Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/167/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120326168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6120326168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: DR s. r. o., IČO: 50
244 035, Malé Uherce, Uherecká cesta č. 76, zastúpený: Mgr. René Nguyen, advokát, Partizánske,
Moyzesova č. 471/1, proti žalovanej: M. O. M. I. Y. C. M. J. , J. O. XX.X.XXXX, Y. G. G., K. Č.. XXX/
X, zastúpená spoločnosťou: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., IČO: 51 011 344,

Bratislava, Uhrova č. 4, za ktorú koná JUDr. Gevorg Ayrumyan, PhD., o zaplatenie sumy 261,- € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného
súdu Bratislava II) zo dňa 10. júna 2022, č.k. 29 C 98/2020-180, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 10. júna 2022,
č.k. 29 C 98/2020-180, vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a výroku III., ktorým žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,66 %, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.6.2022, č.k. 29 C 98/2020-180, I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 12,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12,20 €
od 8.5.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšku žalobu
zamietol; III. žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,66 %. Vychádzal zo žaloby
doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.6.2020, postúpenej mu dňa 18.11.2020, ktorou sa

žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 261,- € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 16.2.2017 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytových
priestorov. Po skončení nájmu dňa 9.3.2020 podpísal so žalovanou odovzdávací protokol, v
zmysle ktorého sa zaviazal do dňa 31.3.2020 zabezpečiť funkčnosť satelitného pripojenia a
kamerového systému v nebytovom priestore a žalovaná sa zaviazala uhradiť mu sumu 380,-
€ za účelom finančného vyrovnania. On nebol z objektívnych príčin a z dôvodu absencie súčinnosti zo
strany žalovanej schopný svoj záväzok dodržať, preto je toho názoru, že nie je zodpovedný v celom

rozsahuzanefunkčnosťuvedenýchzariadení.Settopboxprijímač(satelitnépripojenie)savčasetrvania
nájomného vzťahu pokazil bez jeho pričinenia a tak sa odmieta podieľať na zakúpení nového prijímača
fakturovaného v sume 132,- €. Ku kamerovému systému konštatoval, že za účelom jeho sfunkčnenia,
na vlastné náklady zabezpečil opakové výjazdy technikov, ktorí ho však neboli schopní sfunkčniť aj z
dôvodu, že systém mal viac ako 10 rokov starú technológiu. Od podpísania odovzdávacieho protokolu
dňa 9.3.2020 až do dňa 16.4.2020 sa pokúšal kamerový systém sfunkčniť, avšak bezúspešne. Odmieta

sa podieľať v celom rozsahu na preplatení fakturovanej sumy 220,80 €, je však ochotný preplatiť jej časť
vo výške 104,- €. Na základe uvedeného nesúhlasí s jednostranným zápočtom faktúr na sumu 380,- €,
ktorú sa mu žalovaná zaviazala uhradiť, považuje zápočet za nedôvodný a nesprávny a je toho názoru,že žalovaná chce od neho účelovo preplatiť zariadenia a úkony, pričom náklady na to nespôsobil. Ku
dňu podania žaloby žalovaná uhradila len sumu 15,- €.

2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 16.2.2017 bola uzatvorená nájomná zmluva
medzi žalovanou ako prenajímateľom a žalovaným (správne žalobcom, poznámka odvolacieho súdu)
ako nájomcom, predmetom ktorej bol nebytový priestor vo vlastníctve žalovanej nachádzajúci sa na J. v
Bratislave. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že nájomca bude platiť prenajímateľovi nájomné

vovýške1.000,-€mesačne+200,-€mesačnezálohovúplatbuzaelektrinu,spolusumu 1.200,-€.
Nájomnývzťahboluzavretýnaobdobieod1.3.2017nadobuneurčitú svýpovednoulehotou
tri mesiace. Prílohou č. 1 nájomnej zmluvy bol preberací protokol, z obsahu ktorého vyplýva,
že nájomca potvrdil prevzatie predmetu nájmu od prenajímateľa dňa 16.2.2017. Ako príslušenstvo a
vybavenie predmetu nájmu je uvedené 3 x LCD Samsung, 3 x LCD Sony, stolík sklenený, zosilňovač a
reproduktor, ovládače, DVD prehrávač, set top box na satelit, trezor; ako „Iné skutočnosti“ je zapísané

