Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204311
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1521204311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci navrhovateľky, manželky: A. B.,
nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpenej splnomocnenkyňou: Mgr. Andrea
Bobeková, advokátka, so sídlom Šachorová 24, Bratislava proti manželovi: C. D. B., nar. XX. E. XXXX,
trvale bytom F. A. G. X, H. I., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so
sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k mal. deťom: I. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX a J. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe bytom C., C.
XX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom

Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manžela, otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
68P/258/2021-115 zo dňa 10. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok III. a XI.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky, manželky A. B. a
jej manžela D. B., uzavreté dňa 3. augusta 2019 v Bratislave - Petržalka, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Bratislava - Petržalka, vo zväzku 26, ročník 2019, strane 173, pod por.č. 155 rozviedol;

výrokom II. zveril mal. J. B. a mal. I. B. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov,ktorísúoprávnení počassvojhovýkonutejto starostlivosti zastupovaťmaloletédetiaspravovať
ich majetok a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom III. matke aj otcovi uložil
povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. J. a mal. I. opakovane striedavo nasledovne:
otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť v párny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod
do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 16:00
hod. a v nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16:00 hod. a matka bude

zabezpečovať osobnú starostlivosť v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod do stredy
do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 16:00 hod. a v párny
kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16.00 hod. V prvý párny kalendárny týždeň v
pondelok o 16:00 hod. od právoplatnosti tohto rozsudku preberá mal. J. a mal. I. do osobnej starostlivosti
otec; výrokom IV. rozhodol, že počas školských prázdnin určených vyhláškou MŠ SR a sviatkov budú
rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. J. a mal. I. nasledovne: počas jarných prázdnin otec
v nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza jarným prázdninám od

16:00 hod do prvého školského dňa po prázdninách do 16:00 hod.; počas jarných prázdnin matka
v párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza jarným prázdninám od
16:00 hod do prvého školského dňa po prázdninách do 16:00 hod; počas veľkonočných sviatkov otec
v párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza veľkonočným sviatkomod 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných sviatkoch do 16:00 hod.;
počas veľkonočných sviatkov matka v nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa,
ktorý predchádza veľkonočným sviatkom od 16:00 hod, do prvého školského dňa nasledujúceho po

veľkonočných sviatkoch do 16:00 hod.; počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny
rok otec od posledného školského dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do 15.07. do
16:00 hod., matka od 15.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 16:00 hod., otec od 01.08. od 16:00 hod.
do 15.08. do 16:00 hod., matka od 15.08. od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho
po letných školských prázdninách do 16:00 hod.; počas letných školských prázdnin každý nepárny

kalendárny rok matka od posledného školského dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do
15.07. do 16:00 hod., otec od 15.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 16:00 hod., matka od 01.08. od 16:00
hod. do 15.08. do 16:00 hod., otec od 15.08. od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho
po letných školských prázdninách do 16:00 hod.; počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin
každý párny kalendárny rok otec od posledného dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod.
do 25.12. do 16:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roku od 16:00 hod. do prvého školského dňa

nasledujúceho po prázdninách do 16:00 hod., matka od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho
roku do 16:00 hod., počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok
matka od posledného dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a od
02.01. nasledujúceho roku od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách
do 16:00 hod., otec od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod. Výrokom V.

určil, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je predškolské a školské zariadenie, ktoré
navštevujú. Ak nie je možné deti prevziať a odovzdať v predškolskom a školskom zariadení, miestom
prevzatia a odovzdania detí je miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča. Výrokom VI. súd prvej inštancie
uložil povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o mal. I. a mal. J. , vzájomne
sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch detí a poskytovať si všetky úradné doklady

týkajúce sa detí počas osobnej starostlivosti, a to tomu rodičovi ktorý má určený styk s deťmi. Výrokom
VII. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. I. v sume 110 eur mesačne a mal. J. v sume
100 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred; výrokom VIII.
súd prvej inštancie určil, že matka mal. I. a mal. J. je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový
bonus na maloleté deti počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Výrokom IX. vo zvyšku návrh

