Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203349
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1420203349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov

JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti o maloletú A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X,
G., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F,
Bratislava, a otca H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. I. X, A. E., v konaní o návrhu matky na zákaz styku
otca s maloletou a o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 17P/33/2020-2307 z 13. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti výrokov I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti sa odvolaním napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 13.1.2023 súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky na zákaz styku otca s
maloletou zamietol, výrokom II. zmenil úpravu styku otca s maloletou určenú rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 13P/116/2016-105 zo dňa 29.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Bratislava č.k. 11CoP/599/2017-176 zo dňa 24.04.2018 tak, že styk otca s maloletou neupravil. Výrokom

III. návrh otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej v celom rozsahu zamietol, výrokom IV.
návrh otca na prerušenie konania zamietol, výrokom V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania a výrokom VI. rozhodol, že o nároku štátu na náhradu trov konania a
o výške náhrady trov konania štátu rozhodne samostatným uznesením po vydaní rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 23 ods. 3 a 4, § 26, §

28 ods. 1 písm. a), b) a c), § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej iba „ZoR“), keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletou by v konečnom dôsledku
bolo v rozpore so záujmom maloletej, vytvorilo by ďalšiu prekážku, ako vzťah medzi maloletou a otcom
zlepšiť, a to bez toho, aby na to boli splnené zákonné dôvody. Súd prvej inštancie nemal za preukázané,
že by otec predstavoval pre maloletú konkrétnu hrozbu, a zároveň uviedol, že takéto rozhodnutie, okrem
toho, že by predstavovalo absolútny zásah do rodičovských práv otca, by bolo v konečnom dôsledku
aj v rozpore s právom maloletej na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s

otcom. Preto návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol.
V ďalšom súd prvej inštancie s ohľadom na zásadnú zmenu pomerov považoval za dôvodné zmeniť
rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, teda rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.04.2018 č. k. 11CoP/599/2017-176. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné rešpektovať názormaloletej,ktorásohľadomnaaktuálnukvalituvzťahovvrodinestykotcomúplneodmieta.Súdpovažoval
za dôvodné pripísať prístup otca k dokazovaniu, ako aj k možnostiam riešenia vzťahov s pomocou
odbornej intervencie, na ťarchu otca, rešpektovať prejavený názor maloletej, a zmeniť úpravu styku otca

s maloletou tak, že tento ostane neupravený, nakoľko pre zmenu pomerov je nevyhnutný v prvom rade
konštruktívny a pozitívny prístup otca maloletej, k čomu ale počas celého konania nedošlo.
Návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti a úpravu styku matky s maloletou spojenú s
určenímvyživovacejpovinnostikmaloletejsúdprvejinštancieakonedôvodnýrovnakozamietol,nakoľko
pre takúto zásadnú zmenu v konaní nebol žiaden predpoklad. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny, ako aj zo správ zo školy, od lekára maloletej mal súd za preukázané, že maloletá má u matky
vytvorené vhodné prostredie pre svoj rozvoj, je u matky šťastná a spokojná, v žiadnom prípade nie je
matkou týraná.
Čo sa týka návrhu otca na prerušenie konania tento prvoinštančný súd taktiež ako nedôvodný zamietol.
Otechoodôvodňovalpotrebouzisteniaslobodnéhonezmanipulovanéhonázorudieťa,atozaúčastiotca
alebo jeho dôverníka, avšak súd pohovor s maloletou realizoval, jej názor zistil bez prítomnosti rodičov,

pričom podľa súdu práve v otcom navrhovanej prítomnosti iných osôb by nebolo možné považovať
prejav maloletej za slobodný. Navyše, procesný predpis prerušenie konania z dôvodu navrhovaného
otcom neumožňuje.
Pokiaľ ide o námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi, konajúci sudca sa k nim vyjadril opakovane
aj počas konania, keď otcovi uviedol, že na ne neprihliada, a to aj s uvedením dôvodov, s tým, že sudca