„Prevzaté bez závad.“ Dňa 9.3.2020 bol medzi zmluvnými stranami spísaný odovzdávací protokol, kde
v časti „Ostatné“ je uvedené: „Bývalý nájomca sa zaväzuje, že najneskôr do 31.03.2020 zabezpečí, aby
riadne fungovalo satelitné pripojenie a kamerový systém, ktorý je na predajni. Prenajímateľ sa zaväzuje
k úhrade 380 Eur v prospech nájomcu, čím budú akékoľvek finančné záväzky (nájom, energie a pod.)
medzi nimi vysporiadané, čo prenajímateľ a nájomca podpisom tohto protokolu potvrdzujú. Mimo vyššie

uvedeného sú predmet nájmu, ako aj ukončenie nájomného vzťahu navzájom prevzaté a vysporiadané
bez závad.“ Odovzdávací protokol za nájomcu podpísal S. H., je opatrený aj pečiatkou spoločnosti
žalobcu, za prenajímateľa žalovaná. Dňa 22.4.2020 bola spoločnosťou Insomnium s. r. o., vystavená
faktúra č. XXXXXXX na sumu 220,80 € adresovaná žalovanej, ktorá obsahuje päť položiek, a to Kontrola
a diagnostika kamerového systému, Výjazd v rámci BA, Inštalácia a konfigurácia systému, Drobný

inštalačný materiál, Spracovanie servisnej správy a protokol. Dňa 24.4.2020 bola spoločnosťou SCE,
s.r.o. vystavená faktúra č. 2020/0075 na sumu 132,- € adresovaná žalovanej, jej predmetom bol satelitný
set top box Cryptobox a oprava satelitnej inštalácie. Z predloženého detailu platby vyplýva,
že dňa 7.5.2020 bola na účet žalobcu prijatá platba vo výške 15,- € od žalovanej, ktorej účelom bolo
„vyrovnanie k odovzd. Zmluve.“ Podľa obsahu čestného vyhlásenia spoločnosti Insomnium s. r. o. zo dňa

30.11.2021, spoločnosti ani jej zamestnancom nebola poskytnutá žiadna špeciálna súčinnosť pri oprave
a sfunkčnení kamerového systému v nebytovom priestore na Námestí 1. mája 8 v Bratislave, za čo
bola objednávateľovi vystavená faktúra č. XXXXXXX, neboli poskytnuté žiadne dokumenty, písomnosti,
heslá ani kódy súvisiace s kamerovým systémom. Kamerový systém sa podarilo sfunkčniť aj bez takejto
súčinnosti zo strany objednávateľa; čestné vyhlásenie zo dňa 19.4.2021 obsahuje rozpis vykonaných

úkonov k faktúre č. XXXXXXX. Z obsahu čestného prehlásenia O. G. zo dňa 13.1.2022 vyplýva, že v
období marec/apríl 2020 v nebytových priestoroch žalovanej vykonával kontrolu a pokúšal
sa spustiť a konfigurovať kamerový systém. Zo strany žalovanej však žalobcovi neboli poskytnuté
prístupové údaje vrátane hesiel do systému, v ktorom bolo možné inštaláciu a konfiguráciu vykonať.
Vyhlásil, že kamerové systémy by bol schopný sfunkčniť, ak by mu boli zo strany vlastníčky poskytnuté

potrebné údaje. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu je zrejmé, že jedným z konateľov
bol od 22.12.2017 aj Ing. S. H.; spôsob konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti je uvedené, že
v mene spoločnosti konanú dvaja konatelia spoločne tak, že každý konateľ k písanému alebo tlačenému
obchodnému menu spoločnosti alebo k odtlačku pečiatky spoločnosti a k podpisu druhého konateľa,
pripojí svoj vlastnoručný podpis.

3.1.Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 580, §
585 ods. 1, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., dôvodiac čiastočnou dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporným uzavretie
nájomnej zmluvy, existencia nájomného vzťahu a jeho ukončenie. Sporným zostal obsah

záväzkov sporových, zmluvných strán, obsiahnutých v preberacom protokole a započítanie zo strany
žalovanej i jeho rozsah. Z obsahu preberacieho protokolu je zrejmé, že predmet nájmu bol nájomcom,
žalobcom dňa 16.2.2017 prevzatý bez závad a týkalo sa to aj televízorov (6 ks) a set top boxu. V
súvislosti s ukončením nájmu bol dňa 9.3.2020 medzi sporovými, zmluvnými,
stranami podpísaný odovzdávací protokol, ktorého súčasťou je na jednej strane záväzok nájomcu,

žalobcu, najneskôr do 31.3.2020 zabezpečiť, aby riadne fungovalo satelitné pripojenie a kamerový
systém a na druhej strane záväzok prenajímateľa, žalovanej, uhradiť žalobcovi sumu 380,- €, čím budú
akékoľvek finančné záväzky medzi stranami vysporiadané (nájom, energie a pod.). Obe sporové strany
sa tak zaviazali na určité plnenie voči druhej strane. Z obsahu spisu, skutkových tvrdení, výpovedejedného z konateľov žalobcu, čestných prehlásení vyplynulo, že žalobca svoj záväzok k dohodnutému
dátumu, ani potom nesplnil. Naopak nebolo sporným, že riadne fungovanie satelitného pripojenia a
kamerového systému zabezpečila žalovaná, ktorá aj uhradila náklady s tým spojené, úhradou dvoch

faktúr spolu vo výške 352,80 € (220,80 € + 132,- €), ktorú sumu započítala na sumu 380,- € a ktoré
sa zaviazala zaplatiť žalobcovi, pričom zaplatila ešte sumu 15,- €, spolu tak aj so zápočtom zaplatila
žalobcovi sumu 367,80 €. Nezaplatený zostal zvyšok 12,20 €, na úhradu ktorého žalovanú zaviazal.
Konštatoval, že k započítaniu vzájomných pohľadávok došlo v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho
zákonníka. Išlo o vzájomné pohľadávky medzi zmluvnými stranami, ktorých plnenie bolo potom, čo

