Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, December 3, 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203097
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6722203097.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcov 1./ A. B. C. – D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX E. F., 2./ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. B.
XXX, XXX XX G. H. B., I. J., obidvaja zastúpení Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom
Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanej K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. J. C.
XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Michal Holčík, advokát, so sídlom Námestie SNP 27, 960
01 Zvolen, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a určenie neplatnosti listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, ktorú zanechal
poručiteľ M. E., J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., B. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a ktorá

bola spísaná dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej formou Notárskej zápisnice
pod č. N 271/2015, Nz 25357/2015, NCRza 3956/2015 n i e s ú d a n é.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

IV. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 2.8.2022
domáhali toho, aby súd po vykonanom dokazovaní takto rozhodol :
„I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ M. E.,
J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., B. J. C. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a ktorá bola
spísaná dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej, formou Notárskej zápisnice pod
č. N 271/2015, Nz 25357/2015, NCRza 3956/2015, n i e s ú d a n é.

II. Listina o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ M. E., J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., B. J.
C. XXX/XX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a ktorá bola spísaná dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade JUDr.
Jany Hričovskej, formou Notárskej zápisnice pod č. N 271/2015, Nz 25357/2015, NCRza 3956/2015, j
e n e p l a t n á.
III. Žalobcom p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.“
Žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej žalobe okrem iného uviedli, že Okresný súd Zvolen poverením zo

dňa 04.08.2021 poveril notára JUDr. Kristínu Štefánikovú so sídlom Notárskeho úradu Študentská 32,
960 01 Zvolen ako súdneho komisára, aby vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi M. E., J. E.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B. J. C. XXX/XX, XXX XX L., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX konal
a rozhodoval.DňaXX.XX.XXXXsaunotárkyuskutočnilopojednávanie,naktoromnotárkaoboznámilaprítomných,že:
- ,,Poručiteľ zomrel zo zanechaním závetu spísaného dňa 12.05.2008 v Notárskom úrade JUDr. Jany
Hričovskej, formou Notárskej zápisnice pod č. N 154/2008, Nz 19568/2008, NCRza 2514/2008, ktorý

byt vo L., H. N. B. J. C. XXX/XX, s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu,
príslušenstve a pozemkoch, zanechal svojím deťom A. E. a B. D. v zákonných podieloch. Zároveň si
poručiteľ prial, aby dedičia zabezpečili manželke K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., B. J. C. XXX/XX
právozodpovedajúcevecnémubremenu,spočívajúcevdoživotnombývaníaužívanípredmetnéhobytu,
vrátane kompletného bytového zariadenia na riadne každodenné bývanie a užívanie.

- Poručiteľ spísal závet a listinu o vydedení dňa XX.XX.XXXX v Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej,
formou Notárskej zápisnice pod č. N 271/2015, Nz 25357/2015, NCR za 3956/2015, ktorým vydedil v
celom rozsahu svoju dcéru B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. a aj jej potomkov, v zmysle § 469 ods.
1 písm. a), b) OZ. Zároveň celý svoj majetok, ktorý ku dňu svojej smrti vlastnil zanechal svojej manželke
K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., B. J. C. XXX/XX v celosti.“

OkresnýsúdZvolenprostredníctvomnotárkyJUDr.KristínyŠtefánikovejvydaldňa30.6.2022Uznesenie
č.k. 15D/111/2021-85, Dnot 189/2021, ktorým takto rozhodol:
„Súd u k l a d á A. B. C. - D., J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, právne zastúpená Mgr. et
Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, aby v lehote do
jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto uznesenia podala žalobu o určenie, že v listine o vydedení,

ktorú zanechal poručiteľ M. E., J. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L., B. J. C. XXX/XX, ktorý
zomrel XX.XX.XXXX, dôvody na vydedenie nie sú dané, a aby o podaní tejto žaloby bezodkladne
informovala povereného notára - súdneho komisára JUDr. Kristínu Štefánikovú, so sídlom Notárskeho
úradu Študentská 32, Zvolen.“
Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené dňa 6.7.2022.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podali v lehote určenej notárkou túto žalobu a žiadali, aby súd
po vykonanom dokazovaní na nariadenom pojednávaní určil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení,
ktorú zanechal poručiteľ, nie sú dané.
K nenaplneniu zákonných dôvodov vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho
zákonníka, tak k tomu uviedli, že v listine o vydedení poručiteľ uviedol:

,,Týmto vydeďujem v celom rozsahu svoju dcéru B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. S dcérou
neudržiavam žiadny kontakt, nakoľko keď som sa oženil v roku XXXX druhýkrát, tak mi povedala, že
ma viacej nenavštívi a od vtedy nemá o mňa žiadny záujem, keď som bol vážne onkologicky chorý, tak
ma navštívila 1 x nachvíľu. Vzhľadom na môj zdravotný stav mám obavu, že by v mne patriacom byte
nenechala dožiť moju manželku. Neudržiavame spolu žiadny kontakt, veľmi zriedkavo mi telefonicky

zavolá, ale odmieta sa so mnou telefonicky stretnúť, a preto som sa rozhodol, že ju v zmysle § 469 ods.
1 písm. a, b O.Z. vydeďujem z celého môjho majetku. Toto vydedenie sa vzťahuje aj na jej potomkov.“
V ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka je upravený inštitút vydedenia ako možnosť vylúčenia
z dedenia toho, kto by za iných okolností dedil, aj keby na neho nebolo pamätaná v závete. Vydedenie
s teda týka iba neopomenuteľných dedičov uvedených v ust. § 479 OZ, pričom nevyhnutnou obsahovou

náležitosťou tohto prejavu vôle poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Výpočet dôvodov
spôsobilých na vydedenie je taxatívne vymedzený ustanovením § 469a ods.1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z obsahu listiny o vydedení, poručiteľ ňou vydeďuje v celom rozsahu žalobkyňu v 1. rade
s tým, že toto vydedenie sa vzťahuje aj na jej potomkov, pričom ako dôvod vydedenia označuje dôvod
v zmysle § 469 ods. 1 písm. a. b OZ. Je nutné poukázať na to, že poručiteľ v listine o vydedení odkázal

na také ustanovenie OZ, s ktorým OZ nespája účinky vydedenia, keďže ustanovenie § 469 nezakotvuje
inštitút vydedenia, ale je v ňom zakotvená dedičská nespôsobilosť. Inštitút dedičskej nespôsobilosti je
pritom v OZ zakotvený v ustanovení § 469 nielen v súčasnosti, ale bol pod týmto ustanovením zakotvený
aj dňa XX.XX.XXXX, kedy mal poručiteľ listinu o vydedení spísať.
Aktedaporučiteľvlistineovydedenípristúpilkvydedeniužalobkynev1.radeajejpotomkovspoukazom

na ustanovenie § 469 OZ a nie na ustanovenie 469a OZ, je potom nutné konštatovať, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky vydedenia žalobkyne v 1. rade a jej potomkov.
Z ustanovení § 469a ods.1 písm. a) a písm. b) OZ vyplýva, že poručiteľ môže svojho potomka platne
vydediť iba v tom prípade, ak
- potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe

alebo v iných závažných prípadoch,
- potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Podľa žalobcov žiaden z uvedených dôvodov vydedenia však v danom prípade nie je daný. Zastávajúc
uvedený názor žalobkyňa v 1. rade v žalobe uviedla, že s poručiteľom mala počas jeho životavybudovaný kvalitný vzťah. S poručiteľom ako jej otcom a jej matkou počas detstva bývali na ul. C. vo L..
V roku XXXX sa rodičia rozviedli, pričom žalobkyňa v 1. rade bola rozhodnutím súdu zverená do osobnej
starostlivosti matky, s ktorou bývali v byte na sídlisku L. vo L.. je však nutné poznamenať, že aj po

rozvode manželstva ostali rodičia dobrými priateľmi, na kamarátskej báze sa stretávali, pričom tento ich
pozitívny vzťah prispel k tomu, že aj vzťah žalobkyne v 1. rade s poručiteľom sa napriek rozvodu rodičov
vyvíjal pozitívne, naďalej si boli blízki, ich vzťah sa stále rozvíjal, vzájomne si pomáhali a podporovali
sa. V dospelosti potom ako sa žalobkyňa v 1. rade vydala, sa síce na istý čas presťahovala zo L. do
J. O., kde bývala X roky a neskôr cca pol roka bývala aj v G. G.. V roku XXXX sa však opäť vrátila žiť

späť do L., nakoľko chcela byť obom svojim rodičom nablízku. V období rokov XXXX – XXXX bývala
na ul. P. vo L.. V tomto období s poručiteľom pravidelne sa stretávali a mali výborný vzťah. aj tento fakt
dozaista poručiteľa viedol k rozhodnutiu spísať dňa XX.X.XXXX závet, ktorým byt vo svojom výlučnom
vlastníctve, nachádzajúci sa na N. B. J. XXX/XX vo L. zanechal žalobkyni v 1. rade a jej bratovi A. E..
V uvedenom období sa s otcom stretávali na rôznych miestach, na ktorých si stretnutie vopred vzájomne
dohodli. Často sa stretávali napríklad vo vinárni na námestí vo L., keďže mali spoločnú záľubu v dobrom

víne. Tiež sa zvykli stretávať aj v poručiteľovom byte na N. B. J. C. XXX/XX Q. L.. Ich osobné stretnutia
boliuskutočňovanéspravidla2-3kráttýždenne.NemohlivynechaťanivianočnétrhynanámestívoL.,na
ktorých sa stretávali každoročne. Na viacerých stretnutiach boli spolu s nimi aj tretie osoby, ktoré vedia
dosvedčiť, že s otcom sa často stretávala, zaujímala sa o neho, o jeho zdravotný stav a jeho potreby
a že ich vzťah bol výborný. Medzi tieto osoby možno zaradiť napr. poručiteľových kamarátov, ktorí sa

zúčastnili na niektorých ich stretnutiach. Rovnako sa na jej stretnutiach s otcom sa často zúčastňovali
aj jej deti (t. j. poručiteľove vnúčatá), s ktorými jej poručiteľ zvykol aj pomáhať a to formou dohľadu nad
nimi v čase, keď potrebovala niečo vybaviť.
Z predmetného obdobia môže spomenúť, že poručiteľa v roku 2008 pozvala na jej promócie, ktorými
slávnostne zavŕšila svoje vysokoškolské štúdium. Pozvanie poručiteľ prijal a na jej promóciách sa

osobne zúčastnil.
V roku XXXX sa presťahovala do obce E. F. v okrese R. H. S.. Ani táto skutočnosť však ich vzťah
s poručiteľom nenaštrbila. V roku XXXX totiž ešte stále pracovala vo L., kde za prácou každodenne
dochádzala a teda stretávali sa najmä po práci. Taktiež sa stávalo, že ju poručiteľ prišiel navštíviť priamo
na jej pracovisko.

