Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Eva Fulcová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201675
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1321201675.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Róbert
Križan EUROCAR, nar. 16.08.1971, miesto podnikania Lipová 7, 949 01 Nitra, IČO: 33 958 751,
zastúpený URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanej: Automobilové opravovne Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, a.s., Sklabinská 20, 831 06 Bratislava, IČO: 44 855 206, zastúpená: CONSULTA,
s.r.o., advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO: 31 318 495, o zaplatenie
6.804,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k.
B3-25Cb/92/2021-197 zo dňa 07. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B3-25Cb/92/2021-197 zo dňa 07.
júna 2023 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
6.804,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 29.12.2020 do zaplatenia a jednorazovú
paušálnunáhraduvovýške40,-eurvlehotedotrochdníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozsudku.
Trovy konania zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi v plnej výške.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy,

titulom realizácie opravných prác na základe zmluvy o dielo, ktoré vykonal riadne a včas.
3. Súd prvej inštancie vec rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorý právne odôvodnil ust. § 261 ods.
1, 8, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 538, § 546 ods. 1 veta prvá, § 348 ods.
1, § 556, § 560 ods. 1, § 562 ods. 2 písm. c, § 564 veta prvá, § 436 ods. 1 písm. d/, ods. 2, §
324 ods. 1, § 340 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1, § 768k ods. 2, 3 zák.č.
504/1990 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obch. zák.“), ust. § 1 ods. 1, § 2, § 3, § 3a Nariadenia

vlády SR č. 21/2013 Z.z. a ust. § 274, § 275, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V skutkových dôvodoch konštatoval neúčasť právneho
zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 07.06.2023 napriek riadne a včas doručenému predvolaniu
na predchádzajúcom pojednávaní súdu, konanom dňa 27.02.2023 s tým, že poučenie o následkoch
nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, bolo žalovanému
doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 27.02.2023. Právny zástupca žalovaného svoju

neprítomnosť na pojednávaní dňa 07.06.2023 neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, a za tejto
situácie navrhol žalobca vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
4. Včas podaným odvolaním žiadal žalovaný napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Odvolacie dôvody vymedzil ust. § 274 CSP,
a s poukazom na jeho písm. a/, ktoré ako podmienku pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, vyžaduje
doručenie predvolania na pojednávanie a poučenie o následku nedostavenia sa, zdôraznil nutnosť

kumulatívneho splnenia hypotézou tohto ustanovenia normovaných podmienok. Poznamenal,
že na pojednávaní dňa 27.02.2023 mu síce bol oznámený nový termín pojednávania, avšak totooznámenie (vo forme zápisnice z pojednávania) neobsahovalo poučenie o následkoch nedostavenia sa
na pojednávanie. Takéto poučenie mu bolo oznámené predvolaním súdu zo dňa 27.09.2022, avšak
výlučne vo vzťahu k pojednávaniu vytýčenému na deň 27.02.2023, na ktoré sa riadne dostavil.

5. Konštatoval, že ust. § 274 CSP nesie v sebe procesne veľmi prísne následky, a nesplnenie v
ňom uvedených kumulatívnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie nie je možné vykladať
extenzívne, čo vychádza aj z ústavnej premisy, podľa ktorej „extenzívny výklad právnych noriem možno
uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy, ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo
vyvrátiť“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/04).

6. Súd prvej inštancie na svoj extenzívny výklad ust. § 274 písm. a/ CSP v prejednávanej veci neuviedol
žiaden presvedčivý argument. Takým rozhodne nemôže byť tvrdenie, že poučenie o následkoch
nedostavenia sa na pojednávanie postačuje uviesť v prvom predvolaní na pojednávanie a toto má
platiť aj na ďalšie odročené pojednávania. Prísny charakter následkov hypotézy ust. § 274 písm. a/
CSP, spočíva práve v kumulatívnom naplnení podmienok písomného predvolania strane sporu spolu s
poučením.Bezichsplnenia(písomnépredvolanienapojednávanie,písomnépoučenieonedostavenísa

na pojednávanie, návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti
z dôležitých dôvodov) nie je možné žiadnym prípustným výkladom dotknutého ustanovenia dospieť k
záveru, že sú dané podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného.
7. K uvedenému doplnil, že počas celého konania nevykonával žiadne procesné prieťahy a dodržiaval
všetky lehoty na vznesenie procesnej obrany. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa na

pojednávaniedňa07.06.2023nedostavilzospravedlniteľnéhodôvodu,moholvecprejednaťarozhodnúť
v jeho neprítomnosti podľa ust. § 212 a nasl. CSP, rozsudkom vo veci samej, v žiadnom prípade však
nemohol postupovať vydaním rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP.
8. Vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal žalobca napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu
náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný je počas celého konania zastúpený advokátskou kanceláriou