žalovaná zabezpečila na vlastné náklady fungovanie satelitného a kamerového systému namiesto
žalobcu, rovnakého druhu a vzájomne sa kryli. Dodal, že zo skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe
vyplýva, že rovnaký spôsob mimosúdneho riešenia vzniknutej situácie, započítaním, ale aj potom v
súdnom konaní navrhoval i žalobca, ktorý navrhoval započítať na sumu 380,- € sumu 104,- €, čo
malo predstavovať čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXXX, neuviedol však ktoré konkrétne položky chce
uhradiť a prečo. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2022 žalobca uviedol, že je ochotný sa podieľať na

úhrade položiek č. 1, 2 a 3, z čoho teda vyplýva, že nechce uhradiť položky č. 4 a 5, t.j.
„Drobný inštalačný a kotviaci materiál“ a „Spracovanie servisnej správy a protokol.“ Úlohou súdu však
nie je posudzovať potrebu dodania jednotlivých fakturovaných položiek a ich bezprostredný súvis so
sfunkčnením kamerového systému. Toto nepreukázal a ani netvrdil, ani žalobca. Žalovaná
suma 261,- € tak podľa skutkových tvrdení a výpočtov uvádzaných v žalobe predstavuje rozdiel súm

380,- € mínus 104,- € mínus 15,- €. Aj z toho je zrejmé, že žalobca si bol vedomý svojej povinnosti
zabezpečiť, aby riadne fungovalo satelitné pripojenie a kamerový systém. Podľa jeho názoru riadne
fungovanie neznamená (len) opätovné zapojenie, aj keď sa žalobca mohol domnievať, že veci budú
fungovať. Navyše v tomto smere nejde o obranu a argumentáciu žalovanej, ale práve
žalobcu. K skutkovým tvrdeniam žalobcu v podaní zo dňa 5.5.2022 prvoinštančný súd uviedol, že ide o

nové skutkové tvrdenia, keďže žalobca svoj nárok na rovnakú sumu 261,- € odvodil od vyúčtovaného
preplatku za dodávky elektrickej energie vo výške 405,77 € po odpočítaní nedoplatku vo výške 20,87 €,
čo predstavuje sumu 384,90 € Ako žalobca v podaní uviedol, z ľudského hľadiska netrval
na vydaní celého bezdôvodného obohatenia, ale len jeho časti vo výške 261,- €, pričom nenavrhol,
aby súd pripustil zmenu žaloby s ohľadom na nové skutkové tvrdenia, preto sa ďalej konalo o žalobe

v rozsahu v nej uplatnenom. Za podstatnú považoval námietku týkajúcu sa absencie podpisu druhého
konateľa na odovzdávacom protokole zo dňa 9.3.2020, k čomu poukázal na rozpor tvrdení žalobcu v
žalobe, kde sám žalobca svoj nárok odvodil od dohody, ktorá je súčasťou odovzdávacieho protokolu a
následne v podaní zo dňa 5.5.2022 poukázal na absenciu podpisu druhého konateľa, čo má za následok
absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu. V tejto súvislosti dal súd prvej inštancie žalobcovi

do pozornosti aj ustanovenia § 133 a 135a Obchodného zákonníka. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
že žalovaná pri podpisovaní odovzdávacie protokolu mala vedomosť o tom, že za žalobcu, nájomcu, je
potrebný podpis dvoch konateľov. Ak mal takú vedomosť konateľ žalobcu, ktorý odovzdávací protokol
podpísal, vznikol mu záväzok voči spoločnosti. Žalovaná pri uzatváraní nájomnej zmluvy, rovnako
aj pri podpise odovzdávacieho protokolu, konala ako fyzická osoba, z dôvodu ktorého odovzdávací

protokol považuje za platný. Ďalšie námietky a tvrdenia žalobcu týkajúce sa napríklad skutočného
okamihu poškodenia televízorov, počtu poškodených televízorov, komunikácie týkajúcej sa nahradenia
nefunkčných televízorov, samotného dôvodu nefunkčnosti satelitného a kamerového systému, vekom
kamerového systému v kontexte ostatných dôkazov nepokladal za podstatné. K
rozsahu poskytnutej súčinnosti zo strany žalovanej dôvodil, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaná

disponovala návodom a ďalšou dokumentáciou, ktorú žalobca pokladal za potrebnú pri sfunkčnení
satelitného a kamerového systému. Z ničoho nevyplýva povinnosť uchovávať napríklad návod ku
kamerovému systému po dobu 10 rokov. Nie je preto spravodlivé od žalovanej požadovať návod na
obsluhu a v prípade jeho nepredloženia konštatovať, že druhej strane neposkytla súčinnosť. Navyše
v situácii, keď spoločnosť, ktorá sa zaoberá servisom obdobných zariadení v čestnom vyhlásení

uviedla, že žiadna dokumentácia od žalovanej ani nebola potrebná na sfunkčnenie daného systému.
PožadovanáodbornáspôsobilosťO.G.nebolapreukázaná,pretoskutočnosť,žeonnedokázalsfunkčniť
satelitný a kamerový systém bez dokladov od žalovanej neznamená, že s potrebnou dokumentáciou by
bol schopný to urobiť. Rovnako z ničoho nevyplýva povinnosť žalovanej pravidelne vykonávať údržbu
a kontrolu televízorov, satelitného alebo kamerového systému. Napokon takúto kontrolu nevykonal ani

