Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816201829
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3816201829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

JUDr.IvetyAnderlovejaMgr.MarekaAnovčinavprávnejvecižalobcov:1/Sociálnapoisťovňa,sosídlom
Bratislava, 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10 a 2/ JUDr.
Ing. Ivan Šteiner, PhD., súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7,
IČO: 37 913 581, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania B., B. C. XXX/XX,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r. o., so
sídlom Nitrianske Hrnčiarovce, Pod pánskym lesom 846/13,
IČO: 36 869 121, o zaplatenie sumy 100.444,82 eur a sumy 27.512,20 eur, o odvolaní žalobcu 2/ proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 18C/29/2016-213 zo dňa 08. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a súvisiacom výroku III., vo vzťahu k
žalobcovi 2/, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, výrokom I. žalobu
o zaplatenie sumy 80.080 eur zamietol. Výrokom II. vo zvyšku konanie zastavil a výrokom III.
priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%. V odôvodnení uviedol, že pôvodne označený žalobca Sociálna poisťovňa, a.s.,
so sídlom v Bratislave a vedľajší účastník na strane žalobcu, JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., súdny
exekútor, sa podanou poddlžníckou žalobou zo dňa 22.01.2016 domáhali voči žalovanému zaplatenia
sumy 100.444,82 eur a sumy 27.512,20 eur. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca eviduje proti
spoločnosti Levi Group, s.r.o. so sídlom Pravenec 273, IČO: 46 021 302, splatné pohľadávky na základe
1. rozhodnutia č. 700-1010259313- GC04113 zo dňa 15.02.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Prievidza vo výške 4.054,39 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní

EX 271/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy
exekúcie sú vo výške 1.173,20 eur, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.
zn. 15Er/572/2013, rozhodnutia č. 700-1010702413-GC04113 zo dňa 07.05.2013, vydaného Sociálnou
poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 13.006,19 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom
konaní EX 549/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom,PhD. Nové Mesto nad Váhom,
trovy exekúcie sú vo výške 3.321,80 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza
pod sp. zn. 9Er/2961/2013,

3. rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 12.06.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Prievidza vo výške 4.071,91 EUR, táto pohľadávka je vymáhanáv exekučnom konaní EX 557/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto
nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.177,40 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 9Erl3062/2013, 4. rozhodnutia

č. 700-1011146313-GC04113 zo dňa 15.07.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 4.056,59 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní
EX 716/2013 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy
exekúcie sú vo výške 1.173,80 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.
zn. 9Er/3872/2013, 5. rozhodnutia č. 700-1010015613-GC04113

zo dňa 11.01.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške
9.032,70 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 819/2013 súdnym exekútorom
Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 2.368,40 EUR,
exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod
sp. zn.15Er/4161/2013, 6. rozhodnutia č.700- 1011460013-GC04113 zo dňa 06.09.2013, vydaného
Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 4.248,38 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v

exekučnom konaní EX 932/2013 súdnym exekútorom
Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.220,- EUR,
exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24Er/29/2014; 7. rozhodnutia č.
700-1011605713-GC04113 zo dňa 07.10.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 4.154,58 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 1280/2013 súdnym

exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške
1.197 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.13Er/1839/2013, 8.
rozhodnutia
č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 11.11.2013, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou
Prievidza vo výške 4.059,19 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní

EX 267/2014 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy
exekúcie sú vo výške 1.174,40 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 25Erl379/2014, 9. rozhodnutia č. 700- 1010149814-GC04114 zo dňa 10.02.2014, vydaného
Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo výške 4.391,08 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v
exekučnom konaní EX 386/2014 súdnym exekútorom

Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 1.254,20 EUR,
exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5Er/660/2014, 10. rozhodnutia č.
700-1010436614-GC04114 zo dňa 07.04.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 3.660,21 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 626/2014 súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške

1.079,- EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 23ErI753/2014, 11.
rozhodnutia
č. 700-1010312314-GC04114 zo dňa 10.03.2014, rozhodnutia č. 700- 1010031914-GC04114 zo dňa
15.01.2014, rozhodnutia č. XXXXX-X/XXXX- B. zo dňa 11.03.2014, vydaných Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Prievidza vo výške 12.639,79 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná

v exekučnom konaní EX 857/2014 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto
nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 3.233,60 eur, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 25ErI1202/2014, 12. rozhodnutia
č. 700-1010738914-GC04114 zo dňa 12.05.2014, rozhodnutia č. 700- 1011361214-GC04114 zo
dňa 07.08.2014, rozhodnutia č. 700-1091358814-GC04114 zo dňa 07.08.2014, rozhodnutia č.