CONSULTA s.r.o., a jej spoločník a konateľ JUDr. Matej Marhavý bol dňa 27.02.2023 prítomný na
súdnom pojednávaní. Vo veci sa uskutočnilo niekoľko pojednávaní, pričom strany konania ako aj ich
právnizástupcoviabolivždyriadneavčaspredvolaníapoučeníomožnýchnásledkochnedostaveniasa.
Správanie žalovaného v posudzovanom prípade označil žalobca za odporujúce aj zásade „vigilantibus
iura scripta sunt,“ práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým,

ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby ich bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. S vydaným rozsudkom sa žalobca v plnom rozsahu
stotožnil a zároveň sa v plnom rozsahu nestotožnil s argumentáciou žalovaného v odvolaní proti

rozsudku, ktorý bol v priebehu celého konania viackrát predvolaný písomným predvolaním s poučením
o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Doplnil, že v prípade, ak žalovaný, resp, jeho právny
zástupca berie termín pojednávania na vedomie a súhlasí, že na odročený termín pojednávania už
nebude osobitne volaný a o svojich procesných právach a povinnostiach bol poučený v priebehu
konania, nie je nutné takéto poučenie zo strany súdu opakovať, najmä nie v prípade, ak strana sporu je

od začiatku konania zastúpená tým istým právnym zástupcom.
9. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 06.02.2013, sp. zn. 5 Cdo 345/2012 (ďalej aj „NS SR“) a na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III. ÚS 121/2021 zo dňa 21.07.2021 (ďalej aj „ÚS SR“).
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 356
písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa § 356 CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudkua/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,

b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia.

13. Civilný sporový poriadok v konaní na súdoch prvej inštancie v zásade predpokladá, že civilný
spor bude rozhodnutý po posúdení rozhodujúcich sporných skutkových a právnych otázok, a to na

verejnompojednávaníriadneodôvodnenýmrozsudkom.Vzáujmeefektivitysúdnehorozhodovaniavšak
Civilný sporový poriadok vytvára viaceré spôsoby procesných postupov a rozhodnutí, ktorými môže byť
civilný spor vyriešený aj inak. Tieto osobitné postupy sú upravené v prvej hlave tretej časti Civilného
sporového poriadku s názvom Skrátené konania a skrátené rozhodnutia. Okrem platobného rozkazu
a európskeho platobného rozkazu, ktorými možno vec, často len domnelý spor právoplatne vyriešiť v
dôsledku prezumovaného konsenzu žalovaného, alebo skutočného konsenzu strán, ktorý sa prejavuje

či už v rozsudku pre uznanie nároku alebo v rozsudku pre vzdanie sa nároku, je ďalším odklonom
od štandardného procesného postupu rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie či už žalovaného alebo
žalobcu. Osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie je to, že je následkom porušenia procesnej
povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o následkoch porušenia svojej povinnosti pred
rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z

toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa
§ 160 Civilného sporového poriadku, ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, a to
formálne kvalifikovaným spôsobom. Pri oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa §
274 písm. a/ a § 278 písm. a/ Civilného sporového poriadku poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie (III. ÚS 339/2021 z 12.11.2021).

14. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.804,- eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania. Vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, vydanie
ktorého odôvodnil neúčasťou právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 07.06.2023 bez
ospravedlnenia (včasného a vážnymi okolnosťami), a to napriek riadne doručenému (oznámenému)
predvolaniu na predchádzajúcom pojednávaní súdu dňa 27.02.2023 s tým, že poučenie o následkoch

nedostavenia sa, vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, bolo žalovanému doručené
spolu s predvolaním na pojednávanie konané dňa 27.02.2023.
15. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, namietajúceho extenzívny výklad ust. § 274 písm. a/ CSP
v prejednávanej veci súdom, teda že poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie
postačuje uviesť v prvom predvolaní na pojednávanie s platnosťou aj na ďalšie odročené pojednávania,

dal žalobca do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 345/2012 zo dňa 06.02.2013 podľa
ktorého: „Ustanovenie § 5 je všeobecným základom pre poučovanie v občianskom súdnom konaní.
Jeho obsahom je poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Súd je povinný
poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné
predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky,

prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú
spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona
alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v
danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo,
čo hodlá v konaní urobiť.“...... Pokiaľ žalovaný namietal, že predvolanie na pojednávanie neobsahovalo

poučenie o následkoch nedostavenia na pojednávanie, dovolací súd uvádza, že poučovacia povinnosť
sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný
význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom
súdnom konaní. Poučenie účastníka konania o tom, že v prípade, ak nepodá žiadosť o odročenie
pojednávania z dôvodu, že sa v deň konania pojednávania nemôže pojednávania zúčastniť, nie je

