Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319200397
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319200397.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:

Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D. E., narodená X.XX.XXXX,
bytom F. G. E. XX, proti žalovaným: 1. Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140,
so sídlom Žižkova 11, Bratislava, 2. U9, a.s., IČO 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava,
zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, 3. H. I., narodený
XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, K., 4. JUDr. Marta Pavlovičová, notárka, so sídlom Šafárikovo námestie
4, Bratislava, zastúpená: InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, 5. JUDr. David Pavlovič,
notársky koncipient notárky JUDr. Marty Pavlovičovej, so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava,

zastúpený: InLaw, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
15Csp/18/2019-458 zo dňa 5. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci
Galanta o d m i e t a.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5. rade sa p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovaným v 1/,
2/, 3/, 4/ a 5/ rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 7 ods. 1, § 12 ods.
1 veta prvá, ods. 4, ods. 5, § 19 ods. 1 písm. d), § 21 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 24 ods. 1, ods. 2 písm.

h), ods. 3, ods. 8 zákona č. 572/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, § 151a, § 151e ods. 2, § 151h ods. 1, ods. 2, § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, ods. 6 Občianskeho
zákonníka, § 137 písm. c), § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobu voči žalovaným 4. a 5. zamietol, pretože
nejde o osoby, ktoré spadajú do rámca účastníkov konania, ktorý vymedzuje zákon. Časť dôvodov

neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré majú spočívať v neplatnosti úverovej zmluvy, nie sú spôsobilé
privodiť pre žalobkyňu priaznivé rozhodnutie vo veci, keďže v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby
nie je súd oprávnený skúmať platnosť právneho úkonu, na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorej
riadne nesplácanie malo za následok speňaženie zálohu, ktorý zabezpečoval túto pohľadávku. Navyšepohľadávka zabezpečená záložným právom nie je sporná, pretože táto pohľadávka bola judikovaná
OkresnýmsúdomvGalantevsporevedenompodsp.zn.10Csp/116/2018,ktoréhopredmetombolnárok
žalovaného 1. vyplývajúci z úverovej zmluvy o hypoúvere č. 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013. Keďže

pohľadávka bola žalovanému 1. riadne priznaná súdom, voči rozhodnutiu ktorého žalobkyňa nevyužila
opravný prostriedok, táto pohľadávka existovala, pričom bola zabezpečená záložným právom v zmysle
zmluvy ZZ1 k úz č. 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol
návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli prednesené žalobkyňou, pretože tieto smerovali k výsluchu
zamestnancov žalovaného 1., ktorí sa mali podieľať na príprave a uzatváraní úverovej zmluvy. Súd prvej

inštancie preskúmal platnosť záložnej zmluvy a celého procesu, ktorý smeroval k výkonu záložného
práva a zistil, že napádanú vyššie označenú záložnú zmluvu je potrebné považovať za platnú, pričom
k realizácii výkonu záložného práva došlo oprávnenou osobou záložným veriteľom - žalovaným 1. a
predmetom realizácie záložného práva boli nehnuteľnosti, ktoré v čase jeho realizácie tvorili predmet
zálohu a boli vo vlastníctve dlžníka - žalobkyne, na ktorú prešli práva a povinnosti záložcu okamihom
nadobudnutia predmetu zálohu. Argumentácia žalobkyne, že pri výkone záložného práva došlo bez

jej súhlasu ako vlastníčky k scudzeniu nehnuteľností, ktoré boli pôvodne v jej výlučnom vlastníctve,
neobstojí, pretože okamihom nadobudnutia predmetu zálohu do vlastníctva žalobkyne prešli všetky
práva a povinnosti záložcu, pričom žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla do vlastníctva od pôvodného
záložcu C. L. vedomá si toho, že záložné právo je zriadené práve za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného 1., ktorá vznikla z hypotekárneho úverového vzťahu práve s ňou. Žalovaný 1. ako záložný

veriteľ konal v mene záložcu, ktorým už v tom čase bola žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností.
K výkonu záložného práva došlo po predchádzajúcom oznámení o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 29.4.2016, ktoré bolo žalobkyni riadne doručené dňa 5.5.2016. Navrhovateľom dražby bola osoba
na to oprávnená, čiže žalovaný 1. ako osoba vykonávajúca záložné právo, čiže záložný veriteľ. Čo
sa týka námietok o nedoručení Oznámenia o začatí výkonu záložného práva a námietok smerujúcim

k nedoručeniu Oznámenia o opakovanej dražbe, listinnými dôkazmi boli tieto námietky žalobkyne
jednoznačne vyvrátené, pretože Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobkyni doručené
dňa 5.5.2016 a Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalobkyni doručené dňa 25.10.2018. Ani v časti
ohodnocovania predmetu dražby nebolo zistené žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Dňa 27.4.2018 bol vypracovaný Znalecký posudok č. 12/2018 znalcom Ing. Michalom Ižákom,

k vypracovaniu uvedeného znaleckého posudku došlo na základe fyzickej ohliadky týchto nehnuteľností,
pričom o tomto bol vyhotovený znalcom protokol zo dňa 30.1.2018, pričom dôvodom neplatnosti dražby
nemôže byť to, že ohliadka bola vykonaná bez prítomnosti vlastníka nehnuteľnosti, pretože takáto
povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Znalecký posudok bol
žalovaným 2. žalobkyni riadne doručený, pričom tento si prevzala dňa 4.5.2018. Dňa 23.7.2018 bol