nepozná osobne nikoho z účastníkov konania, ich právnych zástupcov, ani zamestnancov Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, nemá k nim ani k prejednávanej veci žiaden pomer a nie je mu známa ani
žiadna skutočnosť, pre ktorú by mohol byť v konaní zaujatý. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou
námietok bolo vyčítanie procesného postupu súdu v doterajšom priebehu konania, súd prvej inštancie
na námietky neprihliadol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Tento rozsudok napadol včasným odvolaním otec, viniac súd prvej inštancie, že v konaní

neboli splnené procesné podmienky, nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.
Otec uvádzal, že druhý výrok súdu je najzásadnejší a najviac zasahuje jeho a dcérine základné práva,
najmä na súkromie, na rodinný život, na rodičovskú starostlivosť a úplne popiera degraduje najlepší
záujem dieťaťa, ktorým je okrem iného, ale predovšetkým, právo dieťaťa na požívanie rodičovskej
starostlivosti od oboch rodičov. To, že ide o porušenie Listiny základných ľudských práv a slobôd (napr.

právo na súkromie), o porušovanie mnohých práv dieťaťa v zmysle EU Dohovoru o právach dieťaťa,
viacerých Všeobecných komentárov k článkom Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj o porušovanie
celej plejády zákonov, základných zásad a práv dieťaťa aj účastníkov konania je nepopierateľne zrejmé
z toho, k akému nesprávne a právo popierajúcemu záveru súd vo výroku II. dospel. V tejto časti
bezpodmienečne žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil s právne záväzným záverom o

tom, že v ich situácii a za daných skutkových okolností je absolútne neprípustné, kontraproduktívne a
svojvôli matky vystavenému dieťaťu veľmi škodiace použiť tento inštitút (neupravenie styku s dieťaťom),
a tento možno používať výlučne v prípadoch, kedy sa rodičia dieťaťa dokážu o styku dohadovať flexibilne
a spontánne podľa aktuálnych potrieb dieťaťa. Otec poukazuje na všeobecne známu skutočnosť, že
takáto úprava, kedy sa konkrétne neupravuje styk s maloletým dieťaťom, sa v súdnej praxi aplikuje v

prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi dieťaťa ústretové, kedy by ich akékoľvek vymedzenie v rámci
časových úsekov obmedzovalo, čo by malo negatívny dopad na maloleté dieťa, avšak ich prípad je
presne opačný, a teda aplikácia takéhoto rozhodnutia je úplne nevhodná.Namietal, že viac ako tri roky nemal umožnený riadny styk s dcérkou z dôvodu obštrukcií zo strany
matky. Komunikácia matky ku nemu je veľmi zlá alebo žiadna. Ak sa dožaduje kontaktu s dcérou, matka
mu buď neodpovedá na sms správy alebo mu odpovedá zamietavo, príkro, nevraživo. V období začiatku

pandémie covidu sa situácia výrazne zhoršovala, dcéra mu opakovane (už len do telefónu) uvádzala,
že jej matka bráni v kontakte s ním, veľa krát mu plakala do telefónu, snažil sa kontaktovať s dcérou
aj prostredníctvom školskej psychologičky, avšak všetko jeho úsilie bolo márne. Naopak, podľa názoru
otca matka úmyselne a bezohľadne týra ich dcéru rôznymi formami psychického domáceho násilia
resp. týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle § 208 Trestného zákona resp. aktívnymi aj pasívnymi

formami psychického násilia podľa záväznej odbornej UPSVaR-Príručky o syndróme CAN (Child Abuse
& Negotiation), ktorá je aj záväznou internou normou („IN“) UPSVaR, ale UPSVaR-Bratislava ju z
nepochopiteľných dôvodov odmieta používať na posúdenie psychického násilia matky na maloletej
dcére.
Poukazoval na fakt, že pri prešetreniach bytových a materiálnych pomerov dcéry v byte matky na E. J. X,
G., dňa 1.7.2021 súd prvej inštancie resp. dňa 5.10.2021 odvolací senát KS BA „20CoP“ a nimi poverený

