Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 28, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/105/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010127
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3520010127.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr.
Mariána Dunčka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. XX/XX, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. decembra 2023 prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len prokurátor) proti uzneseniu

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/25/2020 zo dňa 16. mája 2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 uznesením sp.
zn. 1T/25/2022 podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec vedenú na Okresnom súde

Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/25/2020 proti obžalovanému A. B. za účelom prejednania skutku
právne posúdeného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

dňa 18. 01. 2019 v čase asi o 14:23 hod. z bližšie nezisteného miesta v okrese Nové Mesto nad
Váhom prostredníctvom telefonického hovoru z telefónneho čísla XXXX XXX XXX uskutočneného na

telefónne číslo poškodeného F. G. XXXX XXX XXX verbálne napadol poškodeného a to tým spôsobom,
žemunajprvskrikomvulgárnenadával,následnemuvulgárnymspôsobomuviedol,žemufyzickyublíži,
podpáli mu dom a poškodený skončí v base, potom mu ďalej vulgárne nadával a opakovane uviedol, že
hozničí,prídeosobnezbiť"nasračky",podpálimudom,potommuznovavulgárneuviedol,žemufyzicky
ublíži, po čom poškodený obvinenému zložil a obvinený poškodenému znova zavolal, znova mu nadával
a obviňoval ho, že sa rozprával s jeho babkou, pričom poškodený sa snažil vysvetliť obvinenému situáciu

z jeho uhla pohľadu, čo si obvinený nenechal a okrem iného mu vulgárnym spôsobom uviedol, že do
polhodinyjeuneho,fyzickymuublíži,neskôrmuvrozhovoreopätovnevulgárneuviedolvyhrážku,žemu
fyzicky ublíži a že do polhodiny je uňho, ako aj to, že môže rovno zavolať policajtov, nech tam obvineného
čakajú, potom telefonát skončil, pričom v čase o 17:17 hod. prostredníctvom ďalšieho telefonického
hovoru medzi poškodeným a obvineným po dlhšej komunikácii, pri ktorej obvinený vyčítal poškodenému
stretávanie sa s jeho babkou, v závere telefonátu uviedol poškodenému slová "zničím ťa a prídu pre

teba zakuklení chlapci aj so psami", čím týmto konaním obvinený vzbudil u F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I. E. D. XXX/XX, D. dôvodnú obavu o jeho zdravie a majetok,

Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov.Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť v neprospech obžalovaného do zápisnice na hlavnom
pojednávaní zo dňa 16. 05. 2022. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje
s posúdením skutku ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Skutočnosť, že nešlo o priamy

kontakt medzi obžalovaným a poškodeným neznižuje spôsobilosť vzbudiť u poškodeného dôvodnú
obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Poukázal na to,
že išlo o opakované telefonáty prevažne zo strany obžalovaného (jedenkrát telefonoval aj poškodený
obžalovanému), pričom celkovo prebehli štyri telefonáty v priebehu jedného dňa a to v časovom
rozpätí troch hodín a preto považuje intenzitu kontaktu medzi poškodeným a obžalovaným za vysokú.

Pričom obžalovaný sa pri každom telefonickom rozhovore vulgárne vyjadroval na adresu poškodeného,
vulgárnym spôsobom uviedol, že mu fyzicky ublíži, podpáli mu dom a poškodený skončí v base, že ho
zničí, príde osobne zbiť „na sračky“, podpáli mu dom a okrem iného mu vulgárnym spôsobom uviedol,
že do pol hodiny je u neho, ako aj to, že môže rovno zavolať policajtov, nech tam obvineného čakajú.
Poškodený uviedol, že sa zľakol, mal doma osemročnú dcéru a obával sa čoho je poškodený schopný.
Z týchto dôvodov mal prokurátor za to, že vyhrážky dosiahli takú intenzitu, že konanie obžalovaného

naplnilo objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods.
1 Trestného zákona. Prokurátor sa nestotožnil ani s názorom súdu, že zo záznamu telefonátu, ktorý
bol prehratý na hlavnom pojednávaní, z hlasu poškodeného, zo spôsobu jeho komunikácie nevyplýva
dôvodná obava z toho, že by mal strach z následkov hrozieb, ktoré mu boli adresované, pričom sa
domnieva, že nie je možné si spraviť takto jednoznačný úsudok len na základe toho, ako v telefóne

pôsobil poškodený. Taktiež tvrdil, že na poškodených môže doľahnúť celá situácia až následne,
napríklad u poškodeného vznikla obava až po telefonátoch, tak ako to uviedol pri podávaní trestného
oznámenia a preto považuje argumentáciu súdu v zmysle, že počas telefonátu poškodený nepôsobil
tak, že by mal strach z následkov hrozieb za nesprávnu. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd
podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 28. decembra
2023 podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia a aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

