Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110234993
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1110234993.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcov: 1/ VENUS PROJECT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Limbová 451/3, Limbach, IČO: 31 342 841, 2/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXXX/XXX, C., obaja právne zast.: JUDr. Emília Korčeková, advokátka so sídlom Malacká 2/
B, Pezinok, IČO: 31 148 751, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 22.03.2018, č.k. 7C/147/2010-343, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III., ktorým bola žaloba žalobcu 1/ a žalobcu 2/ zamietnutá,
p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti výroku I., ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zloženie
preddavku na trovy konania, sa o d m i e t a.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II., ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania

z 30.10.2017, p o t v r d z u j e.

IV. Žalovaný nemá voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca 1/ proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1.000.000 eur z titulu primeraného zadosťučinenia (nemajetkovej ujmy) a
žalobu, ktorou sa žalobca 2/ proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 440.962,29 eur z titulu náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (výrok III.). Ďalej súd prvej inštancie napadnutým

rozsudkom zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavku (výrok I.), zamietol návrh žalobcov 1/ a
2/ z 30.10.2017 na prerušenie konania (výrok II.) a žalovanému nepriznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ust. § 470 ods. 1 a 2, § 253, § 162 ods. 1 a 3, § 163 ods. 1,

§ 164 ods. 1, § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 141a,
§ 218 ods. 1 písm. c), § 164, § 8, § 7 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), § 27 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods.
1, § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnejmoci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 68 ods. 1 až 3, § 88 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 221 ods. 1 písm. b), § 35
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplneníďalšíchzákonov(ďalejlen„Exekučnýporiadok“),§19bods.3zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní preukázali
len existenciu prvotného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
v podobe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora D. E. D. v exekučnom konaní sp. zn.
EX 365/2002, ale nepreukázali existenciu nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v

konaní sp. zn. 32Exre/16/2005. Exekučný príkaz bol vydaný v exekučnom konaní sp. zn. EX 365/2002,
ktorého účastníkmi boli na strane oprávneného UNION poisťovacia a.s. a na strane povinného SHS
Electronic – 1, F. D. G., B. XX, B., IČO: 11 810 157. Žalobca 1/ ako právnická osoba ani žalobca 2/
neboli účastníkom tohto konania, z ktorého dôvodu im chýba aktívna vecná legitimácia na uplatnenie
nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého má právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v

dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Exekučný príkaz súdneho exekútora nespĺňa charakter
nezákonného rozhodnutia podľa ust. § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., ale nesprávneho úradného postupu.
S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nepreukázali existenciu
nezákonného rozhodnutia. Žalobca 1/ v konaní nepreukázal, že by bol F. D. G. ako spoločník obchodnej
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. (žalobcu 1/) skutočne vymazaný z obchodného registra

a nepreukázal ani to, že by k výmazu došlo u predmetnej obchodnej spoločnosti, pretože uznesenie
registrového súdu zo dňa 19.05.2005 sp. zn. Sro 4397/B, podľa ktorého sa v obchodnom registri mal
uskutočniť výmaz spoločníka spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. - F. D. G., nenadobudlo
právoplatnosť v dôsledku odvolania žalobcu 1/ a následného zrušenia uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 30.11.2005 sp. zn. 3Cob/206/2005. Rozhodnutia súdu vydané na návrh súdneho

exekútora majú konštitutívny charakter, preto až nadobudnutím ich právoplatnosti dochádza k právnym
následkom týchto uznesení. Pokiaľ išlo o žalobcami tvrdenú škodu a nemajetkovú ujmu, na základe
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca 1/ v konaní nepreukázal svoje
tvrdenie o tom, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho
vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného podielu, nemohol podnikať. Žalobca 1/ tiež

nepreukázal, že by mu vôbec vznikla nemajetková ujma a že ním tvrdená nemajetková ujma vznikla v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý by nebolo možné napraviť inak. Ďalej mal
súd prvej inštancie za to, že pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému
malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu. Teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn.

4MCdo/23/2008). Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca 2/ vznik ujmy v podobe ušlého
zisku nepreukázal. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ výrokom
III. zamietol.

