Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100568
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100568.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, Brezno,
IČO: 36 037 443, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, advokát, AK so sídlom Skuteckého
33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, 42 499 500, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101713677/2023 zo dňa 07. júla 2023, rozhodujúc o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 02. augusta
2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 08. augusta
2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101713677/2023 zo dňa 07. júla

2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100370780/2023
zo dňa 23. januára 2023. Predmetným rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 v sume XX.XXX,XX eur tak, že daň vyrubenú
daňovým priznaním v sume XX.XXX,XX eur zvýšil na daň zistenú správcom dane vo vyrubovacom
konaní v sume XX.XXX,XX eur. Daň určil podľa pomôcok v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Daňový poriadok“).

1.1.Žalobca v podaní zo dňa 02. augusta 2023 doručenom spoločne so žalobou navrhol, aby súd
priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že na trhu pôsobí 23 rokov, v súčasnosti
zamestnáva takmer 50 zamestnancov, v regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov, od jeho
činnosti je závislých v SR aj v zahraničí niekoľko desiatok ďalších spoločností. Podľa žalobcu si voči
Daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam riadne a včas plnil a plní svoje

záväzky, nikdy sa nedostal do omeškania, záväzky z obchodného styku uhrádza v splatnosti. Výkon
rozhodnutia a následná daňová exekúcia pre neho znamená ohrozenie celkovej existencie spoločnosti,
lebo vy daňová exekúcia: a) poškodila jeho dennodenný chod, a to výkon jeho podnikateľskej činnosti,
b) poškodila výkon jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko ho ohrozuje na dôveryhodnosti, c) dostala ho
do druhotnej platobnej neschopnosti, nakoľko v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov
nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, d) znemožnila

spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie
služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe odôvodnil aj tým, že takýto stav ohrozuje reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu.
Tiež sa účastní verejného obstarávania, kedy v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od
zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim
dodávateľom. Odkázal na oznámenie zverejnené v Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo

dňa 10.05.2021, zn. 26675/MST. V prílohe súdu preložil kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24.02.2021.1.2.Žalobca poukázal na to, že prípadný výkon rozhodnutia mu preukázateľne spôsobí nevyčísliteľnú
škodu, bude vedený Finančnou správou SR ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo mu sťažuje
výkon podnikateľskej činnosti. Je objektívne možné očakávať, že obchodní partneri a zákazníci stratia

voči nemu dôveru a odstúpia od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by viedlo k likvidácii
spoločnosti a nemožnosti zamestnávania osôb. Táto situácia značným spôsobom sťažuje plnenie jeho
záväzkovapovinnostívovzťahukinýmsubjektom,poškodzujejehodobrémenoa nemôžezúčastňovať
verejných súťažných konaní. Žalobca tvrdí, že sú u neho naplnené všetky zákonné požiadavky na
odloženie výkonu rozhodnutia, lebo žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda,

zároveň nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov a odklad
vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom.

2. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doložil daňové priznanie k dani
z príjmov právnickej osoby za rok 2022, účtovnú závierku k 31.2.2022, kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa
24.02.2021 medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľom MMJ Invest, s.r.o. ( ďalej len „kúpna

zmluva“). Priložil aj e-mail od Tatra banka a. s., ktorým bolo oznámené konateľovi A., že banka pristúpila
k holdovaniu KTK úveru v plnej výške do času, kým nebude vysporiadaná záležitosť s Finančnou
správou a oficiálne zverejneným nedoplatkom voči daňovej sekcii.

3. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v
Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. 3Sf/30/2023. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu.

4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom
vyjadrení zo dňa 14.11.2023 a navrhol tento návrh zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom rozsahu

za nedôvodnú.

5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
so záujmom Európskej únie.

7. Podľa § 186 ods. 1,2 SSP, (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.10. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho,
kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto

rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je
predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby

vymedzené v§ 185 SSP (v prípade žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto
dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby
závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018

zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnúnáležitosťnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,pričomnesmieísťlenohypotetickúmožnosť
tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať
existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych

dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

13. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby
možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním

predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu
musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017).
Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu

s verejným záujmom.

14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú
splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie
jeho žiadosti uviedol, že výkon predmetného rozhodnutia by závažným spôsobom zasiahol do jeho

majetkových práv a ohrozil výkon jeho podnikateľskej činnosti, zamestnáva takmer 50 zamestnancov
a ďalšími dôvodmi uvedenými v ods. 1.1., 1.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Z obsahu daňového
priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022 súdu vyplynulo, že žalobca mal výsledok
hospodárenia pred zdanením vo výške + XXX.XXX eur, základ dane: + XXX.XXX,XX eur, daňový
preplatok: XX.XXX,XX eur, odpisy hmotného majetku XXX.XXX,XX eur, výnosy :a) služby XX.XXX

eur, b) hmotný majetok XX.XXX B., c) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru XXX.XXX eur; náklady: a)
služby vo výške XXX.XXX eur, b) zásoby materiálu, výrobkov a tovaru vo výške XXX.XXX eur. Z obsahu
účtovnej závierky žalobcu k 31.12.2022 súd okrem iného zistil, že žalobca má dlhodobý hmotný majetok
XXXXXXX eur, obežný majetok XXXXXXX eur, zásoby XXXXXXX eur, finančné účty: XXX.XXX eur,
výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení predstavuje sumu XXX.XXX eur v bežnom

účtovnom období. Z obsahu vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy vyplýva okrem iného to, že žalobca ako
objednávateľ si objednal u dodávateľa „logické celky“ presne špecifikované v predmetnej kúpnej zmluve
za dohodnutú kúpnu cenu X.XXX.XXX eur bez DPH s lehotou splatnosti 30 dní odo dňa dodania
tovaru objednávateľovi. Na podporu svojich tvrdení však žalobca neuviedol žiadne ďalšie dôvody a
nepredložil ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže

dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd rovnako tak poukazuje na to, že samotná výška
vyrubeného rozdielu dane žalovaným konkrétne vo výške XX.XX,XX eur (uvedenej v rozhodnutí, ktoré
napáda žalobca v tomto konaní) sama osebe neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na
strane žalobcu.15. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne
také dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov

hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného
následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. Rovnako ani neosvedčil svoje tvrdenie či a koľko
zamestnancov zamestnáva.

16. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci bolo začaté
vymáhaniedaňovéhonedoplatku,resp.daňovéexekučnékonanieaknávrhuaninepripojilrozhodnutieo
začatí exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému
žalobca podal odvolanie, a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Preto ak
žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré
eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov

jehonávrhobstáťakodôvodný.Nadrámecnevyhnutnéhoodôvodneniavšaksprávnysúduvádza,žeani
samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v
§ 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.

17. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a

nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za
žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne
na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním
konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu,
že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil

hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných
zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.

18. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tú skutočnosť v návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky
pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože
v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom
prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala.

19. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44
zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,

alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje
finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

20. Podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by
mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade

vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, preto správny súd podľa §
188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).