žalobca pri preberaní predmetu nájmu, čo sám uviedol. Prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie
výsluchom technikov jednotlivých spoločností, nakoľko mu postačovali predložené čestné vyhlásenia a
ani výsluch p. N. a p. H., ktorí mali byť prítomní pri obhliadke predmetu nájmu pri jeho
preberaní, nakoľko táto skutočnosť nebola sporná. Na základe uvedeného žalobu zamietol, nakoľkodošlo k zániku záväzku žalovanej započítaním. V časti sumy 12,20 € si žalovaná nesplnila svoj záväzok
voči žalobcovi, ktorý jej vyplýval z dohody, ktorá je obsahom odovzdávacieho protokolu, preto žalobe
v tejto časti vyhovel.

3.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe
úrokov z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom. Žalovaná sa dostala do omeškania
potom, ako zaplatila len časť dlhu voči žalobcovi.
3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 2, § 262 ods. 2
C.s.p., dôvodiac tým, že predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 261,- €, v

konaní bola úspešná žalovaná, nakoľko žaloba bola v podstatnej časti (248,80 €) zamietnutá. Žalovaná
bola úspešná v rozsahu 95,33 %, úspech žalobcu bol v rozsahu 4,67 % a tak celkový úspech žalovanej
predstavuje 90,66 % (95,33 - 4,67). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a výroku III. o

náhrade trov konania, podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol
prvostupňovému (správne prvoinštančnému, poznámka odvolacieho súdu) súdu, že sa počas celého
konania nezaoberal absolútnou neplatnosťou preberacieho protokolu zo dňa 9.3.2020 v časti záväzku

zabezpečiť riadne fungovanie kamerového systému a satelitného pripojenia z dôvodu neurčitosti.
Rovnako na obidvoch stranách došlo k nesúladnému prejavu vôle ohľadne podstaty záväzku zabezpečiť
riadne fungovanie kamerového systému a satelitného pripojenia. Aj keď prvoinštančný súd prikladal
jeho konaniu vôľový aspekt, ktorý by preukazoval jeho záujem o sfunkčnenie uvedených systémov,
jednalo sa len o dobromyseľné jednanie nad rámec uvedeného záväzku tak, ako ho chápal on. Aj čo sa

týka jeho vôľového aspektu, v zmysle ktorého si neuplatňoval voči žalovanej celú sumu bezdôvodného
obohatenia vo výške 384,90 €, ale len sumu 261,- €, sa jedná len o dobrú vôľu nad rámec záväzku.
On priznal, že je ochotný sa podieľať na úhrade položiek č. 1, 2 a 3 vyplývajúcich z faktúry zo dňa
22.4.2020, nie na základe záväzku vyplývajúceho z protokolu, ale na základe dobrej vôle v rámci
zachovania dobrých medziľudských vzťahov. Poukázal na to, že zákon neukladá povinnosť sporovým

stranám žalovať celú sumu bezdôvodného obohatenia a ak sporová strana žiada len časť z celkovej
sumy bezdôvodného obohatenia, nepredstavuje takéto jednanie uznanie platnosti záväzku, z
ktorého sa bezdôvodné obohatenie odvodzuje. Naopak takéto jednanie môže byť práve prejavom
snahy nájsť cestu mimosúdneho riešenia sporných situácií k spokojnosti všetkých strán. Nestotožnil
sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého potvrdil platnosť zápočtu faktúry č.

2020/0075 na sumu 132,- € za zakúpenie satelitného set top boxu a Cryptoboxu a opravu satelitnej
inštalácie. Ak žalovaná tvrdí, že sa jedná o náhradu škody z dôvodu, že on spôsobil poškodenie
uvedeného satelitného systému, je dôkazné bremeno práve na nej ohľadne tejto skutočnosti. Dodal
v tejto súvislosti, že žalovaná na svoje náklady zakúpila prvý set top box, avšak ho nevyzvala, aby
ho prišiel zapojiť a takýmto spôsobom premeškala 14-dňovú lehotu na vrátenie zariadenia a vrátenie

peňazí. Z uvedeného dôvodu zakúpila ďalší set top box a za tento si už u neho uplatňovala náhradu
škody, pričom nutnosť zakúpenia druhého set top boxu bola spôsobená konaním žalovanej. Na druhej
strane, ak žalovaná prísne formálne tento nárok odvodzuje od záväzku vyplývajúceho z protokolu zo
dňa 9.3.2020 (z formulácie zabezpečiť riadne fungovanie), jedná sa opätovne o absolútne neplatný
záväzok pre jeho neurčitosť. Ak by uvedené zariadenie bolo od začiatku nájomného vzťahu nefunkčné,