súčasťou poučovacej povinnosti súdu podľa § 5 O.s.p.. V namietanom prípade preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky nezistil v postupe odvolacieho súdu nesprávnosť, v dôsledku ktorej by bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.“
16. Citoval aj nález sp.zn. III. ÚS 121/2021 zo dňa 21.07.2021 v ktorom ÚS SR uviedol: „Rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút je v našom

procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej sa vynucuje osobitná, určite nie
nevyhnutná procesná aktivita strany, spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie rozsudku
pre zmeškanie vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude poučený omožnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na pojednávanie, či
už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho
neprítomnosti a meritórne rozhodne.“

17. Uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 345/2012 zo dňa 06.02.2013, na ktoré žalobca k rozsahu
manudukačnej povinnosti súdu poukázal, sa viaže k rozsudku krajského súdu, ktorým na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu vo veci konal (aj keď v neprítomnosti žalobcu) a
výsledkom tejto preskúmavacej činnosti bolo meritórne rozhodnutie. Žalobcom citovaný odsek nálezu
ÚS SR sp.zn. III. ÚS 121/2021 zo dňa 21.07.2021 rieši namietanú situáciu v poslednej vete expilicitne:

„Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom
pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na pojednávanie, či už neospravedlneného alebo
bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne
rozhodne.“ Z oboch rozhodnutí teda vyplýva, že v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, či už
z neospravedlneného dôvodu alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, bez poučenia strán o
možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, súd pojednávanie síce vykoná v neprítomnosti strany,

avšak rozhodnúť môže výlučne meritórnym rozhodnutím.
18. K obdobným záverom dospel aj český ústavný súd (napr. nález sp zn. I. ÚS 2656/12 zo 07.05. 2012),
ktorý uviedol, že pri rozhodovaní o prípadnom vydaní rozsudku pre zmeškanie alebo pri rozhodovaní
o návrhu žalovaného na zrušenie takéhoto rozsudku, by mal súd zobrať do úvahy tiež predchádzajúcu
procesnú aktivitu žalovaného. K vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal pristupovať uvážlivo a voliť

tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých nezáujem na strane žalovaného je zrejmý, keď je žalovaný
skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie
preťahuje.
19. Odvolací súd nemohol prehliadnuť, že žalovaný rešpektoval všetky žiadosti súdu o podanie
vyjadrenia ( č.l. 105, 129, 149), zúčastnil sa pojednávania dňa 27.02.2023, na ktorom vzal na vedomie

termín ďalšieho konania súdu, dňa 07.06.2023. Tento spôsob predvolania na ďalší termín pojednávania
však súd vykonal bez poučenia o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čím postupoval v
rozpore s dispozíciou ust. § 274 CSP, teda žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol
naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi

okolnosťami. Uvedené podmienky zákon podmieňuje ich kumulatívnym splnením, a najmä riadnym
poučením zo strany súdu.
20.Tvrdeniežalobcuvovyjadreníkodvolaniu,že: „vo vecisauskutočniloniekoľkosúdnychpojednávaní
(pozn. súdu uskutočnilo sa len pojednávanie dňa 27.02.2023), pričom strany konania ako aj ich právni
zástupcovia boli vždy riadne a včas predvolaní a poučení o možných následkoch nedostavenia sa, s

poučením o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pričom v prípade, ak žalovaný, resp, jeho
právny zástupca berie termín pojednávania na vedomie a súhlasí, že na odročený termín pojednávania
už nebude osobitne volaný, o svojich procesných právach a povinnostiach bol poučený v priebehu
konania, nie je nutné takéto poučenie zo strany súdu opakovať,“ nemožno rovnako akceptovať. Ide totiž
o zákonom precizovanú povinnosť súdu, opakovane a pri každom jednom predvolaní strany, bez ohľadu

na formu, akou bolo predvolanie uskutočnené, strany o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
poučiť.
21. Z pohľadu výkladu ust. § 274 písm. a/ CSP je nespochybniteľné, že poučenie o možnosti rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania práve na pojednávanie, na ktorom bol

vynesený rozsudok pre zmeškanie.

22. Postup súdu prvej inštancie teda nemožno označiť za súladný s citovaným ustanovením procesného
poriadku, čím žalovanému odňal právo na riadne prejednanie veci a uskutočňovanie jemu patriacich
úkonov.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade podľa § 356 písm. b/
CSP prípustné, pretože na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené materiálne podmienky. Z
uvedenéhodôvodunapadnutýrozsudokpodľaust.§389ods.1písm.b/CSPzrušilavecvrátilsúduprvej
inštancie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej

inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.