žalovanému 2. rade doručený list žalobkyne zo dňa 25.5.2018 označený ako „Nesúhlas s dobrovoľnou
dražbou“, ktorý obsahoval námietky žalobkyne voči znaleckému posudku. Žalovaný 2. sa s námietkami
žalobkyne vysporiadal a listom zo dňa 8.8.2018, ktorý bol žalobkyni doručený 13.8.2018, námietky
žalobkyne zhodnotil. Čo sa týka námietok, ktoré mala vzniesť matka žalobkyne ako jej splnomocnená
zástupkyňa na dražbe, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa ako dlžníčka a ani jej splnomocnená

zástupkyňa nemôžu byť považované za účastníka dražby a teda ani ich prípadne vznesené námietky
nemusia byť uvedené v zápisnici osvedčujúcej priebeh dražby. Keďže ohliadka predmetu dražby bola
znemožnená práve zo strany žalobkyne, nie je možné za dôvod neplatnosti dražby považovať to, že
nebolo možné vykonať záujemcami dôkladnú ohliadku predmetu dražby. Z listinných dôkazov taktiež
vyplýva, že žalovaný 2. ako dražobník si splnil povinnosť, v zmysle ktorej je povinný prostredníctvom

obce zverejniť údaje o verejne konanej dražbe. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti druhého
petitu, ktorý smeroval k určeniu, že žalobkyňa je naďalej vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet
dražby, keďže na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, pretože žalobkyňa v svojej situácii,
kedy došlo k prechodu vlastníckeho práva v dôsledku vykonania dobrovoľnej dražby, má iný prostriedok
právnejnápravy,ktorýmježalobaourčenieneplatnostidražby.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštancie

žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania, keďže mali plný úspech v spore.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods.

1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku tri odvolania, a to odvolanie zo dňa
4.11.2021, odvolanie zo dňa 4.11.2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta
a odvolanie zo dňa 28.12.2022. V odvolaniach uviedla, že jej nebol doručený napadnutý rozsudok
anebolojejdoručenépredvolanienapojednávanienadeň5.8.2021.Ďalejuviedla,žeprejedávanávecjespotrebiteľská, pretože vstúpila do spotrebiteľského vzťahu so žalovaným v 1. rade, pričom všetky práva
a povinnosti pochádzajú zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Žalobkyňa spochybnila platnosť záložnej
zmluvy, ktorá mala byť závislou spotrebiteľskou zmluvou, od ktorej mal odvodiť záložný veriteľ svoje

právo predaju zálohu na dražbe, ktorá zanikla a žalobkyňa k nej nepristúpila a nie je touto zmluvou
zaviazaná. Predmetná záložná zmluva žalobkyni nebola poskytnutá, pretože nebola stranou zmluvy,
nebola s ňou oboznámená, nebola jej vysvetlená. Dražba je nespochybniteľne neplatná, pretože sa
viedla a vedie exekúcia na pohľadávku z úverovej zmluvy a je vylúčené, aby sa prednostne vykonala
dražba. Dôvody neplatnosti dražby spočívajú v tom, že bola uzatvorená neplatná zmluva o vykonaní

dobrovoľnej dražby, pretože táto mala byť uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,
na základe neplatných právnych úkonov, pričom ďalším dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby je
skutočnosť, že písomnosti súvisiace s dražbou a s vykonaním dražby, ako i oznámenie o začatí výkonu
záložného práva a oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný, neboli riadne doručované a
neboli žalobkyni doručené. Ďalším dôvodom neplatnosti dražby je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade
sa domáhal zaplatenia dlhu, ktorý žalobkyňa poprela a ktorý je doposiaľ sporný ako pohľadávka,

ktorá mala byť zabezpečená zo zálohu. Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zmenu žaloby
nepripustil a vydal o tom uznesenie č. k. 15Csp/18/2019-437 zo dňa 28.1.2021, ktoré žalobkyni ani
nedoručil a uprel jej právo na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, čím jej odňal prístup
k súdu. Napadnutý rozsudok je nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený
a nezohľadňujúci argumenty, ani okolnosti v predmetnej veci. Rozsudkom bolo porušené právo na