700-11091358914-GC04114 zo dňa 07.08.2014 vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 8.610,10 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná
v exekučnom konaní EX 908/2014 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto
nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 2.267,00 EUR exekučné konanie je vedené na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 17ErI1292/2014, 13. rozhodnutia

č. 700-1011174114-GC04114 zo dňa 03.07.2014, rozhodnutia č. 7 0-1011495814-GC04114 zo
dňa 03.09.2014, rozhodnutia č. 700-1011153714-GC04114 zo dňa 25.06.2014, rozhodnutia Č.
700-1011153814-GC04114 zo dňa 25.06.2014 vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza vo
výške 14.612,15 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná
v exekučnom konaní EX 5/2015 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto

nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 3.707,60 EJ R, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 35Er/16/2015, 14. rozhodnutia
č. 700- 1011694514-GC04114 zo dňa 06.10.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza
vo výške 2.568,72 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 4012015 súdnymexekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške
816,80 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8Er/68/2015,
15. rozhodnutia č. 700-1011789214-GC04114 zo dňa 05.11.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou,

pobočkou Prievidza vo výške 2.281,15 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX
138/2015 súdnym exekútorom
Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške 2.281,15 EUR,
exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 15Erl12112015, 16. rozhodnutia
č. 700-1011849714-GC04114 zo dňa 02.12.2014, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prievidza

vo výške 2.661,92 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní EX 317/2015 súdnym
exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy exekúcie sú vo výške
839,- EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24 Er/233/2015,
17. rozhodnutia č.700-1010012115-GC04114 zo dňa 09.01.2015, vydaného Sociálnou poisťovňou,
pobočkou Prievidza vo výške 2.335,77 EUR, táto pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní
EX 138/2015 súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD. Nové Mesto nad Váhom, trovy

exekúcie sú vo výške 761,00 EUR, exekučné konanie je vedené na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 25Er/563/2015. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 05.09.2013 bola
uzavretá Zmluva o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi spoločnosťou Levi
Group, s.r.o., IČO: 46 021 302 so sídlom 972 16 Pravenec 273, zastúpenou jej konateľom A. D. E. a
žalovaným A. B., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania XXX XX B. XXX, v ktorej sa zmluvné strany

dohodli na spolupráci pri dodávke materiálu a výrobe sedacích súprav. Zmluva bola uzavretá na dobu
určitú do 30.04.2014. Žalovaný sa v nej zaviazal zabezpečiť materiál na vyhotovenie sedacích súprav,
za vytvorenie jednej sedacej súpravy uhradiť spoločnosti Levi Group s.r.o. odmenu 110 EUR s DPH,
uhradiť vystavenú faktúru spoločnosti Levi Group s.r.o. v lehote do 60 dní od jej vystavenia, spoločnosť
LeviGroup s.r.o. sa zaviazala vyrábať pre žalovaného sedacie súpravy. Zmluvné strany sa tiež dohodli,

že ďalšia spolupráca bude predmetom osobitnej Zmluvy o spolupráci, ktorá bude uzatvorená oboma
zmluvnými stranami najneskôr do 30.04.2014. Súd prvej inštancie posúdil podanú žalobu podľa
§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 105 ods. 1, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 108 ods. 1,
2, 3 a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, čl. 8, čl. 15 ods. 1, § 60, § 145 ods. 2, § 186 ods. 2, §
191, § 215 ods. 1, 2 CSP. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vecnej legitimácie

strán v tomto spore. Konštatoval, že poddlžnícka žaloba (§ 109 ods. 1 Exekučného poriadku) je žalobou
výsostne procesnou a vzniká iba na základe procesného vzťahu založeného týmto konaním medzi
súdom, oprávneným, povinným a dlžníkom povinného. Predpokladom podania poddlžníckej žaloby je,
že dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi pohľadávku bezodkladne po
tom, ako mu bol doručený exekučný príkaz alebo keď sa pohľadávky stali splatnými. V takomto prípade

zákon legitimuje oprávneného ako aktívne vecne legitimovaného domáhať sa vo vlastnom mene od
dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky, čo vyplýva z § 109
ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
2/ ako súdny exekútor, vymáhajúci pohľadávku oprávneného od jeho dlžníka (povinného) nemá v spore
aktívnuvecnúlegitimáciunapodaniepoddlžníkcejžalobyvočižalovanému(poddlžníkovi,resp.dlžníkovi

povinného). Dodal, že spočiatku bol žalobca 2/
v záhlaví poddlžníckej žaloby zo dňa 22.01.2016 označený ako vedľajší účastník, ktorý sa však v petite
podanej žaloby domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 27.512,20 eur, následne na pojednávaní dňa
09.12.2016 pred jeho otvorením sa súdny exekútor vyjadril, že
v spore vystupuje ako žalobca 2/. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca 2/ nemá v tomto spore aktívnu

vecnú legitimáciu na podanie predmetnej poddlžníckej žaloby, pretože zákon mu túto nepriznáva.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ na to, aby bola preukázaná ich aktívna
legitimácia pre podanie poddlžníckej žaloby boli povinní súdu preukázať existenciu pohľadávky dlžníka
oprávneného voči žalovanému a taktiež museli preukázať, že táto pohľadávka bola splatná v čase
doručenia exekučného príkazu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky,

resp. že sa stala splatnou neskôr, až po doručení predmetného exekučného príkazu, pričom zo strany
žalovaného ako dlžníka nedošlo k jej úhrade. Pre záver o oprávnenosti žalobcov na podaní uvedenej
žaloby musia byť preukázané obe uvedené podmienky. Samotný žalobca v spore uviedol, že žalovaná
suma 100.444,82 eur, vychádza zo skutočnosti, že existoval vzťah medzi žalovaným
a spoločnosťou Levi Group, s.r.o., na základe ktorého sa mali vyplácať pohľadávky za vykonané práce

