Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122011295
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122011295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v B.,
trvale bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5.4.2023, sp. zn. 5T/36/2022,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.11.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B. D. E. F. G. E. , nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B. XXX/XXX, XXX XX
C.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 5.4.2023, sp. zn. 5T/36/2022 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 6.11.2020 o 17:45 hod. po ceste 4/560 v smere od Trnavy na obec Šelpice viedol motorové
vozidlo zn. Renault Trafic, e.č. H. XXXXX so zapnutým zvláštnym svetelným výstražným zariadením
tým spôsobom, že v úseku cesty 2,3 km predchádzal cez pozdĺžnu súvislú strednú čiaru, rýchlosťou
vyššou ako bolo v danom úseku dovolené, pred ním jazdiace osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo,

e.č. H., ktoré viedla A. G. rovnakým smerom, a ktorá v tom čase započala na križovatke odbočovací
manéver vľavo, v smere na mestskú časť Farárske, pričom došlo k nárazu prednej časti vozidla zn.
Renault Trafice.č. H. do zadnej časti vozidla zn. Ford Mondeoe.č. H., v dôsledku čoho spolujazdec
vo vozidle značky Renault Trafic, eč. H. pošk. B. A. utrpel zranenia, a to zlomeninu dolného koncavretennej kosti vľavo, tržnú ranu dlane ruky vľavo a pomliaždenie sleziny so zakrvácaním vyžadujúce
si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní šesť týždňov a so závažným obmedzením obvyklého
spôsobu života v trvaní päť týždňov a vodička zn. Ford Mondeo, e.č. H., pošk. A. G. utrpela pomliaždenie

hlavy v spánkovo-temennej oblasti vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice vyžadujúce si liečbu spojenú s
práceneschopnosťou v trvaní štyri týždne so závažným obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní
do 3.12.2020, čím svojím konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 15 ods. 5 písm. g) a v § 16 ods. 5
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a zároveň nerešpektoval dopravnú značku V1a pozdĺžna súvislá čiara.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 158 Trestného zákona pri použití § 36 písmeno j),
písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace, ktorého výkon mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil
apodľa§50odsek1Trestnéhozákonamuuložilskúšobnúdobuvtrvaní18mesiacov.Súčasnemuuložil
podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého

druhu na dobu 24 mesiacov. Obžalovanému taktiež uložil podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku
povinnosť nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 1.318,50 eur a poškodeného A. I.
podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku, urobil

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd prijal, preto
okresný súd vykonal dokazovanie len k výroku o treste a o náhrade škody.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd pri prevahe dvoch poľahčujúcich
okolností, že obžalovaný pred spáchaním činu viedol riadny život, lebo mal obžalovaný len priestupkové

postihy aj to staršieho dáta, a že sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval, upravoval hornú hranicu
trestnej sadzby, ktorá bola až jeden rok tak, že ju znížil o jednu tretinu a obžalovanému ukladal trest
v sadzbe až 8 mesiacov. Obžalovanému pri zohľadnení všetkých okolností pre ukladanie trestu uložil
okresný súd trest vo výmere 3 mesiace, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18
mesiacov. Obžalovanému okresný súd súčasne ukladal aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

všetkého druhu na dobu 24 mesiacov, pri ukladaní ktorého prihliadol na to, že obžalovaný v čase
skutku riadil sanitku so zapnutým zvláštnym svetelným výstražným zariadením, pričom v sanitke mal
pacienta,avšakpovinnosťouobžalovanéhoboloskĺbiťzáchranuživotasrešpektovanímpravidielcestnej
premávky, pričom obžalovaný porušil dôležitú povinnosť. Okresný súd neakceptoval návrh obhajoby
neuložiť obžalovanému trest zákazu činnosti, keďže mal za to, že uloženie len podmienečného trestu

odňatia slobody by nenaplnilo preventívnovýchovnú úlohu najmä z hľadiska generálnej prevencie.
K návrhu obhajoby na podmienečné zastavenie trestného stíhania okresný súd uviedol, že na takýto
postup neboli splnené kumulatívne všetky podmienky vyžadované zákonom, keďže Sociálnej poisťovni
zostala neuhradená škoda vo výške vyplatených nemocenských dávok, pričom súd prihliadol aj na
skutočnosť, že obžalovaný bol v roku 2005 priestupkovo postihnutý za vedenie motorového vozidla pod

vplyvom alkoholu.
Okresný súd sa vysporiadal aj s návrhom obhajoby na vypočutie svedkov k dôvodom zvýšenia rýchlosti
obžalovaným, ktoré dôkazy zamietol, keďže nevykonával dokazovanie o vine.
Obžalovaného okresný súd zaviazal aj k náhrade škody Sociálnej poisťovni vo výške vyplatených
nemocenských dávok poistenkyni A. G. a poškodeného A. I. s uplatneným nárokom na náhradu škody

v sume 2000 eur odkázal na civilný proces, keďže výška škody nebola jednoznačne ustálená a jej
ustálenie by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného konania.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania
a obžalovaný si podal odvolanie do výroku o treste.