V roku XXXX poručiteľ sa dožil XX rokov a toto významné životné jubileum sa rozhodol osláviť v kruhu
rodiny, pričom neopomenul pozvať ani žalobkyňu v 1. rade a celú jej rodinu. Oslava narodenín sa konala
dňa XX.X.XXXX v penzióne T., nachádzajúcom sa neďaleko centra mesta L.. Poručiteľovi zakúpila dar,
ktorému sa veľmi potešil. Na tejto oslave vznikli fotografie, ktoré sú založené v spise.
V dôsledku jej presťahovania sa do obce E. F., vzdialenej 35 kilometrov od mesta L. v ďalšom období

zákonite a logicky poklesol počet ich osobných stretnutí s poručiteľom, avšak nižšiu početnosť osobných
stretnutí si vynahradzovali telefonickou formou komunikácie. Navzájom si zvykli telefonovať i na meniny
a narodeniny, s prianím všetkého dobrého. Jej prvý novoročný telefonát (na Silvestra, resp. na Nový rok)
vždy patril poručiteľovi, ktorému vždy ako prvému zaželala šťastný a úspešný Nový rok. V roku XXXX
ich rodina pozvala poručiteľa na významnú udalosť v ich rodine, ktorou bola svadba jej najstaršieho

syna. Na svadbu pozvali poručiteľa a aj jeho manželku, t.j. žalovanú. Na svadbu však poručiteľ neprišiel
s odôvodnením, že sa musí starať o žalovanú, ktorá bola v tom čase vážne chorá.
V roku XXXX v čase poručiteľových menín bola so svojim súčasným manželom na dovolenke v B.. Ani
tam na otcov sviatok nezabudla a poslala mu z B. na Slovensko pohľadnicu, v ktorej mu okrem iného
zaželala všetko najlepšie k jeho sviatku. V roku XXXX poručiteľa osobne navštívila aj v jeho byte na N.

B. J. C. XXX/XX Q. L., kde mu prišla osobne zablahoželať k narodeninám, ku ktorým mu podarovala
fľašu červeného vína.
K veci žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že nikdy poručiteľovi počas jeho života nepovedala, ani nijak
mu nenaznačila, že ho viac nenavštívi, z dôvodu, že sa oženil s inou ženou. Vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti je pre žalobcov nepochopiteľné z akého dôvodu poručiteľ v listine o

vydedení uviedol také tvrdenia aké uviedol. Žalobcovia tvrdili, že vyššie citované tvrdenia poručiteľa
sa nezakladajú na pravde. Napádali platnosť listiny o vydedení z dôvodu obsiahnutého v ustanovení
§ 38 OZ, teda z dôvodu, že poručiteľ v čase spísania listiny o vydedení nemusel byť z dôvodu jeho
zdravotného stavu plne spôsobilý na právne úkony, resp. mohol konať v duševnej poruche. Nie je
vylúčené, že v čase spísania listiny o vydedení trpel poručiteľ zdravotnými problémami, ktoré mohli mať

vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony a ktoré zhoršovali jeho duševnú spôsobilosť. Keďže však
lekárskou dokumentáciou poručiteľa nedisponujú, navrhli, aby táto bola do konania zabezpečená, a to
či už prostredníctvom jej predloženia žalovanou alebo dotazom súdu na ošetrujúceho lekára poručiteľa.Ďalej navrhli, aby potom, ako súd bude mať k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľa
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a
znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, ohľadne posúdenia duševného stavu

poručiteľa, so zreteľom na jeho duševné a úsudkové (vôľové) schopnosti, a to najmä nie však výlučne
v čase spísania listiny o vydedení.
Ďalej namietali platnosť listiny o vydedení aj z dôvodu obsiahnutom v § 37 OZ, teda z dôvodu, že právny
úkon nemusel byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Taktiež namietali platnosť listiny o
vydedení aj z dôvodu obsiahnutom v ustanovení § 39 OZ, teda z dôvodu, že poručiteľ mohol pri spísaní

listiny o vydedení konať v rozpore s dobrými mravmi. Napokon namietali platnosť listiny o vydedení
aj z dôvodu obsiahnutom v § 39a OZ, teda z dôvodu, že určitá osoba (resp. osoby) mohla poručiteľa
k spísaniu listiny o vydedení negatívne motivovať, a to tým spôsobom, že mohla zneužiť poručiteľovu
tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť, rozrušenie či dôverčivosť. Výrazný vplyv žalovanej na poručiteľa bol zrejmý aj z
toho, že žalovaná neposkytovala poručiteľovi voľnosť pri jej stretnutiach s poručiteľom. Žalovaná im

nedávala možnosť porozprávať sa v súkromí, t.j. bez jej prítomnosti. Nikdy ich nenechala samých, vždy
chcela počúvať o čom sa rozprávajú. Už z tohto jej konania samého o sebe sa dá jasne vydedukovať,
že mala na poručiteľa významný názorový vplyv v smere jeho rozhodovania a konania.
Žalobcoviatedavžalobetvrdili,žetvrdeniaporučiteľauvedenévlistineovydedeníniejemožnépodradiť
pod zákonné dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ. Z tvrdení poručiteľa

nevyplýva, že by poručiteľ potreboval pomoc v chorobe alebo v starobe a že by mu žalobkyňa v 1.
rade túto pomoc odmietla poskytnúť. V tejto súvislosti uviedla, že poručiteľ bol po zdravotnej i finančnej
stránke sebestačný, a to aj v čase spísania listiny o vydedení v roku XXXX. V čase spísania listiny o
vydedení bol aj pri chôdzi sebestačný (t. j. nebol imobilný ležiaci pacient), vďaka čomu napr. dokázal
samostatne obstarávať aj väčšie nákupy do domácnosti. Dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení

sú neurčité, pretože chýba ich časová a vecná konkretizácia. Poručiteľ neuviedol akú konkrétnu pomoc v
ťaživej situácii potreboval, či a z akého konkrétneho dôvodu mu žalobkyňa v 1. rade odmietla poskytnúť
pomoc a kedy konkrétne (a za akých okolností) k tomu došlo. Z tvrdení poručiteľa vôbec nevyplýva, že
by žalobkyňu v 1. rade niekedy (a ak áno kedy) žiadal o pomoc, ako ani to, že by žalobkyňa v 1. rade
požadovanú pomoc odmietla poskytnúť. Poručiteľ v listine o vydedení vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade

uviedol, že ,,vzhľadom na jeho zdravotný stav má obavu, že by v jemu patriacom byte nenechala dožiť
jeho manželku“, toto tvrdenie však už bližšie vôbec nekonkretizuje, keď neuvádza z akých konkrétnych
skutočností vyplývala jeho obava, že by žalobkyňa v 1. rade v prípade nadobudnutia vlastníctva k bytu
vo vlastníctve poručiteľa, nenechala žalovanú v byte dožiť.
Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné vždy skúmať v čase spísania listiny o vydedení, v danom

prípade ku dňu XX.XX.XXXX, pričom k tomuto dňu nie je preukázané, že by existovali dôvody vydedenia
uvedené v listine o vydedení. Navyše tieto dôvody neboli v listine o vydedení uvedené úplne konkrétne.
Skutkové okolnosti daného prípadu nenapĺňajú zákonný dôvod vydedenia podľa § 469a, ods. 1 písm.
a), b) OZ ani preto, že sám poručiteľ nejavil záujem viesť rozhovory o chorobe, takýmto rozhovorom sa
výslovne vyhýbal. Ak žalobkyňa v 1. rade takúto tému rozhovoru pred poručiteľom otvorila a chcela

sa s ním rozprávať o jeho zdravotných problémoch, poručiteľ to odmietal, nechcel viesť rozhovory o
chorobách, čo ona rešpektovala. Žalobkyňa v 1. rade bola tiež toho názoru, že pri prejavovaní záujmu a
možnosti poskytovania pomoci poručiteľovi je potrebné zohľadniť aj fakt, že žalobkyňa v 1. rade bývala
od roku XXXX v obci E. F. vzdialenej 35 kilometrov od L., v ktorom býval poručiteľ, a teda objektívne
ani nemala možnosť byť s poručiteľom pravidelne a poskytovať mu (prípadnú) bezodkladnú pomoc.

Uvedené napokon nebolo ani potrebné, keďže poručiteľ zdieľal spoločnú domácnosť so žalovanou, t.
j. nežil sám a nebol výslovne odkázaný na pomoc druhých, a už vôbec nie len na pomoc žalobkyne
v 1. rade.
Ako už k veci uviedli v danom prípade prípadná pomoc (manželská pomoc) bola poručiteľovi
poskytovaná zo strany žalovanej, ako osoby žijúcej s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v dôsledku

čoho sa poručiteľ s požiadavkou o pomoc na iné osoby ani neobracal.
Na základe vyššie uvedeného žiadali žalobcovia rozhodnúť tak, ako je uvedené vyššie.

2. Žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila k predmetnej žalobe a vo
svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedla, že tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade o neexistencii

dôvodov vydedenia a neplatnosti listiny o vydedení v celom rozsahu popiera z dôvodov uvedených
v tomto vyjadrení:
„ Žalovaná na ozrejmenie situácie tiež uvádza, že sa so žalobcami v rámci zachovania korektnosti
vzťahov v rodine (bez toho, aby uznávala ich nároky) pokúsila mimosúdne dohodnúť tak, že by žalobcom1. a 2. vyplatila sumu približne pripadajúcu na ich tvrdené zákonné dedičské podiely (a to i s prihliadnutím
na prípadnú žalobcami 1. a 2. tvrdenú neplatnosť listiny o vydedení; nie však závetu). Žalobcovia 1. a
2. s návrhom žalovanej nesúhlasili.

Dôkaz: emailová komunikácia strán sporu
Žalovaná na ozrejmenie situácie tiež uvádza, že sa so žalobcami pokúsila mimosúdne dohodnúť tak, že
by žalobcom 1. a 2. vyplatila sumu približne pripadajúcu na ich tvrdené zákonné dedičské podiely (a to
i s prihliadnutím na prípadnú žalobcami 1. a 2. tvrdenú neplatnosť listiny o vydedení; nie však závetu).
Žalobcovia 1. a 2. s návrhom žalovanej nesúhlasili

Je nesporné, že v prípade poručiteľa existujú dva závety, ktoré boli poručiteľom vyhotovené z dôvodu, že
poručiteľ chcel žalovanej zabezpečiť doživotné bývanie. Prvý závet bol spísaný po svadbe so žalovanou
a to práve preto, že žalobkyňa 1. nevedela zmieriť sa s uzatvorením manželstva medzi poručiteľom a
žalovanou. Dôkazom o postoji žalobkyne 1. k svadbe poručiteľa a žalovanej bola aj neúčasť žalobkyne
1. na ich svadobnom obrade. O nie priateľskom vzťahu žalobkyne 1. k žalovanej vedeli a vedia členovia
rodiny a bližší priatelia. To, že medzi žalobkyňou 1. a žalovanou nedošlo k priamym konfliktom bolo

vďaka žalovanej, ktorá je mierumilovnej a zdržanlivej povahy. Žalobkyňa1. podľa žalovanej mala a má
nie dobré vzťahy s viacerými členmi rodiny, dokonca dlhú dobu neudržiavala styk resp. kontakt ani s
vlastným bratom. Žalobkyňa 1. väčšinou svojich blízkych oslovila len vtedy, keď niečo, prípadne niekoho
pomoc potrebovala.
Poručiteľ so žalovanou mali naozaj pevný vzťah, čo dokazuje, že sa jeden o druhého vedeli a

chceli postarať. Keď bola žalovaná v roku 2013 vážne chorá, bol to práve poručiteľ, ktorý sa o
žalovanú príkladne staral, aj napriek tomu, že v tom čase jej bola navrhovaná ústavná starostlivosť. Aj
zásluhou poručiteľa sa žalovaná napokon úplne vyliečila. Neskôr, keď ochorel poručiteľ, žalovaná mu
poskytla príkladnú starostlivosť. Aj napriek tomu, že aj poručiteľovi bola v posledných mesiacoch života
navrhovanáústavnáliečba,žalovanátakneurobila.Staralasaoporučiteľasláskou,hocitobolonáročné

obdobie pre celú rodinu. Žalobkyňa píše aký dobrý vzťah mala s poručiteľom, ako ho ona navštevovala
(ak súd berie navštevovanie 2x do roka tak áno, nie však každý rok sa jej to podarilo).
Podľa žalovanej mal poručiteľ svoju dcéru – žalobkyňu 1. veľmi rád do poslednej chvíle. Veľmi ho trápilo,
žesažalobkyni1.nepodarilovybudovaťvzťahkjehomanželke–žalovanej,ajnapriektomu,žežalovaná
vytvárala všetky predpoklady pre dobrý vzťah, čo môžu potvrdiť aj členovia rodiny zo strany poručiteľa.

