Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203002
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6716203002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloletú A. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyBanskáBystrica,dieťarodičov:matky-Mgr.P.Q.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomK.XXXX/XX,
XXX XX I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova
83, IČO: 47 232 765 a otca Mgr. F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX B. B., zastúpeného
JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom vo V. E., Z. XXXX/XX, za účasti Krajskej prokuratúry
Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie

matky proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 8P/6/2016-2013, zo dňa 8. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd vo Zvolene zveril maloletú A. C. do osobnej starostlivosti otca.
Matke uložil povinnosť platiť na výživu maloletej výživné vo výške 30 % zo životného minima počnúc
dňom právoplatnosti rozhodnutia vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám otca vopred. Styk matky s
maloletou neupravil a rodičom zároveň uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene po dobu 6 mesiacov. Rozhodnutie o trovách štátu vyhradil
samostatnému uzneseniu a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia vychádzal z ust. § 25 ods. 4, § 26 Zákona o
rodine, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka v súčasnej dobe nemá osobnostné
predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa. V prepúšťacích správach zo zdravotníckych
zariadení sa objavil záver o podozrení na prítomnosť Münchhausenovho syndrómu u matky, pričom

matka sa v tomto smere odmietla podrobiť vyšetreniu. Vychádzajúc zo záverov predchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/7/2019-1143
zo dňa 03.04.2019 neprihliadol na odmietavý postoj maloletej, pretože takýto nesúhlas sám osebe
nemôže byť prekážkou pred záujmom na zabezpečení riadneho - zdravého vývoja maloletého dieťaťa.
V tejto časti považoval svoje rozhodnutie aj za preventívny zásah do pomerov maloletej, keďže matka
neustále odmieta podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, na ktoré okrem iného poukazoval i odvolací súd
vo vyššie citovanom rozhodnutí. Pokiaľ by matka takýmto syndrómom netrpela, tak podľa názoru súdu

prvejinštanciebysabezakýchkoľvekobávpodrobilaznaleckémudokazovaniu.Vďalšomprvoinštančný
súdpoukázalinaust.§25Zákonaorodine.Matkaopakovaneazámernebrániotcovivstykusdieťaťom,
nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov. Svojím správaním naopak nepriaznivovplýva na vývoj maloletej a nedáva jej žiaden vzor do budúcnosti v tom, aby rešpektovala pravidlá
správania sa v prípade zákonnej normy upravenej v príslušných právnych predpisoch.
Pri rozhodovaní o výživnom súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

keď prihliadal na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov ako aj na potreby maloletého dieťaťa. Matka
v súčasnej dobe nie je zamestnaná, poberá len čiastočný invalidný dôchodok vo výške 271,30 Eur a za
takéhoto stavu potom určil matke výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Vzhľadom na situáciu, ktorú vytvorila matka nerešpektovaním súdnych rozhodnutí, keď neumožňovala
otcovi styk s dieťaťom, považoval súd prvej inštancie za potrebné postupom v zmysle ust. § 37

ods. 2 písm. d) Zákona o rodine rozhodnúť o uložení povinnosti účastníkom podrobiť sa odbornému
poradenstvu za účelom obnovenia citových vzťahov jednak medzi rodičmi navzájom ako aj rodičmi a
maloletou dcérou.
O trovách konania medzi účastníkmi súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z
účastníkov náhradu trov prvoinštančného konania s tým, že rozhodnutie o trovách štátu vyhradil
samostatnému uzneseniu.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu matka maloletého dieťaťa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazovala v prvom rade na zaujatosť zákonného sudcu, ktorý
v priebehu konania podal voči nej trestné oznámenie a už z tohto dôvodu možno mať pochybnosti o

jeho nezaujatosti. V trestnom oznámení uviedol skutočnosti ešte pred tým, než boli riadne vykonané
dôkazy. Už v tomto štádiu konania vyslovil podozrenie (hraničiace s istotou), že sa u matky jedná o
Münchhausenov syndróm, ktorý predstavuje zvláštnu formu týrania dieťaťa v tom, že opakovanými
bezdôvodnými vyšetreniami môže dôjsť k vážnemu poškodeniu zdravia dieťaťa. V tomto smere
poukazoval aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď rozhodujúcim prvkom pri