matky zamietol; výrokom X. vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Výrokom XI. žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 23 ods.
1, 2, § 24 ods. 1, 2, § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 a 6, § 65 ods. 1, 2,
§ 75 ods. 1 z.č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a článkom 3 a 12 Dohovoru
o právach dieťaťa prijatých v New Yorku 20. novembra 1989 pod č. 104/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor

o právach dieťaťa“). Vecne dôvodil, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že vzťahy medzi
manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a neplní ani svoje funkcie. Hlavné
príčiny rozvratu manželstva sú v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života, v názorových
nezhodách na viaceré oblasti spolužitia a nevera manžela navrhovateľky. Stav medzi manželmi je
nenapraviteľný a vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov nie je nádej na obnovenie manželstva.

S rozvodom súhlasili obaja manželia. Súd prvej inštancie manželstvo rozviedol. O rodičovských právach
a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode vzhľadom na zhodné vyjadrenie rodičov
i detí rozhodol tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti, keď mal za splnené
kumulatívne všetky predpoklady a to záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, lepšiu možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti než pri výlučnej

osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov vychovávať deti, záujem oboch
rodičov o osobnú starostlivosť o maloleté. Sporným medzi rodičmi zostal rozsah a intervaly, v akom
by sa mala striedavá osobná starostlivosť realizovať a za tým účelom súd prvej inštancie zisťoval aj
názor detí priamo ich výsluchom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obaja rodičia
pracovali a doposiaľ pracujú ako zdravotní pracovníci s osobitným režimom a tomu už počas spolužitia

prispôsobovali striedanie sa v starostlivosti o deti. Išlo o striedanie detí v jednom týždni v priemere tri
dni u jedného rodiča a štyri dni u druhého, rodičia bývajú v tej istej obci vo vzdialenosti 5- 10 minút
pešo. Matka chce zotrvať na takto fungujúcej starostlivosti, otec žiada striedať v dlhších časových
intervaloch z dôvodu, aby deti nekočovali, mali stabilnejší domov a aj po konzultácii so psychológom
mal za to, že častejšie striedanie nie je v prospech detí. V konaní bolo preukázané, že celé letné

prázdniny v roku 2022 boli deti striedavo u rodičov v jednotýždňových intervaloch a následne, napriek
tomu, že rodičia sa nedohodli, otec direktívne zaviedol takéto striedanie. Súd prvej inštancie vzhľadom
na nezhodu o intervaloch striedania vypočul maloleté deti, ktoré uviedli, že majú silný pozitívny vzťah
k obom rodičom, intenzívne vnímajú komplikované vzťahy medzi rodičmi a vyjadrili sa, že týždennébývanie u jedného z nich je príliš dlho a želajú si, aby sa striedali každé tri až štyri dni. Súd pri nariadení
striedavej osobnej starostlivosti prihliadal aj na špecifické zamestnanie rodičov. Súd prvej inštancie
upravil stretávanie rodičov s deťmi špeciálne cez prázdniny a sviatky, keď obaja rodičia mali záujem

rozdeliť si tieto obdobia rovnomerne. Súd prvej inštancie určil primárne miesto preberania detí rodičmi
v škôlke či v škole a pokiaľ deti v zariadeniach nebudú, tak v mieste bydliska. Vyživovaciu povinnosť určil
otcovi a to na maloletú I. v sume 110,- eur a na maloletú J. v sume 100,- eur mesačne zohľadniac príjmy
oboch rodičov, keď príjem otca je podstatne vyšší ako príjem matky a preto považoval za spravodlivé,
aby otcovi bolo určené pomerné výživné na maloleté deti. O trovách konania rozhodol podľa § 52 z.č.