Závet, spísaný v roku XXXX, bol však spísaný na základe nefunkčného vzťahu žalobkyne 1. k
samotnému poručiteľovi. Návštevy žalobkyne 1. resp. akýkoľvek jej kontakt s poručiteľom by sa od
roku XXXX do spísania závetu v roku XXXX dal zrátať na jednej ruke. Poručiteľ vážne ochorel a chcel
žalovanej ako svojej manželke zabezpečiť nejakým spôsobom bývanie. Napriek tomu, že mal svoju
dcéru veľmi rád, dobre ju poznal a práve preto sa rozhodol pre spísanie nového závetu, napádaného

žalobcami 1. a 2. touto žalobou. Spísanie závetu pred notárom zrejme poručiteľ považoval za bezpečný
krok, bolo to jeho rozhodnutie; pri spisovaní závetu bol prítomný iba notár, ktorý poručiteľa žiadnym
spôsobom neovplyvňoval a asi by s ním nespísal zápisnicu o úkone, ak by mal pochybnosti o jeho
spôsobilosti resp. zdravotnom stave. To, že notár urobil písaciu chybu a nedopatrením odkázal na ust.
§ 469 ods. 1 OZ (hoci správne malo byť § 469a ods. 1 OZ) ešte listinu o vydedení neplatnou nerobí.

V listine o vydedení poručiteľ uviedol, z akých dôvodov k vydedeniu žalobkyne 1. pristúpil, poukázal na
konkrétne (ne)konanie žalobkyne 1., ktoré podľa neho napĺňalo znaky vydedenia. Žalovaná tento prejav
vôle poručiteľa rešpektuje.
K jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalobcov 1. a 2 žalovaná uvádza, že to, že sa žalobkyňa v roku
XXXX vrátila žiť do L., aby bola nablízku svojim rodičom nie je tak úplne pravda. Možno by mohla

spomenúť aspoň jednu situáciu, kedy od tohto obdobia pomohla svojmu ocovi – poručiteľovi; skôr
potrebovala jeho pomoc žalobkyňa 1. ako táto sama uvádza v žalobe. Žalobkyne nepopiera, že sa
žalobkyňa 1. poručiteľom v minulosti stretávala a tak ako sama uvádza, výhradne sa stretávali pri víne.
Žalobkyňa sa však už vtedy s poručiteľom nestretávala pri udalostiach, pri ktorých by to bolo normálne
– nenavštevovala poručiteľa na narodeniny ani na Vianoce. K oslave XX. narodenín poručiteľa (v roku

XXXX) žalovaná uvádza, že je prirodzené, že pri významnom životnom jubileu poručiteľ pozval celú
rodinu, svoje deti, v tom čase novú priateľku svojho syna a aj jeho exmanželku. Mimo významných jubileí
ho však žalobkyňa na narodeniny, ani inokedy, nenavštevovala. Neúčasť poručiteľa na svadbe vnuka –
ako sama žalobkyňa 1. uvádza, bola spôsobená tým, že sa v tom čase poručiteľ staral o svoju v tom
čase vážne chorú manželku – žalovanú. Žalobkyňa by však mohla poskytnúť vysvetlenie jej neúčasti na

významnej udalosti poručiteľa v roku XXXX, ktorou bola svadba poručiteľa a žalovanej; tiež sa konala
vo L. (v tom čase žalobkyňa bývala vo L.).
Vo vzťahu k pohľadnici z B. (podľa žalovanej sa žalobkyňa 1. chcela skôr pochváliť) a telefonátu na
Silvestra žalovaná uvádza, že toto nepovažuje za prejav záujmu; vedela by si žalobkyňa 1. v tejtosúvislosti spomenúť aj na jej ostatné návštevy (mimo narodenín) a darčeky na narodeniny (okrem tých
v roku XXXX a XXXX)?
Poručiteľ sám v závete i listine o vydedení vyjadril, že mu bolo povedané, že ho žalobkyňa 1. viac

nenavštívi, ak sa ožení so žalovanou – k tomuto žalovaná vyjadriť nevie; pravdepodobne to bol rozhovor
medzi poručiteľom a žalobkyňou 1. a žalovaná nebola jeho účastníkom.
Tvrdenia žalobcov 1. a 2. že poručiteľ mohol v čase vyhotovenia závetu a listiny o vydedení trpieť
zdravotnými problémami, ktoré mohli mať vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony – v roku XXXX bol
už síce poručiteľ chorý, no nemal vôbec žiadne problémy mentálneho charakteru – považuje žalovaná

za absurdné a nenáležité; dokonca hanobiace pamiatku poručiteľa.
Poručiteľ bol po zdravotnej i finančnej stránke sebestačný, a to aj v čase spísania závetu a listiny o
vydedení v roku XXXX.
K „ovplyvňovaniu“ poručiteľa nejakou osobou (žalobcovia 1. a 2. zrejme majú na mysli žalovanú)
žalovaná uvádza, že je podľa nej nenáležité a zvláštne, že na začiatku svojej žaloby žalobkyňa 1. píše
o dobrom vzťahu s otcom, o budovaní vzťahu, a u žalovanej takýto istý, možno i vrúcnejší vzťah hodnotí

ako „zištný“.
Žalovaná odmieta tvrdenie žalobkyne 1., že žalovaná nedávala priestor, aby bola žalobkyňa 1. so svojím
otcom – poručiteľom sama. Žalovaná a poručiteľ bývali v spoločnej domácnosti. Ak príde niekto niekoho
navštíviť, neočakáva sa, že domáci (v tomto prípade žalovaná) odíde. Ak sa žalobkyňa 1. s chcela s
poručiteľom v súkromí porozprávať, mala ho osloviť s prosbou o rozhovor osamote. Žalovaná dodáva,

že mnohokrát sa žalobkyňa 1. s poručiteľom stretla bez jej prítomnosti (žalovaná pracovala až do večera
a viackrát sa stalo, že po príchode z práce žalobkyňa bola u poručiteľa v byte) – žalovaná tým má na
mysli obdobie pred rokom XXXX, kedy sa ešte, „pri víne“ ako spomína aj žalobkyňa 1. táto stýkala s
poručiteľom častejšie. Keď žalovaná neskôr zostala na starobnom dôchodku, návštevy sa pomaly začali
presúvať mimo bytu, no nie z dôvodu, že by si to priala žalovaná. Žalobkyňa 1. zrejme chcela návštevy/

čas tráviť len s poručiteľom a žalovaná tomuto styku žiadnym spôsobom nebránila.
K tomu, či poručiteľ potreboval pomoc resp. žiadal o pomoc žalovaná uvádza, že ak má podľa nej rodič
onkologickéochorenie,ktorésapostupnerozviniedofázy,kedyužaniliečbaniejemožná,detinezvyknú
čakať, kým sú požiadané o pomoc. Túto skutočnosť resp. nezáujem žalobkyne 1. uviedol poručiteľ ako
jeden z dôvodov jej vydedenia; veľmi ho nezáujem žalobkyne 1. trápil. Starostlivosť o poručiteľa tak

zostávala iba na žalovanej, ktorá sa o poručiteľa v jeho chorobe príkladne starala, čo dokazuje, že hoci
mu lekári v roku 2019 dávali iba niekoľko mesiacov života, napokon žil ďalšie dva roky. Po celý čas ho
k lekárom a na všetky vyšetrenia doprevádzala práve žalovaná; žalobkyňa 1. sa v tejto náročnej fáze
života poručiteľa nevyskytovala, pričom v roku XXXX už bol poručiteľ odkázaný na pomoc.
Nie je preto ani tvrdenie žalobkyne 1. (a poručiteľ túto skutočnosť výslovne uvádza v listine o vydedení),

že by sa žalobkyňa 1. vážne resp. vôbec nejako zaujímala o poručiteľov zdravotný stav. Poručiteľ
nemal problém hovoriť o svojom zdravotnom stave – často sa o priebehu choroby rozprával, napr. aj s
vnúčatami žalovanej. Je teda nelogické, že by sa o tom nerozprával poručiteľ so svojou dcérou, ak by
o takýto druh rozhovoru resp. o poručiteľa ako takého prejavila aspoň záujem. Ohľadne zdravotného
stavu mohla osloviť aj žalovanú, práve žalovaná vedela o jeho zdravotnom stave najviac; nestalo sa tak.

Žalobkyňa 1. uvádza, že vlastne ani nemala dôvod poskytovať poručiteľovi pomoc, keďže žil so
žalovanou. Je teda zrejmé, že žalobkyňa 1. vedela, že poručiteľ potrebuje pomoc, no neposkytla
mu ju, pretože sa pravdepodobne spoliehala, že sa o poručiteľa postará žalovaná. Tento argument
žalobkyne 1. vyznieva o to absurdnejšie, že žalobkyňa 1. žila len 35 km od L., čo v prípade ochoty
pomôcť vlastnému smrteľne chorému otcovi nie je neprekonateľná vzdialenosť, ktorá by znemožňovala

poskytnutie akejkoľvek pomoci; hoc aspoň morálnej podpory, častejších návštev, proste čokoľvek, čo
urobí chorému človeku život znesiteľnejším, čo bude možné považovať aspoň za nejakú formu pomoci
v chorobe resp. starobe.
Je pravdou, že žalobkyňa 1. tesne pred smrťou „náhodne“ navštívila poručiteľa spoločne s priateľkou
zosnulého brata A., ktorá chcela poručiteľa vidieť (býva v I.). Návšteva bola krátka a žalobkyňa 1. viac

poručiteľa nekontaktovala; a to i napriek tomu, že v tom čase sa už na poručiteľovi prejavovali dôsledky
smrteľného ochorenia.
Žalovaná potrebuje za potrebné ešte uviesť, že žalovaná hneď po oznámení lekára o veľmi zlom
stave poručiteľa (mali sa prísť rodinní príslušníci s ním rozlúčiť) dňa XX.XX.XXXX (sobota) okolo 10:30
telefonicky kontaktovala žalobkyňu 1., aby táto prišla (osobne pri tom rozhovore bola dcéra žalovanej,