jeho vôľa by nikdy nesmerovala sfunkčneniu predmetného zariadenia. Takáto povinnosť ani nikdy
nevyplývala z nájomných vzťahov, preto nemohla žalovaná dôvodne predpokladať, že jeho vôľový
aspekt pri uzatváraní preberacieho protokolu by smeroval k nákupu nového set top boxu, ktorý z jeho
strany nebol nikdy používaný a teda počas existencie nájomného vzťahu pravdepodobne ani funkčný.
Podľa jeho názoru dochádza k preukázaniu skutočnosti, že vôľový aspekt žalovanej bol

odlišný od jeho vôľového aspektu a keďže sa jedná o zjavnú neurčitosť formulácie písomného záväzku,
musí sa jednať v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka o neplatný právny úkon. Z dôvodu
nefunkčnosti LCD televízorov od začiatku nájomného vzťahu, sa musel odpájať i kamerový systém,
ktorý v skutočnosti nebol súčasťou nájmu, nakoľko nebol uvedený v preberacom
protokole zo dňa 16.2.2017, ktorý bol súčasťou nájomnej zmluvy. Nikdy by sa nezaviazal k oprave

zariadení, ktoré ani neboli predmetom nájmu. K argumentácii prvoinštančného súdu, v zmysle ktorej
žalovaná nemohla dôvodne očakávať, že za spoločnosť jednajú a podpisujú dvaja konatelia uviedol,
že nezodpovedá tvrdeným skutočnostiam. Žalovaná už dňa 26.11.2019 podpisovala výpoveď z nájmu
nebytových priestorov, ktorá bola podpísaná oboma jeho konateľmi. Jedná sa preto opäť o zavádzajúcetvrdenia, že nevedela, že za spoločnosť sú povinní jednať obaja konatelia. Ďalej má za to, že súd
prvej inštancie nesprávne posudzoval otázku dôkazného bremena ohľadne tvrdených skutočností. On
preukazoval dôvodnosť záväzku nielen s odkazom na samotný preberací protokol,

ktorého platnosť v jednotlivých častiach je sporná (zabezpečiť fungovanie), ale najmä aj s odkazom
na faktúry č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX, ktoré predložil do konania, v
zmysle ktorých vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia v sume 384,90 €, ako vyplývalo z podania
zo dňa 5.5.2022. Žalovaná postavila svoju procesnú obranu len na tvrdení, že na uvedenú sumu si
započítala pohľadávku vo výške vzniknutej škody, ktorá vyplývala z preberacieho protokolu zo dňa

9.3.2020. Pretože v preberacom protokole nebola uvedená výška škody, bolo dôkaznou povinnosťou
žalovanej, aby vznik a výšku tejto škody preukázala. Žalovaná vznik škody, teda poškodenie set top boxu
alebo kamerového systému z jeho strany nepreukázala, preto jej dôkazné bremeno zostalo len v rovine
preukázania porušenia zmluvného záväzku sfunkčniť uvedené systémy, ktorého platnosť rozporuje.
Vo výsledku, ak by sa prvoinštančný súd dôkladne zaoberal platnosťou uvedeného protokolu v časti
záväzku sfunkčniť uvedené zariadenia a došiel by k záveru ohľadne neplatnosti uvedenej časti protokolu

preneurčitosť,žalovanábyneuniesladôkaznébremenoohľadnepreukázaniavznikuarelevantnejvýšky
škody. Aj keď súd prvej inštancie bral v úvahu dôkaz čestných prehlásení spoločnosti Insomnium s. r.
o. zo dňa 30.11.2021, dokazovanie skutočností tam uvedených je irelevantné z nasledovných dôvodov.
Ak pripustí dôvody absolútnej neplatnosti časti preberacieho protokolu, neexistuje žiadne zákonné
ustanovenie, ktoré by mu dávalo povinnosť sfunkčniť 10-ročné zariadenia vo vlastníctve žalovanej,

ktoré boli už pravdepodobné nefunkčné od začiatku trvania nájomného vzťahu. Podstatou sporu bolo
jeho dobrovoľné mimozmluvné jednanie, v zmysle ktorého sa snažil nad rámec zmluvných vzťahov len
zapojiť do pôvodného stavu elektroniku v priestoroch žalovanej, ktorú počas nájomného vzťahu len
odpojil. Nikdy sa nezaviazal ani k zapojeniu systémov, ktoré počas celého nájomného vzťahu nepoužíval
a jeho vôľa k takémuto úkonu nesmerovala. Žalovaná jeho dobromyseľné jednanie použila len na

úmyselné vykonanie zápočtu z domnelého vzniku škody, aby sa vyhla povinnosti platenia záväzku
vzniknutého z bezdôvodného obohatenia. Záverom konštatoval, že jeho vôľa nikdy nesmerovala k
zmluvnému záväzku opraviť nefunkčný set top box a opraviť nefunkčný kamerový systém, smerovala k
záväzku zapojiť zariadenia, s ktorými manipuloval do podoby, v akej boli pri prevzatí nájmu. Funkčnosť
alebo nefunkčnosť zariadení nebola skúmaná a nikdy nemala byť predmetom záväzku.

