Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122391961
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6122391961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu:
SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Plátennícka 19013/2, Bratislava - Ružinov, zast.: Mgr. Miroslav
Hanec, IČO: 37 976 486, Dolné Rudiny 8, Žilina proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/XX, C.
D., zast.: Mgr. Marcel Péli, LL.M., M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, o zaplatenie 7.372,01 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C/42/2022-83
zo dňa 1. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 7.372,01 eur s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.372,01 eur od 21.05.2021 do zaplatenia. Výrokom II. žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 7.372,01 eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tak, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený

odber zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2.,
písm. b) a písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“). Z tohto dôvodu spor nie
je spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: C. XX/XX, XXX XX C. D.. Dňa 13.04.2021
vykonali kontrolu odberného miesta, pri ktorej zistili odber plynu bez plynomeru - tento bol nahradený
provizórnym prepojením hadicou
(tzv. ,,krátky spoj“). Uvedené potvrdzuje vyhotovený zápis. Dňa 13.04.2021 na odbernom mieste
demontovali krátky spoj. O tom svedčí zápis zo dňa 13.04.2021. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal

plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalovaný zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako vlastník
nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený odber nemeraného plynu - odberné miesto: C. XX/XX, XXX XX C.
D.. Odber nemeraného plynu prebiehal v období 14.10.2018 - 13.04.2021. O tom svedčí výpis z listu
vlastníctva zo dňa 13.04.2021. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete
za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva
SR č. 449/2012 Z.z.. Dňa 30.04.2021 žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným

odberom zemného plynu za obdobie 14.10.2018
- 13.04.2021, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 7.372,01 eur - Vyúčtovanie č.
XXXXXXXXXX bolo splatné dňa 20.05.2021. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 30.04.2021. Dňa 13.04.2021 žalovaný vo výpovedi dozápisnice na OO PZ Nitrianske Pravno uviedol, že po vyúčtovaní je ochotný uhradiť škodu, ktorá vznikla
spoločnosti SPP - distribúcia, a.s. Žalovaný zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu pretože uznal
dlh vo výške 7.372,01 eur z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý bol podľa

Vyúčtovania č. XXXXXXXXXX. Uplatnil si úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to 5 % ročne zo sumy 7.372,01 eur od 21.05.2021 do zaplatenia.
Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 16. augusta, proti ktorému podal žalovaný odpor.
Vec bola následne postúpená tunajšiemu súdu. V odpore žalovaný poprel výšku údajnej škody, ktorá

sa v platobnom rozkaze uvádza, ako i tú skutočnosť, že by mal on, ako osoba zaviniť nelegálny odber
plynu nachádzajúci sa na jeho nehnuteľnosti. Keď prebiehala na jeho nehnuteľnosti obhliadka, resp.
kontrola plynovodu zamestnancom
SPP - distribúcia, a.s., IČO: 37 976 486, kontaktoval ho policajný príslušník, aby sa dostavil
k predmetnej nehnuteľnosti, za účelom vyšetrovania, že mal byť nahlásený zásah do prípojky, a
pravdepodobne sa jedná o „čierny odber “. V ten istý deň, niekoľko hodín pred tým ako mu volal policajný

príslušník, telefonovali jeho manželke susedia, že už pred obedom, im niekto „pobehuje“ po pozemku,
prípadne v jeho okolí, a že sa pravdepodobne jedná o pracovníka SPP. Túto skutočnosť spočiatku
neriešili, nakoľko to nepovažoval za dôležité.
K nehnuteľnosti sa dostavil až v nadväznosti na telefonát od policajného príslušníka. Tento telefonát
však prišiel niekoľko hodín po tom, čo jeho manželku kontaktovali susedia, že pravdepodobne pracovník

SPP vykonáva na nehnuteľnosti nejaké úkony, o ktorých ho majiteľa nehnuteľnosti nikto neinformoval,
a teda nemal akúkoľvek vedomosť o tom, čo tam vykonáva, a to až do jeho príchodu, po telefonáte s
príslušníkom polície. Na predmetnej nehnuteľnosti nikdy plyn neodoberal, odkedy sa kúpila, nakoľko
plyn tu bol už v čase kúpy odpojený. Tepelná pec sa síce v nehnuteľnosti nachádzala, ešte po
predchádzajúcej majiteľke, ale pri kúpe mu bolo povedané, že pec je pokazená, a plyn je odpojený, a

keby to chcel zapájať, musel by kúpiť novú, a nanovo riešiť pripojenie na plyn, a tak od tejto myšlienky
upustil. Predmetná nehnuteľnosť slúžila ako pohostinstvo. Už pol roka pred zisteným nelegálnym
odberom plynu dal nehnuteľnosť na predaj, nakoľko počas pandémie COVID-19, niekedy pred dvomi
rokmi ukončil prevádzku pohostinstva, a odvtedy bola táto nehnuteľnosť celkovo odstavená od energií,
elektriku si vypínali na hodinách, a chodil tam raz za dva až tri týždne, aby skontrolovali priestor a