posudzovaní námietky zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívna,
oprávnená a relevantná. Relevantnou je taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na
objektívnych,dostatočnekonkrétnychazávažnýchskutočnostiach.Zákonnýsudcasvojímsprávanímuž
vopredprejudikovalsvojerozhodnutieadalnajavo,akýbudevýsledokkonania.Nesprávnymprocesným
postupom jej taktiež znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu

jej práva na spravodlivý proces. O pojednávaní dňa 09.12.2020 sa dozvedela až 11.12.2020, pričom
súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti a sudca nemal ani vykázané doručenie predvolania.
Bezodkladne zaslala na súd listinu, obsahom ktorej bolo ospravedlnenie jej neúčasti na pojednávaní
v deň 09.12.2020 a žiadosť o jeho odročenie, keďže v tom čase bola na rizikovom tehotenstve,
čo potvrdila aj potvrdením od lekárky a o tom, že sa konalo pojednávanie, sa matka dozvedela až

06.10.2022 prostredníctvom stanoveného splnomocnenca. Dovtedy bola v domnienke, že súd vo veci
nekonal. Súd prvej inštancie podľa jej názoru v napadnutom rozsudku svojimi výrokmi rozhodol tak, že
opomenul záujem dieťaťa v spojitosti s najlepším záujmom upraveným v mnohých medzinárodných ako
aj vnútroštátnych právnych predpisoch. Maloletá má takmer 13 rokov, nie je to už malé dieťa a keď sa
rozhodne, že chce byť s matkou, tak spraví všetko pre to, aby s matkou bola, čo môže byť z hľadiska

správania až nebezpečné. Sudca vydal napadnutý rozsudok len z dôvodu sankčných mechanizmov voči
matke na základe domnienok o jej diagnóze, ktorá v konaní nebola preukázaná. Podľa jej názoru nie je
pravdou, že by nevyvrátila súdom prejudikovanú diagnózu, keďže súčasťou spisu je i dôkaz, ktorý sudca
vo svojom rozhodovaní zrejme opomenul, a to Znalecký posudok 6/2019 vypracovaný spoločnosťou
FORENZA - znalecká psychiatrická organizácia spol. s r.o., ktorý jednoznačne potvrdzuje, že matka

netrpí žiadnym súdom prezentovaným syndrómom. Tento posudok podľa jej názoru nebol žiadnym
zákonným spôsobom spochybnený. Poprela, že by otcovi bránila v styku s dcérou, keď tu opätovne
poukázala na názor samotného maloletého dieťaťa, ktoré je podľa jej názoru už vo veku, keď sa dokáže
samé rozhodnúť. Svoj názor jasne vyjadrila, no súd na záujem dieťaťa vôbec neprihliadol, čím vlastne
koná v rozpore s právnymi predpismi a najmä s dohovorom o ochrane práv dieťaťa. Zavádzajúce je

tvrdenie sudcu, že dieťa môžu plnohodnotne vychovávať len obaja biologickí rodičia, lebo v takomto
prípade by nemohlo byť dieťa zverené ani do náhradnej rodiny, profesionálnej rodiny, resp. kto by
vychovával deti narodené po umelom oplodnení a podobne. Čo sa týka riešenia situácie v podobe
stretnutia maloletej dcéry s otcom za prítomnosti matky (spoločná prechádzka alebo spoločné stretnutia
v miestnosti), v tejto chvíli a v dohľadnej budúcnosti to zo zdravotných dôvodov na strane matky nie je