Obžalovaný po doručení napadnutého rozsudku podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.6.2023
odôvodnil prostredníctvom obhajkyne podané odvolanie a uviedol v ňom, že obžalovaný splnil zákonné
podmienky na podmienečné zastavenie trestného stíhania, keďže urobil vyhlásenie viny, pričinil sa
o náhradu škody, pričom uhradil Sociálnej poisťovni aj škodu na vyplatených nemocenských dávkach,

doteraz nebol obžalovaný trestaný, je riadne zamestnaný a doposiaľ nemal žiadnu vážnu kolíziu v rámci
cestnej premávky. U obžalovaného išlo o neúmyselné, výnimočné a jednorazové konanie, kedy v sanitke
viezolpacienta,ktorémusazhoršilzdravotnýstav.Preprípad,žebysakrajskýsúdnestotožnilsnávrhomna podmienečné zastavenie trestného stíhania, žiadal obžalovaný uložiť miernejší trest zákazu činnosti,
keďže uložený trest zákazu činnosti je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísny.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený dňa 13.7.2023.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktorom nedopĺňal dokazovanie, keďže strany
takýto návrh ani nemali. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť. Náhradná obhajkyňa obžalovaného navrhla zvážiť podmienečné zastavenie

trestného stíhania alternatívne neuložiť obžalovanému trest zákazu činnosti, keďže obžalovaný by ako
vodič sanitky prišiel uložením tohto trestu o zamestnanie a podmienečný trest odňatia slobody bude
dostatočným, aby počas skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa ani priestupkov na úseku
dopravy. Obžalovaný sa pripojil k návrhu obhajkyne, svoje konanie opätovne oľutoval a podotkol, že
dodržiava právne predpisy.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Krajský súd ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku
zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti
výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného voči výroku o treste je dôvodné.

Okresný súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov, a súčasne aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkého druhu na dobu 24 mesiacov, pričom krajský súd považoval uložený trest zákazu činnosti za
neprimeraný okolnostiam činu a osobe obžalovaného.

Okresný súd k výroku o treste vykonal dostatočné dokazovanie, keďže oboznámil odpis z registra

trestov, evidenčnú kartu vodiča, výpis z evidencie priestupkov aj pracovné zmluvy obžalovaného a jeho
hodnotenie zo zamestnania, avšak na základe takto vykonaného dokazovania uložil obžalovanému aj
trest zákazu činnosti, ktorého uloženie nebolo dôvodné.

Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že u obžalovaného existovali dve

poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, že pred spáchaním činu viedol
riadny život, keďže doposiaľ nebol súdne trestaný a priestupkovo bol postihnutý síce v doprave štyri
krát, avšak naposledy v roku 2008, pričom v rokoch 2007 a 2008 spáchal tri priestupky so sankciami
dva krát po 500 Sk a raz po 1000 Sk, a v roku 2005 bol za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu
postihnutý pokutou 15000 Sk a zákazom činnosti. Keďže obžalovaný sa naposledy priestupku v doprave

dopustil pred viac ako 12 rokmi pred spáchaním skutku, bolo možné mu priznať poľahčujúcu okolnosť,
že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Druhou poľahčujúcou okolnosťou bolo, že sa obžalovaný
k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, teda mu svedčila aj poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písmeno l) Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností okresný súd správne upravoval
zákonnú trestnú sadzbu až jeden rok tak, že znižoval hornú hranicu o jednu tretinu a obžalovanému

ukladal trest v sadzbe do 8 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, teda
vdolnejpolovicizníženejtrestnejsadzby,podmienečneodloženýnaskúšobnúdobu18mesiacov,keďže
vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, pracovné prostredie a okolnosti prípadu, možno
mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného, výkon trestu
odňatia slobody nie je nevyhnutný, považoval aj krajský súd za zákonný a spravodlivý.