UPSVaR-BA pri vykonávaní dôkazu výsluchom maloletej dcéry nachádzajúcej sa vtedy už vyše 1,5
rokov pod systematickým psychickým domácim násilím, traumatizovaním, strašením, stresovaním,
manipulovaním matky s cieľom doviesť dcéru k odmietaniu, odvrhnutiu a vymazaniu otca, nepostupoval
v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 CSP, keď namiesto vykonania záznamu z tohto výsluchu technickým
zariadením,zaznamenalvýsluchmaloletejvpísomnejforme,(ktoránemáaniformuzápisnicevzmysle§

99CSP),čímporušilustanovenie§98ods.1CSPadopustilsavadykonaniavzmysleustanovenia§420
písm. f) CSP, ktorá spočíva v tom, že výsluch maloletej, vykonaný za účelom prešetrenia materiálnych
pomerov dcéry u matky a zistenia dcérinej matkou zmanipulovanej, vynútenej, nacvičenej a tým pádom
neslobodnej vôle na akýkoľvek kontakt s otcom, nebol vykonaný zákonom predpísaným spôsobom.
Podľa otca je súd a každá štátna organizácia povinný/á v každom súdnom a v akomkoľvek

administratívnom konaní zistiť slobodný názor dieťaťa, ktorý je zistiteľný len vo vhodnom
nezastrašujúcom, nenásilnom a nemanipulatívnom prostredí dostatočnou separáciou dieťaťa od
manipulatívnehorodiča.Vprípade,ževsúdnom/administratívnomkonanínebolsúdomzistenýslobodný
názor dieťaťa, je rozhodnutie nezákonné a neprávoplatné. Preto otec navrhuje vykonať závažné
dôkazy, ktoré je potrebné vykonať na zistenie skutočného stavu veci, vypočuť matkiným dlhodobým

psychonásilným týraním postihnutú dcéru, ktorá je naviac v zmysle Zákona o obetiach trestných činov
č. 274/2017 Z.z. „obzvlášť chránenou obeťou násilia“, a ktorej je dlhodobo sudcami OSBA4 upierané
právo byť vypočutá, aby nebolo možné dokázať zločiny matky, jej PZ a v neposlednom rade a v
predmete podaných trestných oznámení aj zločiny sudcov OS BA4 JUDr. Petra Kalatu a JUDr. M.
Jankolu na jeho dcére. Rovnako otec navrhuje prerušiť konanie OSBA IV č.k. 17P/33/2020 o matkou

požadovanom zákaze styku dcéry s otcom, resp. otca s dcérou, až do zistenia skutočne slobodného
nezmanipulovaného alebo skutočne matkou zmanipulovaného názoru dieťaťa buď za účasti otca, alebo
aspoň za účasti dôverníkov otca.
Odvolateľ navrhuje zaevidovať jeho podania z 21.11.2022 do ESS 17P/33/2020 a do meritórneho
56Em/3/2020 a do všetkých aktívnych konaní v jeho veciach na OSBA IV, vylúčenie senátu a sudcu

JUDr. Kalatu z rozhodovania vo všetkých veciach/konaniach týkajúcich sa jeho maloletej dcéry,
vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcovi JUDr. Kalatovi za jeho hrubé až brachiálne
disciplinárne previnenia podľa § 116 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, podanie
disciplinárneho návrhu podľa nového disciplinárneho poriadku oprávneným navrhovateľom, buď
predsedom OS BA4 a/alebo Sudcovskou radou OS BA IV a navrhuje tiež zastavenie konania

17P/33/2020.
Tvrdil, že napriek predloženým dôkazom o týraní dcéry zo strany matky (napr. zvukové nahrávky),
ktorého následkom je psychicky narušené až nepríčetné, nenávistné a nevraživé správanie dcéry voči
otcovi/rodičovi,sasúdstýmitodôkazminijakonevysporiadal.Počasjehopočetnýchpokusovoprevzatie
dcéry od matky v rámci súdom určeného styku s dieťaťom, vyhotovil viaceré zvukové alebo obrazové

záznamy, z ktorých niektoré už doručil OSBA IV v doterajších konaniach. Uvádzal, že OSBA IV sa ani
v jednom z konaní nikdy nevysporiadal s podanými zvukovými alebo obrazovými záznamami. Jediné,
čo súd urobil, bolo, že niektoré z týchto záznamov nahral na CD nosič. Preto žiada odvolací súd, aby
sa sám oboznámil s týmito dôkazmi, alebo pre prípad, ak by vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ho
zaviazal oboznámiť sa s týmito dôkazmi a vysporiadať sa s nimi.