možné. Tieto skutočnosti ohľadne jej zdravotného stavu je možné overiť aj u ošetrujúcej psychiatričky
MUDr. B. U., prečo nie je možné uskutočniť spoločné stretnutia otca a matky v jednej miestnosti. Pri
rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd musí vždy prihliadať na to,
aby maloleté dieťa vyrastalo v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky, v ktorej jehovýchova smeruje k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností,
mravného, duchovného a sociálneho rozvoja.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Základným princípom rodičovských práv a povinností podľa jeho
názoru je, že ich výkon má byť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Obaja rodičia sú pri výkone
rodičovských práva a povinností rovní, čo ale nie je možné vykladať formalisticky. Princíp rodičovských
kompetencií je postavený na najlepšom záujme dieťaťa a nie na rovnocennosti rodičov. Matka maloletej

aj napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu neodovzdala maloletú do starostlivosti otca tak, ako mala
súdom nariadené, robila obštrukcie v konaní, dlhodobo a cielene bránila styku maloletej s jej otcom, čím
dosiahla fyzické, citové i emočné odlúčenie maloletej A. od jej otca a znemožnila tak jej byť prirodzenou
súčasťou života otca a jeho širšej rodiny. Otec dieťaťa rieši svoje práva prostredníctvom súdu a jeho
rozhodnutí, ktoré aj po ich vydaní nepriniesli žiadne pozitívne výsledky, nakoľko matka ich nerešpektuje,
ignoruje všetky inštitúcie, koná protizákonne a uzurpuje si ako jediná - právo zabezpečovať starostlivosť

o maloleté dieťa, čím chce úplne vymazať otca zo života maloletého dieťaťa. Mal za to, že takýmto
konaním matka už dlhodobo ohrozuje zdravý vývin a vývoj maloletého dieťaťa.

5. Okresná prokuratúra prostredníctvom povereného prokurátora vo svojom vyjadrení taktiež žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V priebehu odvolacieho

konania podľa jej názoru neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu jej postoja
vyjadreného i v priebehu prvoinštančného konania. Námietkou zaujatosti matky sa už Krajský súd v
Banskej Bystrici podrobne zaoberal v mesiaci október 2022, konštatujúc, že matka ako dôvody zaujatosti
uviedla len okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti. Postupujúc
podľa § 53 ods. 3 CSP Krajský súd v Banskej Bystrici na túto námietku neprihliadol a konštatoval,

že nebolo preukázané, že by zákonný sudca závažným spôsobom opakovane a úmyselne porušoval
procesné predpisy, z čoho by mohla strana sporu nadobudnúť odôvodnený dojem o jeho nezaujatosti. K
argumentácii matky o objektívnej nestrannosti konajúceho sudcu ohľadne podania trestného oznámenia
voči strane sporu ešte pred právoplatným ukončením vo veci samej podotkla, že pokiaľ sudca na
základe dôkazov obsiahnutých v spise dospel k podozreniu z možného trestného činu týrania blízkej a

zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, bol povinný podať trestné oznámenie orgánom činným
v trestnom konaní, ktoré sú ako jediné príslušné na preverenie takéhoto podozrenia. Takýto postup
preto nemožno vytknúť ako zaujatosť voči strane sporu. Bolo by absurdné, aby za daných okolností v
prípade relevantného podozrenia sudca čakal do právoplatného skončenia veci. Vzhľadom na priebeh
konania, poučenie matky, opakované výzvy súdu a upozornenia na následky jej nedostavenia sa na

úkony tak, ako sú zdokumentované v súdnom spise, nemožno konštatovať porušenie jej procesných
práv - práva na spravodlivý proces. Naopak, bol to práve obštrukčný prístup matky, ktorý neúmerne
predlžoval konanie a mal za následok, že vo veci nebolo možné objektívne preukázať ňou samotnou
tvrdené okolnosti dôležité pre zistenie skutkového stavu (napr. existencia Münchhausenovho syndrómu
by proxy). Argumentovať porušením procesných práv v tomto prípade objektívne nie je namieste. Na

