Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Ndc/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321200415
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1321200415.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. I., narodenú XX.
N. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matky - Y.T.
I., narodenej XX. I.N. XXXX, G., H. XX, zastúpenej Niku & partners, s. r. o., Bratislava, Prokopa Veľkého
51 a otca - I. I., narodeného XX. I. XXXX, X., H. X, prechodne bytom G., G. N. XXXX/XXX, zastúpeného

Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Šaľa, Hlavná 6, v konaní o návrhu otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o prenesení miestnej príslušnosti
z Mestského súdu Bratislava II na Okresný súd Pezinok, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn. 15NcC/21/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Krajským súdom
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Krajským súdom v Trnave je dôvodný.

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 15NcC/21/2023
je príslušný Krajský súd v Trnave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Krajským súdom v Trvane podľa § § 43 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.1. Uviedol, že mu Krajský súd v Trnave podľa § 6 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) postúpil vec na rozhodnutie o
nesúhlase Okresného súdu Pezinok s postúpením veci dôvodiac, že je nadriadeným súdom Okresného
súdu Pezinok podľa § 3 ods. 5 písm. b), § 112 ods. 2 CMP v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 371/2004

Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“). Krajský súd v Trnave
pri posudzovaní určenia nadriadeného súdu poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Ndob/1/2022, 5Ndob/5/2023 a na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 824/2016 a III. ÚS 46/2012. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave je Krajský súd v Bratislave
nadriadeným súdom Okresného súdu Pezinok (i Mestského súdu Bratislava II), pričom Krajský súd v

Trnave je len kauzálne a funkčne príslušný na konanie o odvolaní proti rozhodnutiam vo veciach podľa
prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP.

1.2. Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil; s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 písm.
b) CMP účinného od 1. júna 2023 akcentoval, že funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veciach podľa prvej a tretej hlavy druhej, tretej a štvrtej časti vydanému okresným súdom

so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je Krajský súd v Trnave.
Poznamenal, že Krajským súdom Trnava označené rozhodnutia nedávajú odpoveď na otázku vyvolanú„súdnou mapou“ a síce kto je odvolacím súdom a súdom nadriadeným v označených konaniach, resp. či
odvolací súd je zároveň súd nadriadený. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave označené
rozhodnutia neobstoja absolútne pre to, že ich použitie vylučuje § 396b CMP a s ním súvisiaca otázka

okamžitej aplikability. Pripomenul, že s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarca zveril konanie vo
veciachpodľaprvejhlavyatretejhlavydruhejčasti,tretejčastiaštvrtejčastiCMPsúdusosídlomvmeste
BratislavaMestskémusúduBratislavaII(§3ods.3CMPvzneníúčinnomod01.júna2023)ajehoobvod
tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V (§ 2 ods.
2 zákona č. 371/2004 Z. z.), (o.i.) aj Okresnému súdu Pezinok, konanie o riadnom opravnom prostriedku

Krajskému súdu Trnava (§ 3 CMP). V žiadnom právnom predpise v súvislosti so „súdnou mapou“
zákonodarca neurčil, že týmto súdom prvej inštancie vo vyššie označených konaniach je nadriadený
súd Krajský súd v Bratislave (len) pre konanie o miestnej príslušnosti, o námietke zaujatosti, o obnove
konania; resp. že by zákonodarca vylúčil Krajský súd v Trnave z rozhodovania o miestnej príslušnosti, o
námietke zaujatosti, o obnove konania, vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti
a štvrtej časti CMP. Považoval za právne irelevantné, že Okresný súd Pezinok a Mestský súd Bratislava

II patria do územného obvodu Krajského súdu v Bratislave (§ 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. v znení
účinnom od 1. júna 2023), je tiež právne irelevantné, že Krajský súd v Bratislave je Okresnému súdu
Pezinok odvolacím a aj nadriadeným súdom v inej právnej agende (trestnej, občianskoprávnej).

2. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému

súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s
postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému
súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

3. Podľa § 112 ods. 2 CMP ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje
miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd; zmena bydliska
maloletého z dôvodu umiestnenia maloletého v zariadení na základe rozhodnutia súdu podľa § 111 písm.
l) až n) nie je dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti súdu.

4. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy
a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode
Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.

5. Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v
Bratislave, v zmysle § 6 ods. 2 CMP funkčne príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť
nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci
je dôvodný.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 111
CMP), v rámci ktorého došlo k preneseniu príslušnosti podľa § 112 ods. 2 CMP z Mestského súdu
Bratislava II na Okresný súd Pezinok, ktorý ale s prenesením miestnej príslušnosti nesúhlasil a predložil
vec Krajskému súdu v Trnave ako svojmu nadriadenému súdu. Krajský súd v Trnave s odkazom na
§ 2 ods. 2, § 3 ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. a § 3 ods. 5 písm. b) CMP zastával názor, že keďže

určenie nadriadeného súdu sa spravuje organizačnými vzťahmi vo vnútri sústavy súdov, a nie vzťahmi
inštančnými - nadriadeným súdom, ktorý má rozhodovať o nesúhlase súdu s prenesením príslušnosti
je Krajský súd v Bratislave.

7. Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

8. Civilný mimosporový poriadok ani Civilný sporový poriadok nepodávajú jednoznačnú definíciu pojmu
nadriadený súd (§ 112 ods. 2 CMP len uvádza, že o nesúhlase s prenesením príslušnosti rozhodnenadriadený súd); výklad Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 46/2012, III ÚS 824/2016) k
obdobnej problematike, ktorý vychádzal z predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. júna 2016) je nepoužiteľný, vzhľadom na (i) novú filozofiu a odlišné východiská

CMP, ktoré sa odzrkadlili v jeho základných princípoch (čl. 1 až 14); ako aj na (ii) obsah a zámer zákona
č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi
súdov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., na základe ktorého došlo v rámci tzv. súdnej reformy aj k
zmene § 34 CSP, vymedzujúceho funkčnú príslušnosť krajských súdov ako súdov odvolacích. Od 1.
júna 2023 síce nedošlo k zmene funkčnej príslušnosti, keď krajské súdy sú aj naďalej súdmi odvolacími

voči rozhodnutiam okresných súdov, došlo však k doplneniu miestnej a kauzálnej príslušnosti odvolacích
súdov (§ 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 CMP).

9. Aj keď konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu bolo začaté pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia § 3 ods. 5 písm.
b) CMP, ktorý reagoval na zákon č. 150/2022 Z. z. a určil súdy príslušné na rozhodovanie o odvolaní

v kauzálne vymenovaných konaniach; uznesenie, ktorým Mestský súd Bratislava II preniesol svoju
miestnu príslušnosť na konanie, bolo vydané 16. augusta 2023 t. j. po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona.

10. Najvyšší súd sa zhoduje s názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 4. mája 2010 sp. zn. III. ÚS 72/2010, publikovanom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2010, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov,
ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem a to vzhľadom na špecifickú povahu konaní na
konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním
jednotlivých metód právneho výkladu.

11. Je nepochybné, že funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa
prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom
v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je Krajský súd v Trnave (§ 3 ods. 5
písm. b) CMP). Najvyšší súd aplikujúc článok 3 ods. 2 CMP zvážil, že s prihliadnutím na zachovanie

princípov všeobecnej spravodlivosti a princípov, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov, plynulosti, rýchlosti konania, a v neposlednom rade
v záujme zachovania účelu súdnej reformy s požiadavkou na špecializáciu sudcov rozhodujúcich
jednotlivé agendy, je nevyhnutné pojem nadriadený súd v prípade rozhodovania odvolacích súdov v
kauzálneurčenýchkonaniach(podľaprvejhlavyatretejhlavydruhejčasti,tretejčastiaštvrtejčastiCMP)

vykladať tak, že v týchto veciach bude Krajský súd v Trnave súbežne aj kauzálne nadriadeným súdom.

12. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že nadriadený (odvolací) súd v kauzálne určených veciach
daných miestnou príslušnosťou odvolacích súdov podľa § 3 ods. 5 písm. a), písm. b) a písm. c) CMP
bude rozhodovať vo (všetkých) veciach spojených s týmito kauzálne určenými konaniami. Opačný záver

by viedol k popretiu hlavného zámeru súdnej reformy, aby veci rodinnoprávnej (tzv. poručenskej) agendy
rozhodovali súdy, na ktorom sú zriadené senáty špecializujúce sa na rodinnoprávnu (poručenskú)
agendu. Na uvedenom základe najvyšší súd vyhodnotil nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s
postúpením veci Krajským súdom v Trnave ako dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
uznesenia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.