Ak sa pred ukončením nájomného vzťahu prišlo na to, že nejaké zariadenia nefungovali, len z dobrej
vôle chcel žalovanej poskytnúť súčinnosť až do podoby prípadného sfunkčnenia uvedených zariadení.
Nikdy by sa však vzhľadom na svoje odborné zameranie nezaviazal zmluvne k oprave a reálnemu
sfunkčneniu uvedených zariadení. Preberací protokol zo dňa 9.3.2020 v časti záväzku zabezpečiť
riadne fungovanie kamerového systému a satelitného pripojenia trpí vadou absolútnej neplatnosti z

dôvodu neurčitosti. Žalovaná v konaní nepreukázala vznik škody na jej majetku, ktorý by jej spôsobil.
Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alternatívne
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; žiadal o priznanie
náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom
vyjadril k námietke neplatnosti odovzdávacieho protokolu a neprijatie neplatnosti odovzdávacieho
protokolu dostatočným spôsobom odôvodnil v napadnutom rozsudku. Vyjadrenie žalobcu, že pri
odovzdávacom protokole došlo na obidvoch stranách k nesúladnému prejavu vôle
ohľadne podstaty záväzku zabezpečiť riadne fungovanie kamerového systému a satelitného pripojenia

je zavádzajúce a nepravdivé. Vôľa obidvoch strán bola v odovzdávacom protokole riadne a úplne
vyjadrená. Žalobca sa už pri odpájaní predmetných systémov zaviazal, že ich pri ukončení nájmu
sfunkční, resp. že zabezpečí, aby predmetné systémy riadne fungovali (išlo o jej podmienku, s ktorou
žalobca súhlasil pred odpojením predmetných systémov žalobcom). O tom, že predmetné systémy sú
funkčné ju ubezpečoval žalobca počas celého trvania nájmu od ich odpojenia zo strany žalobcu. Pri

skončení nájmu sa tieto vyjadrenia žalobcu ukázali ako nepravdivé a práve z tohto dôvodu sa žalobca v
odovzdávacom protokole zaviazal, že zabezpečí aby riadne fungovalo satelitné pripojenie a kamerový
systém. Tvrdenie žalobcu, že jeho pokusy o sfunkčnenie predmetných systémov bolo iba dobrovoľné
jednanie nad rámec predmetného odovzdávacieho protokolu, je úplne mimo reality a zjavné klamstvo.
Žalobca (resp. jeho konateľ p. Kondrót) sa riadne zaviazal, že zabezpečí, aby predmetné systémy riadne

fungovali, nie iba v odovzdávacom protokole, ale aj niekoľkokrát pred tým, v rámci komunikácie medzi
žalobcom a ňou. To, že si žalobca bol vedomý svojej povinnosti, vyplýva aj z jeho úkonov, ktoré súd
prvej inštancie opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tvrdenia žalobcu, že vôľa žalobcu (jeho
konateľa) v odovzdávacom protokole nebola vyjadrená v súlade v jeho voľou, nebola dostatočne určenáa že konateľ žalobcu považuje význam „aby systémy riadne fungovali“ a „zapojil, tak
aby systémy bol nefunkčné“ za synonymá, je úplný nezmysel a klamstvo. Ďalšie tvrdenie žalobcu v
odvolaní, že „Ak žalovaná tvrdí, že sa jedná o náhradu škody z dôvodu, že žalobca

spôsobil poškodenie uvedeného satelitného systému je dôkazné bremeno práve na nej ohľadne tejto
skutočnosti“, je taktiež nepravdivé. V tejto súvislosti dala do pozornosti ustanovenie § 13 zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ustanovenia §
420ods.3a§421Občianskehozákonníka.Žalobcabolpovinnývrátiťpriestorvstavevakomhoprevzal,
čo sa nestalo, nakoľko ho vrátil s poškodenými/nefunkčnými predmetnými systémami, ktoré neboli

nefunkčné z dôvodu obvyklého opotrebenia, ale z dôvodu ich poškodenia žalobcom. Žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že škodu nezavinil napriek tomu, že dôkazné bremeno bolo po správnosti na
jeho strane. Z tohto dôvodu platí, že žalobca zodpovedá za poškodenie predmetu nájmu, ktorý riadne
prevzal bez závad. Ona napriek tomu, že to nebola jej povinnosť, preukázala v konaní, že predmetné
systémy boli pri prevzatí predmetu nájmu plne funkčné a že k ich poškodeniu došlo až neodborným
zásahom žalobcu do týchto systémov. Tvrdenia žalobcu ohľadne prvého set top boxu sú mimo merita

