Uznesenie Judgement was issued on Friday, January 19, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200091
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200091.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: VITACO, s.r.o., so sídlom Martina Martinčeka
4368/4, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 600 781, právne zast.: JUDr. Alexander Uj, advokát
akonateľAdvokátskakanceláriaLEGALIONs.r.o.,sosídlomHviezdoslavova309/1,90501Senica,proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100207272/2023 zo dňa 17.01.2023,

o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 24.03.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Žiline, ako správnemu súdu, bola dňa 28.03.2023 doručená správna žaloba
žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100207272/2023 zo

dňa 17.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č.
102089481/2022zodňa26.07.2022.NapadnutýmrozhodnutímžalovanýpotvrdilrozhodnutieDaňového
úradu Žilina, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň v sume 13 200,- Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2020.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm.

a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým , že výkonom
žalobounapadnutýchrozhodnutí,založenýchzjavnenadvochskutkovýchzáverochasdvomaprávnymi
posúdeniami nepriznania práva na odpočítanie DPH a vyrubenia rozdielu na DPH, je ohrozený riadny
chodžalobcuasúbezprostredneohrozenéjehoústavné,základnéazákonnéprávaaoprávnenézáujmy

3. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a)

uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
30S/24/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/24/2023.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárskaškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP, výzvou zo dňa 27.11.2023 vyzval žalovaného,

aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom
vyjadrení na výzvu správneho súdu navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene

ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,

značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou

takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny
súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho
súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná

hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol, že výkonom žalobou
napadnutých rozhodnutí je ohorený riadny chod žalobcu a sú bezprostredne ohrozené jeho ústavné,
základné a zákonné práva a oprávnené záujmy, bez konkretizácie reálne hroziacich dopadov. Žalobca v
návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti či dôkazy, z

ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia by skutočne mohol mať za
následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Hoci žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma
bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná
ujma reálne a aktuálne hrozí.

11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.

12. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku

správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaníodkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd
vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

13. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že

preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
V záveroch uznesenia sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky
poukazuje na to, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby.

14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).