3. Žalovaný podaním zo dňa 01.02.2012 (č.l. 68) navrhol, aby súd prvej inštancie v zmysle ust. § 141a

OSP žalobcovi 1/ uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Súd prvej inštancie výrokom I.
napadnutého rozsudku tento návrh žalovaného zamietol, nakoľko jeho návrhu nebolo možné vyhovieť s
poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) PL. ÚS 30/2015-55 zo dňa
11.05.2016 (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 194/2016), z ktorého vyplýva, že ust. § 141a OSP v
znení neskorších predpisov nebolo v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jednak s poukazom

na súčasne platnú a účinnú právnu úpravu CSP, ktorý neupravuje povinnosť zložiť preddavok na trovy
konania v podobe, ako ho navrhol žalovaný.

4. Súd prvej inštancie výrokom II. zamietol aj návrh žalobcov zo dňa 30.10.2017 na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. Er/59/1996.

Tento výrok napadnutého rozsudku odôvodnil tým, že žalobcami uvádzané dôvody na prerušenie
konania považoval za nedôvodné, pretože posúdenie skutočnosti, či exekútor postupoval pri výkone
exekúcie konkrétnym spôsobom uvedeným v Exekučnom poriadku správne alebo nesprávne nezávisí
od toho, ako skončí samotné exekučné konanie, nakoľko aj pri zákonne vedenej exekúcii môže dôjsť
v jej priebehu ku konkrétnemu nesprávnemu postupu. Rozhodnutie v tejto časti súd prvej inštancie

odôvodnil aj tým, že spornou je len otázka vzniku žalobcami tvrdenej škody - straty žalobcu 1/ za
účtovný rok 2006 a nemajetkovej ujmy, ako aj otázka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora a vznikom žalobcami tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy. K uvedeným
skutočnostiam však výsledok konania sp. zn. Er 59/1996 nemá žiaden význam. K žalobcami tvrdenémunesprávnemu postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 32Exre/16/2005 rovnako nemá
výsledok konania sp. zn. Er 59/1996 žiaden význam. Prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného pod sp. zn. Er 59/1996 by bolo podľa súdu prvej inštancie v rozpore s požiadavkou

rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu, vrátane samotných žalobcov.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 CSP a
plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania, pretože z
obsahu spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a III. podal žalobca 1/ v zákonnej
lehote odvolanie. Žalobca 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť
konať pred súdom a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Po zmene zákonnej sudkyne mu
súd prvej inštancie neumožnil vyjadriť sa k osobe novej sudkyne H. D. B. a neumožnil mu uplatniť voči

nej námietku zaujatosti. Rozsudok považuje za zmätočný, rozporuplný, predčasný a prekvapivý, ako
výsledok porušenia jeho procesných práv a porušenia právnej istoty a legitímneho očakávania. Podľa
žalobcu 1/ mal súd prvej inštancie rozhodnúť o návrhu žalovanej na zloženie preddavku na trovy konania
samostatným uznesením, vyčkať na jeho právoplatnosť a až následne pokračovať v konaní. Pokiaľ ide
o výrok II. napadnutého rozsudku, žalobca 1/ považuje rozhodnutie v tejto časti za svojvoľné, pretože

súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol bez toho, aby sa dôsledne vysporiadal s
právnou argumentáciou žalobcu 1/ a pochybil aj v tom, že si nepripojil spis Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. Er 59/1996 a ani neprerušil konanie a nevyzval žalobcu na predbežné prerokovanie nároku
u žalovaného. Poverenie na zastupovanie žalovaného v konaní vydané ministerkou spravodlivosti SR
považoval za absolútne neplatné a neúčinné z dôvodu rukou dopísaného dátumu a absencie slobodnej

a určitej vôle ministerky udeliť poverenie v rozhodný deň. Súd prvej inštancie podľa žalobcu 1/ ani výrok
II. napadnutého rozsudku riadne neodôvodnil. Ďalej žalobca 1/ v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie,
že doposiaľ mu nie je známy výsledok dovolacieho konania v zmysle jeho podania doručeného súdu
prvej inštancie dňa 02.09.2016 a že existujú pochybnosti, či toto dovolanie súd prvej inštancie predložil
dovolaciemu súdu, pretože žalobcovi 1/ nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k nemu. Týmto postupom

súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. V súvislosti s dovolacím konaním si súd
prvejinštancievočižalobcovi1/nesplnilpoučovaciupovinnosť vzmysleust.§429CSP.Uzavrel,žebolo
povinnosťou súdu prvej inštancie ho poučiť k povinnosti tvrdenia ohľadne ním uplatnenej nemajetkovej
ujmy a určiť jej výšku a že súd prvej inštancie sa nemôže uchýliť k tvrdeniu, že žalobca 1/ neuniesol
dôkazné bremeno.