a žalovaný mal za ne platiť mzdy. Žalobca 1/ tak na základe mesačných výkazov vie, aké mali mať
zamestnanci Levi Group, s.r.o. mzdy, preto žalovaná suma 100.444.82 eur predstavuje čistú mzdu,
ktorú mali zamestnanci dostať. Čo sa týka druhej žalovanej sumy vo výške 27.512,20 eur, spadá do
nej poistné žalobcu 1/, ktorého výška vychádza z rozhodnutí Sociálnej poisťovne ako predpísanéhopoistného a trovy exekúcie, ktorých výška vyplýva z exekučných konaní a boli vyčíslené v upovedomení.
Ďalej žalobca
v spore tvrdil, že odmeny za vyrobené sedačky spoločnosťou Levi Group s.r.o. nezanikli započítaním,

naďalej existujú a sú splatné. Podľa predložených dokladov mal žalobca za to, že suma 80.080 eur, ktorú
uviedol žalovaný je správna, a preto žiadal, aby súd prvej inštancie žalobe v tomto rozsahu vyhovel. Po
vykonanom dokazovaní nebolo sporné, že žalovaný mal spoločnosti Levi Group s.r.o. vyplatiť odmenu
za 728 ks sedacích súprav vyrobených
v období od 09/2013 do 11/2015 na základe uzavretej Zmluvy o spolupráci zo dňa 05.09.2013, v celkovej

výške 80.080 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo,
kedy mala nastať splatnosť predmetnej pohľadávky, čo je jeden z dôvodov, pre ktorý žalobu zamietol. Z
obsahu spisu nemal za zrejmé, ako žalobcovia 1/ a 2/ dospeli k tomu, že táto pohľadávka je splatná, kedy
a na základe čoho jej splatnosť nastala, a či je tak dané žalobné právo a procesná aktívna legitimácia
žalobcov. Žalobcovia
v spore nepredložili ani neoznačili žiadne dôkazy o splatnosti predmetnej pohľadávky. Dôsledkom

neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej
spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela
ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalobcovia nepreukázali, kedy mala byť
pohľadávka spoločnosti Levi Group s.r.o. ako povinného žalobcu 1/ voči žalovanému splatná, nemajú

procesnú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby. Oprávnený (žalobca 1/) získava
procesnú aktívnu legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby proti dlžníkovi povinného deň nasledujúci
po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky, ak k jej vyplateniu
nedošlo, resp. v deň nasledujúci po splatnosti tejto pohľadávky, pokiaľ nastala neskôr po doručení
exekučného príkazu a k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. V spore tým, že nebola preukázaná

splatnosť pohľadávky, nebola preukázaná ani aktívna legitimácia žalobcu 1/ na podanej predmetnej
žalobe. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že sa pohľadávka povinného, t.j. spoločnosti Levi
Group s.r.o. stala splatnou, čím žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto
právne významnej skutočnosti. Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že povinný žalobcu 1/ (oprávneného
v exekučnom konaní) spoločnosť Levi Group s.r.o. v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému

disponoval voči žalovanému splatnou pohľadávkou minimálne v sume 80.080 eur. Druhým dôvodom
zamietnutia žaloby bolo, že podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno poddlžnícku žalobu podať
pre akúkoľvek pohľadávku povinného voči konkrétnemu dlžníkovi, ale len pre konkrétnu pohľadávku
vymedzenú najmä právnym dôvodom vzniku a výškou, ktorá bola uvedená v príkaze na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky, resp. najmä v príkaze na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky

vydaným súdnym exekútorom. Uvedené predpoklady pre podanie poddlžníckej žaloby taktiež v konaní
naplnené neboli. Súd prvej inštancie skonštatoval, že právo podať poddlžnícku žalobu v zmysle §
109 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnenému vzniká len v tom prípade, ak dlžník povinného po
doručení exekučného príkazu, resp. po splatnosti pohľadávky vymedzenej v exekučnom príkaze, túto
oprávnenému nevyplatil.

V prejednávanej veci príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy súdneho exekútora neobsahovali
žiadnu identifikáciu peňažnej pohľadávky povinného voči jeho dlžníkovi a preto žalobca 1/ nebol
oprávnený v súlade s § 109 ods. 1 Exekučného poriadku sa vo vlastnom mene domáhať od dlžníka
povinného (žalovaného) vyplatenia tvrdenej pohľadávky. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že pre
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ v konaní sa nezaoberal a nehodnotil dôkazy

do sporu predložené subjektom, ktorý nie je nositeľom oprávnení. Otázkou posúdenia prípustnosti
započítania pohľadávok žalovaného
a povinného sa, s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a 2/, nezaoberal.
Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali splnenie predpokladov pre podanie poddlžníckej
žaloby, keď v konaní nebola preukázaná ich aktívna legitimácia

a zároveň nebola preukázaná existencia splatného dlhu žalovaného, súd prvej inštancie žalobu o
zaplatenie sumy 80.080 eur ako nedôvodnú zamietol. Vo zvyšku,
s poukazom na obsah záverečnej reči žalobcu 2/ na pojednávaní dňa 08.02.2019, konanie zastavil v
súlade s § 145 CSP. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore úspešný, a preto mu priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žaloba o zaplatenie sumy 80.080 eur bola zamietnutá.
Vo zvyšku žalobcovia na podanej žalobe netrvali, preto v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil,
pričom toto zastavenie zavinili žalobcovia 1/ a 2/.2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca 1/ a žalobca 2/. Namietali, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K aktívnej vecnej legitimácii súdneho
exekútora uviedol, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoju argumentáciu na uznesení Ústavného
súdu SR č. I. ÚS/377/2016, alebo nálezoch II. ÚS/444/2016, III. ÚS/157/2016 alebo II. ÚS/543/2016,
pretože sa skutkovo týkajú inej právnej otázky. Súdny exekútor v predmetných konaniach nevystupoval
v žiadnom postavení, preto ho ústavný súd vo svojich rozboroch ani neuvádzal. Ďalej skonštatoval, že