Pokiaľmatkauvádzaokolnosti,kedymaloletédieťafyzickyútočínasvojhootca,súdmalzisťovaťdôvody
takéhoto správania, mal zisťovať, ako vôbec k takémuto niečomu došlo, mal zabezpečiť vyšetrenie
dieťaťa psychológom v neprítomnosti matky, a mal sa zaoberať takýmto hlboko rozvráteným duševným
stavom dieťaťa. Nie je normálne, aby maloleté dieťa napádalo svojho otca a nikto zo zodpovednýchsa tým nijako nezaoberal. Preto žiada odvolací súd, aby sa vysporiadal s týmto stavom a okolnosťami,
resp. aby týmto zaviazal prvostupňový súd v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie. Matka sa síce
vyjadrila, že vníma potrebu oboch rodičov, ale všetky jej kroky smerujú k tomu, že dcéra otca vníma

ako zlého človeka.
Pokiaľideoplneniesivyživovacejpovinnostizotcovejstrany,totosiplnípodľamožností.Ktomuuvádza,
že častokrát sa snažil výživné doručiť k rukám matky osobne tak, ako bolo dohodnuté v mediačnej
dohodez2.6.2020,apreddcérou,abytátobolauzrozumenástým,žeplatínajejvýživu,aleodjúna2020
si matka odmieta prevziať pre dcéru určené výživné, aby mohla otca kriminalizovať a krivo obviňovať

s úmyslom privodiť mu trestné stíhanie. Namietal, že pokiaľ bol súd oboznámený s tak závažnými
okolnosťami a vyjadreniami maloletého dieťaťa, ktoré svedčia o hlbokom psychickom rozvrate tohto
dieťaťa, nie je možné, aby sa s tým nijako nevysporiadal, a už vôbec nie je možné, aby za stavu, kedy
matkatrirokyodmieta„vydať“dieťajehootcovipodľarozhodnutiasúdu,rozhodoltak,akorozhodol.Jeho
rozhodnutie môže de facto znamenať, že už dcéru nikdy neuvidí. V tejto súvislosti poukazoval na to, že
podľa znalca nie je hrozbou pre svoju dcéru, a je absurdné sa takouto myšlienkou vôbec zaoberať. Súd

napriek návrhu otca odmietol vykonať dokazovanie príručkou syndrómu CAN (Child Abuse & Neglect),
resp. indikátormi syndrómu zavrhnutého/odcudzeného rodiča Parental Alienation Syndrome (PAS).
Argumenty súdu o tom, že vychádzal zo správ ÚPSVAR, zo školy maloletej, od pediatra maloletej, ako
aj zo znaleckého dokazovania a že mal jednoznačne preukázané, že maloletá je u matky spokojná a
šťastná, je o ňu dobre postarané, má všetky predpoklady pre zdravý vývoj, a v žiadnom prípade nie

je týraná, považuje otec za predčasné a povrchné. Z tohto titulu preto žiada odvolací súd, aby nariadil
prvostupňovému súdu toto dokazovanie, prípadne aby sám vykonal uvedené dokazovanie, keďže ho
súd prvej inštancie zrejme nedokáže vykonať sám.
S ohľadom na uvedené otec záverom žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu, eventuálne vrátil vec na ďalšie konanie, zaviazal prvostupňový súd vykonať

otcom navrhované dôkazy a vysporiadať sa s nimi, s právnym záverom, aby prvostupňový súd rozhodol
o jeho novej/častejšej úprave styku s maloletým dieťaťom. Prípadne žiadal, aby odvolací súd sám
vykonal otcom navrhované dôkazy a meritórne rozhodol o jeho novej/častejšej úprave styku s maloletým
dieťaťom.

4. Dňa 05.09.2023 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené podanie otca označené ako „Námietka
zaujatosti voči E. K. I. a L. C. I.“, ktorú odôvodnil blízkym a intímnym vzťahom E. K. I. s otcom.