Krajský súd mal za to, že u obžalovaného ide v tomto prípade len o ojedinelý exces v jeho správaní
v rámci bežného života najmä v súvislosti s vedením motorového vozidla posudzujúc obdobie
posledných 12 rokov pred skutkom. Obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1997,
pričomevidovanémáštyripriestupkyvdoprave,naposledyvroku2008,zktorýchtrisúnemejzávažného

charakteru a jeden je za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu, avšak tohto sa dopustil ešte v roku 2005.
Viac ako 12 rokov pred spáchaním skutku obžalovanému nebola uložená žiadna sankcia za priestupky
v doprave, pričom doposiaľ nebol súdne trestaný. Obžalovaný je od roku 2019 zamestnaný ako vodič
sanitných vozidiel v rámci dopravnej zdravotnej služby, pričom okrem žalovaného skutku nemal žiadnu
vážnu kolíziu v rámci cestnej dopravy a aj v čase incidentu sa zachoval zodpovedne. Podľa hodnotenia

zamestnávateľa si obžalovaný vykonáva prácu svedomito, zodpovedne a bez sťažností zo strany
prevážanýchpacientov,pričomvprípadezadržaniavodičskéhopreukazuprenehozamestnávateľnemá
inú vhodnú pozíciu, na ktorú by mohol nastúpiť.
Vyhodnotením spôsobu spáchania činu, kedy obžalovaný viedol sanitku so zapnutým zvláštnym
svetelným výstražným zariadením, kedy síce išiel vyššou ako dovolenou rýchlosťou, avšak vodička

motorového vozidla jazdiaceho pred ním, napriek tomu, že videla svetelné výstražné zariadenie, začala
odbočovací manéver vľavo, jeho následkov v podobe zranení dvoch osôb, poľahčujúcich okolností ako
aj pomerov obžalovaného a možnosti jeho nápravy, mal krajský súd za to, že ukladanie trestu zákazu
činnosti obžalovanému by bolo neprimerane prísne.
K tomu sa ešte žiada dodať, že aj keď skutočnosti, za ktorých došlo k predmetnej dopravnej nehode,

nezbavujú obžalovaného trestnej zodpovednosti za jeho konanie, vykazujú isté špecifiká, na ktoré je
potrebné vziať zreteľ v záujme naplnenia požiadavky starostlivého objasnenia a zváženia všetkých
okolností prípadu a individuálneho prístupu ku každému obžalovanému ako páchateľovi trestného činu.
Úlohou súdov v procese nachádzania práva nie je rýdzo formálny pozitivistický prístup k aplikáciiprávnych noriem bez hľadania ducha zákona. Dôležité je to najmä v trestnom konaní, kde je povinnosťou
súdov priblížiť sa k idei individuálnej spravodlivosti nielen v otázke viny, ale aj (najmä) v otázke
trestu. Opačný prístup by bol v rozpore s obsahom materiálneho právneho štátu, reflektujúceho aj na

prirodzenoprávne základy právneho poriadku. Bezbrehá formálna aplikácia práva by mohla viesť často
k väčšej nespravodlivosti, než ak by sa v konkrétnom prípade od aplikácie rigorózneho ustanovenia
zákona ustúpilo. Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia Trestného zákona, upravujúce právny
režim trestu zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t.j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou
činnosťou), dospel krajský súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovaného

k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, bude v jeho prípade nedbanlivostného trestného činu
učinené zadosť uložením primeraného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Trest
zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom viac
preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového vozidla
nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví alebo spôsobili smrť, či už z dôvodu svojho

opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu k tejto činnosti, z dôvodu zjavne nedostatočnej
skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu ignorovania skôr uloženého trestu zákazu činnosti,
z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných relevantných dôvodov.
Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie, by teda súd mal
zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti riadenia motorového vozidla

dôvodneočakávaťdosiahnutievyššejochranyspoločnostipredtýmtokonkrétnympáchateľomtrestného
činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu. V evidenčnej karte vodiča má
obžalovaný evidované priestupky v doprave naposledy v roku 2008. V prípade obžalovaného nešlo
o bezdôvodnú rýchlu jazdu, ale tento v sanitnom vozidle prevážal pacienta a mal zapnuté výstražné
svetelné zariadenie, čo ho oprávňovalo predpokladať, že ostatní účastníci cestnej premávky prispôsobia

svoju jazdu týmto okolnostiam. V čase nehody obžalovaný vykonával svoje zamestnanie, nebol pod
vplyvom alkoholu a vyššou ako dovolenou rýchlosťou išiel so zapnutým výstražným zariadením. Všetky
tieto skutočnosti umožňovali dospieť k dôvodnému presvedčeniu, že účel trestu, predvídaný Trestným
zákonom, bude u obžalovaného dosiahnutý aj bez súčasného uloženia trestu zákazu činnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu
zrušil a obžalovanému uložil len podmienečný trest odňatia slobody v rovnakej výmere ako tak urobil
okresný súd, za súčasného neuloženia trestu zákazu činnosti.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.