vyvetrali. Počas prešetrovania na mieste samom niekoľko krát žiadal a vyzýval pracovníka SPP, aby mu
vysvetlil, akým spôsobom dochádza
k nelegálnemu odberu, ... Na otázky mu pracovník SPP odpovedal „že sa mu to nechce“,
a následne na to odmontoval regulátor, so slovami, že: „aj tak je pokazený, aj tak by to nešlo preukázať“,
že tu dochádza k čiernemu odberu plynu. Pracovník plynární svojou ľahkomyseľnosťou pochybil na

obhliadke nehnuteľnosti. Žiadal, aby bol v konaní vypočutý prítomný policajt ako svedok, pretože
vypracovával v tom čase i záznam, podľa toho, čo mu nadiktoval pracovník SPP, následne prišiel na
miesto policajný technik, ktorý zabezpečoval fotografovanie a dokumentáciu. Má podozrenie, že počas
doby, kedy sa pracovník SPP už nachádzal pri nehnuteľnosti a manipuloval s plynovodom, až do doby
kedy mu volal policajný príslušník, že sa má dostaviť k nehnuteľnosti, mohlo byť s plynom manipulované,

mohol byť pustený, ventily boli pootvárané, a následne keď sa mu problém nepodarilo vyriešiť, tak ako
najjednoduchší spôsob bol zvolený ten, že škodu nahradí vlastník nehnuteľnosti. Videl, že fyzicky bol
zásah do plynovej prípojky, avšak nebola nijakým spôsobom poškodená plomba, a taktiež videl, že bola
napojená tenká hadica, ktorá viedla
k pokazenej peci, avšak on s týmto nemal nič spoločné, nakoľko nehnuteľnosť nijako neužíval, resp.

plyn na nej nikdy nepoužíval. Príslušníkovi polície povedal, že je majiteľom nehnuteľnosti, že ak je toto
pravda, tak je teoreticky ochotný zaplatiť pokutu, ak by nejakú podľa priestupkového zákona mal dostať.
Nemá vedomosť o akejkoľvek spôsobenej škode, ani jej výške, a teda ju nikdy nemohol uznať, ani
priznať, ani sa nijako zaviazať k jej náhrade, tak ako je uvedené v žalobe. Popiera akúkoľvek výšku
škody, ktorá by mala byť spôsobená, fyzicky k odberu plynu nikdy počas jeho vlastníctva nedošlo.

3. Súd určil termín pojednávania na ktorom vypočul žalovaného, oboznámil sa
s listinnými dôkazmi. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť pracovníka SPP a príslušníka polície, súd
tomuto návrhu nevyhovel, pretože vysvetlenia prítomných osôb vyplývali
z oboznámeného uznesenia Obvodného oddelenia PZ ČVS: ORP-208/NP-PD-2021, teda skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie možno zistiť z pripojených listín. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní
vyplynulo, že nepopiera, že k plynovému kotlu bola pripojená hadica, ale nevie z akého titulu ani kým.
Je pravda, že nehnuteľnosť kupoval od manželky, vtedy nebola jeho manželkou. Nevedel, že sa tam
môže odoberať plyn, bolo to v roku 2021, keď to zistil. Odmieta výšku škody, škodu v takej výške určitenespôsobil. Pracovník SPP určite musel hovoriť aj na polícii, že cez regulátor uniká plyn a preto ho
muselzdemontovať.Hovoril,žepretovstúpilinapozemok,lebosirobilinejakémerania.Právnyzástupca
žalovaného poukázal, že keď boli v nehnuteľnosti, klient preukazoval, že pec je nefunkčná

- pokazená. K tomu žalovaný uviedol, že je pravda, že v elektrike bola pec zapnutá, lebo pustil
elektriku, displej vypisoval Failed. Svietilo to len preto, že tam zapol elektriku. Bol pri ňom aj ten policajt.
Keď zamestnanca SPP druhý krát vyzýval, potom ako odmontoval regulátor, aby skúsili zapnúť kotol,
odpovedal, že aj tak by to nešlo, lebo regulátor z prípojky je vadný. Potvrdil to zamestnanec SPP,
že regulátor je vadný, držal ho v ruke a zobral ho preč. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní

vyjadril, že nemali dôvod kontrolovať toto odberné miesto, tam bol ukončený odber, nebola tam platná
zmluva už niekoľko rokov. Tieto miesta kontrolujú len vtedy, keď dostanú informácie a na základe
týchto informácií chodia na prešetrenie. Zo zápisu spísaného pracovníkom SPP, zo dňa 13.04.2021,
podpísaného aj žalovaným, ktorú skutočnosť nepoprel, vyplýva, že na uvedenom odbernom mieste bol
plynomerodmontovaný11.03.2016,bolazistenáhadicaktorábolanapojenánavzorkovacíventilaviedla
do objektu. HUP pod RTP otvorený a aj vzorkovací ventil bol v otvorenej polohe. Preto bola privolaná