161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to len voči výroku III. podal v zákonnej lehote
odvolanie otec maloletých detí. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) a f) z.č.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku. Uviedol, že matka sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, navrhovala zveriť deti do jej výlučnej
starostlivosti a to napriek tomu, že bolo zrejmé, že o deti sa starajú obaja rodičia v režime striedavej
osobnej starostlivosti. Otec sa od začiatku snažil dospieť k dohode, avšak nastavenie matky bolo
také, že v priebehu konania opakovane menila svoj názor, vyjadrenia a argumentáciu tak, aby úprava

k maloletým deťom na čas po rozvode bola primárne v jej prospech a nie v prospech maloletých detí.
Dodal, že v záujme maloletých dcér upravil svoju pracovnú dobu, zmenil aj svoje bytový podmienky
tak, aby boli vhodnejšie pre dcéry a spravil maximum pre to, aby dcéry mali stabilný režim striedania
sa medzi rodičmi, aby nedochádzalo k častým výmenám a aby sa eliminovali bežné problémy, ktoré
toto časté striedanie spôsobovalo a to zabudnuté učebnice, veci, hračky, komplikácie pri zabezpečení

riadnej prípravy do školy, nie ideálna výmena informácií medzi rodičmi, nedostatočná predvídateľnosť
smerom k deťom a tomu, kedy budú s ktorým rodičom. Namietal, že vždy preferoval striedavú osobnú
starostlivosť,pričomfaktomje,žeodrozchodurodičovsaodetistaralivrežime,ktorýbolplnepodriadený
ich práci, teda nebolo možné jednoznačne definovať, kedy sa ktorý rodič o dcéry bude osobne starať.
Otec zameral všetku svoju aktivitu na to, aby maximálne prispôsobil svoje pracovné, osobné, bytové

podmienky stabilnému výchovnému prostrediu pre dcéry. Má za to, že je nevyhnutné, aby dcéry mali
stabilný a predvídateľný režim, pričom otec vníma, že aj aklimatizácia dcér v oboch domácnostiach
chvíľu trvá a je potrebné, aby trávili súvislejšie časové úseky s oboma rodičmi. Nemá záujem, aby medzi
rodičmi prebiehal boj ohľadne dcér, práve naopak, chce aby dcéry mali stabilné výchovné prostredie
a mohli si normálne rozvíjať zdravé vzťahy s rodičmi. Napadnuté rozhodnutie ohľadne starostlivosti

o maloleté počas bežného roka nie je na prospech maloletých dcér a ani nereflektuje skutočný stav,
v rámci ktorého rodičia a deti fungujú už niekoľko mesiacov, keď z jeho podnetu sa realizuje striedavá
osobná starostlivosť v týždňových intervaloch, čo sa udialo ešte pred letnými prázdninami. Je si vedomý,
ako sa vyjadrili maloleté pred zákonnou sudkyňou, avšak napriek tomu je reálny stav iný ako dcéry
popísali a fungujú v ňom úplne perfektne, tvrdenie dcér kopíruje vyjadrenie matky, ktorá tvrdí, že si

v inom režime nevie zariadiť svoj pracovný čas, skutočný stav je ale iný a striedanie v týždňových
intervaloch naďalej prebieha a maloleté dcéry už takto pol roka fungujú. Zopakoval, že je v záujme dcér,
aby mali stabilné prostredie a nekočovali medzi domácnosťami. Záujem dcér je pre neho najvyšším
kritériom a tomu podriadil všetko, prácu, súkromie, bývanie, a to i za cenu nižšieho príjmu. Namietal,
že pri spôsobe zverenia dieťaťa je potrebné zvážiť stabilitu výchovného prostredia, pretože pravidelná

a častá zmena prostredia v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich
najmä v kontakte s oboma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy. Časté striedanie tak,
ako ho upravil súd prvej inštancie, nie je na prospech maloletých. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil tak, že striedavá osobná starostlivosť v rámci bežného roka sa bude realizovať
tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od nedele nepárneho týždňa od

17,00 hod. do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 17,00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti od nedele párneho týždňa od 17,00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho
týždňa do 17,00 hod.

