153) a povinnosti súdu
vo vzťahu ku stranám sporu v zmysle § 167 CSP. Žalobca sa svojim postupom dobrovoľne vzdal

práva vyjadriť sa či k tvrdeniam protistrany uvedeným na pojednávaní alebo reagovať na predbežné
právne posúdenie veci súdom a súd nie je povinný pre dobrovoľnú neúčasť žalobcu na pojednávaní
pojednávanie za týmto účelom odročovať. V danom prípade sa na pojednávanie nedostavila ani
žalovaná (ktorá sa ani nevyjadrila k žalobe) a súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil žiadne zákonné
prekážky pre rozhodnutie vo veci v neprítomnosti strán sporu.

13. Žalovaná bola v konaní úspešná, vznikol jej preto nárok na náhradu trov tohto konania podľa § 255
ods. 1 CSP. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli, súd jej preto právo na náhradu trov tohto konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská
Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.