pani M. C.). Žalobkyňa 1. však na prekvapenie i zdesenie požiadala žalovanú, že ak sa poručiteľovi
pohorší, aby jej ešte raz zavolala. Žalovaná jej odpovedala, že je tu poručiteľov koniec. Žalobkyňa 1.
napriek vzdialenosti jej bydliska 35 km od L. nepovažovala za potrebné prísť a dostavila sa až dňaXX.XX.XXXX okolo 16:30 hod.. Následne na to poručiteľ zomrel. Asi takto javila žalobkyňa 1. záujem o
poručiteľa; deti žalobkyne 1. neprišli vôbec a to bývajú vo L..
Na druhý deň po pohrebe žalobkyňa 1. telefonicky oslovila žalovanú, či si môže prísť po zbierku do kože

zviazaných časopisov Roháč, aby mala po poručiteľovi pamiatku. Poručiteľ bol vášnivým zberateľom
časopisu Roháč a žalovaná súhlasila. Do dnešného dňa si však žalobkyňa 1. po zbierku neprišla.
Je podľa žalovanej smutné, že žalobcami 1. a 2 je napádaná posledná vôľu poručiteľa prejavená pred
notárom. Tak, ako sa teraz žalobkyňa 1. domáha po smrti poručiteľa svojich práv, tak mala podľa
žalovanej odhodlane „bojovať“ o stretávanie sa poručiteľom za jeho života, byť mu oporou resp. mu byť

aspoň na blízku. Rovnako mala žalobkyňa za života poručiteľa „bojovať“ o informácie o jeho zdravotnom
stave,prejavovaťsaakopotomokporučiteľa,priktorombynevzniklidôvodynajehovydedenie.Rovnako
mala žalobkyňa 1. „bojovať“ pri vybavovaní ošetrenia, špecialistov, odborníkov. Kde boli celú dobu
vnúčatá poručiteľa, napr. i deti žalobkyne 1.? Nekopírovali náhodou správanie žalobkyne 1. ako svojej
matky? Ako jeden zo svedkov je navrhovaný vnuk U. – čo chce svedčiť človek, ktorý za posledné roky
poručiteľa nenavštevoval (mysliac tým obdobie od roku XXXX)? Nielenže posledné roky deti žalobkyne

1. poručiteľa vôbec nenavštevovali, neprišli ho ani raz pozrieť keď ochorel, neprišli sa s ním rozlúčiť
ani v čase keď umieral, napriek tomu, že bývajú vo L., resp. blízko L.. Predmetom tohto konania nie
je posudzovanie vzťahu poručiteľa a jeho vnúčat, no o niečom takéto ich správanie podľa žalovanej
svedčí. O nezáujme, či už bol spôsobený výchovou žalobkyne 1. alebo odpozorovaním jej správania
k poručiteľovi.

Ak by mala žalovaná záverom spomenúť dobré vzťahy, ako ich k poručiteľovi to prezentuje žalobkyňa
1., tak by sa patrilo napr. žalovanej poďakovať za zabezpečenie poslednej rozlúčky s poručiteľom.
Žalovaná by od žalobkyne 1. nikdy neprijala finančné prostriedky, no slovko „ďakujem“ by bolo vhodné.
Po spoločnom posedení sa žalobkyňa 1. ani neopýtala, kde bude poručiteľ pochovaný a odišla bez
rozlúčky. Nezaujímala sa ani o to, kedy bude privezený z krematória a následne uložený do urnového

hrobu.
Na margo tvrdení žalobcov 1. a 2., ktorý platnosť listiny o vydedení napádajú z dôvodu, že poručiteľ v
čase spísania tejto listiny nemusel byť z dôvodu jeho zdravotného stavu plne spôsobilý na právne úkony
resp. mohol konať v duševnej poruche žalovaná uvádza, že sa jedná o ničím nepodložené dohody;
žalovaná na tomto mieste uvádza, že zdravotnou dokumentáciou poručiteľa nedisponuje a táto by mala

byť v zmysle zákona k dispozícii na nahliadnutie žalobkyni 1. ako dcére poručiteľa.

Žalovaná uvádza, že žalobcovia 1. a 2. neuvádzajú, že si neboli vedomí zdravotného stavu poručiteľa.
Žalobkyňa 1. aj vo vzťahu k ochoreniu poručiteľa vôbec neuvádza, akým spôsobom sa podieľala na jeho
liečbe; či ho napr. navštevovali, nosili mu nejaké veci, absolvovali návštevy u lekára a pod. Žalobkyňa 1.

iba uvádza, že poručiteľ podľa nej nepotreboval pomoc v chorobe (onkologické ochorenie) alebo starobe
(v roku XXXX – čase vyhotovenia závetu a listiny o vydedení mal poručiteľ XX rokov), že bol podľa nej
sebestačný, že požiadal žalobkyňu 1. o pomoc. Naproti tomu bol poručiteľ názoru resp. presvedčenia,
že mu žalobkyňa neposkytla v rozpore s dobrými mravmi pomoc v starobe a chorobe ako aj že o neho
trvaloneprejavovalaopravdivýzáujem,ktorýbyakopotomokmalprejavovaťatotým,žežalobkyňa1.od

roku XXXX s poručiteľom nemala (teda X rokov) žiadny kontakt (okrem veľmi zriedkavých telefonátov),
nenavštevovala ho, nemala o neho záujem, keď bol chorý, odmietala sa s poručiteľom stretnúť. Z
uvedeného je teda podľa žalovanej zrejmé, že žalobkyňa 1. poručiteľovi žiadnu pomoc neposkytla a
neprejavovala o neho záujem, aký by sa vo vzťahu dcéra – otec, prejavovať mal. Všetko to pritom bolo
slobodné a dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne 1., ku ktorému poručiteľ nedal žiadnu zámienku, pričom

v silách a možnostiach žalobkyne 1. určite bolo, aby takúto pomoc poskytla resp. záujem prejavila.
Ako uviedol poručiteľ v závete, žalobkyňa 1. sa ním rozhodla v nadväznosti na uzatvorenie manželstva
so žalovanou nestretávať; poručiteľ túto snahu mal a to, čo je uvedené ako prejav vôle poručiteľa
v listine o vydedení nie je žiadne predstieranie, iba holá skutočnosť. Vzťah medzi žalobkyňou 1. a
poručiteľom bol do uzatvorenia manželstva poručiteľa a žalovanej štandardný, potom ho žalobkyňa 1.

prakticky ukončila. Žalobkyňa 1. nikde v žalobe neuvádza, že sa spoliehala na zabezpečenie pomoci
poručiteľovi zo strany žalovanej, že žalovaná mohla resp. vedela pomáhať poručiteľovi lepšie; naopak
žalovanú obviňuje z bránenia styku s poručiteľom, z navádzania na spísanie listiny o vydedení, vidí v
nej zaujatú, negatívnu osobu. Žalobkyňa 1. v žalobe vôbec nepripúšťa, že by bolo potrebné poručiteľovi
nejakú pomoc poskytnúť a prejavovanie záujmu obmedzila na veľmi sporadické (a poručiteľom v listine

o vydedení priznané) telefonáty, bývajúce pritom 35 kilometrov od poručiteľa. Preto by žalobkyňa 1.
za toto (ne)konanie mala niesť poručiteľom zamýšľané následky vydedenia. Dôvody vydedenia, ktoré
uviedol poručiteľ sú konkretizované tak, že sú zrozumiteľné tak dotknutému subjektu (žalobkyni 1.), ale
aj akémukoľvek subjektu nezúčastnenému.Na základe vyššie uvedeného preto žalovaná nesúhlasí so žalobou žalobcov 1. a 2. , že dôvody
vydedenia nie sú dané a určenie neplatnosti listiny o vydedení. „

3. Žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade sa k predmetnému vyjadreniu žalovanej písomne vyjadrili
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedli:
„K tvrdeniam žalovanej obsiahnutých v bode 7. vyjadrenia uvádzam, že nie je pravda, že som mala ,,nie
dobré vzťahy s viacerými členmi rodiny“. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie, že som ,,dlhú dobu
neudržiavala styk, resp. kontakt ani s vlastný bratom“. Je síce pravda, že sme neboli s bratom v príliš

častom osobnom kontakte, avšak nie preto, že by sme
nemali dobré vzťahy, ale preto, že brat A. E. žil v I. J., v meste P.
vzdialenom od miesta môjho bydliska viac ako 400 kilometrov. Náš súrodenecký vzťah bol
však aj ,,na diaľku“ veľmi dobrý, pričom sme ho udržiavali prostredníctvom pravidelného telefonického
kontaktuatiežprostredníctvomosobnýchstretnutí,ktorésmeuskutočňovalivčase,keďsabratzdržiaval
na území Slovenskej republiky. K nekonkretizovanému tvrdeniu žalovanej, že som údajne mala ,,nie

dobré vzťahy s viacerými členmi rodiny“, môžem uviesť
toľko, že ho popieram v celom rozsahu. Bližším spôsobom sa k nemu budem môcť vyjadriť
vtedy, keď žalovaná v rovine tvrdení uvedie mená (údajných) ,,viacerých členov rodiny“, o ktorých
sa zmieňuje. Pokiaľ tak žalovaná vo vyjadrení neurobila, považujem jej nejasné tvrdenia za snahu o
očierňovanie ma v očiach súdu na základe vyfabulovaných tvrdení.

Ohradzujemsavočitvrdeniužalovanejvbode10.vyjadrenia,že,,návštevyžalobkyne1.resp.akýkoľvek
jej kontakt s poručiteľom by sa od roku XXXX do spísania závetu v roku XXXX dal zrátať na jednej ruke“.
Žalovaná pri zaujímaní tohto svojho názoru zrejme vychádza z teórie, podľa ktorej to, čo ona sama na
vlastné oči nevidela, sa nikdy nestalo, neuvedomujúc si, že moje stretnutia s otcom mohli prebiehať a
aj prebiehali najmä mimo domácnosti otca, na miestach, na ktorých nás žalovaná nevidela (zrejme ani

nemala vedomosť, že stretnutia
prebiehajú). V rokoch XXXX-XXXX som sa s otcom stretávala často. Už v žalobe som uviedla,
že často sme sa s otcom stretávali vo vinárni na námestí vo L.. Ďalšie stretnutia vo
vyššie uvedenom období prebiehali napr. v mojej práci, ktorú som v tom období vykonávala
na P. vo L., kam ma otec chodieval navštevovať, ďalej tiež v numizmatike na

námestí vo L., a na rôznych ďalších miestach, ktoré sme si zvolili ako miesta našich
stretnutí. Neraz sa stalo, že na našich stretnutiach boli aj iné osoby, spomedzi ktorých môžem
uviesť napr. p. Q. D. (manželku môjho syna V.), ktorá sa dokáže vyjadriť
k početnosti mojich stretnutí s otcom (na ktorých bola osobne prítomná), ako aj k miestam na
ktorých tieto naše stretnutia prebiehali a v akom období.