hliadka PZ a RTP bol zdemontovaný, na prípojku bola osadená zátka a plomba. Podľa montážneho
listu z 11.03.2016 bol na odbernom mieste C. XX/XX v C. D. A. E. odmontovaný plynomer z dôvodu
ukončeniaodberu.Podľavýpočtuškodyboložalovanémuvyúčtovanézacelkovéneoprávneneodobraté
množstvo plynu od 14.10.2018 do 13.04.2021 plynovým kotlom Medveď 30KLZ so spotrebou 2,1 m3
za hodinu celkové množstvo 15.338,4 m3, čo je 165.102,538 kWh, pri sadzbe 0,04382 eur za 1 kWh

je to 7.234,79 eur, s nákladmi za zaistenie neoprávneného odberu v rátane dopravy 137,22 eur, spolu
7.372,01 eur. Na pripojenej fotodokumentácii
z 13.04.2021 sú zábery na nehnuteľnosť D. F., na dverách je výveska „zatvorené“. Na ďalších
záberoch vidno pripojenú hadicu z potrubia v plynovej prípojke, hadica je prevedená cez stenu, kade
viedlo pôvodné plynové potrubie do pivnice k plynovému kotlu „Protherm Medveď 30KLZ. Žalobca

predžalobnou výzvou z 01.08.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie 7.372,01 eur. Z cenníka externých
služiebSPP-distribúcia,a.s.účinnýchod01.02.2021,vyplývajúcenyjednotlivýchúkonovnapr.-ostatné
odborné práce na technologických objektoch 61,99 eur, štopľovanie 56,89 eur, úprava preloženie a
odpojenie prípojky 64,85 eur, prerušenie distribúcie plynu 83,02 eur. Žalobca ako reakciu na odpor
žalovaného doložil do spisu snímky z fotogalérie zhotovené zo stránky reštaurácie C. D. v novembri

2018, na ktorých sú zábery na radiátory na stene, interiér kuchyne
s plynovým sporákom. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Pravno, ČVS: ORP 208/MP-
PD-2021 z 24.05.2021 vyplýva, že poverený príslušník prerušil konanie vo veci prečinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie proti konkrétnej osobe. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia dňa 11.03.2016 bol na uvedenom

odbernom mieste odpojený merač plynu. Nezistený páchateľ podľa zistení povereného príslušníka,
kovovú zátku 5/4 na ktorej bola plomba č. M097767 porušil a odstránil a následne pripojil do siete
zemného plynu, čím spôsobil škodu v nezistenej výške SPP - Distribúcia Bratislava. Za poškodeného
bol vypočutý G. H., ktorý uviedol, že bol privolaný na miesto na preverenie oznamu
o neoprávnenom odbere zemného plynu. Na prípojke bola zachovaná plomba, ale zo vzorkovacieho

ventilu medzi regulátorom a uzáverom plynu bola napojená oranžová hadica, ktorá viedla do vnútra
domu, do plynovej pece Medveď 30KLZ. Za prítomnosti a súhlasu majiteľa domu A. B. zistil, že na
plynovú pec boli napojené plynové spotrebiče pec Protherm Medveď 30KLZ, s výkonom Q=20, -28,5
kW, iné spotrebiče neboli zistené. O tom spísal zápis, ktorý doložil do spisu. Komisia, ktorá rozhodovala
o výške škody určila výšku škody 7.234,79 eur na základe zisťovania spätne podľa vyhlášky za 2,5 roka.

Nebola použitá maximálna spotreba spotrebiča, ale minimálna. Podľa odôvodnenia bol vypočutý aj A. B.,
majiteľ nehnuteľnosti, ktorý uviedol že dom kúpil v roku 2016. V dome, kde mali piváreň sa už nezdržujú.
V dome bola pec na tuhé palivo a plyn sa nevyužíval. V pivnici mal plynovú pec, ktorú nevyužíval, keď
ju kupoval, bolo mu povedané, že je pokazená. Kúril drevom. V marci 2021 oslovil známeho, p. D., ktorý
mu robil občas údržbu, aby sa mu pozrel na plynovú pec, z dôvodu predaja domu. Hadicu, ktorá viedla

k peci si všimol, ale nevedel že ju napojil z prípojky, myslel si, že ju napojil na plynové bomby, ktoré má
v pivnici, nevenoval tomu pozornosť. Neúmyselne odoberal plyn do jeho inštalácie domu
z dôvodu kúrenia. Prípojku videl tri krát, vôbec sa tým nezaoberal. Je ochotný uhradiť škodu, ktorá tak
vznikla. A. B., manželka žalovaného uviedla, že keď sa zdržiavali
v nehnuteľnosti, kúrili pevným palivom a na varenie používali bomby. Uviedla, že neoprávneného odberu

sa nemohol dopustiť p. D.. V roku 2020 sa rozhodli dom predať prostredníctvom realitnej kancelárie.
Do pivnice chodila málo, nevšimla si neoprávnene zapojený plyn. Svedok A. D. uviedla, že jej manžel
zomrel XX.XX.XXXX, bol mechanik strojov a zariadení, chodil občas do pivárne B. pomáhať, práci s
plynom sa nerozumel. Aj doma si tieto práce dával robiť odborníkom. A. F. uviedla, že do decembra 2018pracovala u A. B., ako upratovačka, nevie ako používala plyn, na prevádzke boli radiátory, ktoré boli
zapojené a v budove bolo dosť horúco. Poverený príslušník uzavrel, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať stíhanie proti konkrétnej osobe.

4. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že Slovenský plynárenský priemysel -
distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave po tom, ako zistil na odbernom mieste vedenom na žalovaného
neoprávnený odber, tento riadne vyúčtoval ako oprávnené náklady spojené s distribúciou plynu a
vyfakturoval žalovanému, teda SPP - distribúcia, a.s. vystavila pre odberateľa - žalovaného faktúru,

ktorá nebola doteraz uhradená. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že Slovenský plynárenský
podnik - distribúcia, a.s. neviedol uvedené odberné miesto na žalovaného ako odberateľa, nebola s ním
uzavretá zmluva
o odbere plynu. Súd uviedol, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu a súd preto neskúmal zavinenie žalovaného (t.j. či práve
žalovaný odstránil plombu na meracom zariadení) a pripojil plyn. Napriek tomu súd konštatoval,

že v trestnom konaní žalovaný odber plynu nepoprel, bránil sa že spojenie neurobil on sám, ale
pravdepodobne p. D., ktorý mu pomáhal s údržbou. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel tiež k záveru, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený ober
zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Ak
vlastní nehnuteľnosť,

o čom svedčí výpis z katastra nehnuteľností, ktorá je odberným miestom plynu a zároveň na odbernom
mieste dochádza k odberu plynu, je za ňu plne zodpovedný, musí byť teda na účely náhrady škody...
považovaný za odberateľa plynu. Súd mal za preukázané aj to, že vykurovanie plynom vyplývalo z
výpovede samotného žalovaného a do decembra 2018 aj svedkyne F. na polícii, ďalej z predložených
fotiek stránok z novembra 2018, teda že žalovaný zemný plyn na odbernom mieste a v rozhodnom

období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote vyúčtovaného neoprávnene odobratého
plynu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu
zemného plynu, nepredložil dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený
odber zemného plynu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v konaní, ktoré boli v rozpore s jeho
vyjadrením v trestnom konaní. Súd mal za to, že ak prevádzkoval v uvedenom období piváreň, bez

ohľadu, že mal úmysel ju predať, nemohol mať nikto tretí záujem na pripojení plynu do pece na
vykurovanie ako sám vlastník nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaný navrhoval vypočuť pracovníka SPP a
polície, súd bol toho názoru, že tieto osoby by sa neodchýlili z ich vyjadrení a záverov vyplývajúcich z
vyššie uvedeného uznesenia povereného príslušníka. Žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu vyúčtoval žalovanému škodu vo výške 7.372,01 eur. Žalovaný tento jeho nárok neuznával,

namietal nepreukázanie vzniku škody, poukazoval na to, že skutočnou škodou môže byť len cena plynu,
ktorý bol v spornom období spotrebovaný a nameraný. Vzhľadom k tomu, že na predmetnom odbernom
mieste došlo
k obídeniu plomby, nemožno spoľahlivo zistiť žiadnymi objektívnymi podkladmi, v akom rozsahu
žalovaný v spornom období zemný plyn odoberal. Nemožno vychádzať zo spotreby plynu v iných

obdobiach, nakoľko by takto nebol zistený skutočný stav spotreby plynu
v žalovanom období, išlo by len o určitý odhad. Za takéhoto stavu súd zastával názor, že nebolo možné
zistiť výšku skutočne vzniknutej škody a preto bol na mieste postup žalovaného podľa ust. § 1 vyhlášky č.
449/2012Z.z.Takýmtopostupompotomvýškaškodypredstavujesumu7.372,01eur.Žalovanýsadostal
doomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu,pretojepovinnýzaplatiťžalobcoviajúrokzomeškaniapodľa§

369ods.1Obchodnéhozákonaapodľanar.vládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávaustanovenie§517
ods.2Občianskehozákona.Podľanariadeniač.87/1995Zb.vzneníneskoršíchpredpisovvýškaúrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj k
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 21.05.2021, odo dňa nasledujúceho po

tom, ako bol žalovaný vyzvaný na náhradu škody, do zaplatenia. Súd o trovách konania rozhodol podľa
§ 262 ods.1, 2 CSP a 263 ods.1 CSP a tieto priznal úspešnej strane sporu. Priznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 %, ktorý bol zastúpený advokátom.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že naďalej
zastáva názor, že princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti

za škodu nie je existencia samotnej škody. Aj na vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky sa vyžaduje
najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla.
V zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť
uhradiť skutočne vzniknutú škodu - ak táto škoda vznikla. Zo svedeckých výpovedí bolo podľa jehonázoru zrejmé, že v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania, resp. v ktorej malo údajne
dôjsť k nelegálnemu odberu plynu, sa plyn od roku 2016 nepoužíval a používali sa na vykurovanie
len plynové bomby, ktorých prítomnosť v nehnuteľnosti potvrdili viacerí svedkovia v trestnom konaní,

rovnako tak sa používalo aj tuhé palivo na vykurovanie nehnuteľnosti. Základným predpokladom vzniku
nároku je existencia skutočne vzniknutej škody, a on stále počas konania tvrdil, že táto skutočnosť
v konaní preukázaná nebola a preto následne žiadal, aby bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.
Zároveň v konaní navrhoval vypočuť svedkov, konkrétne príslušníka Policajného zboru, ktorý vykonával
namiesteúkony,počastohokedysatamplynkontroloval,abypotvrdil,žeopakovanevyzývalpracovníka

SPP, aby mu preukázal na danom spotrebiči, ako malo údajne dochádzať k nelegálnemu odberu,
nakoľko sa tento plynový kotol nepoužíval
a taktiež žiadal vypočuť aj samotného pracovníka SPP, ktorý sa na mieste nachádzal, aby potvrdil, resp.
vyvrátil tieto skutočnosti, nakoľko tak ako uvádzal, telefonát od príslušníka Policajného zboru prišiel
niekoľko hodín po tom, čo jeho manželku kontaktovali susedia, že pravdepodobne im niekto pobehuje
okolo ich nehnuteľnosti, - pracovník SPP, a vykonáva priamo na ich nehnuteľnosti nejaké úkony, o

ktorých ho ako majiteľa nikto neinformoval.
S plynom mohlo byť manipulované aj počas tejto doby, čo už taktiež viackrát v konaní uvádzal.
Napriek vyššie uvedenému, prvostupňový súd nepovažoval za potrebné vec náležite objasniť, zistiť
rozhodnéskutočnosti,anáslednelenformálnerozhodol.PoukázalnaUznesenieÚstavnéhosúduIV.ÚS
137/2018-15. V predmetnom náleze tak ako uvádzal, ústavný súd konštatoval, že ani princíp objektívnej

zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej
škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je
zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že aj
vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla.
Z § 82 ods. 2 zákona o energetike vyplýva, že odberateľovi vznikne povinnosť uhradiť skutočne

vzniknutú škodu, ak vznikla – teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne
vzniknutej škody. Čo sa týka samotného pracovníka SPP, ktorý sa na mieste nachádzal, tak už vo svojom
odpore uvádzal, že, keď sa ho pýtal, resp. ho požiadal, aby mu vysvetlil, akým spôsobom dochádza k
nelegálnemu odberu,... tak na túto jeho otázku mu odpovedal že: „sa mu to nechce“, a následne na to
odmontoval regulátor, so slovami,

„aj tak je pokazený“, „aj tak by to nešlo preukázať, že tu dochádza k čiernemu odberu.“ Všetky tieto
ním uvádzané skutočnosti súd absolútne odignoroval. Podľa jeho názoru, takáto ľahkomyseľnosť zo
strany pracovníka SPP, je neprípustná, a pravdepodobne k nej dochádzalo najmä z toho dôvodu, že
súdy rozhodovali, tak ako rozhodovali, pred tým, ako došlo
k vydaniu Uznesenia Ústavného súdu IV. ÚS 137/2018-15. Vo svojom odpore taktiež uvádzal, že počas

toho, ako sa pracovník SPP nachádzal na mieste nehnuteľnosti, tak počas tejto doby mohlo byť s plynom
manipulované, mohol byť plyn pustený, ventily mohli byť pootvárané, a až následne, keď sa mu daný
problém nepodarilo vyriešiť, tak najjednoduchším spôsobom bolo doslova posunúť tento problém na
vlastníka nehnuteľnosti, napriek tomu, že predmetný plyn bol odpojený už v čase, kedy nehnuteľnosť
kupoval. Príslušný pracovník mu taktiež uviedol, že obhliadky sa robia každý rok, a nerozumie teda

tomu, prečo sa tento údajný nelegálny problém, nepodarilo zistiť, už počas predchádzajúcich rokov, a
jemu bola
v súčasnosti vyčíslená škoda, za celé obdobie, tá škoda, ktorá do dnešného dňa nebola preukázaná.
Je zrejmé, že rozhodnutie súdu, skutkový stav, a dokazovanie v takej miere
v akej bolo vykonané pred súdom prvej inštancie neobstojí, resp. takéto rozhodnutie nie je správne

a zákonné, nakoľko bolo nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný, čo ako prostredníctvom
odporu, ale aj následne na hlavnom pojednávaní žiadal preukázať, avšak táto skutočnosť preukázaná
nebola. Súd jednoznačne dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na uvedené, a vzhľadom na zjavnú nespravodlivosť
žiadal odvolací súd, aby zrušil rozsudok okresného súdu a nariadil aby okresný súd vo veci opätovne