veci, nakoľko cenu za zakúpenie prvého set top boxu si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Ohľadom
predmetného zotrvala na vyjadrení uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach a dodala, že nový set
top box bol zakúpený z dôvodu poškodenia pôvodného set top boxu žalobcom a nie z dôvodu, že
nový set top box nebol použiteľný pre predmetný systém. Formulácia „zabezpečí aby riadne fungovalo“
je podľa jej názoru povinnosť vyjadrená absolútne určito a z tejto formulácie nemôže

vyplývať niečo iné ako povinnosť žalobcu zabezpečiť, aby systémy riadne fungovali. Z tejto formulácie
a významu slov určite nevyplýva žalobcovi povinnosť zapojiť systémy, tak aby boli nefunkčné, o čom sa
snažila a snaží presvedčiť konajúci súd. Taktiež tvrdenie žalobcu, že predmetné systémy a televízory
boli od začiatku nájmu nefunkčné a že ich nikdy nepoužíval, je účelové a nepravdivé. Predmetné
systémy boli plne funkčné až do ich neodborného odpojenia zo strany žalobcu. Predmetné televízory boli

taktiež funkčné pri začiatku nájmu. Sám žalobca vo svojich prvotných vyjadreniach tvrdil, že televízory
i systémy sa stali nefunkčnými až počas trvania nájmu. Tieto pôvodne tvrdenia žalobca neskôr v
priebehu konania účelovo menil, tak aby išli v jeho prospech, rovnako ako účelovo menil aj ďalšie jeho
tvrdenia v priebehu celého konania. Funkčnosť predmetných systémov a televízorov preukázateľne
vyplýva aj z predložených dôkazov. K bodu 11. odvolania konštatovala, že ak je nejaký dokument

podpísaný dvoma konateľmi, neznamená to automaticky, že predmetný dokument musí byť podpísaný
dvoma konateľmi. Viacerí konatelia sú oprávnený podpisovať aj spoločne, aj keď takúto povinnosť
nemajú podľa obchodného registra. Je teda zrejmé, že skutočnosť, že predmetnú výpoveď podpísali
dvaja konatelia neznamená, že protistrana týmto získa vedomosť o tom, že sú potrebné podpisy
dvoch konateľov, najmä keď v minulosti za žalobcu konal jeden konateľ samostatne. Rozhodnutie a

odôvodnenie súdu prvej inštancie k tomuto bodu je správne a dostatočné. Faktúry č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXXX žalobca predložil až na konci konania, pričom žalovanú istinu požadoval uhradiť na
základe záväzku vyplývajúceho z odovzdávacieho protokolu (právny titul na úhradu uplatňovanej istiny).
Žalobca uviedol, že z predmetných faktúr vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia v sume 384,90 €,
avšak z predmetných faktúr vyplýva preplatok vo výške 405,77 € a nedoplatok vo výške 205,34 €. Po

odčítaní nedoplatku od preplatku ostane preplatok vo výške 200,43 € a tak jej nie je zrejmé, z akých
faktúr žalobca vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia v sume 384,90 €. Aj keby bola suma žalobcom
vypočítanásprávne(čonebola),takžalobcabyžiadalistinuzúplneinéhoprávnehotituluabolobypotom
potrebnénavrhnúťpripusteniezmenyžaloby,čožalobcanenavrhol;dokoncanaposlednompojednávaní
sa žalobca vyjadril, že nenavrhuje zmenu žaloby. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, keď ďalej

konal o žalobe v rozsahu v nej uplatnenom. K bodu 12 b.) odvolania žalobcu dôvodila, že poškodenie
predmetných systémov bolo v konaní preukázane a ani žalobca to počas konania nerozporoval. Výška
škody bola taktiež v konaní dostatočným spôsobom preukázaná faktúrami od spoločností, ktoré vykonali
opravu predmetných systémov. Tvrdenie žalobcu, že „si započítala pohľadávku vo výške vzniknutej
škody, ktorá vyplývala z preberacieho protokolu zo dňa 09.03.2020“ je taktiež zavádzajúce a nepravdivé,

keď sám žalobca v odvolaní uviedol: „Vôľa žalobcu smerovala k záväzku zapojiť zariadenia
s ktorými manipuloval do podoby v akej boli pri prevzatí nájmu.“ Týmto vyjadrením v závere odvolania
žalobca potvrdil, že jeho vôľa v odovzdávacom protokole bola vyjadrená určite a riadne, a to zapojiť
zariadenia do podoby v akej boli pri prevzatí nájmu (pri prevzatí boli zariadenia zapojené tak, aby boli
systémy plne funkčné), čo sa nestalo. Záverom dodala, že žalobca v priebehu celého konania, ako aj

v odvolaní účelovo menil svoje vyjadrenia, kde jeho prvotné vyjadrenia sú v rozpore s jeho neskoršími
vyjadreniami, ktorými sa účelovo snaží premeniť skutkový stav sporu v jeho prospech, pričom sa neštíti
uvádzať viaceré klamlivé a zavádzajúce tvrdenia (ktoré sú v rozpore s jeho vlastnými
skoršími vyjadreniami). Považuje odôvodnenie odvolania žalobcu za účelové, nesprávne a odvolaciedôvody v plnom rozsahu za nepreukázané. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdiť; žiadala trovy odvolacieho konania.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 29. novembra 2023; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1,
§ 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutom
výroku II. (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku

ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie
vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným

dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a

vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2
C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

10. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že sa súd prvej inštancie počas celého
konania nezaoberal absolútnou neplatnosťou preberacieho protokolu zo dňa 9.3.2020 v časti záväzku
zabezpečiť riadne fungovanie kamerového systému a satelitného pripojenia z dôvodu neurčitosti,
pretože prvoinštančný súd sa v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zaoberal platnosťou
uvedeného protokolu, ktorého platnosť žalobca namietal počas konania na súde prvej inštancie z

dôvodu, že bol podpísaný iba jedným z jeho konateľov, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že tento protokol je platný. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že sám žalobca svoj nárok o
zaplatenie žalovanej sumy odvíja od predmetného odovzdávacieho protokolu, pričom v žalobe vôbec
netvrdil, že by mal byť absolútne neplatný (neuviedol žiaden dôvod jeho neplatnosti). Odovzdávací
protokol (č.l. 14 spisu) uzavreli sporové strany bez akýchkoľvek výhrad a dohodli

sa ako si navzájom vysporiadajú vzťahy zo skončeného nájomného vzťahu. Žalobca ako nájomca sa
zaviazal, že najneskôr do 31.3.2020 zabezpečí riadne fungovanie satelitného pripojenia a kamerového
systému na predajni, ktorú mal v nájme na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.2.2017 (č.l. 11 spisu),
pričomneuviedolvtomtoprotokole,žebybolinapríkladpoškodenéalebonefungovalizdôvoducudzieho
zavinenia,keďvpreberacomprotokoleuzavretommedzistranamisporudňa16.2.2017nebolouvedené,

že by boli uvedené zariadenia poškodené, prípadne nefunkčné. Žalovaná ako prenajímateľ sa zasa
zaviazala v predmetnom protokole k úhrade sumy 380,- € v prospech žalobcu, čím budú akékoľvek
finančné záväzky medzi nimi vysporiadané; išlo o nájom, energie a podobne. Sporové strany teda
prejavili v predmetnom protokole svoju vôľu uzavrieť takýto protokol s následkami chcené oboma
stranami. Ak mala niektorá strana nejaké pochybnosti, mohla ich v tomto protokole vyjadriť, čo ale

neurobila.

11. Odvolací súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho odvolaní o tom, že súd
prvej inštancie nesprávne právne potvrdil platnosť zápočtu faktúry č. XXXX/XXXX. na sumu 132,- €
za zakúpenie satelitného set top boxu a Cryptoboxu a opravu satelitnej inštalácie a stotožňuje sa s

dôvodmiuvedenýmivbode15.odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Odvolacísúddôvodí,žebolopráve
povinnosťou žalobcu zabezpečiť riadne fungovanie satelitného pripojenia a kamerového systému v
zmysle odovzdávacieho protokolu a vzhľadom k tomu, že si túto povinnosť nesplnil, urobila tak žalovaná,
ktorej vznikli s týmto náklady vo výške 132,- € (faktúra na č.l. 16 spisu), preto si správne započítala tútosumu na sumu 380,- €, ktorú mala zaplatiť podľa odovzdávacieho protokolu ona žalobcovi. Žalovaná si
sumu 132,- € neuplatnila u žalobcu titulom náhrady škody, ako sa mylne domnieva žalobca v odvolaní,
ale túto sumu si započítala na sumu 380,- €, ktorú mala zaplatiť žalobcovi v zmysle odovzdávacieho

protokolu zo dňa 9.3.2020, preto nemusela preukazovať poškodenie satelitného systému žalobcom.
Sám žalobca v odvolaní tvrdil, že sa snažil nad rámec zmluvných vzťahov len zapojiť do pôvodného
stavu elektroniku v priestoroch žalovanej, ktorú počas nájomného vzťahu odpojil a nikdy sa nezaviazal
ani k zapojeniu systémov, avšak podľa odovzdávacieho protokolu mal zabezpečiť do 31.3.2020 ich
riadne fungovanie, čo nesplnil. V prípade, ak sa stalo satelitné pripojenie a kamerový systém počas

trvanianájomnéhovzťahunefunkčné,malotejtoskutočnostiinformovaťžalovanúsodkazomnabod6.9.
nájomnej zmluvy zo dňa 16.2.2017, podľa ktorého sú zmluvné strany povinné navzájom sa informovať
bez zbytočného odkladu o všetkých závažných skutočnostiach súvisiacich s užívaním predmetu nájmu.

12. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd
dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na

základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska

pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,
§ 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.
Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä

základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za

následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany

sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného

odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

14. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku aj do výroku III. o náhrade trov konania,
ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, z dôvodu ktorého odvolací súd osobitne

nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď
žalovaná odvolanie nepodala. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je
súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 C.s.p.).

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).