3. K odvolaniu otca, manžela sa vyjadrila matka maloletých detí, navrhovateľka, manželka, ktorá uviedla,

že rozsudok súdu prvej inštancie i napriek tomu, že súd jej návrhu nevyhovel úplne, považoval za
správny, vydaný na základe dostatočne obsiahleho dokazovania, keď konajúci súd jednotlivé dôkazy
vyhodnotil osobitne a aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom na ich základe vydal rozhodnutie, ktoré
podrobne odôvodnil. Dodala, že je pravdou, že vzhľadom k pôvodným pracovným smenám rodičovnebolo možné realizovať starostlivosť o deti inak, čo bolo dané službami, ktoré začínali a končili
striedavo. Žiadala, aby ostal stav pôvodný ako pred rozvodom, s čím manžel nesúhlasil i napriek tomu,
že takýto model bol známy a odskúšaný. Uviedla, že s týždenným striedaním nesúhlasí z dôvodu,

že obe deti a najmä mladšia dcéra vyžadujú jej častejšiu prítomnosť a nie je zvyknutá byť bez nej
dlhšiu dobu, ako i z dôvodu jej pracovných povinností formou služieb a z dôvodu, že žije s deťmi
v H. sama, čo jej neumožňuje, aby dokázala dlhodobo zabezpečiť starostlivosť o deti v čase, keď má
pracovnú službu. V prípade, ak by mala mať deti v starostlivosti celý týždeň, tak by jej kontakt s nimi
bol redukovaný na cca 10 dní v mesiaci. Rovnako nie je možné, aby mala 8-9 celodenných služieb

počas 14 kalendárnych dní, nakoľko to neumožňuje ani zákonná úprava a takáto forma nie je ani fyzicky
zvládnuteľná. V týždňovom režime striedania detí jej bráni výkon povolania, ktorý jej zabezpečuje
príjem, avšak rovnako sa vyjadrili i maloleté deti a síce, že si neželajú byť celý týždeň u otca alebo
u matky, nakoľko je im potom smutno a takáto doba je pre ne príliš dlhá. Súd prvej inštancie správne
prihliadol na to, že deti sú vo veku, kedy dokážu verbalizovať svoj názor a predstavu a snahu otca,
odvolateľa ich názor bagatelizovať alebo nebrať do úvahy považuje za nesprávnu. Odvolateľ v snahe

o nariadenie týždenného cyklu sa snaží manipulovať s faktami bez ohľadu na záujem maloletých detí.
Za predpokladu komunikácie a kooperácie rodičov deti nevnímajú ako diskomfort častejšie striedanie
domácností u otca i u matky majú zabezpečené všetky potreby, bydliská rodičov sú v blízkosti a preto
nie je problém, ak si niečo zabudnú. Dodala, že model striedania v kratších intervaloch bol zaužívaný
a fungujúci. Otcom navrhovaný týždenný cyklus pripisuje aj vplyvu jeho partnerky. Zdôraznila, že ako

zamestnaná matka nemá možnosť pri jej špecializácii, zdravotnom stave, mieste bydliska a veku detí
prispôsobovať sa požiadavkám otca, navyše proti vôli samotných detí. Uviedla, že napriek tomu, že
žiadala vyššie výživné, voči rozsudku sa neodvolala, avšak považovala by za správne a spravodlivé,
aby otec na deti prispieval vo vyššej miere. Záverom zdôraznila, že situácia v ich rodine bola veľmi
špecifická s ohľadom na zamestnanie oboch rodičov, otec pozná zamestnanie, špecializáciu i zdravotný

stav matky, preto poukazovanie na to, že on si dokázal zmeniť pracovné zameranie tak, aby bol celý
týždeň k dispozícii deťom, neznamená, že to je možné a reálne i v prípade matky. Otcom navrhovaná
forma úpravy starostlivosti by viedla k neriešiteľným komplikáciám s jej prácou, zabezpečovania odvozu
a dovozu detí do školy a škôlky, čo by mohlo viesť až k strate zamestnania. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. Otec doplnil svoje odvolanie o oznámenie aktuálneho skutkového stavu. Uviedol, že od vyhlásenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie v novembri 2022 sa rodičia o maloleté dcéry naďalej starajú v režime
striedavej osobnej starostlivosti, pričom v rámci bežného roka stále trvá stav, kedy sú maloleté deti
týždeň u otca a týždeň u matky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v intervaloch striedania sa detí