5. Dňa 06.09.2023 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené podanie otca označené ako „Sťažnosť
na porušovanie práv, právom chránených záujmov, právnych predpisov, vytváranie zbytočných

prieťahov, vytváranie falošného právneho stavu, porušovanie, ignorovanie, ohýbanie aj obchádzanie
základných právnych predpisov, práv, právom chránených záujmov a celý koncept námietok zaujatosti,
spravodlivosti a nestrannosti sudcov resp. súdov protiprávnym procesovaním námietok zaujatosti
sudcov.“

6.Vpriebehukonaniaoodvolaníotcamaloletejprotinapadnutémurozsudkupodalotecmaloletejnávrhy
na nariadenie neodkladného opatrenia zverením maloletej dcéry do jeho starostlivosti v dátumoch
30.06.2023, 25.08.2023 a 15.09.2023. Krajský súd v Trnave uznesením
zo dňa 07.12.2023 sp. zn. 14CoPno/3/2023, 14CoPno/5/2023, 14CoPno/6/2023 konanie o návrhoch
otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu prekážky veci rozsúdenej (§ 230

zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej iba „CSP“), ktorá je neodstrániteľným nedostatkom
procesnej podmienky.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
otca je čiastočne dôvodné a je namieste napadnutý rozsudok vo výrokoch I., III. a IV. podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdiť a v časti výroku II., ako aj výroku o trovách konania ako výroku závislom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a v zrušenej časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.8. Podľa obsahu opravného prostriedku otca maloletej tento odvolaním napadol rozsudok
prvostupňového súdu v celom jeho rozsahu, argumentačne sa však zameral na výrok II, ktorým
súd zmenil doterajšiu úpravu styku s maloletou vyslovením, že styk otca s maloletou do budúcna

rozhodnutím súdu upravený nebude.
V súvislosti so zamietnutím návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou, ako aj v súvislosti so
zamietnutím jeho návrhu na zverenie maloletej do jeho starostlivosti otec neuviedol žiadne skutočnosti
spochybňujúce správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a záverov, z ktorých toto rozhodnutie
vychádza.Ajpodľazisteníodvolaciehoprijehoprieskumnejčinnostispisovýmateriálneobsahujedôkazy

nasvedčujúce tomu, že by zákaz styku s otcom bol v tomto prípade v záujme maloletej, na druhej strane
však ani tomu, že by v jej záujme bolo zverenie do osobnej starostlivosti otca, vzťahy s ktorým má
narušené. Naproti tomu zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj zo správ zo školy a od
lekára maloletej vyplynulo, že maloletá má u matky vytvorené vhodné prostredie pre svoj rozvoj, je u
matky šťastná a spokojná, v žiadnom prípade nie je matkou týraná, ako to tvrdí otec. Odvolací súd v
tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem

maloletého dieťaťa, ktorý je pre rozhodnutie súdu prioritný a prevyšuje záujem rodičov a ich predstavy.
Otec maloletej aj podľa odvolacieho súdu nevyvíja dostatočnú snahu o napravenie narušených vzťahov,
v súčasnej dobe maloletá otca odmieta, preto by nebolo v záujme jej ďalšieho pozitívneho vývoja, aby
bola zverená práve do osobnej starostlivosti takto ňou negatívne vnímaného otca.

9. Podobne vo vzťahu k výroku IV. rozsudku, ktorým súd zamietol návrh na prerušenie konania, otec
súdu neuviedol, v čom podľa neho spočíva podstata nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Otec síce
opakovane tvrdil, že maloletá je ovplyvňovaná svojou matkou čo sa prejavilo aj vo vzťahu dcéry k nemu,
a preto žiadal súd prerušiť konanie až do zistenia skutočne slobodného nezmanipulovaného názoru
dieťaťa, avšak, v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa, ustanovenie § 162 a nasl. CSP

prerušenie konania z takéhoto dôvodu neumožňuje, pričom súd prvej inštancie pohovor s maloletou
realizoval a jej názor zistil bez prítomnosti rodičov.

10. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

V zmysle čl. 3 a 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Je zakotvená zásada, že obaja
rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v
záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden
z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné

v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti .Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 220 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich
zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote
na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie
o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia (ods. 1).

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé (ods. 2).
Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné
odôvodnenie tohto odklonu (ods. 3).
Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami (ods. 4).

11. Vo všeobecnosti je právo styku jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má rodič
právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, ktoré mu nie je zverené do osobnej starostlivosti. Pri
rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný
stav, podmienky na strane rodičov, ale aj to, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a
udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno

v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. V záujme maloletého dieťaťa by obaja rodičia
mali prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutých pre jeho zdravý fyzický a psychický
vývoj, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

12. V danom prípade je otec tým rodičom, ktorému maloletá dcéra skorším rozhodnutím súdu nebola

zverenádoosobnejvýchovyaktorýbysapretonavýchovemaloletejmalpodieľaťvobdobiachrealizácie
styku s maloletou, zákaz ktorého súd prvého stupňa vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za
dôvodný a zodpovedajúci záujmom maloletej.
Záujem dieťaťa na kontakte s oboma rodičmi súd prvého stupňa, celkom správne, nespochybnil, preto
nie je potrebné ho zdôrazňovať na tomto mieste. Vzhľadom na skutočnosť, že styk otca s maloletou

sa dlhodobo nerealizuje (nie z dôvodu nezáujmu otca o kontakt s dcérou), ktorá nebola v konaní
sporná, však praktickým zrušením doterajších pravidiel styku súd zakonzervoval terajší stav, ktorý
neposkytuje žiaden dôvod pre prijatie predpokladu, že sa vzťah otca s maloletou bude postupne
zlepšovať. Argumentácia otca, že rozhodnutie o neupravení styku, ktoré, ako správne namietal, má
opodstatnenie najmä za situácie, keď rodičia dieťaťa sú schopní sa na styku s dieťaťom mimosúdne

dohodnúť a presné stanovenie pravidiel styku súdom by tak bolo kontraproduktívne, je v danom prípade
v rozpore s logikou veci i so záujmom maloletej, sa preto javí dôvodnou.
Z odôvodnenia tejto časti rozhodnutia nie je zrejmé, či si bol súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o neupravení styku vedomí faktických následkov tohto rozhodnutia, ako by to vyplývalo z jeho
konštatovania o rešpektovaní názoru maloletej, ktorá s ohľadom na aktuálnu kvalitu vzťahov v rodine

styk s otcom úplne odmieta, alebo či súd svojmu rozhodnutiu pripisoval schopnosť pôsobiť na zlepšenie
vzťahov medzi otcom a maloletou za predpokladu pozitívneho a konštruktívneho prístupu otca, keď
konštatoval, že obnovenie styku bude závisieť od reštartu vzťahu otca a maloletej, na ktorom sa ale bude
musieť otec úprimne aktívne podieľať (podľa predstáv súdu ako v prípade nedostatku úpravy styku ? !).

13. Súd prvého stupňa, napriek citácii viacerých ustanovení zákona o rodine, v konečnom dôsledku
neuviedol, podľa ktorého zákonného ustanovenia rozhodol o zmene predchádzajúcej úpravy práv
a povinností rodičov tak, že styk otca s maloletou ponechal bez úpravy, a akými úvahami sa pri
jeho aplikácii riadil. Podobne, pokiaľ považoval za dôvodné rešpektovať názor maloletej, ktorá styk
s otcom odmieta, napriek závažnosti zásahu rozhodnutia do práv rodiča neuviedol, ako a podľa akých

kritérií hodnotil rozumovú vyspelosť maloletej z hľadiska jej spôsobilosti chápať nielen význam kontaktu
s oboma rodičmi, ale aj z hľadiska jej schopnosti objektívne posudzovať doterajšie konanie či správanie
otca.14. Nezodpovedanie týchto základných otázok v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa má za
následok nielen nenaplnenie požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia procesným predpisom
(§ 220 ods. 2 CSP) a spôsobenie nepresvedčivosti, vnútornej rozpornosti (súd napriek záveru

o nedôvodnosti zákazu styku otca s maloletou rozhodol spôsobom majúcim v podmienkach účastníkov
konaniapraktickyrovnakýnásledokakozákazstyku)anepreskúmateľnostirozhodnutia,aleajporušenie
zásadného procesného práva účastníkov konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou
ich ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