V prvom rade je nutné uviesť, že rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní podľa §
280 odsek 2 Trestného poriadku sa vždy týka skutku. Pritom súd môže takéto rozhodnutie urobiť až
po vykonaní dôkazov a len vtedy, ak po ich vyhodnotení dôjde k záveru, že skutok sa stal, no tento
nenapĺňa znaky trestného činu, ale môže byť posúdený ako priestupok či iný správny delikt alebo

disciplinárne previnenie. Aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dôvodom pre uvedený
postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa bol záver, že žalovaný skutok sa síce stal a spáchal ho
obžalovaný, avšak závažnosť činu je nepatrná a teda v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona nie je
naplnená materiálna stránka uvedeného prečinu nebezpečného vyhrážania.

Záver o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný, má aj podľa názoru krajského súdu oporu vo
vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Po vykonaní rozsiahleho
dokazovania a obligatórneho skúmania materiálneho korektívu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2
Trestného zákona dospel okresný súd k správnemu záveru, že vzhľadom na okolnosti spáchaného
skutku, mieru zavinenia a spôsob spáchania činu, tento skutok nie je prečinom, nakoľko jeho závažnosť

je nepatrná.

Okresný súd správne zistil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre
postup podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, teda pre postúpenie trestnej veci obžalovaného inému
orgánu príslušnému žalovaný skutok prejednať ako priestupok. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom sa náležite vyrovnal so všetkými okolnosťami
rozhodnými pre správne posúdenie predmetnej trestnej veci. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
vyjadril, že v čase spáchania skutku bol v práci, že dôvodom, prečo volal poškodenému bolo to, že
jeho babka skončila v nemocnici z dôvodu, že sa stretla so svedkom J., pričom stretnutie mal podľa
jeho názoru iniciovať poškodený, bol z toho v silnom citovom rozpoložení a nemyslel to vážne. Zo

záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že pobyt
obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Preto sa krajský súd stotožňuje s právnym
záverom okresného súdu, vyslovenom v napadnutom uznesení, ktorý po vyhodnotení vykonaných
dôkazov z pohľadu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív) dospel k záveru,žezávažnosťkonaniaobžalovanéhovzhľadomnaokolnostispáchaniastíhanéhoskutkuajehonásledky
je nepatrná. Vykonané dokazovanie umožnilo súdu vysporiadať sa s následkami, okolnosťami, mierou
zavinenia a pohnútkou páchateľa, ktoré znamenali vylúčenie možnosti spáchania prečinu v súlade s

ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, ako aj zaužívanej súdnej praxe,
je súd vždy v prípade, ak je predmetom trestnej veci skutok, ktorý je prečinom, povinný preskúmať, či sa
nemá aplikovať ustanovenie o tzv. materiálnom korektíve, v zmysle ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Z vykonaného dokazovania mal krajský súd za to, že

konanieobžalovanéhonenapĺňaloznakyprečinunebezpečnéhovyhrážania.Poškodenýsíceuviedol,že
sa po telefonátoch obával o svoju bezpečnosť, resp. bezpečnosť rodiny, ale na druhej strane krajský súd
poukazuje na to, že jeho následné konanie ani správanie takéto obavy nevykazovalo. Poškodený sám
inicioval posledný telefonický hovor s obžalovaným (celkovo sa uskutočnili 4 hovory), pričom posledný
telefonát trval najdlhšie zo všetkých (6 min a 10 sekúnd). Z tohto telefonického rozhovoru je podľa názoru
súdu evidentné, že poškodený vystupoval sebavedome, neprejavoval žiadnu obavu, sám navádzal

obžalovaného, aby mu zopakoval čo vlastne od neho v predchádzajúcich hovoroch požadoval, lebo
nepočul čo mu obžalovaný hovoril. Rovnako tak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2021
poškodený na otázku súdu uviedol, že telefonoval obžalovanému, lebo sa s ním chcel dohodnúť, či
„povolíuzdyalebonepovolí“ažetamboliďalšievyhrážkyanazákladetohotelefonátusarozhodolpodať
trestné oznámenie. Aj z takéhoto vyjadrenia je možné usudzovať, že poškodený nepociťoval dôvodnú

obavu o svoj život alebo majetok, nakoľko sa rozhodol podať trestné oznámenie až po tom, ako sa
s obžalovaným podľa vlastných slov nedohodol na tom, či „povolí alebo nepovolí uzdy.“

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné,
zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce oporu v zákone, pričom námietky prokurátora uvádzané

v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
opodstatnené a dôvodné.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že okresný súd rozhodol zákonne a vecne
správne, preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.