konal a rozhodol, prípadne aby odvolací súd sám rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne, a
zaviaže žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného ho nezbavujú
objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber nemeraného plynu, bez uzatvorenej zmluvy a bez

určeného meradla. Žalovaný je striktne objektívne zodpovedný za neoprávnený odber nemeraného
zemného plynu podľa ust. § 82 ods. 1
písm. b) zákona energetike a neoprávnený odber zemného plynu bez určeného meradla podľa ust.
§ 82 ods. 1 písm. c) zákona energetike a bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu podľa ust. §82 ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona energetike. Posudzovaný neoprávnený odber naplnil súčasne
niekoľko skutkových podstát podľa zákona o energetike. Žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn
na predmetnom odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla a to krátkym spojom.

Takto neoprávnene odobratý zemný plyn nebol žiadnym spôsobom meraný. V danom prípade dochádza
ku kumulácii troch skutkových podstát a to podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a), b), c) zákona o energetike.
Škoda v tomto prípade žalobcovi vzniká automaticky samotným odberom zemného plynu, nakoľko
takýto plyn bol nemeraný a odobratý bez uzatvorenej zmluvy priamo z distribučnej siete žalobcu.
Škoda vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže dochádza k zmenšeniu jeho

majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Súd v napadnutom rozhodnutí
riadne vyhodnotil dôkazy a podrobne sa vyporiadal zo všetkými relevantnými námietkami žalovaného.
Žalovaný za vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedá ako
vlastník nehnuteľnosti a ako reálny odberateľ zemného plynu na predmetnom odbernom mieste.
Nehnuteľnosť, na ktorej sa odberné miesto nachádza, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý
ju preukázateľne využíval na prevádzkovanie reštaurácie. Je nelogické, aby krátky spoj na odbernom

mieste nainštaloval subjekt, ktorý by odberné miesto nevyužíval. Z inštalácie krátkeho spoja profitoval
jedine žalovaný. Pritom nie je právne významné, či nainštaloval krátky spoj žalovaný alebo iná osoba.
Žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by to bola iná osoba. Žalovaný spochybňuje aj výšku škody.
Žalovaný však neuviedol v čom spočíva jej údajná nesprávnosť. Aby jeho námietka bola relevantná,
žalovaný musí uviesť, ktorú konkrétnu skutočnosť rozporuje. Žalobca vypočítal výšku škody na základe

vyhlášky, ktorá bola zákonodarcom vytvorená pre určenie vzniknutej škody pri neoprávnenom odbere
zemného plynu. Z dôvodu, že žalovaný odoberal zemný plyn bez meradla a takýto odber nebol meraný,
žalobca musí postupovať v súlade s vykonávacím predpisom. keďže nepozná množstvo dobratého
plynu. Žalovaný opätovne tvrdí, že plyn sa
v predmetnej nehnuteľnosti nepoužíval a navrhoval vypočuť príslušníka PZ, ktorý bol prítomný počas

kontroly plynu. Žalovaný tvrdí, že s plynom mohlo byť manipulované aj počas tejto doby pracovníkmi
SPP. Žalobca v konaní priložil a poukázal na fotografie interiéru nehnuteľnosti z inzerátu, v ktorom
boli obsiahnuté fotografie kuchyne, v ktorej sa nachádzali dva plynové sporáky, ktoré boli využívané
na varenie. V inzeráte sa taktiež uvádzalo: „Celý podnik je známy výbornou kuchyňou, super chutnou
a vyhľadávanou pizzou a tiež výborným chladeným pivkom.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že

plyn bol odoberaný aj na účely varenia na plynových sporákoch. Toto dokazuje aj stiahnutá fotografia z
prehliadača Google, kde je viditeľné, že v období novembra 2018 (obdobie neoprávneného odberu) sa
naplynovýchsporákochvarilo.Žalovanývodvolaníopätovnenavodzujedojem,žezamestnancižalobcu
vykonávali akési úkony, ktoré mohli viesť k údajnej manipulácii
s plynovodom. Tvrdí, že zamestnancom žalobcu mohol byť pustený plyn, ventil bol pootváraný a keď

sa mu nepodarilo vyriešiť problém, tak má teraz škodu nahradiť vlastník. Žalobca považuje tvrdenia
žalovaného o manipulácii s plynom pracovníkmi žalobcu za účelové fabulácie bez akejkoľvek logickej
súvislosti a bez dôkazov. Žalobca žiadnym neoprávneným spôsobom nezasahoval do plynového
zariadenia. Neoprávnený odber zemného plynu spočíval v tom, že žalovaný v rozhodnom období
odoberal zemný plyn prostredníctvom neoprávnene nainštalovaného krátkeho spoja (oranžovej hadice).