spravodlivý proces, súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou podstatnou námietkou, riadne
neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Je potrebné zamerať pozornosť
na zmluvu o zriadení záložného práva, ktorú žalobkyňa neuzatvorila, pričom súd prvej inštancie sa
nevysporiadal so skutočnosťou, čo záložná zmluva určuje, resp. neurčuje, taktiež je potrebné ustáliť, či
by žalobkyňa podpísala záložnú zmluvu v takom znení, ako bola predložená C. L., pričom nemožno vôľu

tretej osoby zamieňať s vôľou žalobkyne. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz na tú skutočnosť, či bolo
začatie výkonu záložného práva oznámené dlžníkovi. Súd prvej inštancie opomenul venovať pozornosť
námietkam, ktoré smerovali proti právnym úkonom žalovaného v 1. rade, ktorý nedoručil žalobkyni
výzvypreomeškaniesplátok,anioznámenieovyhlásenípredčasnejsplatnostiúveru,ktorépredchádzali
právnemu úkonu oznámeniu o začatí výkonu záložného práva, pričom išlo o neplatné právne úkony,

ktoré nemohli urobiť nasledujúce právne úkony platnými, pretože z neplatných právnych úkonov neplynú
platné právne účinky. Súd prvej inštancie odoprel právo žalobkyni na vykonanie navrhovaných dôkazov,
nakoľko mal za to, že ich vykonanie by bolo nadbytočným, pričom by nijako neprispeli veci samej,
pričom súd prvej inštancie ani neodôvodnil, prečo návrhy na dokazovanie navrhnuté žalobkyňou by
mali byť nadbytočné a prečo by nijako neprispeli k veci samej. Súd prvej inštancie nemal ani záujem

vyslúchnuť spotrebiteľku v prejednávanej veci. Žalobkyňa nemá záruku, že vyhlásený rozsudok na
pojednávaní dňa 5.8.2021 bol vyhlásený v takom znení, v akom je uvedený v napadnutom rozsudku.
Interpretácia súdu prvej inštancie je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako
zdôvodnený, rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia
nespĺňa zákonom stanovené podmienky podľa § 220 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku. Výklad

a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez
toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený. Súd prvej inštancie ignoroval ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, nevysporiadal sa s uplatnením práva žalovaného v 1. rade podľa
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ignoroval vôľu žalobkyne, a to nesúhlas
s dobrovoľnou dražbou. Žalobkyňa popiera tvrdenia súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého

právneho záujmu a subsumovaní jej žaloby pod ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, pretože ako spotrebiteľka nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení.
V danom prípade ide o nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle spotrebiteľa uzavrieť právny úkon
- zmluvu o zriadení záložného práva, ktorý právny úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia
§ 37 Občianskeho zákonníka. Za daných okolností dojednanie zo záložnej zmluvy nemá náležitosti

písomnej formy, preto je aj z tohto dôvodu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zmluva o zriadení záložného práva neplatná. Žalobkyňa podala žalobu s poukazom na nemožnosť
nadobudnutia veci od nevlastníka na dobrovoľnej dražbe, s poukazom na to, že dobrovoľná dražba
v skutočnosti nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, pretože v dobrovoľnej
dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka. Navrhovateľ dobrovoľnej dražby sa nikdy nestal

vlastníkom dražených nehnuteľností. Veriteľ ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby nezaslal vlastníkovi
predmetných nehnuteľností oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Začatie výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby nebolo medzi stranami sporu dohodnuté. Žalovaný v 1. rade aj
keď podľa citácie zákona o dobrovoľných dražbách je potenciálnym navrhovateľom dražby, nie jebez jej vôle oprávnený dotknuté nehnuteľnosti navrhnúť dražiť. Znalecký posudok č. 12/2018 zo dňa
27.4.2018 jej nebol riadne doručený a nebol urobený v prítomnosti vlastníčky nehnuteľností. Stanovenie
všeobecnej ceny nehnuteľností bolo vykonané v neprospech žalobkyne a spôsobilo zámerné zníženú

ceny nehnuteľností. Námietky žalobkyne vo veci neplatných ustanovení úverovej zmluvy, ako i celej
úverovej dokumentácie, sú dôvodné, pretože boli porušené jej základné práva a ľudská sloboda a súd
prvej inštancie sa s nimi nevysporiadal. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobeného prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta
proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný v 3. rade podaním bez datovania doručeným
súdu prvej inštancie dňa 17.12.2021. Vo vyjadrení uviedol, že nie je pravda tvrdenie žalobkyne, že
nemohla zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru ovplyvniť, keďže svojim podpisom potvrdila súhlas
s podmienkami. Ak by bola záložná zmluva neplatná, tak aj všetky následné právne úkony by boli
neplatné a žalobkyňa by sa nikdy nestala majiteľkou predmetnej nehnuteľnosti. Výšku, splatnosť

pohľadávky, ako aj platobný a exekučný rozkaz, už súd riešil pred samotnou dražbou, ako aj návrh na
vykonanie neodkladného opatrenia zdržať sa dražby. Súdu prvej inštancie v žalobe o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby neostávalo nič iné, ako tieto právoplatné rozhodnutia rešpektovať. Žalovaný v 3.
rade navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol.

