Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221209676
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7221209676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
X, E., korešpondenčná adresa: F. X, C. A., proti žalovanému: U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.
S. Steel, Košice, IČO: 36 199 222, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II sp. zn. 42Cpr/10/2021-71 zo dňa 24. októbra 2022,

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému ako jeho
bývalému zamestnávateľovi povinnosť upraviť pracovný posudok v súlade s § 75 ods. 3 Zákonníka
práce, ako aj povinnosť umožniť mu nahliadnuť do jeho osobného spisu. Skutkovým základom takto
uplatnených nárokov bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že pôvodný pracovný posudok, ktorý prevzal
dňa 16.8.2021, bol dehonestujúci, urážlivý, ponižujúci, diskriminačný, ale hlavne nepravdivý list, ktorý

vôbec nekorešpondoval s hodnoteniami jeho nadriadenej po celú dobu jej riadenia finančného úseku.
Podľa nasledujúcej argumentácie žalobcu požiadal žalovaného o nahliadnutie do osobného spisu listom
zo dňa 21.9.2021, čo mu žalovaný neumožnil.

3. V priebehu konania žalovaný pracovný posudok žalobcu opravil, na čo žalobca reagoval listom zo
dňa 4.2.2022, pričom napriek zmene obsahu pracovného posudku, ktorý bol podľa žalobcu pozitívne
ladený, ho považoval za všeobecný a nesúladný s prínosmi, ktoré pre spoločnosť žalovaného dlhodobo

a každoročne dosahoval. Zotrval preto na svojej žalobe o umožnenie nahliadnutia do úplného osobného
spisu za účelom vyhotovenia fotokópií a o uloženie povinnosti predloženia hodnotení za roky 2017 až
2021 a záznamu o pohovore pred ukončením pracovného pomeru.

4. Následne sa súd prvej inštancie pokúsil odstrániť rozpory v jednotlivých rozdielnych a neurčitých
podaniachžalobcuzaúčelomzistenia,čohosadomáha.Žalobcanapojednávanídňa27.6.2022uviedol,
že jeho pracovný posudok bol upravený a že mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu, v ktorom sa však

podľa neho nenachádzali všetky doklady, ktoré potreboval, a to hodnotenie za roky 2017 - 2021 a tiež
záznam z pohovoru pred ukončením pracovného pomeru. Preto svoj nárok uplatňovaný v tomto konaní
upresnil tak, že žiadal súd, aby mu umožnil nahliadnuť do úplného osobného spisu, aby mu žalovaný
predložil hodnotenia za roky 2017 až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru.Prvoinštančný súd uznesením č.k. 42Cpr/10/2021-57 zo dňa 7.7.2022 navrhovanú zmenu petitu žaloby
pripustil. V zmysle tohto dispozičného úkonu žalobcu tak predmetom konania ostalo uloženie povinnosti
žalovanému umožniť mu nahliadnuť do úplného osobného spisu, predložiť mu hodnotenie z rokov 2017

- 2021 a predložiť mu záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“), z ktorého vyvodil záver o nedôvodnosti
žaloby, keďže v priebehu konania bola odstránená spornosť týkajúca sa obsahu pracovného posudku

žalobcu, ktorý bol žalovaným opravený, pričom zároveň žalovaný umožnil žalobcovi nahliadnuť do jeho
osobného spisu. Uviedol, že spornou zostalo, či osobný spis žalobcu mal obsahovať aj listiny, ktorých
predloženia sa žalobca v tomto konaní domáhal. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že
obsah osobného spisu zamestnanca Zákonník práce nijako nešpecifikuje a zamestnávateľovi neurčuje,
ktoré konkrétne listiny má obsahovať, z ktorého dôvodu pre tento účel žalovaný vnútornou smernicou
konkretizoval základné zásady práce s osobnými kartami zamestnancov, a to v Pracovnom postupe

PP/AC/0001 Spravovanie osobných kariet zamestnancov, podľa ktorej vnútropodnikovej smernice
osobná karta zamestnanca je časť osobného spisu zamestnanca, obsahom ktorej sú také dokumenty,
ktoré majú dopad na pracovnoprávny vzťah zamestnanca a tie, ktoré boli zákonom alebo internými
predpismi definované, že sa majú nachádzať v osobnej karte zamestnanca. Za takého dokumenty
považoval súd prvej inštancie pracovnú zmluvu vrátane všetkých jej dodatkov, dohody o zmene

obsahu pracovnej zmluvy, preradenie na inú prácu, dočasné pridelenie zamestnanca na výkon práce
u iného zamestnávateľa, zápis z prerokovania porušenia pracovnej disciplíny, zápis z prerokovania
náhrady škody, dohodu o skončení pracovného pomeru, výpoveď, či okamžité skončenie pracovného
pomeru a tiež listiny, ktoré preukazujú splnenie zákonných predpokladov skončenia pracovného
pomeru (ako napríklad prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, záznam o splnení