pohľadávka exekútora a pohľadávka oprávneného sú vzájomne podmienené pri ich úhrade (plnenia
prijatéalebovymoženézmajetkupovinnéhosanaúhradutýchtopohľadávokrozdeliavpomere24:76).V
úprave poddlžníckej žaloby (§ 109 Exekučného poriadku) zákon priznáva aktívnu vecnú legitimáciu
len oprávnenému a nie súdnemu exekútorovi. Podľa žalobcu 1/ a 2/ v takomto prípade platí, že
ak dlžník povinného by realizoval príkaz exekútora po judikovaní pohľadávky, tak oprávnený by mal
nárok len na 76% plnenia a 24% by sa započítavalo na trov exekúcie. Preto mal za to, že z dôvodu

vzájomnej podmienenosti pohľadávky exekútora a pohľadávky oprávneného má analogicky aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby rovnako exekútor aj oprávnený. Ďalej mal za to, že
medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Dal do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/66/2008, pričom mal za to, že pri poddlžníckej žalobe je obdobná
situácia, kedy v dôsledku vzájomnej podmienenosti pohľadávky exekútora a pohľadávky oprávneného

sa v tejto konkrétnej situácii musí jednať
o nútené nerozlučné aktívne procesné spoločenstvo, nakoľko účinok rozhodnutia sa týka aj súdneho
exekútora. K schvaľovaniu rozvrhu výťažku ako analogickej situácii uviedol, že Ústavný súd SR vo svojej
konštantnej judikatúre (nález sp. zn. IV. ÚS 14/07) konštatuje, že za diskriminačný možno považovať
taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno

objektívne a rozumne odôvodniť. Dal do pozornosti, že v prípade, ak iný exekútor vykoná exekúciu
predajom nehnuteľnosti povinného, tak ostatní exekútori prihlasujú do rozvrhu pohľadávky, ktoré
vymáhajú. Trovy exekúcie žiadajú priznať v rovnakom poradí ako vymáhaná pohľadávka. Na základe
uvedeného je jednoznačné, že súd pri analogickej situácii postupoval nie odchýlne, ale úplne opozitne,
pričom tento postup nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, čím je diskriminačný a v rozpore s

princípom právnej istoty. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/199/2012 a sp.
zn. 3Cdo/161/2005 žalobca 1/ a 2/ uviedli, že ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania
je zo zákona aj poverený exekútor. Zákon neupravuje, že by účastníctvo exekútora malo byť obmedzené
len na exekučné konanie, preto je exekútor účastníkom aj konania vyvolaného exekučným konaním, a
teda aj konaním

o poddlžníckej žalobe, nakoľko sa aj tu rozhoduje o trovách exekúcie z titulu podmienených pohľadávok
exekútoraaoprávneného.Kvymáhaniutrovexekúciepoukázalna§202ods.5,6Exekučnéhoporiadku,
kde sa neuvádza, že sa majú spôsoby určené na vymáhanie peňažných pohľadávok použiť obdobne
aleboprimerane.Tým,ženeuvádzažiadneobmedzenie,taktoopätovnepodľažalobcu1/a2/znamená,
že sa majú použiť rovnako. Ďalej žalobca 1/ a 2/ namietali aj posúdenie splatnosti pohľadávky súdom

prvej inštancie.
S poukazom na viaceré ustanovenia Obchodného zákonníka mal za to, že spoločnosť Levi Group, s.r.o.
žiadne faktúry nevystavila, čím porušila daňové predpisy aj Obchodný zákonník. Z tohto dôvodu sú
tieto omisívne právne úkony absolútne neplatné, a preto je splatnosť jednotlivých pohľadávok určená zo
zákona,ato60dníododňadodaniatovaru.Uzavrel,žetovarboldodávanývobdobí09/2013až11/2015.

Príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a exekučný príkaz boli vydávané od 08.04.2014.
Teda v čase vydania príkazov boli pohľadávky Levi Group s.r.o. voči žalovanému splatné. Ako na
podporné poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého ak je nepochybné, že k
dodaniu tovaru došlo, bez ohľadu na skutočnosť, že nedošlo k doručeniu faktúr veriteľom, má samotná
skutočnosť, že došlo k dodaniu tovaru za následok začiatok plynutia lehoty splatnosti peňažného

záväzku dlžníka. Navyše na pojednávaniach ani v písomných prejavoch žalovaný výslovne nepoprel, že
by pohľadávky Levi Group s.r.o. neboli splatné. Nesporná je, podľa žalobcu 1/ a 2/, tiež skutočnosť, že
sámžalovanýpovažovalpohľadávkyLeviGroupzasplatné,inakbysitietonemoholchcieťzapočítať.Na
základe uvedeného teda splatnosť pohľadávok považovali za nespornú už pred podaním vzájomného
návrhu a mal za to, že súd má vychádzať zo zhodných tvrdení strán. Ďalej skonštatoval, že otázka

konkretizácie účtu
v príkaze súdneho exekútora je v ustálenej rozhodovacej praxi už dávno vyriešená v tom zmysle, že
účet nie je potrebné konkretizovať a dokonca príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje aj na novozriadené
účtu po jeho doručení (nález ÚS I. 255/2010). Pre porovnanie uviedli, že pri prikázaní pohľadávky z účtuv banke zákon pre realizáciu príkazu exekútora nevyžaduje konkretizáciu čísla účtu. Rovnako Exekučný
poriadok pri žiadnom spôsobe vykonania exekúcie neprikazuje presné označenie predmetu exekúcie
v príkaze exekútora. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadali rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu 1/ a 2/ písomne nevyjadril.