7. K odvolaniu žalobcu 1/ sa žalobca 2/ ani žalovaný nevyjadrili.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a III. podal žalobca 2/ v zákonnej lehote
odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. Vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok III.) žalobca 2/ uviedol,
že postup súdu prvej inštancie vykazuje znaky neprípustnej svojvôle a šikany a jeho výsledkom je
odmietnutie spravodlivosti. Súd prvej inštancie tiež porušil právo žalobcu 2/ na spravodlivý proces.
Podľa žalobcu 2/ súd prvej inštancie si voči nemu v súvislosti s dovolacím konaním nesplnil poučovaciu
povinnosť a napadnutý rozsudok je preto predčasný a prekvapivý. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej

inštancie zamietol návrh na prerušenie konania (výrok II.) žalobca 2/ uviedol, že tento jeho návrh súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil a nevysporiadal sa s tým, že žalobcovi 2/ doručil vyjadrenie
žalovaného z 09.01.2018 nepodpísané a poverenie na zastupovanie žalovaného považuje za falošné a
absolútne neplatné. Napokon žalobca 2/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
nedostatočne odôvodnil.

9. K odvolaniu žalobcu 2/ sa žalobca 1/ ani žalovaný nevyjadrili.

10. O odvolaní žalobcov (prvýkrát) rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, (prvým)
rozsudkom zo dňa 04.03.2020 sp. zn. 6Co/19/2019-404 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil v napadnutom výroku, ktorým boli žaloby žalobcov 1/ a 2/ zamietnuté (výrok III.), odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej na zloženie
preddavku na trovy konania (výrok I.) odmietol. Vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania z 30.10.2017 (výrok II.) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie žalobcu2/ proti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania z 30.10.2017
(výrok II.) odmietol. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, o ktorom rozhodol NS
SR uznesením sp. zn. 2Cdo/114/2021 zo dňa 30.03.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zodňa04.03.2020sp.zn.6Co/19/2019zrušilavrátilmuvecnaďalšiekonanie.NSSRvuznesenísp.zn.
2Cdo/114/2021 zo dňa 30.03.2023 konštatoval, že uznesením zo dňa 04.02.2020 č.k. 6Co/19/2019-400
podpredseda Krajského súdu v Bratislave vylúčil sudkyňu D. D. D. B. z prejednávania a rozhodovania

sporu a následne bolo riadne zmenené zloženie senátu 6Co v prejednávanej veci, dospel tak k záveru,
že konanie súdov nemá vadu podľa ust. § 420 písm. e) CSP, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania.
K námietke žalobcov, že odvolací súd nekonal riadne so zastupujúcou advokátkou D. I. J., ktorej mali
byť doručované všetky písomnosti, dovolací súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ splnomocnili advokátku
D. I. J. len k zastupovaniu vo veci podania dovolania, že žiadne splnomocnenia z 30.09.2016 sa v
spise nenachádzajú, preto odvolací súd nepochybil, keď nekonal s D. I. J.. Dovolací súd vychádzajúc

z podania žalobcov z č.l. 328 dospel k záveru, že sa jedná o žiadosť právneho zástupcu žalobcov
1/ a 2/ podanú v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP. Odvolací súd oznámil termín verejného vyhlásenia
rozsudku vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu od 13.02.2020 do 05.03.2020, avšak
neupovedomil právneho zástupcu žalobcov elektronickými prostriedkami, ktorým postupom odvolacieho
súdu, ktorý nerešpektoval ust. § 219 ods. 3 CSP, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.