ponukovej povinnosti, záznam o doručení výpovede). V tejto súvislosti uviedol, že listiny, ktoré žalobca
žiadal predložiť tak, aby tvorili obsah jeho osobného spisu, nemajú takýto charakter, lebo to nie
sú právne úkony, keďže ani z hodnotenia žalobcu a ani zo záznamu z pohovoru pred ukončením
pracovného pomeru, nevznikajú žalobcovi žiadne práva, ale ani žiadne povinnosti, pričom zákon s
týmito „mimoprávnymi úkonmi“ nespája vznik nároku žalobcu a nespája s nimi ani vznik jeho povinností.

Opísal proces hodnotenia zamestnancov žalovaného so záverom, že tento sa nevykonáva písomne ale
elektronicky, hodnotenie sa netlačí a nearchivuje v žiadnom fyzickom spise, pričom na jeho základe
nevzniká zamestnancovi žiadne právo ani povinnosť. Podobne, pokiaľ ide o záznam z pohovoru
pred skončením pracovného pomeru, uviedol, že obsah rokovania pred podpisom dohody o skončení
pracovného pomeru, na rozdiel od jeho výsledku, ktorým je písomná dohoda o skončení pracovného

pomeru, priamu záväznosť nemá a nemožno ho stotožňovať s dokumentom, ktorý je uvedený pod
bodom 16 prílohy vnútropodnikovej smernice PP/AC/0001 a to z dôvodu, že v ňom k ponuke pracovného
miesta (čo je podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce podmienkou pre danie výpovede) nedošlo. Poukázal na
charakterpredmetnejžaloby,preúspešnosťktorejjenevyhnutné,abyžalovanéhozaťažovalapovinnosť,
ktorejsažalobcadomáhaasúčasnejepotrebné,abyjudobrovoľnenesplnil,pričomsúdnemôžeukladať

také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú, prípadne také povinnosti, ktoré už splnené boli, s tým,
že povinnosťou zamestnávateľa v danom prípade je namiesto jeho aktívneho správania len umožniť a
strpieť výkon práva zamestnanca urobiť si odpisy, výpisy a fotokópie z osobného spisu, čo neznamená,
že zamestnávateľ je povinný robiť zamestnancovi fotokópie z osobného spisu, keďže dikcia ustanovenia
„robiť si z neho odpisy, výpisy a fotokópie“ predpokladá, že ich bude robiť sám zamestnanec. Uzavrel,

že v prejednávanom prípade žalovaný túto svoju povinnosť splnil, keď dňa 5.1.2022 žalobcovi umožnil
nahliadnuť do osobného spisu a umožnil mu robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie, z ktorého
dôvodu žalobu v časti uloženia povinnosti umožniť žalobcovi nahliadnuť do úplného osobného spisu
zamietol. Pokiaľ ide o žalobu v časti uloženia povinnosti predložiť žalobcovi hodnotenia z rokov 2017
až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, uviedol, že takúto povinnosť

zákon žalovanému neukladá, tento je povinný strpieť nahliadnutie do osobného spisu zamestnanca,
avšak nie je povinný v tejto súvislosti nič vykonávať, t.j. nie je povinný vyhotovovať kópie, prípadne
doručovať zamestnancovi ním označené listiny, s tým, že predmetné listiny, ktorých predloženia sa
žalobca v tomto konaní domáhal, netvoria obsah osobného spisu, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil ako
súladnúsozákonom.Vysvetlildôvody,pre ktorénevyhovelnávrhomžalobcunadoplneniedokazovania.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP plným procesným
úspechom žalovaného v spore, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne trovy
nevznikli.6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť návrh, aby ho
odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel. V prvej časti odvolania sa žalobca venuje otázke obsahu
a doplnenia pracovného posudku, ktorého spornosť podľa neho nebola odstránená, ktorý nárok však po

pripustení zmeny žaloby nebol predmetom konania. Interpretoval § 75 ZP so záverom, že pracovným
posudkom sú všetky hodnotenia zamestnanca, pričom výsledky tohto hodnotenia sa musia „niekde
ukladať do osobného spisu zamestnanca.“ Od žalovaného požaduje kópie svojich hodnotení, ktoré
mal v služobnom počítači, ktorý po skončení pracovného pomeru odovzdal. Uviedol, že žalovaný mu
dňa 5.1.2022 umožnil nahliadnutie do osobného spisu, v ktorom neboli jeho hodnotenia ani záznam

o pohovore pred skončením pracovného pomeru, z ktorého dôvodu po telefonickom rozhovore s A. G.,
ktorý mu odporučil jeho výhrady k obsahu osobného spisu predložiť písomne, prerušil nahliadanie do
svojho osobného spisu, pre neúplnosť predložených materiálov. Nesúhlasil s úvahou prvoinštančného
súdu, že takýto vážny dokument, ktorý súvisí s ukončením pracovného pomeru, nemusí byť súčasťou
osobného spisu zamestnanca. Žiada preto súd, aby mu umožnil dokončiť nahliadnutie do osobného
spisu. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie
veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti
tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 CSP viazaný

ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s
ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že predmetom pôvodnej žaloby bola snaha žalobcu
vynútiť si v zmysle ustanovenia § 75 ods. 3 Zákonníka práce zmenu svojho pracovného posudku, ako aj
nahliadnutie do jeho osobného spisu, pričom však dňa 7.7.2022 súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu
žalobcu zo dňa 27.6.2022, následkom čoho sa žalobca domáhal už len: 1/ umožnenia nahliadnuť do
svojho úplného osobného spisu, 2/ predloženia hodnotení z rokov 2017 až 2021, ako aj 3/ predloženia

záznamu o pohovore pred ukončením pracovného pomeru. V odvolaní sa však žalobca už domáha
aj umožnenia vyhotoviť si opis, vyhotoviť fotokópie, resp. uloženie povinnosti súdu vyžiadať si vyššie
uvedené dokumenty. Uviedol, že umožnil žalobcovi nahliadnuť do jeho osobného spisu dňa 5.1.2022
napriek skutočnosti, že zo znenia Zákonníka práce jednoznačne nevyplýva povinnosť žalovaného
umožniť nahliadnuť svojmu bývalému zamestnancovi, pričom žalobca mal 5.1.2022 dostatok času na

oboznámenie sa so spisom, mohol si robiť výpisy, odpisy alebo fotokópie z neho, v týchto úkonoch
mu nikto nebránil. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu o neúplnosti osobného spisu uviedol,
že obsah osobného spisu zamestnanca nie je legislatívne určený, pričom z jeho interného predpisu
nevyplýva, že obsahom osobných spisov by mali byť každoročné hodnotenia zamestnancov. Doplnil,
že od roku 2009 sa vykonáva elektronické hodnotenie zamestnancov, ktoré (každoročné hodnotenia)

netlačí ani nearchivuje v žiadnom fyzickom spise, keďže mu takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho
zákona, či interného predpisu, pričom o tejto skutočnosti vedel aj žalobca, ktorý ako dlhoročný vedúci
zamestnanec realizoval takouto formou hodnotenia jemu podriadených zamestnancov a zamestnankýň.
Čo sa týka uloženia povinnosti predložiť žalobcovi záznam o pohovore pred ukončením pracovného
pomeru, zdieľa názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého uvedený záznam nie je právnym úkonom ani

iným dokumentom, ktorý by mal nejaký priamy vplyv na vznik, zmenu, obsah, či zánik pracovnoprávneho
vzťahu strán. Doplnil, že tento záznam sa nenachádza v osobnom spise zamestnanca, keďže to
nevyplýva zo žiadneho interného predpisu.

8. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii o tom, že mu nebol predložený

úplný osobný spis, resp. že nesúhlasil so zmeneným pracovným posudkom. Nesúhlasil s tvrdeniami
žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu. Vyjadril sa k okolnostiam, ktoré predchádzali ukončeniu
pracovného pomeru dohodou.

9. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach v spore a tieto nebude
v súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania (procesnej ekonómie) opakovať. Uviedol, že
osobný spis zamestnanca bol žalobcovi predložený dňa 5.1.2022 celý, a to napriek zneniu ustanovenia§ 75 Zákonníka práce, v zmysle ktorého uvedenú povinnosť zamestnávateľ má len voči svojim
zamestnancom a nie bývalým zamestnancom. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní
zmenil žalobu (petit žaloby), čo je v rozpore s ustanovením § 371 CSP.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

f) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.1.2024 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto
procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa
ust. § 219 ods. 3 CSP.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade
s ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie
súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých
kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesnými stranami
(§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá
CSP), odvolací súd dodáva:

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej

inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska týchto uplatnených odvolacích
dôvodov a v rozsahu námietok a argumentov žalobcu uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v prejednávanej veci nie sú preukázané. Súd
prvej inštancie uplatnený nárok po skutkovej a aj po právnej stránke posúdil v plnom súlade so zákonom

a závermi ustálenými právnou praxou, a to v otázkach práva žalobcu na nahliadnutie do osobného spisu
a uloženia povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi hodnotenia z rokov 2017 až 2021 a záznam o
pohovore pred ukončením pracovného pomeru, správnym spôsobom interpretoval a aj aplikoval právny
predpis a odvolací súd sa stotožňuje s jeho správnym záverom, že, vzhľadom na vnútornú smernicužalovaného označenú ako Pracovný postup PP/AC/0001 Spravovanie osobných kariet zamestnancov,
v ktorej, keďže Zákonník práce nijako nešpecifikuje a zamestnávateľovi neurčuje, ktoré konkrétne listiny
má obsahovať osobná karta zamestnanca, žalovaný ako zamestnávateľ konkretizoval základné zásady