margo námietok vo vzťahu k výsluchu svedkyne MUDr. P. C. je žiadúce podotknúť, že jej výpoveď
nebola nosná ani rozhodujúca pre výsledne právne posúdenie veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
má vnútornú logiku, je konzistentné, vyhodnocuje skutkový stav na základe vykonaných dôkazov
ucelene a komplexne. Naopak, odôvodnenie odvolania matky sa v rozhodujúcej časti obmedzuje len
na zvýraznenie akceptácie názoru dieťaťa na predmet konania. Je pravdou, že tento názor bol v

konaní zisťovaní výlučne nepriamo, sprostredkovane cez iné osoby (psychologička, procesný kolízny
opatrovník, výsluch maloletej v konaní o výkon rozhodnutia) a v neposlednom rade bol prezentovaný
najmä matkou samotnou. Bezprostredný názor maloletej nebol počas konania relevantne prejavený, a
to práve v dôsledku konania a prístupu matky k účasti na úkonoch. V tomto kontexte sa prokuratúra
stotožňuje s názorom súdu vyjadreným v odseku 66. rozsudku ohľadne rešpektovanie autorít, vrátane

súdnych, dodržiavania všeobecne platných noriem správania, vrátane plnenia povinností. Názor dieťaťa
za situácie, keď je niekoľko rokov výlučne v opatere matky, u ktorej existuje dôvod na podozrenie na
Münchhausenov syndróm a negovanie akýchkoľvek práv druhého rodiča dieťaťa, hoci boli právoplatne
judikované rozhodnutiami súdov, nemôže byť braný za východisko a základ pre naplnenie princípu
najlepšieho záujmu dieťaťa.

6. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že prvoinštančný súd rozhodol jednak v súlade s
platnou legislatívou a najmä v záujme maloletého dieťaťa. Na strane matky podľa jeho názoru nedošlok porušeniu práva na spravodlivý proces tak, ako to uvádza, keď ako jeden z dôvodov by malo byť
nedoručenie predvolania na pojednávanie v novembri 2020. Samotná matka v konaní robila obštrukcie
pri preberaní zásielok, pri nezúčastňovaní sa pojednávaní, podávaní námietok, neabsolvovaní vyšetrení

u znalca, atď., čo by potom podľa nej mohlo mať za následok nespravodlivosť celého konania. Tiež
nemožno konštatovať, že by vo veci konal vylúčený sudca, keďže o námietkach matky proti sudcovi,
kolíznemu opatrovníkovi, znalcom, atď. bolo vždy riadne rozhodnuté. Tu sa stotožnil aj s názorom
okresnej prokuratúry v tom, že sudca je povinný podať trestné oznámenie vždy, ak má podozrenie
zo spáchania trestného činu. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru v konaní riadne vyhodnotil všetky

skutočnosti, vyporiadal sa i s názorom maloletého dieťaťa a prihliadajúc v prvom rade na záujem
maloletej potom i vo veci správne rozhodol. Z jeho strany v pravidelných intervaloch už viac ako štyri
roky píše e-maily s tým, aby sa mohol vidieť s maloletou dcéru, na ktoré matka nereaguje, telefóny
nedvíha a pokiaľ by dieťa telefón zodvihlo, matka situáciu monitoruje a sleduje, o čom sa rozpráva, z
čoho je zrejmé, že rozhovory ešte pred vydaním neodkladného opatrenia neboli spontánne. Dieťa mohlo
povedať len to, čo malo naučené od matky a keď prišlo od otca v minulosti domov k matke, bolo dôsledne

už v chodbe bytu matky vypočúvané v tom, čo sa u otca dialo.