Strana má právo byť prítomná na vyhlásení rozsudku a len ona sama môže rozhodnúť, či sa tohto
zasadnutiazúčastní.Procesnýnedostatokspočívajúcivneuskutočneníust.§219ods.3vetadruháCSP
je z procesného hľadiska nenapraviteľný a nedá sa zhojiť. Vzhľadom k tomu, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivé súdne konanie v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP nedoručením oznámenia o verejnom
vyhlásení rozsudku právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ prostredníctvom elektronického prostriedku,

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa
zaoberal správnosťou ďalších v ňom zaujatých právnych záverov.

12. V nadväznosti na zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu, odvolací súd tak opakovane preskúmal
vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalobcov 1/ a 2/ (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania žalobcov 1/ a 2/ nie sú podané dôvodne.

13. Pre vylúčenie pochybností, odvolací súd uvádza, že v konaní o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ po

predchádzajúcom zrušení jeho (prvého) rozhodnutia zo dňa 04.03.2020 sp. zn. 6Co/19/2019, vo veci
za žalobcov 1/ a 2/ konal so splnomocneným právnym zástupcom D. I. J., vychádzajúc z obsahu
a rozsahu plnomocenstva udeleného jej žalobcami dňa 01.07.2020 (č.l. 419). Z hľadiska rozsahu
zastúpenia je rozhodujúci obsah písomného splnomocnenia vymedzujúceho okruh úkonov, na ktoré je
splnomocnenec oprávnený, pričom splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené

advokátovi nemožno obmedziť (§ 92 CSP), teda vzťah zastúpenia je neobmedzený. Vychádzajúc (i) zo
stabilnej judikatúry, podľa ktorej prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (napr. nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 104/2013 z 11.06.2013) a (ii) z ust. § 92 ods. 1 a 2
CSP a z obsahu splnomocnenia zo dňa 01.07.2020, podľa ktorého bola D. J. splnomocnená žalobcami
1/ a 2/ k zastupovaniu vo veci sp. zn. 7C/147/2010 na Okresnom súde Bratislava I (v súčasnosti na

Mestskom súde Bratislava IV), odvolací súd dovodil udelenie procesného splnomocnenia žalobcami 1/ a
2/advokátkeD.J.(nacelékonanie–navšetkyúkony,naktoréjeoprávnenásamotnázastúpenásporová
strana), ktoré súbeh so zastúpením všeobecným zástupcom žalobcu 2/ (splnomocnený zástupca H. F.
D. G., plná moc na č.l. 391) zo zákona vylučuje (§ 89 ods. 3 CSP).

14. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadali v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámiť miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku, a to elektronickými prostriedkami na emailovú adresu uvedenú v žiadosti: G. (č.l.
328). Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností a zachovanie procesných práv žalobcov 1/ a 2/, odvolací
súd doručoval oznámenie podľa ust. § 219 ods. 3 CSP žalobcom a právnej zástupkyni žalobcov 1/ a 2/
na emailové adresy zistené zo spisu a známe odvolaciemu súdu z vlastnej úradnej činnosti (G., H., I.),

a to všetko v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania.

15. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).16. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom 1/ a 2/, odvolací súd
upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním,

podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími
dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobcovia 1/ a 2/ výslovne uviedli a skutkovo vymedzili
v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne
podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd
sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,

ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom
vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej
argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne
uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

18. Odvolací súd poukazuje na uznesenie ÚS SR z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS/90/2019: „Iba uvedenie
všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní
rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie
konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v
povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody. Právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu

na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu
a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“ (obdobne aj uznesenie NS SR z 31.05.2021 sp. zn. 2
Cdo/64/2019).

19. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

20. Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa
vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto

zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona (pozn. 01.07.2004).

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.25. Podľa ust. § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Z obsahu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bol nárok
(i) žalobcu 2/ na náhradu škody vo výške 440.962, 29 eur s prísl., ktorá škoda vznikla právnemu
predchodcovi žalobcu 2/ (žalobcovi 1/) za obdobie r. 2006 (01.01-31.12.2006) vo forme straty za r. 2006,

(ii) nárok žalobcu 1/ na zaplatenie primeraného zadosťučinenia (nemajetkovej ujmy) vo výške 1.000.000
eur za obdobie od 25.01.2005 do 20.04.2008 v dôsledku jednak nesprávneho úradného postupu
súdneho exekútora D. D. v konaní sp. zn. EX 365/2002, Er 59/96 a nezákonných rozhodnutí Okresného
súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 32Exre/16/2005 a aj tým, že spoločnosť (žalobca 1/) okamihom
doručenia namietaného exekučného príkazu nemohla riadne a nezávisle vykonávať plánovaciu činnosť,
keď po doručení príkazu sa dostala do stavu zrušenia spoločnosti a mohla dobiehať len staré veci.

27. Súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie žaloby v časti nároku žalobcu 1/ na zaplatenie sumy
1.000.000 eur voči žalovanému titulom náhrady nemajetkovej ujmy tým, že žalobca 1/ nepreukázal
naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá mala žalobcovi
1/ vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu, resp. nezákonného úradného rozhodnutia

(namietané rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom). Odvolací súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že žalobca 1/ vo svojom odvolaní ničím (žiadnymi konkrétnymi odvolacími
námietkami) nespochybnil z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie závery súdu prvej inštancie o
tom, že žalobcovia preukázali len existenciu prvotného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. v podobe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom

konaní sp. zn. EX 365/2002, nepreukázali však existenciu nezákonného rozhodnutia, čo nemá samo
o sebe za následok vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že žalobca 1/ (a ani žalobca 2/) v odvolaní nerozporoval ťažiskové závery súdu prvej inštancie
zdôvodňujúce zamietnutie žaloby ani skutočnosť, že žalobcami označené uznesenie okresného súdu
nenadobudlo právoplatnosť, preto nemohli nastať jeho právne následky t.j. výmaz spoločníka alebo

obchodnej spoločnosti z obchodného registra. Odvolací súd preto konštatuje, že žalobca 1/ v odvolaní
neuviedol argumentáciu, ktorá by spochybnila závery súdu prvej inštancie odôvodňujúce zamietnutie
žaloby v tejto časti. Všeobecné odvolacie argumenty žalobcu 1/ o tom, že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom prvej inštancie a o tom, že napadnutý rozsudok je predčasný, prekvapivý a svojvoľný, bez
bližšieho zdôvodnenia nemožno považovať za kvalifikovanú odvolaciu námietku, ktorú by bolo možno

preskúmať v odvolacom konaní a konštatovať jej dôvodnosť. Napriek tomu, že odvolacia argumentácia
žalobcov nesmeruje proti hlavnému dôvodu zamietnutia žaloby, odvolací súd považoval za potrebné
vysporiadať sa s ostatnými odvolacími námietkami žalobcov.

28. Žalobca 1/ v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie si nesplnil poučovaciu povinnosť

a po zmene zákonnej sudkyne mu neumožnil, aby sa v primeranej lehote mohol vyjadriť k osobe
novej zákonnej sudkyne H. D. D. B.. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah spisu, z
ktorého je zrejmé, že k zmene zákonnej sudkyne došlo dňa 26.05.2014 (č.l. 111f), pričom odvtedy sa
žalobca 1/ zúčastnil viacerých pojednávaní vedených zákonnou sudkyňou H. D. D. B., pričom posledné
pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa konalo dňa 22.03.2018. Z uvedeného tak vyplýva,

že žalobca z listín a predvolaní na pojednávania, ktoré mu boli doručované zákonnou sudkyňou H.
D. D. B., mal a musel mať vedomosť o tom, kto je zákonnou sudkyňou v prejednávanej veci a v
priebehu takmer 4 rokov mal možnosť uplatniť námietku zaujatosti (za splnenia zákonných podmienok).
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery NS SR vyslovené v zrušujúcom uznesení sp. zn.
2Cdo/114/2021 zo dňa 30.03.2023, v ktorom NS SR skonštatoval, že u sudkyne H. D. D. B. nebola

zistená okolnosť, ktorá by zakladala pochybnosť o jej nezaujatosti, čo vylučuje dôvodnosť tejto odvolacej
námietky žalobcu 1/.