práce s osobnými kartami zamestnancov, predmetné listiny, ktoré žalobca žiadal predložiť tak, aby
tvorili obsah jeho osobného spisu, nemajú charakter listín významných pre vznik, trvanie, obsah a zánik
pracovného pomeru, lebo to nie sú právne úkony, keďže ani z hodnotenia žalobcu a ani zo záznamu
z pohovoru pred ukončením pracovného pomeru, nevznikajú žalobcovi žiadne práva, ale ani žiadne
povinnosti.

15. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby bolo uloženie povinnosti žalovanému strpieť
nahliadnutie žalobcu do osobného spisu a uloženie povinnosti žalovanému predložiť žalobcovi
hodnotenia z rokov 2017 až 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného pomeru, teda nie
aj úprava alebo doplnenie pracovného posudku. Odvolacia argumentácia žalobcu týkajúca sa otázky
práva na opravu obsahu pracovného posudku je preto bezvýznamná.

16. Odvolací súd uvádza, že zamestnávateľ má povinnosť strpieť, aby zamestnanec mohol nahliadnuť
do svojho osobného spisu a robiť si z neho odpisy, výpisy a fotokópie. Podľa existujúceho právneho
stavu má zamestnanec právo získať potrebné informácie zo svojho osobného spisu a zamestnávateľ je
povinný mu to umožniť. Namiesto aktívneho správania má zamestnávateľ podľa súčasného právneho

stavu umožniť výkon práva zamestnanca. Bolo by vhodné, aby uvedené oprávnenie zamestnanca bolo
konkretizované v pracovnom poriadku. Najmä u zamestnávateľov s vysokým počtom zamestnancov by
realizácia uvedeného oprávnenia zamestnanca mohla spôsobiť problémy. Výkon práva zamestnanca
robiť si odpisy, výpisy a fotokópie z osobného spisu neznamená, že zamestnávateľ je povinný
robiť zamestnancovi fotokópie z osobného spisu. Dikcia ustanovenia „robiť si z neho odpisy, výpisy

a fotokópie“ predpokladá, že ich bude robiť sám zamestnanec, a nie zamestnávateľ. Ten len musí strpieť
výkon uvedeného práva zamestnanca a s obsahom pracovného posudku zamestnanca oboznámiť.
Zatiaľ čo právna kvalita existujúcich procesnoprávnych záruk pre zamestnanca proti nepravdivému
pracovnému posudku je relatívne vysoká, podávanie iných informácií o ňom zo strany zamestnávateľa
nie je v Zákonníku práce výslovne právne kryté konkrétnou právnou garanciou. Súčasne Zákonník

práce výslovne ustanovuje, že na odovzdávanie iných informácii o zamestnancovi nie je zamestnávateľ
povinný, ale oprávnený (Zákonník práce, 3. vydanie, 2022, s. 810 - 815: C. F.).

17. Reagujúc na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní, odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie konštatuje, že predmetná žaloba je svojím charakterom žalobou, ktorou sa žalobca domáha

splnenia povinnosti. Pre jej úspešnosť je preto nevyhnutné, aby žalovaného zaťažovala povinnosť,
ktorej sa žalobca domáha a súčasne je potrebné, aby ju žalovaný dobrovoľne nesplnil. Súd nemôže
ukladať také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú, prípadne také povinnosti, ktoré už splnené boli.
Žalobca mal právo získať potrebné informácie zo svojho osobného spisu, čo mu žalovaný umožnil,
teda splnil svoju zákonnú povinnosť, pričom nie je dôvod na to, aby mu takáto povinnosť bola ukladaná

súdomopakovane.Vozvyšnejčastinárokužalobcu,ktorýmsadomáhaluloženiapovinnostižalovanému
predložiť mu hodnotenie z rokov 2017 - 2021 a záznam o pohovore pred ukončením pracovného
pomeru, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii zákonnej úpravy, ktorá
by žalovanému ukladala takúto povinnosť.

18. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so spôsobom skutkového a právneho posúdenia
sporu súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že žalobca podaným odvolaním nedôvodne uplatnil
odvolaciedôvodypodľaust.§365ods.1písm.f)ah)CSP,ktorévprejednávanejvecinebolipreukázané.
Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku, na ktoré odvolací súd
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP, IV. ÚS 350/2009, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), napadnutý

rozsudok v zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.21.Vodvolacomkonanímalžalovanýplnýprocesnýúspechapretomuvsúladescitovanýmizákonnými
ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
neúspešný. Žalovaný však v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepožadoval, preto

mu ju odvolací súd nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)