4. Skôr, ako odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi 2/ uvádza,

že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.júla 2020, č.k. 6Co/61/2019-270 odvolací súd
preskúmaval napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 18C/29/2016-213 zo dňa 8.3.2019, vo
vzťahu k žalobcovi 1/, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu dňa 13.05.2019 s uvedením, že odvolanie
podallenžalobca1/.Z obsahuspisuvyplýva,inapriektomu,žeodvolaniepodanéžalobcom1/jetotožné
s odvolaním žalobcu 2/, že odvolanie žalobca 2/ nepodal. V čase rozhodovania odvolacím súdom súd
prvej inštancie predložil odvolanie žalobcu 1/ na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne. Z obsahu spisu

ani z predložených listinných dôkazov nevyplývalo, že odvolanie podal aj žalobca 2/, nakoľko súčasťou
odvolania žalobcu 2/ nebol autorizovaný elektronický podpis žalobcu 2/. Rozsudok odvolacieho súdu bol
doručený stranám sporu. Žalobca 2/ prevzal predmetný rozsudok dňa 10.09.2020. I napriek výrokovej
časti rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odvolací súd posudzoval
odvolanie len žalobcu 1/ /bod 2. odôvodnenia rozhodnutia/, žalobca 2/ uvedené skutočnosti nenamietal.

Podaním zo dňa 23.01.2023 žalobca 2/ žiadal súd prvej inštancie o oznámenie, že v exekučnej veci EX
271/2013, oprávnený: Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01, Prievidza,
IČO: 30807484, povinný: Levi Group, s.r.o., IČO: 46021302, exekútorský úrad, podal dňa 20.3.2019
odvolanie voči rozsudku 18C/29/2016-213, či evidujú prijaté odvolanie, príp. do akého spisu bolo
zaevidované. Žalobca 2/ podaním zo dňa 9.3.2023 žiadal o predloženie spisu Krajskému súdu Trenčín

na rozhodnutie o odvolaní, doručené do elektronickej schránky súdu dňa 20.03.2019. Z úradného
záznamu zo dňa 15.3.2023 vyplýva, že v podateľni súdu bolo zistené, že podanie žalobcu 2/ označené
ako odvolanie zo dňa 20.3.2019, bolo dňa 21.3.2019 prijaté a pripojené do spisu 15Er/1572/2013 a to
automaticky systémom Serveru KS, bez účasti podateľne. Odvolanie bolo toho istého dňa, zrejme
asistentom vytlačené z ESS 15Er/1572/2013 a predložené asistentke do spisu 18C/29/2016, do ktorého

patrí, avšak bez pripojených potvrdeniek, z ktorých by bolo zrejmé, že sa jedná o odvolanie exekútora
JUDr.Ing.IvanaŠteinera,PhD.Asistentka18Csenátupredmetnéodvolaniedospisunezažurnalizovala,
ale ho len založila do rovnopisov spisu, pretože ho zrejme považovala za totožné odvolanie podané
Sociálnou poisťovňou, ktoré už v spise bolo zažurnalizované na
č.l. 221. Z výzvy Okresného súdu Prievidza zo dňa 4.4.2022 /zrejme zo dňa 4.4.2023 – č.l. 311/

vyplýva, že súd vyzval žalobcu 1/ a žalovaného na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu 2/ s uvedením, že
JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. predmetné odvolanie podal dňa 20.03.2019 elektronickými prostriedkami,
autorizované podľa osobitného predpisu. Automatický systém serveru KS podanie označené spisovou
značkou EX 271/2013 pripojil do spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 15Er/1572/2013.
Senátom 15Er bolo po vytlačení z elektronického súdneho spisu nesprávne priradené odvolanie

vylúčené zo spisu a predložené senátu
18C prostredníctvom priečinka pre prijatú poštu. Nakoľko bolo bez upozornenia predložené len samotné
odvolanie a nie aj potvrdenky o prijatí podania a o overení elektronického podpisu, ktoré boli naďalej
dostupné v elektronickom systéme len v rámci spisu 15Er/1572/2013, predložené podanie bolo
vzhľadom na totožný text omylom považované len za rovnopis odvolania podaného žalobcom 1/. Až

na základe urgencie žalobcu 2/ zo dňa 23.01.2023 bolo dodatočne zistené, že sa jedná o samostatné
odvolanie podané žalobcom 2/.

5. Žalobca 1/ v písomne podanom vyjadrení zo dňa 19.4.2023 k odvolaniu žalobcu 2/ uviedol, že
odvolanie žalobcu 2/ sa zhoduje s odvolaním žalobcu 1/ zo dňa 20.3.2019, ktoré bolo Okresnému súdu

Prievidza doručené do podateľne dňa 21.03.2019.