počas bežného roka nikdy nebolo realizované a rodičia sa už viac ako rok starajú o maloleté dcéry
v týždenných intervaloch. Otec má za to, že nie je v záujme maloletých detí tento režim meniť, keďže
sú na neho zvyknuté a bez problémov v tomto režime dlhodobo fungujú. Otec si nevie ani predstaviť,
že by sa ako dospelý človek presúval každé dva-tri dni medzi dvoma domácnosťami a v jednom kuse
bol zbalený v kufroch a na cestách a nikdy nie dlhodobejšie a stabilne. Dcéry majú aktuálne stabilné

prostredie u oboch rodičov a nemusia sa sťahovať a presúvať každú chvíľu. Dodal, že časový odstup od
rozhodnutia súdu prvej inštancie preukázal to, čo otec tvrdil už v rámci konania na súde prvej inštancie,
že pre maloleté dcéry je nevyhnutná stabilita výchovného prostredia a nie častá zmena prostredia,
v ktorom by mali dcéry vyrastať. Má za to, že nie je na prospech maloletých časté striedanie tak, ako ho
upravil súd prvej inštancie. Zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že deti sú v režime striedavej osobnej

starostlivosti, nie je dôvod na určenie výživného.

5. K doplneniu odvolania otca sa vyjadrila formou stanoviska navrhovateľka, matka maloletých detí.
Uviedla, že otec deklaroval spôsob, akým sa realizuje starostlivosť o deti tvrdiac, že ide o model
vyhovujúci, avšak úmyselne neuviedol, že týždňovú formu osobnej starostlivosti začal realizovať

svojvoľne, proti vôli matky a vôli detí. Stalo sa tak po ukončení letných školských prázdnin, počas
ktorých bola schopná vďaka čerpaniu dovolenky a pomoci rodiny zabezpečiť týždenný režim. O tom, že
s týmto zásadne nesúhlasí, informovala konajúci súd, pričom poukázala na systém a časovú náročnosť
jej špecializovanej práce odborného zdravotníka, sestry na JIS. Otec aj po rozhodnutí súdu pokračoval
v týždennej striedavej starostlivosti, čo trvá až do súčasnosti, tento režim týždennej starostlivosti matke

zásadne nevyhovuje. Naopak, model starostlivosti v krátkych intervaloch, ktorý bol dlhodobo zaužívaný,
sa osvedčil a fungoval. Deti sú v striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch na základe svojvôle
otca a to bez právoplatného rozhodnutia súdu. Snažila sa voči konaniu otca namietať, s čím však otec
nesúhlasil, vznikali konflikty, nevedela si zariadiť v práci veci, deti žili v neistote a v strese a v záujmeochrany detí pred hádkami s otcom bola nútená proti svojej vôli a vôli detí ustúpiť a tento režim dočasne
akceptovať. V dôsledku konania otca sú deti reálne ukrátené o jej starostlivosť počas dvoch dní a dvoch
nocí v každom cykle 14 dní, čo považuje za neprijateľné. I v praxi sa potvrdili jej obavy, keďže v čase

výkonu práce nedokáže starostlivosť o deti osobne zabezpečiť a je nútená využívať pomoc sestry
a rodičov, keď takáto záťaž je pre nich dlhodobo neúnosná. Obe dcéry navyše rastú, majú zvýšené
výchovné nároky a jej opakovaná neprítomnosť im nevyhovuje. Mesačne ide o štyri dni a štyri noci, keď
z času 14 dní, kedy má právo byť s deťmi a deti s ňou, je ukrátená o trávenie času s deťmi o štyri celé dni,
nakoľko reálne môže s nimi byť iba desať dní zo štrnásťdňového cyklu. Celý tento problém spôsobuje