29. Súd prvej inštancie nebol povinný poučiť žalobcu 1/ „k povinnosti tvrdenia vo veci uplatnenej
nemajetkovej ujmy“ tak, ako to uvádza žalobca 1/. Zo žiadneho ustanovenia CSP takáto poučovacia

povinnosť súdu (o tom, že strana má povinnosť tvrdenia) nevyplýva. Navyše žalobca 1/ si v konaní
povinnosť tvrdenia splnil, keď tvrdil, že mu vznikla nemajetková ujma v žalovanej výške, avšak v konaní
neuniesol dôkazné bremeno na preukázania tohto svojho tvrdenia (ohľadne jej vzniku a výšky), čo
správne vyvodil súd prvej inštancie.30. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola zamietnutá
žaloba žalobcu 1/ o zaplatenie 1.000.000 eur s prísl. z titulu náhrady nemajetkovej ujmy (výrok III.), preto

odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. K odvolaniu žalobcu 2/ proti výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá,
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil,
prečo nepovažuje za dôvodnú žalobu žalobcu 2/, ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 440.962,29

eur (straty za celý účtovný r. 2006). Podľa súdu prvej inštancie žalobca 2/ (ako postupník) nepreukázal
naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, resp. nezákonným rozhodnutím. Tieto závery súdu prvej inštancie žalobca 2/ v odvolaní
(rovnako ako žalobca 1/) relevantne nespochybnil. Odvolanie žalobcu 2/ proti výroku, ktorým bola jeho
žaloba zamietnutá nemožno vyhodnotiť ako dôvodné iba na základe všeobecných tvrdení žalobcu 2/ o
tom, že napadnutý rozsudok vykazuje známky neprípustnej svojvôle a šikany alebo že bolo porušené

jeho právo na spravodlivý proces. Týmito nekonkrétnymi odvolacími námietkami bez skutkovej a právnej
argumentácie sa odvolací súd nemôže zaoberať v rámci odvolacieho prieskumu (viď ods. 16 až 18
a primerane ods. 27 odôvodnenia vyššie). Žalobca 2/ v odvolaní dostatočne nešpecifikoval, v čom
konkrétne spočíva „neprípustná svojvôľa a šikana“ zo strany súdu prvej inštancie a tiež nevysvetlil, čím
konkrétne súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces. Odvolacia námietka žalobcu 2/,

že súd prvej inštancie si v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným dovolacím konaním nesplnil poučovaciu
povinnosť, je celkom zjavne irelevantná a neobstojí ani námietka žalobcu 2/, že napadnutý rozsudok
nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený, a to bez konkretizácie odvolacej argumentácie, v čom
konkrétne spočíva uvedený nedostatok napadnutého rozhodnutia.

32. Odvolací súd má na základe vyššie uvedeného za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a je vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu 2/ o zaplatenie 440.962,29
eur s prísl. z titulu náhrady škody zamietnutá (výrok III.) vecne správny, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok v tejto časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní namietali predčasnosť a prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie v tej časti, v ktorej súd prvej inštancie (uznesením) zamietol návrh na zloženie preddavku
(výrok I.), z obsahu spisu vyplýva, že návrh v zmysle ust. § 141a OSP (aby súd prvej inštancie uložil
žalobcovi 1/ povinnosť zložiť preddavok na trovy konania) podal žalovaný dňa 01.02.2012 (č.l. 68).
Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku návrh žalovaného (uznesením) zamietol, čím

rozhodol v prospech žalobcov (v neprospech žalovaného), teda týmto uznesením nebola žalobcom
spôsobená žiadna ujma, preto odvolanie žalobcov proti tomuto výroku napadnutého rozsudku nie je
subjektívneprípustné(§359CSP,§470ods.2CSP).Odvolacísúdmárovnakozato,žežalobcaminebol
preukázaný žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť (uznesením)
o návrhu na zloženie preddavku v meritórnom rozhodnutí (napadnutom rozsudku), resp. prečo by

mal takýto postup zakladať nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.
Okrem uvedeného, odvolanie žalobcu 2/ neobsahuje žiadnu argumentáciu vo vzťahu k tomuto výroku
napadnutého rozsudku, teda neobsahuje ani odvolacie dôvody, na doplnenie ktorých súd nevyzýva (§
373 ods. 1 druhá veta CSP). Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolania žalobcov 1/ a 2/ proti výroku
I. napadnutého rozsudku odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP.