6. Žalobca 2/ v písomne podanom vyjadrení zo dňa 5.5.2023 poukázal na čl. 6 ods. 1 CSP, § 226 a § 419,
§ 458 ods. 1 CSP a § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky , keď ústavnú
sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené jej základné práva a slobody, preto o podanom opravnom prostriedku musí byť riadne
rozhodnuté. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať mimoriadne opravné prostriedky ako
aj ústavnú sťažnosť. Súčasne žalobca 2/ podaním zo dňa 5.5.2023 doplnil odvolanie týkajúce sa výroku
III. o trovách konania . Poukázal na ust. § 364, 365 ods.4, § 376 CSP. Odvolaním zo dňa 20.3.2019bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celosti, preto toto doplnenie neprekračuje rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda. Rovnako sa nemenia a nedopĺňajú odvolacie dôvody. Týmto doplnením
sa dopĺňa právny názor k uplatneným odvolacím dôvodom.

7. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu 1/ nevyjadril. Súeasne sa nevyjadril k podaniam
žalobcu 2/ ako i k podaniu žalobcu 1/.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona e.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ialej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov. Pod3a § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu 2/ nariaiova?
pojednávanie.

9. Žalobca 1/ a 2/ deklarovali vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spoeívajúce v inej vade konania,
ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v nesprávnych skutkových zisteniach a v

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP).

10. Odvolací dôvod spoeívajúci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, kei konanie má inú vadu, ktorá
mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci dopadá na akéko3vek pochybenia v procesnom
postupe súdu , ktoré nie sú subsumovate3né pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. mandukaená povinnos?, pochybenia
vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami).

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spoeíva v nesprávnom postupe

súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom eoho je, že súd berie do úvahy
skutoenosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli úeastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na
skutoenosti,ktorébolipreukázané,alebovyplynulizprednesovúeastníkov.Nesprávneskutkovézistenia
môžu by? aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zrete3om na závažnos?,
zákonnos?

a pravdivos? získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu pod3a § 365 ods. 1 písm. h) CSP je einnos?
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo,
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie prijaté právne závery uvádzané v napadnutom rozsudku

náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva jednostrannos?, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich úeelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie zrozumite3ne
a podrobne objasoujúce (§ 220 ods. 2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je

nepreskúmate3né a plne rešpektuje základné právo úeastníkov na spravodlivý súdny proces (vii napr.
III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožouje so skutkovými závermi, ako aj s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené
v napadnutom rozsudku a pod3a 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

15. Odvolací súd s poukazom na formuláciu predostretých odvolacích dôvodov poukazuje na
zodpovednos? odvolate3a- žalobcu 1/ a 2/, za obsahové vymedzenie svojho odvolania
a súvisiacu viazanos? odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, prieom zdôrazouje, že nemôže nahrádza?

nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolate3a a formulova? namiesto neho konkrétne odvolacie námietky.
Súeasne odvolací súd preskúmava odvolaním napadnuté rozhodnutie vo vz?ahu k tej strane sporu, v
neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie § § 359 CSP.16. Pod3a§109ods.1zákonae.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekuenejeinnosti(Exekuený
poriadok) a o zmene a doplnení ialších zákonov (ialej len "Exekuený poriadok"), ak dlžník povinného
nevyplatí exekútorovi poh3adávku bezodkladne po tom, kei sa mu dorueil exekuený príkaz alebo kei sa

stala poh3adávka splatnou, môže sa oprávnený domáha? vo vlastnom mene od dlžníka povinného na
všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia poh3adávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak
ide o túto poh3adávku, uzavrie? na úkor povinného zmier, ani odpusti? jej zaplatenie. Dlžník povinného
si v takomto prípade nemôže zapoeíta? ani svoju vlastnú poh3adávku, ktorú má voei oprávnenému.

17. Oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného tak,
že žalobné právo (actio nata) vzniká v deo nasledujúci po tom, eo bol dlžníkovi dorueený exekuený
príkaz na vyplatenie splatnej poh3adávky a k vyplateniu nedošlo, alebo v deo nasledujúci po jej
splatnosti, ak nastala neskôr, až po dorueení exekueného príkazu, a ak k jej vyplateniu oprávnenému
nedošlo. Dôvod, pre ktorý dlžník povinného túto poh3adávku vo výške vymáhaného nároku a jeho
príslušenstva nezaplatil, nie je rozhodujúci. Nevyžaduje sa ani jeho zavinenie. Staeí, že nedošlo k

vyplateniu jestvujúcej
a splatnej poh3adávky v rozsahu ureenom týmto spôsobom exekúcie.

18. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol stranou sporu hmotnoprávneho vz?ahu, o
ktorý v konaní ide; staeí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Ei však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, ei je úeastníkom hmotno-právneho vz?ahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
oznaeenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jeden úeastník subjektom práva a úeastník na opaenej procesnej strane
subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v procesnom práve užíva pojem vecná

legitimácia. Z h3adiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, ei a na základe eoho sa ureitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti by? stranou sporu ureitého hmotno-právneho vz?
ahu, ale vždy iba to, ei stranou sporu objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nosite3om hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je
nosite3om toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nosite3om hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nosite3om hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn.
3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu III. ÚS 473/2017). 32. Pod3a rozsudku najvyššieho
súdu vo veci sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010 "Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatoované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatoova?. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, ei už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súeas?ou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z úeastníkov konania nenamieta.