výlučne otec svojou svojvôľou a neprispôsobivosťou. Nesúhlas otca s režimom, ktoré nastavil súd prvej
inštancie a ktorý v plnej miere vyhovoval deťom a bol odskúšaný, považuje iba za schválnosť, ktorou
poškodzuje predovšetkým deti. Otec si odmieta uvedomiť, že deti sú nútené v čase, kedy majú byť
s matkou, sťahovať sa z domácnosti matky do domácnosti jej rodičov a sestry. Je zrejmé, že striedanie
prostredí a ľudí, ktorí sa o deti musia starať v čase, keď je v práci, deťom vôbec nevyhovuje. Otec
vo svojom odvolaní okrem vlastného prospechu a pohodlia pri plánovaní si času s novou partnerkou

neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by deti nemohol mať v starostlivosti tak, ako to po dôkladne
vykonanom dokazovaní určil prvoinštančný súd. Poukázala i na vyjadrenie detí v rámci prvoinštančného
konania. Opakovanenavrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil,keďžejevzáujme
maloletých detí a ich právom tráviť čas so svojou matkou a je jej právom na prítomnosť a výchovu
vlastných detí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku a § 34 Civilného
sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ a f/ Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za

následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), po preskúmaní

zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že
odvolaniu otca maloletých detí nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutom výroku vo veci samej vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol o striedavej
starostlivosti rodičov o maloleté deti, najmä vo vzťahu k dobe, ktorú majú tráviť deti u každého z rodičov.

9. Podľa § 24 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby
dieťaťa.

10. Súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím i s odôvodnením rozhodnutia a s

poukazom na § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.11. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu
prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd neuznáva argumentáciu otca maloletých detí, na ktorej založil
svoje odvolacie námietky.

12. Súd prvej inštancie sa dostatočne a správne vyporiadal so všetkými argumentami otca týkajúcimi
sa doby striedania sa detí u rodičov. Odvolací súd len dodáva, že doba, ktorú trávi dieťa u každého
z rodičov, môže byť určená rôzne. Je závislá najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, školských povinností
a mimoškolských aktivít. V danej veci je veľkou výhodou, že rodičia žijú v blízkosti a je možné zachovať

kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa. Pri striedavej osobnej starostlivosti (napriek opačnému názoru
otca) je osvedčený systém striedania počas dvoch, troch dní, keďže umožňuje dieťaťu plynulý prechod
z jednej domácnosti do druhej a poskytuje i rodičom v krátkom časovom intervale absolútne spravodlivý
podiel na osobnej starostlivosti o dieťa. Dieťa je pri dodržiavaní takéhoto systému vždy dostatočný čas
s každým rodičom a to ako počas pracovného týždňa tak i počas víkendu. Pri striedaní po týždni či
dokonca dvoch už prechod dieťaťa nemusí byť plynulý, dlhšie časové obdobie mu poskytne priestor na

adaptovanie sa a následne môže cítiť krivdu z povinnosti sťahovať sa k druhému rodičovi. S ohľadom
aj na vyjadrenie maloletých detí model striedania určený v napadnutom rozsudku sa javí ako správny.
Navyše zohľadňuje i možnosti matky maloletých detí, ktoré sú čiastočne obmedzené jej povolaním,
pracovnou dobou, náročnosťou zamestnania.

13. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v časti doby striedavej osobnej
starostlivosti rodičov počas bežného roka (výrok III.) potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správny
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane uloženia vyživovacej povinnosti otcovi voči
maloletej I. 110,- eur mesačne a voči maloletej J. 100,- eur mesačne a v tejto časti poukazuje na
dostatočné, správne, logické odôvodnenie súdu prvej inštancie pojaté do odsekov 52, 53 a 54. Správne

bolo i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z
účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá
ani nárok na ich náhradu od iného účastníka (§ 52 Civilného mimosporového poriadku), je prelomené

v dvoch prípadoch (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Keďže v danej veci neboli splnené
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo § 55 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd
rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).