Dôkaz: Výsluch svedkyne Q. D. (jej prítomnosť vieme zabezpečiť)
To, že žalovaná nemohla mať objektívnu vedomosť o tom kedy, ako často a na akých
miestach sa s otcom stretávam, je možné usúdiť aj s poznatku o ktorom sa žalovaná sama
zmienila vo svojom vyjadrení, a to v bode 8., kde uviedla, že v roku 2013 bola natoľko
vážne chorá, že jej v tom čase bola navrhovaná ústavná starostlivosť. Zákonite a logicky preto

nemohla mať ani vedomosť o tom, kde, s kým a ako často sa otec stretáva mimo domácnosti,
keďže v danom období sa žalovaná zrejme zdržiavala najmä v domácom prostredí.
Ďalej sa ohradzujem voči tvrdeniam žalovanej obsiahnutých v bode 11. jej vyjadrenia,
t. j. že som sa údajne v roku XXXX mala vrátiť žiť do L. nie preto, aby som bola rodičom
nablízku a mohla im byť nápomocná, ale údajne preto, že som naopak ja potrebovala pomoc

svojho otca. Poukazujem na to, že v roku XXXX žalovaná ešte nebola v partnerskom vzťahu
s mojim otcom, nežili v spoločnej domácnosti, a teda ani nemôže mať žiadnu vedomosť
o mojom vzťahu s otcom v danom období, ani o tom, z akých dôvodov som sa v uvedenom
období vrátila žiť do L.. K tvrdeniu žalovanej, že ,,možno by mohla spomenúť aspoň
jednu situáciu, kedy od tohto obdobia pomohla svojmu ocovi – poručiteľovi; skôr potrebovala

jeho pomoc“, príkladmo uvádzam, že som v uvedenom období bola nápomocná otcovi napr.
tým, že som ho vozila svojim autom všade tam, kam potreboval. Otec totiž síce bol držiteľom
vodičského preukazu, vlastnil aj auto, avšak nebol aktívnym vodičom. Taktiež som mu
bola v tomto období nápomocná tým, že som mu zvykla pomáhať s drobnými prácami v jeho
domácnosti. Uvedené je iba zlomok pomoci, ktorú som otcovi poskytovala. Otcovi som bola

nápomocná vo všetkom v čom potreboval, nikdy som mu nepovedala nie, ani to, že nemám
čas. Čas na otca som si vždy našla.
Považujem za potrebné spomenúť, že nie ja, ale skôr rodina žalovanej potrebovala od
otca pomoc, a túto aj aktívne využívala. V tejto súvislosti môžem príkladmo uviesť, že lenvďaka otcovej pomoci a jeho kontaktom získala dcéra žalovanej kvalitné pracovné miesto na
Mestskom úrade vo L., pričom toto pracovné miesto zastáva dcéra žalovanej dodnes.
V bode 11. vyjadrenia žalovaná ďalej uvádza, že ,,žalobkyňa by však mohla poskytnúť

vysvetlenie jej neúčasti na významnej udalosti poručiteľa v roku XXXX, ktorou bola svadba
poručiteľa a žalovanej; tiež sa konala vo L. (v tom čase žalobkyňa bývala vo L.)“. K predmetnému
uvádzam, že je pravda, že na svadbe otca so žalovanou som sa nezúčastnila, avšak bolo tomu tak z
objektívnych príčin. Termín svadby mi otec oznámil len krátko pred jej konaním. Jednalo sa pritom o
nevhodný termín, keďže práve v tom čase som ja pracovala na

finalizácii spracovania svojej diplomovej práce. Termín otcovej svadby bol myslím v piatok
(alebo v sobotu - už si presne nepamätám), pričom diplomovú prácu bolo potrebné dokončiť,
vytlačiť, zviazať a následne na fakulte odovzdať v hraničnom termíne v pondelok. Vzhľadom
na objektívne existujúcu časovú tieseň, som sa po zistení termínu svadby (ktorý mi otec
oznámil na poslednú chvíľu) otca opýtala, či termín nie je možné posunúť, aby som sa svadby
mohla zúčastniť v inom ako v tomto pre mňa veľmi náročnom a stresujúcom období. Na to mi

otec povedal, že na svadbu už je všetko zariadené a že termín svadby už nie je možné zmeniť.
Taktiež je potrebné spomenúť, že otec na svadbu síce pozval mňa s mojim vtedajším
partnerom, ako aj môjho brata A. s manželkou, avšak nepochopiteľne nepozval na svadbu
vnúčatá (t. j. moje deti a deti môjho brata), pričom však zo strany žalovanej bola na svadbu
pozvaná aj jej širšia rodina, napr. aj rodičia manžela dcéry žalovanej. Pre nich sa miesto na

svadbe našlo, avšak vnúčatá z otcovej strany nepochopiteľne pozvané neboli, nevedno
z akého dôvodu. Už v tom období sa zrejme prejavoval výrazný vplyv žalovanej na otca,
v smere ovplyvňovania jeho rozhodovania podľa jej želaní. Hoci som sa vzhľadom na vyššie
uvedené objektívne okolnosti na otcovej svadbe nezúčastnila, odovzdala som následne otcovi
pri našom najbližšom osobnom stretnutí do rúk svadobné blahoželanie vo forme pohľadnice

s obrázkom a so želaním vo vnútri.
K predmetnému dodávam, že dôvody mojej osobnej neúčasti na svadbe otec pochopil,
necítil sa byť za to urazený. Naďalej sme mali medzi sebou výborný vzťah, čo preukazujem
fotografiami z mojej promócie, ktorá sa na W. N. Q. L. konala dňa
XX.XX.XXXX, teda tesne po otcovej svadbe. Z fotografií je zrejmé, že sa promócie zúčastnil aj

otec a rovnako aj môj syn U. D.. Otec následne prijal aj moje pozvanie na posedenie po
promócií. Týmto preukazujem moje tvrdenie, že otec nebol pre moju neúčasť na jeho svadbe
urazený. Naopak, naďalej pretrvával medzi nami pevný vzťah otec - dcéra.
Dôkaz: 3x Fotografia z promócií žalobkyne 1/
Vbode12.vyjadreniažalovanáuvádza,že,,vovzťahukpohľadnicizB.(podľažalovanejsažalobkyňa1.

chcela skôr pochváliť) a telefonátu na Silvestra žalovaná uvádza, že toto nepovažuje za prejav záujmu;
vedela by si žalobkyňa 1. v tejto súvislosti spomenúť aj
na jej ostatné návštevy (mimo narodenín) a darčeky na narodeniny (okrem tých v roku XXXX a XXXX)?“.
K predmetnému uvádzam, že otcovi som darovala viaceré darčeky, z ktorých mi v pamäti utkvela napr.
rýchlovarná kanvica chrómová. Na tú si pamätám v tej súvislosti, že keď som ju otcovi podarovala, tak

ostala v domácnosti otca nevyužitá (nebola používaná), čo ma zamrzelo. Preto som po tomto poznatku
následne otcovi začala darovať vždy rovnaký
druh daru, a to fľašu kvalitného vína. O tomto dare som totiž intuitívne vedela, že u otca nájde
využitie, keďže otec mal záľubu v dobrom víne.
Ďalej uvádzam, že som otcovi zvykla darovať domáce slepačie vajíčka z vlastného chovu a med. Zatiaľ

čo med podľa môjho názoru našiel v domácnosti otca využitie, vo vzťahu k vajíčkam mi otec uviedol,
že ich nemôže konzumovať, nakoľko má zvýšený cholesterol. Uvedené som pochopila a akceptovala
a vajíčka som mu viac nenosila.
Napriek názoru žalovanej vyslovenom v bode 14. vyjadrenia, ktorá moje úvahy o tom, že otec v čase
spísania listiny o vydedení mohol trpieť zdravotnými problémami, považuje za ,,absurdné a nenáležité;

dokonca hanobiace pamiatku poručiteľa“, na tomto mojom názore aj naďalej zotrvávam a tvrdím, že nie
je vylúčené, že v čase spísania listiny o vydedení mohol
poručiteľ trpieť zdravotnými problémami, ktoré mohli mať vplyv na jeho spôsobilosť na
právne úkony a ktoré zhoršovali jeho duševnú spôsobilosť. V tomto názore ma utvrdzuje
aj poznatok, že otec podstupoval liečbu chemoterapiou a užíval lieky, pod vplyvom ktorých

sa správal inak, ako bežne (hovoril takpovediac ,,z cesty“). Teda aj liečba a užívanie liekov
s ňou priamo spojených, mohla mať podľa môjho názoru dopad na rozhodovanie otca (okrem
iného aj na jeho rozhodnutie spísať dňa XX.XX.XXXX závet a listinu o vydedení).“
Na základe vyššie uvedeného žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť.4. Žalovaná sa písomne vyjadrila k predmetnému vyjadreniu žalobcov v 1. a 2. rade, pričom vo svojom
písomnom vyjadrení zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.

5. Okresný súd Zvolen vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu
žalobcov v 1. a 2. rade, s prednesom žalobkyne v 1. rade, s prednesom právneho zástupcu žalovanej,
s prednesom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to uznesením Okresného súdu Zvolen
15D/111/2021-85,notárskouzápisnicouN154/2008zodňa12.5.2008,notárskouzápisnicouN271/2015

zo dňa XX.X.XXXX, znaleckým posudkom č. 47/2023, znaleckým posudkom č. 65/2023, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade na prvom pojednávaní konanom dňa
23.2.2023 zistil, že v celom rozsahu sa pridržiavajú písomne podanej žaloby, ako aj ich písomných
vyjadrení a žiadajú žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

7. Súd z prednesu žalobkyne v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 23.2.2023 zistil, že v celom
rozsahu sa pripája k písomne podanej žalobe, ako aj k ich písomným vyjadreniam, ktoré zaslali do spisu
a zároveň sa pripojila k prednesu svojho právneho zástupcu. K veci uviedla, že čo sa týka okolností
závetu z roku XXXX, tak sa s týmto závetom absolútne nestotožňuje. Tvrdila, že nie je pravda čo jej otec

písal v tomto závete. Vykresľuje tam, že sa videli iba raz za ten čas, čo však nie je pravda. Takisto čo sa
týka telefonátov, tak žalobkyňa v 1. rade tvrdila, že ona s ním bola často v telefonickom kontakte a určite
raz za mesiac mu volala. Takisto sa s otcom stretávali, pričom chodil za ňou do roboty, kde pracovala.
Jednalo sa o vojenský útvar XXXX na adrese G. XX Q. L. a otec bol bývalý vojak a v podstate chodil
aj za bývalými kolegami a vtedy navštevoval aj ju približne raz do mesiaca. Ak by mala charakterizovať

obdobie kedy ju otec navštevoval tak, ako to vyššie uvádzala v práci, bolo to od r. XXXX do r. XXXX.
V roku XXXX opustila predmetné zamestnanie a odsťahovala sa zo L., preto ju už otec nemohol
navštevovať tak, ako to vyššie uviedla.