19. V civilnom sporovom konaní sa uplatouje prejednacia zásada. Úeastník má jednak povinnos?
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnos?. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia, nesie ten úeastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnos?ou tvrdenia
a povinnos?ou oznaei? dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokia3 úeastník konania

nesplní povinnos? tvrdenia, nemôže splni? ani povinnos? oznaei? na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút
v sporovom obeianskom súdnom konaní spoeíva v zodpovednosti úeastníka konania za to, že v konaní
budú preukázané tie rozhodné skutoenosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia úeastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, eoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci

samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožni? súdu rozhodnú? vo veci samej aj
v takých prípadoch, kei neboli preukázané ureité skutoenosti, významné pod3a hmotného práva pre
rozhodnutie o veci (ei už z dôvodu neeinnosti úeastníka, ktorý nesplnil povinnos? oznaei? dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutoenos? nemohla by? preukázaná vôbec).

20. Okruh rozhodujúcich skutoeností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti oznaeenia
dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán sporu. Táto norma zásadne ureuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutoeností, ktoré musia
by? preukázané), ako aj nosite3a dôkazného bremena.21. Odvolací súd sa pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a 2/ plne stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že v preskúmavanej veci príkazy na zaeatie exekúcie

a exekuené príkazy neobsahovali žiadnu identifikáciu peoažnej poh3adávky povinného voei jeho
dlžníkovi /voei žalovanému/ a preto žalobca 1/ nebol oprávnený
v súlade s ust. § 109 ods. 1 Exekueného poriadku sa vo vlastnom mene domáha? od dlžníka povinného /
žalovaného/ vyplatenia tvrdenej eiastky. Žalovaný síce v konaní nepoprel, že by poh3adávky spoloenosti
Levi Group, s.r.o. neboli splatné, to však nezakladá dostatoenú identifikáciu peoažnej poh3adávky

žalobcu 1/ a 2/ a exekuených príkazov vydaných súdnym exekútorom. Odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie uvádza, že nespochybnil existenciu splatných poh3adávok žalovaného voei spoloenosti
Levi Group s.r.o.. Avšak peoažná poh3adávka povinného voei jeho dlžníkovi, vo vz?ahu ku ktorej súdny
exekútor vydáva príkaz na zaeatie exekúcie prikázaním peoažnej poh3adávky, musí by? v príkaze
na zaeatie exekúcie a v exekuenom príkaze dostatoene ureito, zrozumite3ne a hlavne jednoznaene
identifikovaná. Po preštudovaní súdneho spisu a príkazov na zaeatie exekúcie

a exekuených príkazov špecifikovaných v bode 10 (10.1 až 10.20) rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatoenej identifikovate3nosti
peoažnej poh3adávky povinného a vydaných príkazov na zaeatie exekúcie prikázaním peoažnej
poh3adávky. Len v takomto prípade môže dlžník povinného
v rámci prebiehajúceho exekueného konania vznáša? relevantné námietky týkajúce sa prípadnej

existencie a výšky poh3adávky povinného voei nemu. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca
1/ a 2/ boli v konaní nosite3om povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti oh3adne existencie tvrdenej
poh3adávky povinného spoloenosti Levi Group, s.r.o. voei žalovanému. K tejto otázke uvádzali len
vo všeobecnosti, že táto mala vzniknú? na základe zmluvy o spolupráci zo doa 5.9.2013 medzi
spoloenos?ou Levi Group., s.r.o. a žalovaným. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, v zmluve

o spolupráci bola dohodnutá splatnos? za vyrobené sedacie súpravy na základe fakturácie, ktorá však
neprebehla. Zároveo žalobca 1/ a 2/ neuviedli ialšie rozhodujúce skutoenosti z h3adiska splatnosti tejto
poh3adávky, ktorá skutoenos? by bola z h3adiska ust. § 109 ods. 1 Exekueného poriadku (za splnenia
predpokladov pre podanie poddlžníckej žaloby) rozhodujúca pre posúdenie povinnosti žalovaného
tvrdenú poh3adávku vyplati? oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi. Žalobca 1/ a 2/ v podanom

odvolaní pri konkretizácii poh3adávky citoval ust.
§ 95 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 98 EP ako i rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 255/2010, ktoré však
nie je možné na danú vec aplikova?.

22. Odvolacia námietka žalobcu 1/ a 2/, pod3a ktorej nie je možné na daný spor podporne aplikova?

nálezy Ústavného súdu SR (I. ÚS 377/2016, II. ÚS 444/2016, III. ÚS 157/2016 a II. ÚS 543/2016),
nako3ko v uvedených konaniach súdny exekútor nevystupoval a z toho dôvodu ho Ústavný súd
SR vo svojich rozhodnutiach neuvádzal, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie totižto nevychádzal
pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie súdneho exekútora v tomto konaní zo skutoenosti, že
v citovaných rozhodnutiach Ústavného súdu SR nie je zmienka o súdnom exekútorovi. Nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a 2/ súd prvej inštancie vyvodil z ustanovenia § 109 ods. 1
Exekueného poriadku, prieom vyššie uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR použil len ako podporné
a opieral sa o ne pri svojom vlastnom právnom rozbore § 109 ods. 1 Exekueného poriadku.

23. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby získava výluene oprávnený dorueením

exekueného príkazu na vyplatenie splatnej poh3adávky dlžníkovi poh3adávky. Avšak táto skutoenos?
automaticky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu súdneho exekútora, ktorý exekuený príkaz vydal.
Možnos? aktívnej vecnej legitimácie súdneho exekútora pri podaní poddlžníckej žaloby nevyplýva ani
z ustanovenia § 109 ods. 1 Exekueného poriadku
a ani z prípadných súvisiacich ustanovení Exekueného poriadku, ei Civilného sporového poriadku.

24. S poukazom na vyššie uvedené závery, nie je možné vyhodnoti? ako dôvodnú ani ialšiu odvolaciu
námietku žalobcu 1/ a 2/, pod3a ktorej by aktívna vecná legitimácia súdneho exekútora v tomto spore
mala vyplýva? zo vzájomnej podmienenosti poh3adávky súdneho exekútora (na trovy exekúcie) a
poh3adávky oprávneného. Zároveo nemožno súhlasi? ani

s tvrdením o nerozluenom procesnom spoloeenstve medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ (§ 77 CSP).

25. Civilný sporový poriadok rozlišuje samostatné, nerozluené a nútené spoloeenstvo. Samostatné
spoloeenstvo pod3a ust. § 76 CSP, také procesné spoloeenstvo, v ktorom ideo samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku
a povinnosti samostatne. Pod3a ust. § 77 ods. 1,2 CSP nerozluené spoloeenstvo, procesné
spoloeenstvo, v ktorom ide o také spoloené práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vz?ahova? na

každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného
z nich platí i pre ostatných a v zmysle § 78 ods. 1,2 CSP nútené spoloeenstvo je také procesné
spoloeenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore úeas? všetkých subjektov
právneho vz?ahu. Pre rozlíšenie procesného spoloeenstva je ureujúca povaha predmetu konania
vyplývajúca z hmotného práva. V predmetnom konaní

/o poddlžníckej žalobe/ je oprávneným na podanie predmetnej žaloby len v zmysle ust. § 109 ods.
1 zákona e. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekuenej einnosti /Exekuený poriadok/ len
oprávnený, preto nie je možné , poukazom na námietku žalobcu 1/ a 2/ súhlasi? s tvrdením o
nerozluenom procesnom spoloeenstve medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/. Nárok žalobcu 1/ a 2/
nepredstavuje v tomto prípade také spoloené práva , že by ich nebolo možné rozdeli? a preto by sa
musel rozsudok vz?ahova? na oboch rovnako. A naviac, už v samotnej žalobe, v petite je nárok žalobcov

1/ a 2/ rozdelený na dva samostatné nároky vychádzajúce
z iných právnych skutoeností.

26. Žalobcovia 1/ a 2/ nedôvodne v podanom odvolaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Cdo 66/2008, kei predmetné rozhodnutie sa týka posúdenia vecnej legitimácie v spore o

neplatnos? dobrovo3nej dražby. Analógia, na ktorú odvolate3 poukazuje, je preto vylúeená.

27. Následne bol správny postup súdu prvej inštancie, kei sa z dôvodu nedostatoenej aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu 1/ a 2/ nezaoberal a nehodnotil ialšie dôkazy predložené sporovými stranami.

28. Pod3a § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolate3 rozšíri? len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

29. Napriek skutoenosti, že žalobca 2/ podal odvolanie doa 20.03.2019 , o ktorom nebolo rozhodnuté,
za situácie, že súd prvej inštancie tieto skutoenosti zistil až doa 23.1.2023, odvolací súd posudzoval aj

podanie žalobcu 2/ zo doa 5.5.2023. Žalobca 2/ uviedol, že dopaoa v tomto štádiu konania odvolanie
do výroku III. o náhrade trov konania s odôvodnením, že je možné odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie meni? a dopaoa? len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Možno teda polemizova?,
ei je možné „dopaoa? odvolacie dôvody “ po viac ako 4 rokoch. Za danej procesnej situácie odvolací súd
uvádza, že nemá dôvod rozhodnú? vo vz?ahu k žalobcovi 2/ o trovách konania inak, ako v rozhodnutí

zo doa 22.07.2020, e.k. 6Co/61/2019-270, kei v prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu, pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov 1/ a 2/, zamietol, teda z procesného h3adiska
boli žalobca 1/ a žalobca 2/ celkom zjavne neúspešní, preto súd prvej inštancie správne priznal
žalovanému náhradu trov konania voei žalobcom 1/ a 2/ spoloene a nerozdielne. Ani ialšia odvolacia
námietka žalobcu 2/, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, nie je dôvodná. Žalovaný bol

riadne v predmetnom konaní zastúpení právnym zástupcom, ktorý sa zúeastooval pojednávaní, podával
písomne vyjadrenia a bol v konaní aktívny /tieto vyplývajú z obsahu spisu/ a len samotnú okolnos?, že
si právny zástupca žalovaného trovy konania neuplatnil, nie je možné posúdi?, že na tieto nemá nárok .

30. Vzh3adom ku všetkým vyššie uvedeným skutoenostiam dospel odvolací súd k záveru, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je, v celom rozsahu, vo vz?ahu k žalobcovi 2/, vecne správne, a preto
ho pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.

31. Rozhodnutie o trovách konania tvorí integrálnu súeas? súdneho konania.

32. Pod3a § 255 Ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania pod3a pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len eiastoený, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Pod3a § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté pod3a § 396 ods. 1 CSPv spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne, posúdiac obsah spisu, trovy odvolacieho konania
preukázane nevznikli.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Treneíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).