7.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvrozsahumudanomust.§65,§66CMPabeznariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Ako vyplynulo z obsahu spisu, manželstvo rodičov maloletej A. C. bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu vo Zvolene č.k. 5P/299/2014-62 zo dňa 03.02.2015. Na základe schválenej rodičovskej
dohody bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný plnením vyživovacej
povinnosti a zároveň bol upravený styk otca s maloletou. Na základe návrhu otca zo dňa 09.03.2016

súd prvej inštancie svojím prvým rozsudkom č.k. 8P/6/2016-697 zo dňa 16.10.2018 rozhodol tak, že
návrh na nariadenie striedavej starostlivosti zamietol a zároveň zmenil úpravu styku otca s maloletou
oproti pôvodne určenému styku. Matke uložil povinnosť podávať otcovi informácie o zdravotnom stave
maloletej, o jej návštevách u lekára s oznámením označenia lekára, menom a miestom výkonu jeho
činnosti ako aj o školských a mimoškolských aktivitách. Nariadil aj možnosť otca kontaktovať sa s

maloletou telefonicky. Na základe odvolania rodičov odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 17CoP/7/2019-1143 zo dňa 03.04.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom zároveň zamietol zrušenie neodkladného opatrenia,
ktoré bolo nariadené Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 7CoPno/1/2019-1005 zo dňa 14.03.2019.
Okreminéhopoukázalnazmenunávrhunazačatiekonania,kedysaotecuždomáhalzvereniamaloletej

do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a v tomto smere uložil súdu prvej inštancie i vykonať dokazovanie
za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia podozrenia na existenciu Münchhausenovho syndrómu by proxy
u matky maloletej, resp. tvrdeného nevhodného správania otca vo vzťahu k maloletej.

9. Vychádzajúce z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď viazaný

názorom odvolacieho súdu vysloveným v dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia, v súlade s § 26 Zákona
o rodine skúmal, či v prejednávanej vecí došlo k takej zmene pomerov, ktorá má za následok zmenu
pôvodného rozhodnutia o výkone rodičovských práv, a teda či nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje
zmenu výchovného prostredia u maloletej A.. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie
a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu otca vyhovel a maloletú zveril do jeho výlučnej osobnej

starostlivosti.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností pri rozhodovaní
v tejto veci súd prvej inštancie vychádzal i to, akými úvahami sa riadil, čo napokon podrobne zdôvodnil
v odsekoch 64., 65. a 66. odôvodnenia rozsudku, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu

stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní
žiadnym spôsobom nezohľadnil Znalecký posudok č. 6/2019 zo dňa 01.04.2019, tu je potrebné
zdôrazniť, že tento znalecký posudok bol predmetom skúmania odvolacím súdom - Krajským súdom

v Banskej Bystrici, kde odvolací súd konštatoval, že znalec vychádzal výlučne z vyšetrenia matky,
jej zdravotnej dokumentácie a dokladov poskytnutých matkou, pričom tieto podklady nedali a nemohli
dať znalcovi dostatočný prehľad o posudzovanej situácii z hľadiska skúmaného problému, t.j. danosti
Münchhausenovho syndrómu by proxy u matky, pretože z obsahu vyplynula hospitalizácia maloletejuž v decembri 2018, a to v nemocnici Zvolen a Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Na základe
týchto skutočností potom uložil odvolací súd súdu prvej inštancie doplniť v tomto smere dokazovanie
(nariadením znaleckého dokazovania a vyžiadaním potrebných lekárskych správ), pričom z dovtedy

predložených dôkazov nebolo preukázané ani tvrdenie matky o podozrení nevhodného správania sa
otca voči maloletej, ktoré nebolo podporené ani dokladmi, ktoré predložila matka.

12. Keďže matka v priebehu prvoinštančného konania odmietla spolupracovať pri vykonaní znaleckého
dokazovania, musel súd prvej inštancie vychádzať z predložených správ od kolízneho opatrovníka,

ošetrujúcich lekárov a napokon i z vyjadrenia ustanoveného znalca MUDr. Vincenta Štefáka, na ktorý
poukazuje v odsekoch 26. až 29. odôvodnenia rozsudku. Potom, čo tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach, dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že v súčasnej situácii
je v záujme maloletého dieťaťa pre jeho ďalší zdravý vývoj zverenie do osobnej starostlivosti otca. Z
vyjadrenia Okresnej prokuratúry vo Zvolene mal i odvolací súd preukázané, že správanie otca nie je
možné zo sexuologického hľadiska posúdiť ako sexuálne nevhodné, čo korešponduje i s výsledkami

trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Banská Bystrica, v ktorom bolo uznesením zo dňa
27.09.2019 odmietnuté trestné oznámenie matky. Tak, ako to napokon správne konštatuje i súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v priebehu prvoinštančného konania matka mala možnosť
vyvrátiť pochybnosti prezentované znalcom MUDr. Vincentom Štefákom, pričom svoje právo nevyužila
(odmietla poskytnúť akúkoľvek súčinnosť), a preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť

vykonané dokazovanie iným spôsobom, než hodnotil súd prvej inštancie.

13. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri vyhodnotení postoja samotnej maloletej A., keď aj jej
vyjadrenia (odmietavý postoj) vyhodnotil v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Záujem na zdravom
vývoji dieťaťa prevažuje nad prejaveným postojom samotného maloletého, a preto aj takýto postoj je

potrebné vždy vyhodnotiť s prihliadnutím na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. V prejednávanej
veci je zrejmé, že postoj maloletej je výrazne ovplyvňovaný situáciou, ktorú vytvorila samotná matka
nerešpektovaním súdnych rozhodnutí ani akýchkoľvek iných názorov súvisiacich so zabezpečením
výkonu rodičovských práv, a tým i zdravého vývoja maloletej, na ktoré okolnosti súd prvej inštancie pri
rozhodovaní správne prihliadol a vyhodnotil v odseku 64. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

14. Zo samotnej skutočnosti, keď sudca dal podnet na začatie trestného stíhania voči matke, nemožno
podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho vyvodiť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti takéhoto
sudcu,apretoaninatútonámietkuodvolacísúdpripreskúmavanívecineprihliadol.Tak,akotoopätovne
správne konštatuje i okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení, pokiaľ sudca na základe poznatkov, ktoré

má v priebehu konania, dospeje k záveru, že existuje podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, je
povinný podať trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, ktoré ako jediné sú príslušné na
preverenie takéhoto podozrenia.

15. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania namietala taktiež nesprávny procesný postup súdu,

ktorým jej malo byť zasiahnuté do práva na spravodlivý proces, i s týmito skutočnosťami sa súd prvej
inštancie vyporiadal v odseku 52. odôvodnenia rozsudku a svoj postup zdôvodnil v súlade s ust. § 183,
§, 157 ods. 1, § 147a CSP, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd taktiež stotožnil. S prihliadnutím na dĺžku
konania ako i na samotné konanie matky, ktorá odmietala poskytnúť akúkoľvek súčinnosť pri vykonaní
dokazovania, nemožno konštatovať, že by bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces v tom,

že by nemala dostatočný priestor na uplatnenie svojich procesných práv. To plne platí i o jej práve na
zvolenie si právneho zástupcu v konaní, ktoré využila až v odvolacom konaní. Pokiaľ i súd vykonal
výsluch MUDr. P. C. na pojednávaní 09.12.2020, prihliadajúc na dĺžku konania (sud rozhodol vo veci 8.
februára 2023), matka mala dostatočný časový priestor sa k tomuto dôkazu vyjadriť, a to i v prípade,
že podľa vlastného tvrdenia sa o tejto skutočnosti mala dozvedieť až 06.10.2022. Táto skutočnosť

naviac nemohla mať za následok ani nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže nebola nosným dôkazom
pri rozhodovaní súdu a súd prvej inštancie z tohto dôkazu prakticky pri rozhodovaní ani nevychádzal,
na čo tiež poukázala okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení.

16. V situácii, ktorá v súčasnosti pretrváva medzi účastníkmi z dôvodu dlhodobého narušenia citových

väzieb medzi otcom a maloletou dcérou z dôvodu dlhodobého nerešpektovania súdnych rozhodnutí,
súd prvej inštancie postupoval správne i v tom, keď podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine
uložil rodičom za účasti maloletého dieťaťa podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, a preto i v tejto časti
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP
a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).