34. Výrokom II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu 1/ na prerušenie
konania zo dňa 30.10.2017. Žalobca 1/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
jeho právnou argumentáciou a nevykonal dokazovanie pripojením spisu sp. zn. Er 59/1996 z Okresného
súdu Bratislava V a tiež, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (ods. 10 jeho odôvodnenia)
a zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že konanie nebolo potrebné prerušiť. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 164 CSP súd konanie nemusí (ale môže) prerušiť, ak je na
takýto postup daný dôvod. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie
dôkladne vysvetlil, prečo považoval prerušenie konania za v rozpore s požiadavkou hospodárnosti

konania a tiež zdôvodnil, prečo výsledok konania sp. zn. Er 59/1996 nemá pre toto konanie význam.
Odvolateľ v odvolaní uviedol opäť len všeobecné a ničím nepodložené (skutkovo a právne) vyjadrenia o
svojvôli rozhodnutia, nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a absencii podpisu na vyjadrení k návrhu
na prerušenie konania zo strany žalovaného. Uvedené všeobecné tvrdenia bez bližšej konkretizácie(uvedením konkrétnych odvolacích námietok) preto nemôžu spochybniť namietané závery súdu prvej
inštancie. Pokiaľ žalobcovia namietali neprerušenie konania súdom prvej inštancie do uplynutia 6-
mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku (§ 15 zákona č. 514/2003 Z.z.) a povinnosť súdu

prvej inštancie vyzvať žalobcu na daný postup, takúto zákonnú povinnosť súdu prvej inštancie právny
poriadok SR neukladá (CSP ani zákon č. 514/2003 Z.z.). Naviac, žalobca sám takúto žiadosť (ani po
podaní žaloby) nepodal, z postoja žalovaného bolo zrejmé, že nárok neuznáva a primárnym dôvodom
zamietnutia žaloby boli iné dôvody. Za danej situácie nebol dôvod na prerušenie konania z tohto dôvodu,
a takýto postup súdu prvej inštancie by bol nehospodárny a v rozpore so zásadou rýchlosti konania.

35. Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia žalobcu 1/ o nedoručení vyjadrenia žalovaného k návrhu na prerušenie
konania zo dňa 12.01.2018, uvedené odvolacie námietky neobstoja, pretože z obsahu súdneho spisu
vyplýva, že zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie dala pokyn na doručenie uvedeného vyjadrenia a
zástupca žalobcu 1/ ho prevzal dňa 14.02.2018, čo potvrdil svojim podpisom na doručenke (č.l. 325,
307). Tvrdenie žalobcov, že podanie žalovaného zo dňa 09.01.2018 (doručené súdu prvej inštancie

dňa 12.01.2018) nie je podpísané, nie je rovnako pravdivé, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že
podanie podpísal H. K. C., poverený zastupovaním žalovaného (poverenie na č.l. 52), a to elektronicky
zaručeným podpisom (č.l. 313).

36. Žalobca 2/ odvolanie proti výroku o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania zdôvodnil tým,

že poverenie udelené H. K. C. vydaného ministerkou spravodlivosti na zastupovanie žalovaného je
sfalšované a neplatné. Tieto tvrdenia považuje odvolací súd za ničím nepodložené. Skutočnosť, že na
poverení je dátum uvedený rukou a ani to, že ministerka spravodlivosti SR sa v deň vydania poverenia
nenachádzala na Ministerstve spravodlivosti SR z dôvodu zasadnutia vlády, na ktorom bola prítomná,
žiadnym spôsobom nepreukazuje neplatnosť poverenia na zastupovanie žalovaného.

37. Zhrnutím uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie vo výroku II., ktorým
bol zamietnutý návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania, je vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. Odvolacími námietkami žalobcov 1/ a 2/ vzťahujúcimi sa na dovolacie konanie (najmä jeho
pochybností o predložení veci dovolaciemu súdu, šikane a skutočnosti, že mu nie je známy výsledok
dovolacieho konania, nesplnenie poučovacej povinnosti v dovolacom konaní) nepovažuje odvolací
súd za potrebné sa zaoberať, pretože skutočnosti týkajúce sa dovolacieho konania nemôžu byť
preskúmavané v odvolacom konaní, ale iba v dovolacom konaní.

39. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).