K veci ďalej uviedla, že od r. XXXX bola už živnostníčka a chodievala do L. na návštevy za svojimi deťmi

a stretávala sa aj s otcom. Väčšinou sa stretávali u jeho kamaráta a to v numizmatickom obchode na
H. vo L.. V tomto období chodievala za otcom na adresu jeho trvalého bydliska vo L. H. N. C. XX.
Chodievala za ním aj doobeda keď jeho manželka nebola doma, ale chodievala za ním aj v čase, keď
bola manželka doma. Vždy chodila aj so svojim bratom. V tom čase brat ešte žil v I. a keď prišiel na
O. aj s jeho priateľkou, jednalo sa o občianku I. E. G. a vtedy za jej prítomnosti a prítomnosti brata

a jeho priateľky navštevovali otca na adrese jeho trvalého pobytu. Toto trvalo až do roku XXXX, pričom
jej brat zomrel v roku XXXX.
K veci uviedla, že o existencii závetu sa dozvedela počas dedičského konania u p. notárky. Čo sa týka
prvého závetu, tak o tomto závete vedela, lebo jej to otec povedal a povedal to aj bratovi. V roku XXXX
bola na návšteve u otca, pričom jej tvrdil, že čo sa týka toho pôvodného závetu z roku XXXX, tak sa

nič nezmenilo, preto si nevie vysvetliť, keďže predmetný závet spísal v roku XXXX, že urobil takú vec,
že jej tvrdil, že platí pôvodný závet.
K veci uviedla, že v auguste XXXX jej otec daroval jej bratovi pozemky v lokalite E. Q., okres P. a pokiaľ
má vedomosť nejednalo sa o nejakú veľkú výmeru a v tom čase tiež bratovi otec tvrdil, že platí ten závet.
Žalobkyňa v 1. rade k veci uviedla, že je pravda, že otec ochorel v roku XXXX na rakovinu hrubého

čreva. Túto skutočnosť sa dozvedela od svojho brata, ktorý jej to povedal a mohlo to byť v roku XXXX,
pričom o tejto skutočnosti sa nedozvedela ani od otca, ani od jeho manželky, to znamená žalovanej.
Otec jej rozprával, že má zdravotné problémy, len jej nepovedal presnú diagnózu. Keď sa dozvedela od
brata presnú diagnózu, samozrejme kontaktovala otca. Oslovila ho, že keď bude s niečím treba pomôcť,
aby sa jej ozval a on zareagoval na to, že netreba. V tom období ochorela aj jej mama a to v roku XXXX

tiež na onkologické ochorenie a jednalo sa o diagnózu rakovina prsníka a bohužiaľ jej mama zomrela
v roku XXXX. Žalobkyňa v 1. rade teda mala reálne skúsenosti čo zahŕňa takáto veľká choroba čo sa
týka onkologického ochorenia a absolvovala to so svojou mamou s tým, že mama bývala vedľa nej
a preto jej kvôli tej chorobe pomáhala so všetkým. Všetky tieto činnosti, ktoré robila so svojou mamou
si uvedomovala, že je potrebné robiť aj s otcom, ale bola v tom, že všetky tieto činnosti adekvátne

zabezpečí jeho manželka, pričom otcovi sama ponúkla možnosť a nie raz, že keď niečo treba, že je
ochotnámupomôcť.Onreagovaltýmspôsobom,žeabysinerobilastarosti.Takistoajžalovanej uviedla,
že keď bude treba napr. odvoz aby jej dali vedieť.K veci uviedla, že kvôli svojej chorobe otec v období keď bola spísaná predmetná listina o vydedení
poberal silné lieky vo forme chemoterapie a tvrdila, že to mohlo spôsobiť, že nebol spôsobilý na tento
úkon a to hlavne z toho dôvodu, že si nevie vysvetliť, nakoľko tvrdí, že s otcom nemala zlý vzťah. Nemá

logiku to, čo je napísané v samotnej listine o vydedení, že mu uviedla, že po jeho svadbe so žalovanou
v roku XXXX ho už nikdy nenavštívi, nakoľko 2 mesiace po termíne tejto svadby bol na jej promócii na
W. N. Q. L..

8. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovanej zistil, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení

a žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Súd z prednesu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 23.2.2023 zistil, že táto k veci uviedla, že sa
v celom rozsahu pripája k písomným vyjadreniam, ktoré zaslali súdu k samotnej žalobe a k vyjadreniam
žalobcov a takisto sa pripája k vyjadreniu svojho právneho zástupcu. K veci uviedla, že s nebohým
manželom sa poznala od r. XXXX, kedy nadviazali vzťah, pričom v tom čase manžel už bol rozvedený.

Čo sa týka ich vzťahu, tak ten prebiehal asi tým spôsobom, že koncom roka XXXX sa nebohý manžel
nasťahoval do jej domácnosti vo L. H. L., N. H. XXXX/X a z tohto bytu chodieval aj do zamestnania,
pričom nebohý manžel bol zamestnaný ako Q. L. P. a pracoval na G. E..
K veci uviedla, že čo sa týka bytu na B. XX Q. L., tak tento patril pôvodne manželovej mame a po jej
úmrtí ho zdedil manžel. Keďže manželovi veľmi nevyhovovalo cestovať do práce zo L., dohodli sa, že

sa nasťahujú do toho bytu v strede L. H. N. B. XX s tým, že do tohto bytu sa presťahovala aj s ním
okolo roku XXXX – XXXX. Čo sa týka žalobcov v 1. a 2. rade, tak s nimi sa oficiálne zoznámila ešte
v priebehu XX. rokov, vtedy syn U. bol ešte malý. Čo sa týka jej vzťahu so žalobkyňou v 1. rade, tak
nemôže povedať, že by mali nejaký zlý vzťah a proste taký bežný vzťah ako v každej rodine. Je pravda,
že manžel mal žalobkyňu v 1. rade veľmi rád. Prvé také nedorozumenia zaregistrovala po ich svadbe

v roku XXXX s tým, že manžel bol nešťastný z toho, že žalobkyňa v 1. rade prestala k nim chodievať,
nakoľko predtým k nim chodievala aj 2x do týždňa a veľmi trpel tým, lebo ona bola pre neho všetko.
K veci uviedla, že ich manželstvo bolo uzavreté XX.X.XXXX. Žalovaná vnímala ich vzťah s manželom
ako veľmi dobrý, oni si hovorili všetko a je pravda, že ostala prekvapená keď sa dozvedela o existencii
týchto 2 závetov, pričom o existencii týchto závetov sa dozvedela až v priebehu dedičského konania

po nebohom manželovi. Čo sa týka choroby manžela, tak koncom novembra XXXX bola u manžela
diagnostikovaná rakovina hrubého čreva. Samozrejme túto okolnosť jej povedal a pokiaľ vie, tak to
povedal aj svojmu synovi. Žalovaná nemala vedomosť o tom, že to dcére nepovedal. Je pravda, že
ona nemá vedomosť o tom, že by manžel v čase keď mu bola diagnostikovaná táto choroba, vyzýval
svoju dcéru za účelom poskytnutia nejakej reálnej pomoci, avšak manžel chcel, aby dcéra ho chodila

navštevovať. Žalovaná k veci uviedla, že v tom čase ona bola schopná plnohodnotne zabezpečovať
starostlivosť o manžela a to aj robila. Jeho trápilo to, že manžel bol 4x hospitalizovaný v nemocnici
vo L. a dcéra pokiaľ viem bola len 1x za ním. K veci uviedla, že nemá vedomosť o tom, že žalobkyňa
v 1. rade skutočne vedela, že manžel bol v nemocnici, ale myslí si, že keď spolu telefonovali, tak jej
to povedal. Ona jej tieto skutočnosti neoznamovala. Vie, že dcéra s otcom telefonicky komunikovala,

nevie sa vyjadriť k tým okolnostiam, že ako často to bolo. Manžel jej nikdy nepovedal, že telefonoval
s dcérou, ale stávalo sa, že telefonovali spolu aj vtedy keď bola doma, tak to proste počula. Je pravda,
že väčšinou zvykla telefonovať dcéra otcovi a nie naopak. Žalovaná nevedela o čom manžel s dcérou
hovoril, nakoľko nebola pri tom prítomná, takže k tomu sa nevedela vyjadriť.

10. Súd na návrh žalobcov v 1. a 2. rade nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia z odvetvia Psychiatria a za znalca ustanovil B. O. X. a takisto nariadil vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia z odvetvia Klinická psychológia dospelých a za
znalca ustanovil P. L. G..

11. Súd zo záveru znaleckého posudku č. 47/2023 vypracovaného znalcom O. X. zistil, že znalec na
položenú otázku odpovedal takto:
„1.Posúdiť duševný a zdravotný stav poručiteľa so zreteľom na jeho duševné a úsudkové schopnosti
a to najmä, nie však výlučne v čase spísania listiny o vydedení, teda ku dňu XX.XX.XXXX.
Odpoveď: Poručiteľ M. E. trpel od roku XXXX a minimálne do 30.09.2019 (psychiatrické vyšetrenie

u B. G. Y.) Mirnou kognitívnou poruchou. Miernu kognitívnu poruchu nemožno považovať za dôvod na
spochybnenie závete a listiny o vydedenie z dôvodu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Človeka
s miernou kognitívnou poruchou možno považovať za plne spôsobilého na právne úkony.U poručiteľa nebola zistená žiadna duševná porucha, ktorá by chorobne ovplyvňovala vôľové, motivačné
a rozpoznávacie zložky jeho konania vo vzťahu k schopnosti vykonávať právne úkony v skúmanom
období, teda v čase spísania závete a listiny o vydedení dňa XX.XX.XXXX.

Prvýkrát bola menovanému diagnostikovaná incipientná (počínajúca) demencia zmiešanej etiológie
Alzheimerovho typu až v decembri XXXX pri kontrolnom psychiatrickom vyšetrení u B. G. Y., teda viac
ako X roky po spísaní závete a listiny o vydedení.
2. Uviesť iné súvisiace zistenia, ktoré nie sú obsiahnuté v položených otázkach a mohli by byť dôležité
pre posúdenie predmetnej veci.

Odpoveď: V záveroch znaleckého posudku a v odpovediach na otázky boli uvedené všetky zistené
skutočnosti dôležité pre posúdenie predmetnej veci.“

12. Súd zo záverov znaleckého posudku č. 65/2023 vypracovaného znalkyňou P. L. G. zistil, že znalkyňa
v závere na položené otázky odpovedala takto:
„1. Oboznámiť sa so spisom OS Zvolen, sp.zn. 13C/46/2022 a po odbornom spracovaní zdravotnej

dokumentácie poručiteľa M. E., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom L., B. XXX/XX, ktorý zomrel
XX.X.XXXX zodpovedať na nasledovné otázky.
Preštudovala som spisový materiál OS Zvolen sp.zn. 13C/46/2022 a s dostupnou zdravotnou
dokumentáciou poručiteľa M. E., nar. X.X.XXXX a zomrelého XX.X.XXXX.
2. Posúdiť duševný a zdravotný stav poručiteľa so zreteľom na jeho duševné a úsudkové schopnosti

a to najmä, nie však výlučne v čase spísania listiny o vydedení, teda ku dňu XX.X.XXXX.
Posúdeniezdravotnéhostavuspadádooblastivšeobecnéholekáraašpecialistov,vkonkrétnomprípade
psychiatra a neurológa. Na základe preštudovaných dekurzných a prepúšťacích správ ošetrujúcich
lekárov poručiteľa M. E. z obdobia rokov 2011 až 2020 konštatujem, že prvé odborné intervencie
so zaregistrovaním pokročilej ischemickej encefalopathie a difúznej artrofie mozgu boli objektívne

diagnostikované na základe CT vyšetrenia mozgu v 3/2011, čo sa subjektívne prejavilo občasným
zabúdaním poručiteľa. V rokoch 2014, 2015 a 2018 opakovane absolvoval brušné operácie so
záverom bez komplikácii a v stabilizovanom stave prepustený do ambulantnej starostlivosti. Prvé
závažnejšie problémy týkajúce sa psychických ťažkostí (občasná časová dezorientácia, zabúdanie) sa
objavili po operácii v roku 2018, pričom následná psychiatrická intervencia bola 7/2019 so záverom

