Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Róbert Urban
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/121/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200368
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5823200368.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom
C., E. XX, proti odporcom: 1/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica,
Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Budková 36,
IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe
odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 12Vyd/1/2023-26 zo dňa
30.8.2023, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.
XXX konštatoval, že nebol označený celý okruh účastníkov konania. Na dotknutom liste vlastníctva
je totiž ako spoluvlastník (okrem navrhovateľky) vedený aj F. G. v podiele 1/8. Navrhovateľka taktiež
v návrhu neuviedla žiaden konkrétny deň (roku 1997), kedy mala vydržaním nadobudnúť vlastnícke
právo, pričom predmetný údaj je obligatórnou náležitosťou návrhu podľa § 359d ods. 2 CMP. Ani
z daného dôvodu nebolo možné návrhu vyhovieť.
2. Okresný súd zdôraznil, že základným predpokladom vydržania je existencia dobromyseľnej držby.
Samotná (reálna) držba je faktický stav, preto je nevyhnutná vedomosť o tom, čo a v akom rozsahu
je jej predmetom. Nepostačuje iba zápis v listinnej podobe, ale je potrebné, aby držiteľ vedel priamo
v teréne, čo je predmetom ním vykonávanej držby. V konkrétnostiach súdenej veci však z identifikácie
nehnuteľností označenej navrhovateľkou nie je možné určiť, ktoré konkrétne časti jednotlivých parciel
CKN „tvoria pôvodné parcely č. 6773 a 7113“.
3.Okresnýsúdnadväzneuzavrel,žepredmettvrdenéhovydržanianielenniejeidentifikovanýspôsobom
vyžadovaným zákonom, ale ani nie je v priestore nezameniteľne identifikovateľný. Navrhovateľkou
požadovaný výrok by tak zároveň nebol zapísateľný do katastra nehnuteľností. Okresný súd ani
nedokáže určiť časť zemského povrchu, ktorá by mala byť predmetom aktuálneho konania. Pretože
navrhovateľka riadne neoznačila nehnuteľnosti, ku ktorým žiada potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva,
nie sú splnené podmienky pre pokračovanie konania vydaním uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP,
z ktorého titulu okresný súd jej návrh v zmysle § 359d ods. 2 CMP zamietol.
4. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal. Okresný súd
totiž nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie takejto procesnej povinnosti ktorémukoľvek
z (ďalších) účastníkov. Doplnil, že nerozhodoval o náhrade trov na strane odporcov, keďže títo
v doterajšom konaní nevykonali žiaden úkon a ani (toto) uznesenie o zamietnutí návrhu sa im
nedoručuje.5. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že okresný súd sa nijako
nevysporiadal s tým, že na LV č. XXX je jedinou spoluvlastníčkou práve ona (navrhovateľka);
z ktorého titulu napadnuté uznesenie nezodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Mala za to, že ak okresný súd konštatoval absenciu riadneho označenia účastníkov,
mal postupovať podľa § 8 CMP a návrh odmietnuť. V danej spojitosti poukázala na pojmové rozdiely
odmietnutia návrhu a zamietnutia návrhu.
6. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom okresného súdu o neuvedení konkrétneho dňa, kedy malo
dôjsť k vydržaniu. Dávala do pozornosti, že „jasne opísala celú chronológiu vlastníctva“, z čoho
vyplýva začiatok aj koniec lehoty vydržania (v dotknutých konkrétnostiach dátumy 25.5.2010, resp.
25.5.2020). Odvolateľka doplnila, že v katastrálnom území D. „do dnešného dňa“ neprebehla registrácia
obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), čo sťažuje jej postavenie. Preto je šikanózne „sankcionovať“
navrhovateľku zamietnutím návrhu len z dôvodu, že nedokáže presne určiť časť zemského povrchu,
ktorá je predmetom konania.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
8. Okresný súd náležite zdôraznil, že podstatou (dobromyseľnej) držby a tým aj na jej základe
odvodeného nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, je reálne/faktické „panstvo“ držiteľa nad
vecou. Uvedené nevyhnutne logicky vyžaduje, aby ten, kto tvrdí, že takéto „panstvo“ nad vecou
vykonáva, vedel v materiálnej podobe (na mieste samom) označiť a zadefinovať predmet držby.