Tento krátky spoj viedol
z plynovej prípojky do kotla v suteréne nehnuteľnosti. Žalobca nemal prístup do suterénu nehnuteľnosti.
Žalobca poukazuje aj na to, že žalovaný v konaní účelovo uvádza iné, nepravdivé skutočnosti a tvrdenia,
ako uviedol vo svojej výpovedi na obvodnom oddelení PZ. Výpoveď žalovaného je zaznamenaná v
Uznesení Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Pravno, ČVS: ORP-208/NP-PD-2021 zo dňa 25.05.2021.

Z predmetného uznesenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný vedome neoprávnene odoberal zemný
plyndonehnuteľnostinapredmetnomodbernommieste.Zuzneseniavyplývanesporneajtáskutočnosť,
že žalovaný je ochotný uhradiť vzniknutú škodu, čim predmetný dlh uznal. Súd prvej inštancie sa náležite
vysporiadal aj s návrhom žalovaného na vypočutie svedkov, nakoľko nebol dôvod na ich vypočutie.
K citovanému uzneseniu Ústavného súdu SR IV. ÚS 137/2018 žalobca uvádza, že nie je žiadnym

spôsobom aplikovateľné na tento prípad, nakoľko ide o iné skutkové zistenia. Na rozdiel od veci vedenej
na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 137/2018 v tu preskúmavanej veci skutočnú škodu na základe
objektívnych
a spoľahlivých podkladov nebolo možné zistiť. Zároveň poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.
zn. II. ÚS 207/2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/49/2018, uznesenie

ÚstavnéhosúduSR,sp.zn.I.ÚS457/2021zodňa30.11.2021.Žalovanývodvolaníuvádza,žepríslušný
pracovník mu taktiež uviedol, že obhliadky sa robia každý rok, a nerozumie teda tomu, prečo sa tento
údajný nelegálny problém, nepodarilo zistiť, už počas predchádzajúcich rokov. Kontrola predmetného
odberného miesta bola vykonaná dňa 13.04.2021 na základe príkazu/zákazky, ako je uvedené aj vzápise zo dňa 13.04.2021, ktorý podpísal sám žalovaný. Žalobca nemal dôvod kontrolovať predmetné
miesto
v minulosti, pretože tam bol ukončený odber, nebola tam platná zmluva už niekoľko rokov (bolo tam

odberné miesto v minulosti ukončené). Takéto miesta žalobca kontroluje len vtedy, ak má dôvodné
podozrenie alebo keď dostane informácie alebo podnety od tretích osôb a na základe týchto informácii
vykonajú zamestnanci kontrolu miesta. Na základe uvedeného má za to, že v konaní preukázal, že
žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti i reálny odberateľ zodpovedá za neoprávnený odber zemného plynu
bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Nesporné je aj to, že

žalovaný zemný plyn na odbernom mieste a v rozhodnom období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda
v hodnote neoprávnene odobratého plynu. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci boli preukázané
všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu, škoda
a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu, súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za
dôvodnú. Súd prvej inštancie pred vydaním rozsudku vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie a na
základeriadnevykonanýchdôkazovdospelksprávnymprávnymzáverom,ktorérozumneapresvedčivo

odôvodnil. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379
a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil
a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i
právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi

istinu 7.372,01 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.372,01 eur od 21.05.2021 do zaplatenia.

10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že Slovenský

plynárenský priemysel - distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave po tom, ako zistil na odbernom mieste
vedenom na žalovaného neoprávnený odber, tento riadne vyúčtoval ako oprávnené náklady spojené s
distribúciou plynu
a vyfakturoval žalovanému, teda SPP - distribúcia, a.s. vystavila pre odberateľa - žalovaného faktúru,
ktorá nebola doteraz uhradená. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nebolo sporné,

že Slovenský plynárenský podnik - distribúcia, a.s. neviedol uvedené odberné miesto na žalovaného
ako odberateľa, nebola s ním uzavretá zmluva o odbere plynu. V danom prípade ide o objektívnu
zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a súd prvej inštancie
správne preto neskúmal zavinenie žalovaného (t.j. či práve žalovaný odstránil plombu na meracom
zariadení) a pripojil plyn. V trestnom konaní žalovaný pritom odber plynu nepoprel, bránil sa že

spojenie neurobil on sám, ale pravdepodobne p. D., ktorý mu pomáhal s údržbou. Čo sa týka námietky
žalovaného, že princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti
za škodu nie je existencia samotnej škody a aj na vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky sa vyžaduje
najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú
nakoľko žalovaný je objektívne zodpovedný za neoprávnený odber nemeraného zemného plynu podľa

ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona energetike a neoprávnený odber zemného plynu bez určeného meradla
podľa ust. § 82 ods. 1 písm. c) zákona energetike a bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu podľa
ust. § 82 ods. 1 písm. a) bod. 2 zákona energetike. Posudzovaný neoprávnený odber naplnil súčasne
niekoľko skutkových podstát podľa zákona o energetike. Žalovaný neoprávnene odoberal zemný plynna predmetnom odbernom mieste bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného meradla a to krátkym spojom.
Takto neoprávnene odobratý zemný plyn nebol žiadnym spôsobom meraný. V danom prípade teda
dochádza ku kumulácii troch skutkových podstát a to podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a), b), c) zákona

o energetike. Škoda v tomto prípade žalobcovi vzniká automaticky samotným odberom zemného plynu,
nakoľko takýto plyn bol nemeraný a odobratý bez uzatvorenej zmluvy priamo z distribučnej siete
žalobcu. Škoda vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keďže dochádza k zmenšeniu
jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Žalovaný ako vlastník
nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený ober zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy a bez určeného

meradla prostredníctvom krátkeho spoja. Ak vlastní nehnuteľnosť, o čom svedčí výpis z katastra
nehnuteľností, ktorá je odberným miestom plynu a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu
plynu, je za ňu plne zodpovedný, musí byť teda na účely náhrady škody považovaný za odberateľa
plynu. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané aj to, že vykurovanie
plynom vyplývalo z výpovede samotného žalovaného a do decembra 2018 aj svedkyne F. na polícii,
ďalej z predložených fotiek stránok z novembra 2018, teda že žalovaný zemný plyn na odbernom mieste

a v rozhodnom období odoberal, čím vznikla žalobcovi škoda v hodnote vyúčtovaného neoprávnene
odobratého plynu. Žalovaný pred súdom prvej inštancie pritom žiadnym spôsobom nepreukázal, že na
jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, nepredložil dôkazy, ktoré by žalovaného
zbavovali zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Súd prvej inštancie správne neuveril
tvrdeniam žalovaného v konaní, ktoré boli v rozpore s jeho vyjadrením v trestnom konaní. Ak žalovaný

prevádzkoval v uvedenom období piváreň, bez ohľadu na to, že mal úmysel ju predať, nemohol mať ani
podľa odvolacieho súdu nikto tretí záujem na pripojení plynu do pece na vykurovanie ako sám vlastník
nehnuteľnosti. Je nelogické teda, aby krátky spoj na odbernom mieste nainštaloval subjekt, ktorý by
odberné miesto nevyužíval a z inštalácie krátkeho spoja mohol profitovať jedine žalovaný. Pritom nie je
právne významné, či nainštaloval krátky spoj žalovaný alebo iná osoba, žalovaný pritom pred súdom

prvej inštancie ani nepreukázal, že by to bola iná osoba. Pokiaľ žalovaný pred súdom prvej inštancie
navrhoval vypočuť pracovníka SPP a polície, súd prvej inštancie bol správne názoru, že tieto osoby by
sa neodchýlili z ich vyjadrení a záverov vyplývajúcich z uznesenia povereného príslušníka PZ a preto
správne návrh na vykonanie dôkazov vykonaním ich výsluchov ako nedôvodný zamietol. Žalobca
v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vyúčtoval žalovanému škodu vo výške

7.372,01 eur. Žalovaný tento jeho nárok tak pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní
neuznával, namietal nepreukázanie vzniku škody, poukazoval na to, že skutočnou škodou môže byť
len cena plynu, ktorý bol v spornom období spotrebovaný a nameraný. Odvolací súd rovnako ani tieto
námietky žalovaného nepovažoval za opodstatnené, nakoľko žalobca vypočítal výšku škody na základe
vyhlášky, ktorá bola zákonodarcom vytvorená pre určenie vzniknutej škody pri neoprávnenom odbere

zemného plynu. Z dôvodu, že žalovaný odoberal zemný plyn bez meradla a takýto odber nebol meraný,
žalobca musel postupovať
v súlade s vykonávacím predpisom keďže nepoznal množstvo odobratého plynu. Teda vzhľadom k
tomu, že na predmetnom odbernom mieste došlo k obídeniu plomby, nemožno spoľahlivo zistiť žiadnymi
objektívnymi podkladmi, v akom rozsahu žalovaný v spornom období zemný plyn odoberal. Nemožno

vychádzať zo spotreby plynu v iných obdobiach, nakoľko by takto nebol zistený skutočný stav spotreby
plynu v žalovanom období, išlo by len o určitý odhad. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie správne
zastával názor, že nebolo možné zistiť výšku skutočne vzniknutej škody a preto bol na mieste postup
žalobcu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Takýmto postupom potom výška škody predstavuje sumu
7.372,01 eur, na ktorú súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného aj s príslušenstvom. Čo sa týka

Uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 137/2018, na ktoré poukazoval žalovaný v podanom odvolaní,
odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci je skutkový stav odlišný od skutkového stavu, z ktorého
vychádzal ústavný súd v uznesení zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018, pričom predmetom
odvolacieho prieskumu v prejednávanej veci nie je otázka určenia doby neoprávneného odberu plynu
a na rozdiel od veci vedenej na ústavnom súde v tu preskúmavanej veci skutočnú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov nebolo možné zistiť. Z tohto dôvodu nie je možné vychádzať zo
záverov vyslovených v Uznesení Ústavného súdu SR, na ktoré odkazoval odvolateľ.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal a preto
mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).