mierna kognitívna porucha. V ďalšom období absolvoval ambulantnú psychiatrickú liečbu na zmiernenie
ťažkostí. Na základe uvedeného konštatujem, že v inkriminovanom období v čase spísania listiny
o vydedení, teda ku dňu XX.X.XXXX nemožno konštatovať narušenie psychických funkcií poručiteľa do
tej miery, že by ho obmedzovali na spôsobilosti vykonávať právne úkony.
3. Uviesť iné súvisiace zistenia, ktoré nie sú obsiahnuté v položených otázkach a mohli by byť dôležité

pre posúdenie v predmetnej veci.
Prvé záznamy porúch vnímania a miernej kognitívnej poruchy až incipientnej demencie zmiešanej
etiológie Alzheimerovského typu sa u poručiteľa objavili v 12/2019. Táto choroba sa rozvíja pozvoľne,
pomaly, jednotlivé príznaky sa objavujú postupne, progresia ťažkostí začne byť zrejmá medzi druhým
a štvrtým rokom od počiatku ochorenia. Psychické funkcie sú postihnuté rovnomerne, úpadok je

komplexný, zahrňuje všetky kompetencie a osobnosť postihnutého. V oblasti kognitívnej je významná
progredujúca porucha pamäti, ktorá sa spočiatku prejavuje len náhodným zabúdaním. Komplexná
porucha pamäti vedie k strate orientácii v čase a priestore. Ďalej nastáva strata schopnosti logicky
uvažovať, schopnosti porozumieť verbálnej komunikácie, redukuje sa slovná zásoba, stráca sa
schopnosť kontrolovať vlastné emócie. Uvedené vedie k trvalým zmenám osobnosti a nápadnosti

v správaní, kedy postihnutý prestáva dodržiavať spoločenské pravidlá a ohľady.“

13. Súd z pripojeného uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 15D/111/2021-85 zo dňa 30.6.2022 zistil,
že týmto uznesením Okresný súd Zvolen prostredníctvom JUDr. Kristíny Štefánikovej, notárky so sídlom
vo Zvolene, ktorá bola súdom poverená ako súdny komisár konať a rozhodovať v dedičskej veci po

poručiteľovi M. E., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom L., B. XXX/XX, ktorý zomrel XX.X.XXXX rozhodol
tak, že uložil žalobkyni v 1. rade, aby v lehote do 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto uznesenia podala
žalobu o určenie, že v listine o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ M. E. dôvody vydedenia nie sú dané
a aby o podaní tejto žaloby bezodkladne informovala povereného notára – súdneho komisára JUDr.
Kristínu Štefánikovú.

14. Súd z pripojenej doručenky zistil, že predmetné uznesenie prevzala právna zástupkyňa žalobkyne
v 1. rade dňa 6.7.2022 a predmetná žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 2.8.2022 a teda súd mal
preukázané, že bola podaná v súdom určenej lehote.15. Súd z pripojeného listinného dôkazu a to Notárskej zápisnice č. N 154/2008, napísanej na Notárskom
úradevoZvolenedňaXX.X.XXXXJUDr.JanouHričovskou,notárkou,pričomtoutonotárskouzápisnicou

bol spísaný závet, v ktorom M. E. po zrelom užívaní, bez akéhokoľvek nátlaku a tiesne, na základe svojej
slobodnej a zrozumiteľnej, vážnej a určitej vôle, pre prípad svojej smrti robí tento poriadok vo svojom
majetku. je vlastníkom bytu vo L. H. N. B. XXX/XX s podielom na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu, príslušenstve a pozemkoch, ktorý pre prípad svojej smrti zanecháva svojim deťom
A. E. a B. D. v zákonných podieloch. Praje si však, aby jeho dedičia zabezpečili jeho manželke K. E.,

nar. XX.X.XXXX právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní
predmetného bytu, vrátane kompletného bytového zariadenia na riadne každodenné bývanie a užívanie.
Toto je jeho posledná vôľa a praje si, aby v prípade jeho smrti bola riadne vykonaná.

16. Súd z predloženého listinného dôkazu a to Notárskej zápisnice H. XXX/XXXXX, H. XXXXX/XXXX,
NcRza 3956/2015 napísanej na Notárskom úrade vo Zvolene dňa XX.X.XXXX E. E. S., notárkou za

prítomnosti M. E., nar. X.X.XXXX zistil, že predmetná osoba notárku požiadala, aby do tejto notárskej
zápisnice spísala tento závet a listinu o vydedení s týmto obsahom:
„1. E., M. E. po zrelom uvážení, bez akéhokoľvek nátlaku a tiesne, na základe svojej slobodnej,
zrozumiteľnej, vážnej a určitej vôle, pre prípad svojej smrti robím tento poriadok vo svojom majetku.
2. Týmto vydeďujem v celom rozsahu svoju dcéru B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.. S dcérou

neudržiavam žiadny kontakt, nakoľko keď som sa oženil v roku XXXX druhýkrát, tak mi povedala, že
ma viacej nenavštívi a odvtedy nemá o mňa žiadny záujem, keď som bol vážne onkologicky chorý, tak
ma navštívila 1x nachvíľu. Vzhľadom na môj zdravotný stav mám obavu, že by v mne patriacom byte
nenechala dožiť moju manželku. Neudržiavame spolu žiadny kontakt, veľmi zriedkavo mi telefonicky
zavolá, ale odmieta sa so mnou telefonicky stretnúť, a preto som sa rozhodol, že ju v zmysle § 469 ods.1

písm. a, b O.Z. vydeďujem z celého môjho majetku. Toto vydedenie sa vzťahuje aj na jej potomkov.
3. Celý svoj majetok, ktorý vlastním ako i ten, ktorý ku dňu svojej smrti budem vlastniť pre prípad svojej
smrti zanechávam svojej manželke K. E., J. O., nar.XX. XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom L., B. XXX/
XX v celosti.
4. Pre úplnosť poznamenávam, že mám ešte syna A. E., ktorému z tohto majetku nič nezanechávam,

nakoľko viem, že on sa dohodne s mojou manželkou. Poučenie o § 479 O.Z. som zobral na vedomie,
napriek tomu trvám na znení tejto listiny.
O tom bola táto notárska zápisnica napísaná, účastníkovi prečítaná, vysvetlená, ním schválená a na
znak súhlasu predomňou JUDr. Janou Hričovskou vlastnoručne podpísaná. Právny úkon ukončený
o 09.30 hod.“

17. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade na poslednom pojednávaní konanom dňa
4.12.2023 zistil, že tento k veci uviedol, že sú presvedčení, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že dôvody, na základe ktorých bola žalobkyňa v 1. rade vydedená nie sú dané, resp. absentujú a to
z nasledovných dôvodov. Vo vzťahu k materiálnym náležitostiam vydedenia, v zmysle ustanovenia §

469a Občianskeho zákonníka citujem „poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch alebo
ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý ako potomok mal prejavovať alebo ak bol
odsúdený pre úmyselný trestný čin a trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka alebo ak trvalo vedie
neusporiadaný život“. Poručiteľ svoje dôvody pre vydedenie žalobkyne v 1. rade oprel o ustanovenie §

469a ods.1 písm. a) a b), ďalej aj dôvody vydedenia.
Vo vzťahu k dôvodu vydedenia podľa ustanovenia ods. 469a ods.1 písm. a) Občianskeho zákonníka
uviedli nasledovné. Pri vydedení z dôvodu, že potomok poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, sa musí vziať do
úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený bolo objektívne možné pomôcť v danom čase

poručiteľovi poskytnúť a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval, pretože bez cudzej pomoci si svoje
základné životné potreby nemohol zabezpečiť, ale súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby
poručiteľa nie je postarané inak, resp. iným spôsobom a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc
bezdôvodne odmietne. Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka
od jeho vzniku, t.j. od narodenia potomka.

Vovzťahukdôvoduvydedenia podľaustanovenia§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníkauviedol
nasledovné. Pri uvedenom dôvode vydedenia je konanie potomka potrebné posúdiť nielen z hľadiska
všeobecného ponímania dobrých mravov v spoločnosti, ale zohľadniť tiež zvyky, sociálne postavenie,
náboženské založenie rodiny poručiteľa, záujem poručiteľa na udržaní rodinných vzťahov a podobne.Dôvod vydedenia potomka podľa tohto písmena je potrebné posudzovať objektívne, resp. či išlo o taký
nezáujem, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči poručiteľovi
potomok ani minimálny záujem o jeho život a zdravie a podobne. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej,

v zmysle ktorej táto nezáujem žalobkyne v 1. rade opiera o jej neúčasť na uzatváraní manželstva medzi
poručiteľom a žalovanou, v tomto smere poukázali na to, že ak má byť vyššie uvedené správanie
potomka dôvodom pre vydedenie, musí ísť najskôr o trvalý stav. Náhodné zanedbanie návštev alebo
výnimočné opomenutie narodenín poručiteľa nemôže naplniť tento dôvod vydedenia a preto trval na
podanej žalobe.

18. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovanej na poslednom pojednávaní konanom dňa 4.12.2023
zistil, že tento k veci uviedol, že sa pripájajú k doterajším svojim vyjadreniam. Vo vzťahu k dôvodom,
pre ktoré mala byť listina o vydedení absolútne neplatným právnym úkonom poukázali na vykonané
znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že spochybňovanie prejavenej vôle poručiteľa obsiahnutej
v listine závetu a v listine o vydedení z roku XXXX tak neboli dané a v tomto smere myslí si, že neexistuje

pochybnosť o tom, že závet poručiteľa z roku XXXX je vo vzťahu k forme obsahu platný. Vo vzťahu
k existencii samotných dôvodov vydedenia, pre ktoré poručiteľ žalobkyňu v 1. rade vylúčil z dedenia
po svojej osobe, poukázal na bod 2. predmetnej listiny o vydedení, kde je podľa neho podstatným
spôsobom zhrnuté prečo poručiteľ k takémuto kroku pristúpil. Na tých pár riadkoch, ktoré boli urobené vo
forme notárskej zápisnice, ktorá je najvyššou možnou formou závetu poručiteľ uviedol, že existuje trvalý

stav nezáujmu žalobkyne v 1. rade o jeho osobu a ohraničuje poručiteľ nebohý pán M. E. túto lehotu
počnúc svojou svadbou v roku XXXX, teda hovorí, že existoval dlhodobý stav nezáujmu žalobkyne v 1.
rade o jeho osobu znásobený aj tým, že v tomto období poručiteľ ochorel na onkologické ochorenie
a ani v tomto prípade mu žalobkyňa potrebnú pomoc neposkytla. To znamená, že podľa ich názoru
tak, ako sú tie dôvody vydedenia špecifikované aj s odkazom na ustanovenie § 469 ods.1 písm. a, b,

Občianskeho zákonníka, teda neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a starobe a nepreukázanie
opravdivého záujmu, ktorý by potomok mal prejavovať voči poručiteľovi, teda tieto podľa ich názoru
sú dané a jednoducho žalobkyňa v 1. rade v tomto konaní neuniesla dôkazné bremeno a žiadnym
spôsobom túto poslednú vôľu poručiteľa nespochybnila. Na základe týchto skutočností navrhol, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Žiadna zo strán nenavrhla vo veci doplniť ďalšie dokazovanie.