15. Nakoľko nedostatok odôvodnenia rozhodnutia je v tomto prípade neodstrániteľný konaním
a rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý by prípadným doplnením základných dôvodov rozhodnutia
znemožnil účastníkom argumentovať voči nim v opravnom prostriedku a porušil by tak na ujmu ich
právam zásadu dvojinštančnosti konania, odvolací súd rozhodnutie čiastočne zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie , ktorého výsledkom musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach
zodpovedajúce požiadavkám zákona.

16. S ohľadom na narušené vzťahy medzi maloletou a otcom bude v ďalšom konaní potrebné zvážiť,
či by v záujme maloletej nebola úprava jej styku s otcom za prítomnosti odborného pracovníka, ktorý
využíva komplexnú škálu odborných psychologických metód a intervencií na aktívnu obnovu vzťahov
a dôvery v rodine, keďže vzťah rodičov je plný negatívnych emócií, a pri realizácii styku by sa napätie

medzi rodičmi mohlo prenášať aj na dieťa. Rozhodnutie súdu musí byť odrazom skutočného stavu,
ktorý je v tomto prípade poznačený komplikovanou situáciou v rodine, ktorej príčinou je v prvom rade
zrejme vzťah medzi rodičmi. Zlepšenie tohto vzťahu by nepochybne prispelo k riešeniu situácie a bolo
v prospech zdravého vývoja maloletej, ktorý musí byť primárnym záujmom rodičov, jeho predpokladom
však je, aby sa rodičia pokúsili objektívne zhodnotiť svoj podiel na terajšom stave vzájomných vzťahov

a aby si uvedomili nevyhnutnosť ich zmeny.

17. Pre úplnosť, vzhľadom na rozsah odvolacích námietok, bolo potrebné konštatovať, že otec
nepredložil žiadne relevantné argumenty odôvodňujúce opodstatnenosť uplatnenia námietky zaujatosti
vec prejednávajúceho sudcu, ktorý sa k námietke opakovane vyjadril počas konania na súde prvého

stupňa i v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom je evidentné, že podania otca v tomto
smere pramenia z jeho nesúhlasu s doterajšími rozhodnutiami súdov v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a žiadne z nich nenapĺňalo podmienky vylúčenia
sudcu ustanovené v § 49 ods. 1 CSP ani nemalo náležitosti námietky podľa § 52 ods. 1, 2 CSP,
pričom s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 3 CSP (podľa ktorého, ak sa námietka zaujatosti týka

len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá) odvolací súd
ani v tomto prejednávanom prípade na otcovu námietku zaujatosti nemohol prihliadnuť.
Obdobne odvolací súd ako nedôvodnú posúdil námietku porušenia procesných práv odvolateľa
neakceptovaním jeho požiadavky na odročenie pojednávania konaného súdom prvého stupňa dňa

13.1.2023, keď otec maloletej existenciu dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania súdu ani
dodatočne nedokladoval, ako aj námietku nezaznamenania výsluchu maloletej v súlade s ustanovením
§ 98 ods. 1 CSP technickým zariadením, keď z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že námietka sa
netýka procesného úkonu súdu, postup pri ktorom podlieha úprave § 98 CSP, ale úkonu procesného
opatrovníka, ktorý výsluch maloletej realizoval a ktorého úkony súdnemu procesnému predpisu

nepodliehajú, pričom zvukový záznam z výsluchu maloletej realizovaného súdom dňa 21.11.2022 je
súčasťou spisového materiálu.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch I., III. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v odvolaním

napadnutom výroku II., ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania za použitia ustanovenia § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým, že v ďalšom konaní
súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná
a pred jej opätovným rozhodnutím podrobne vypočuje oboch rodičov k aktuálnemu stavu vzťahov medzi
nimi a maloletou A. B., prípadne vykoná aj iné dôkazy potrebné podľa jeho zváženia pre dôsledné

zistenie skutkového stavu veci.

19. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).