Samotná navrhovateľka pritom (výslovne) potvrdzuje, že dotknuté jednoznačné fyzické vymedzenie
predmetu držby nedokáže vykonať. Inými slovami, že nevie zadefinovať reálny predmet tvrdenej
dobromyseľnej držby.
9. Už samotné toto konštatovanie je dostatočné na potvrdenie napadnutého uznesenia. Na
to, aby pozemok bol predmetom občianskoprávnych vzťahov a bolo možné v súvislosti s ním
konať a rozhodovať o poskytnutí súdnej ochrany, musí zodpovedať jednoznačne a nezameniteľne
zadefinovateľnej časti zemského povrchu (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.
1 zák. č. 162/1995 Z. z. ). Navrhovateľka však takto predmet ňou tvrdeného vydržania nevymedzuje;
naopak (a to aj v rámci odvolania) za predmet vydržania označuje neidentickú časť pôvodných
(pozemnoknižných) nehnuteľností parc. č. 6773 a 7713 v kat. úz. D.. Takto zadefinované „pozemky“
však nie sú spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda nie sú vecou, ku ktorej je možné
potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nejde pritom o neúplnosť návrhu na potvrdenie
vydržania, ale o jeho vecnú/hmotnoprávnu neopodstatnenosť.
10. Na dotknutom závere nič nemení tvrdenie navrhovateľky (navyše nepreukázané) o prebiehaní prác
ROEP v katastrálnom území D.. Vykonávanie administratívnych či geodetických činností v jednotlivých
katastrálnychúzemiachnespôsobujeto,žepridispozíciisnehnuteľnosťamivdanejlokalite,resp.vrámci
(súdnych) konaní o nehnuteľnostiach by bolo možné rezignovať na relevantné právne normy týkajúce
sa náležitého označovania nehnuteľných vecí. Prípadné prejednanie tzv. neidentických nehnuteľností
ani nemôže viesť k nadobudnutiu (plnohodnotného) vlastníctva, pretože mu chýba právnym poriadkom
akceptovaný predmet.
11. Nad bezprostredný rámec určujúceho záveru odvolací súd dopĺňa, že odmietnutie návrhu v zmysle
§ 8 ods. 1 CMP by prichádzalo do úvahy, ak by navrhovateľke nesvedčilo účastníctvo; čo v súdenej veci
splnené nie je. Navrhovateľka je účastníčkou konania práve z titulu podania návrhu - § 7 ods. 1 v spojení
s § 359c ods. 2 písm. a/ CMP. Na druhej strane, pokiaľ okresný súd mal za to, že účastníkom konania
(v časti jeho predmetu) má byť aj ďalší subjekt, je namieste využitie inštitút pribratia do konania podľa §
10 ods. 1 CMP. V danej spojitosti však do úvahy prichádza skôr reštriktívny výklad § 359c ods. 2 písm. b/
CMP, zakladajúci sa na možnom dotknutí (ohrození) vecného práva osoby zapísanej na liste vlastníctva
konkrétnym návrhom na začatie konania o potvrdení vydržania.
12. Vecne správnym je i výrok napadnutého uznesenia o náhrade trov konania, keďže v doterajšom
priebehu jeho (faktickým) účastníkom bola len navrhovateľka a nie je daná žiadna okolnosť
(navrhovateľka ju ani netvrdí), ktorá by podmieňovala uloženie niekomu inému povinnosti nahrádzaťtrovy konania navrhovateľke. Zároveň ostatným (označovaným) účastníkom konania zatiaľ žiadne trovy
konania nevznikli.
13.Zhodnévýchodiskáazáverysavzťahujúajnaodvolaciekonanie,zktoréhotitulukrajskýsúdvyslovil,
že navrhovateľka nemá nárok na náhradu trov dotknutého štádia konania.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421
ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.