20. Podľa § 194 ods.1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako

menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

21. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

22. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 38 ods.1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

24. Podľa § 38 ods.2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dásebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

27. Podľa § 469a ods.1 písm. a) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore
s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch.

28. Podľa § 469a ods.1 písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o

poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľ M. E., nar. X.X.XXXX vo forme Notárskej
zápisnice dňa XX.X.XXXX pred notárkou JUDr. Janou Hričovskou spísal závet a Listinu o vydedení,
pričom v tejto listine je uvedené, že: „Týmto vydeďujem v celom rozsahu svoju dcéru B. D., t.j. žalobkyňu
v 1. rade. S dcérou neudržiavam žiadny kontakt, nakoľko keď som sa oženil v roku XXXX druhýkrát,

tak mi povedala, že ma viacej nenavštívi a odvtedy nemá o mňa žiadny záujem, keď som bol vážne
onkologicky chorý, tak ma navštívila 1x na chvíľu. Vzhľadom na môj zdravotný stav mám obavu, že
by v mne patriacom byte nenechala dožiť moju manželku. Neudržiavame spolu žiadny kontakt, veľmi
zriedkavo mi telefonicky zavolá, ale odmieta sa so mnou telefonicky stretnúť a preto som sa rozhodol, že
ju v zmysle § 469 ods.1 písm. a), b) OZ vydeďujem z celého môjho majetku. Toto vydedenie sa vzťahuje

aj na jej potomkov.“

30. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že aj keď je v predmetnej Listine o vydedení
uvedené ustanovenie § 469 ods.1 písm. a), b) OZ, tak súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade
sa jedná o zrejmú nesprávnosť, keďže mal byť správne uvedený § 469a ods.1 písm. a), b) Občianskeho

zákonníka, pričom táto zrejmá nesprávnosť podľa názoru súdu nespôsobuje neplatnosť predmetnej
Listiny o vydedení.

31. Súd v ďalšom sa zaoberal tvrdeniami žalobcov, že nie sú dané dôvody vydedenia. Z rozhodovacej
praxe súdov vyplýva, že otázku či potomok poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by

ako potomok prejavovať mal, je treba posudzovať s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu
avspektredobrýchmravov.Jednýmzhľadísk,ktoréjetrebaskúmaťjeto,čiporučiteľmalsámzáujemsa
s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam,
kdeporučiteľtentoblízkypríbuzenskývzťahchceludržiavať,kdesahonezáujempotomkacitovodotýka,
kde mu takýto stav vadí a sám pritom k takémuto stavu svojim konaním alebo nezáujmom neprispel.

Zustanovenia§469ods.1písm.a)Občianskehozákonníkavyplýva,žeprenaplneniedôvoduvydedenia
zákon vyžaduje nielen zistenie o neposkytnutí potrebnej pomoci v chorobe, ale takéto správanie musí
byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy je nutné vnímať v celom kontexte a preto nemožno
hodnotiť správanie sa potomka oddelene od správania sa poručiteľa. O neprejavovanie opravdivého
záujmu poručiteľa podľa § 469a ods.1 písm. b) OZ sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol

v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, teda je potrebné posudzovať, či potom mal reálnu
možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem.

32. Pre posúdenie dôvodov vydedenia je rozhodujúci stav pred spísaním Listiny o vydedení zo dňa
XX.X.XXXX. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) prvým dôvodom vydedenia je prípad, ak v rozpore s dobrými

mravmi potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných
prípadoch. Skutková podstata tohto dôvodu vydedenia vyžaduje, aby poručiteľ bol na pomoc odkázaný.
Okrem tejto odkázanosti musí existovať na strane potomka vedomosť o tejto odkázanosti a objektívna
možnosť pomoc poskytnúť v kumulácii v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia
nestačí, že poručiteľ bol chorý alebo sa ocitol v ťažkej situácii. Potreba pomoci potomkov závisí aj na

tom, či neexistuje iná osoba, od ktorej možno očakávať poskytnutie takejto pomoci, ktorá osoba túto
pomoc aj poskytuje. V Listine o vydedení je uvedené, že s dcérou neudržiava poručiteľ žiadny kontakt,
nakoľko keď sa oženil v roku XXXX druhýkrát, tak mu povedala, že ho viacej nenavštívi a odvtedy
nemá o neho žiadny záujem. Keď bol vážne onkologicky chorý, tak ho navštívila 1x na chvíľku. Takýto
dôvod súd na základe vykonaného dokazovania posúdil ako nepreukázaný, pričom v konaní síce bolo

preukázané, že poručiteľ už v roku XXXX ochorel na vážnu onkologickú diagnózu, avšak v konaní bolo
preukázané, čo potvrdila aj samotná žalovaná, že v rozhodnom období bola schopná plnohodnotne
zabezpečovať starostlivosť o manžela a to aj robila, pričom v konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ
vyzýval žalobkyňu v 1. rade, aby v súvislosti s touto chorobou alebo aj v súvislosti s inými potrebami muposkytla nejakú pomoc, a teda samotná choroba poručiteľa nie je dôvodom, aby z vyššie uvádzaných
dôvodov mohol poručiteľ vydediť žalobkyňu v 1. rade v zmysle zákonného ustanovenia § 469a ods.1
písm. a) OZ, nakoľko v konaní nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že by žalobkyňa v 1. rade

v rozpore s dobrými mravmi neposkytla poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných
závažných prípadoch.

33. Druhý dôvod vydedenia, na ktorý poukazuje Listina o vydedení, to znamená ustanovenie § 469a
ods.1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa

trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, tak k tomu súd uvádza.
Skutková podstata uvedeného dôvodu vydedenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo
potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu a ani takémuto dôvodu nestačí
subjektívny pocit poručiteľa. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade,
ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Otázku, či potomok
o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, treba posudzovať

vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe
súdov. Je potrebné skúmať, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem a či
samotný poručiteľ mal záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať príbuzenské vzťahy. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi žalobkyňou v 1. rade a poručiteľom, t.j. medzi dcérou a otcom
sa zhoršili po uzatvorení manželstva poručiteľa so žalovanou v roku XXXX, avšak v nie takej intenzite

podľa názoru súdu, aby to bol dôvod na vydedenie aj v zmysle zákonného ustanovenia § 469a ods.1
písm. b) Občianskeho zákonníka, keďže v konaní bolo preukázané a to aj výpoveďou žalovanej, že
žalobkyňa v 1. rade bola s otcom v telefonickom kontakte a takisto žalovaná vo svojej výpovedi k veci
uviedla, že väčšinou zvykla telefonovať žalobkyňa v 1. rade svojmu otcovi a nie naopak a na základe
vyššie uvedeného súd mal za to, že nebol v konaní preukázaný dôvod vydedenia v zmysle § 469a ods.1

písm. b), a to hlavne trvalosť neprejavovania opravdivého záujmu, keďže v konaní bolo preukázané,
že žalobkyňa v 1. rade minimálne v telefonickom kontakte na základe jej záujmu prejavovala záujem
o svojho otca. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade sa nejedná
o neprejavovanie záujmu vzhľadom na vyššie uvedené.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že dôvody vydedenia uvedené
v Listine o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ M. E. a ktorá bola spísaná dňa XX.X.XXXX na Notárskom
úrade JUDr. Jany Hričovskej formou Notárskej zápisnice nie sú dané a z tohto dôvodu v tejto časti žalobe
žalobcov v 1. a 2. rade vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

35. Súd však po vykonanom dokazovaní žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a teda zamietol žalobu,
ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali aj určenia, že Listina o vydedení, ktorú zanechal poručiteľ M.
E. a ktorá bola spísaná dňa XX.X.XXXX na Notárskom úrade JUDr. Jany Hričovskej je neplatná, pričom
sa domáhali určenia jej neplatnosti z dôvodov uvedených v zákonných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka § 37, 38, 39 a 39a. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia v 1.

a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno a to jednak z dôvodu, že poručiteľ v čase spísania Listiny
o vydedení nemusel byť z dôvodu jeho zdravotného stavu plne spôsobilý na právne úkony, resp. mohol
konať v duševnej poruche. Takisto neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, že poručiteľ pri spísaní
predmetnej Listiny o vydedení konal v rozpore s dobrými mravmi a takisto neuniesli dôkazné bremeno
v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že určitá osoba mohla poručiteľa

k spísaniu listiny o vydedení negatívne motivovať, pričom z vykonaného dokazovania a to hlavne
zo znaleckého posudku č. 47/2023 vypracovaného súdnym znalcom O. X., zapísaného v zozname
znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom z tohto znaleckého posudku
vyplynulo, že u poručiteľa nebola zistená žiadna duševná porucha, ktorá by chorobne ovplyvňovala
vôľové, motivačné a rozpoznávacie zložky jeho konania vo vzťahu k schopnosti vykonávať právne úkony

v aktuálnom období, teda v čase spísania závetu a Listiny o vydedení dňa XX.X.XXXX. Tu súd poukazuje
tiež na závery znaleckého posudku č. 65/2023 vypracovaného znalkyňou P. L. G., znalkyňou zapísanou
v zozname znalcov pre odbor psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia
dospelých, pričom zo záverov jej znaleckého posudku vyplynulo, že v inkriminovanom období v čase
spísanialistinyovydedení,tedakudňuXX.X.XXXXnemožnokonštatovaťnarušeniepsychickýchfunkcií

poručiteľa do tej miery, že by obmedzovali na spôsobilosť vykonávať právne úkony.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov v 1. a 2. rade
ohľadne neplatnosti z vyššie uvádzaných dôvodov predmetnej Listiny o vydedení, súd žalobu v tejtočasti zamietol ako nedôvodnú, pričom súd vyhodnotil, že predmetná listina o vydedení obsahuje všetky
zákonné náležitosti ako vyžadujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

39. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zákonného ustanovenia § 255 ods.2 CSP tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, to znamená, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania a to z toho dôvodu, že v predmetnom prípade žalobcovia v 1. a 2. rade boli úspešní pri
prvom výroku, ktorým bolo určené, že dôvody vydedenia v predmetnej listine nie sú dané a naopak boli
neúspešní pri druhom výroku, v ktorom žaloba bola zamietnutá čo sa týka určenia, že predmetná Listina
o vydedení je neplatná a takisto čo sa týka žalovanej, tak tá bola neúspešná pri prvom výroku tak, ako

je to vyššie uvedené a bola úspešná pri druhom výroku. Z tohto dôvodu súd považoval pomer úspechu
a neúspechu v rovnakej miere a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41. V predmetnom konaní na návrh žalobcov v 1. a 2. rade bolo nariadené znalecké dokazovanie,
na ktoré zložili žalobcovia preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 1.200 Eur,

avšak vznikli po vykonaní jednotlivých znaleckých úkonov ďalšie trovy spojené s vypracovaním
predmetných znaleckých posudkov, ktoré boli uhradené z predbežných rozpočtových prostriedkov
štátu. V predmetnom prípade sa jednalo o znalecké dokazovanie súvisiace s neplatnosťou listiny
o vydedení s tým, že v tejto časti bola žaloba zamietnutá a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade na povinnosť nahradiť štátu

trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady
trov konania, pričom v zmysle § 262 ods.2 CSP o výške týchto trov bude rozhodnuté v lehote do 60
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).