7. K odvolaniu žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobeného prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta
proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 23.12.2021. Vo
vyjadrení uviedol, že odvolanie je značne chaotické, obsahuje rozsiahle teoretické citácie bez zjavnej
súvislosti s predmetom sporu. Žalobkyňa v odvolaní, rovnako ako v žalobe, poukazuje na množstvo
podľa nej neprijateľných podmienok obsiahnutých v úverovej a záložnej zmluve, ignorujúc skutočnosti,

ktoré boli v rámci prvoinštančného konania preukázané listinnými dôkazmi a ktoré prvoinštančný súd
zistil. Rovnako ako v žalobe, ani v rámci odvolania, žalobkyňa nepoukazuje na žiadne konkrétne dôkazy,
ktoré by podporili jej tvrdenia a obmedzuje sa iba na ničím nepodložené domnienky. Súd prvej inštancie
sa v rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a podrobne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Skutočnosť, že žalobkyňa s rozsudkom nesúhlasí, pretože má iné predstavy o tom, ako mal

súd rozhodnúť, nemôže bez ďalšieho spôsobiť zrušenie rozsudku. Vo vzťahu k nedostatku naliehavého
právneho záujmu vo vzťahu k druhému petitu žaloby bol žalovaný v 2. rade názoru, že žalobkyňa
má k dispozícii iný spôsob ochrany, ktorým je žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách. Tvrdenie žalobkyne o nedoručení oznámenia o začatí výkonu
záložného práva žalovaný v 2. rade vyvrátil predložením fotokópie listu žalovaného v 1. rade zo dňa

29.4.2016č.3/2016/1165„V1323/2013–Oznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva“,ktorýžalobkyňa
prevzala dňa 5.5.2016, čo preukázal fotokópiou doručenky. Námietku žalobkyne, že jej nebolo doručené
oznámenie o dražbe a že jej nebola doručená notárska zápisnica o dražbe, žalovaný v 2. rade vyvrátil
predložením fotokópií doručeniek. Námietky týkajúce sa neplatnosti záložnej zmluvy a argumentácie
žalobkyne, že nikdy nepristúpila k záložnej zmluve a teda záložná zmluva sa na ňu nevzťahuje, považuje

žalovaný v 2. rade za absurdné. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.

8. K odvolaniu žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobeného prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta
protirozsudkusúduprvejinštanciesavyjadrilžalovanýv1.radepodanímzodňa25.1.2022.Vovyjadrení

uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za zmätočné, opakujúc bez rozmyslu svoje námietky, citujúc
zákonné ustanovenia a zdroje tretích strán. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade zo dňa 23.12.2021 sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa

12.2.2022. Vo vyjadrení uviedla, že ide o dôvodné pochybnosti, z ktorých sa možno domnievať, že
sa sudca dopustil skutku majúceho znaky trestného činu Ohýbanie práva podľa § 326a Trestného
zákona, pretože svojvoľne uplatnil právo rozhodnúť v rozpore so zákonom a únijnym právom. Súd
prvej inštancie svojvoľne uplatnil právo nepripustiť návrh žalobkyne o určenie neplatnosti neprijateľných
podmienok v zmluve o hypoúvere a v uznesení č. k. 15Csp/18/2019–437 zo dňa 1.2.2021 uprednostnil

zásadu hospodárnosti konania nad zásadami právnej istoty, kontradiktórnosti, prejednacieho princípu,
zásadou ústnosti, priamosti, bezprostrednosti, dispozičnej zásady a ďalšie. Nie je predsa v právnom
štáteakceptovateľnéuprednostniťformálneprincípypredmateriálnymiprincípmimateriálnehoprávneho
štátu. V prípade výkonu právomoci a kompetencie orgánu verejnej moci je teda podstatné sledovaťtaktiež účel, ku ktorému uplatnenie právomocí smeruje, ako i prostriedky ktoré sú k tomu používane.
Žalobkyňa svoje tvrdenia oprela o dôkazy, ktorými sú úverová zmluva a záložná zmluva, ktoré osvedčujú
prítomnosť neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré žalobkyňa spotrebiteľka

namietala, žiadala o nich rozhodnúť, pričom spochybnila platnosť záložnej zmluvy a súd prvej inštancie
bol povinný sa zaoberať jej námietkami i s poukazom na ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom ako odhad ceny nehnuteľnosti nemôže byť pri výklade
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vykladaný tak, že by išlo len o formálne
naplnenie litery zákona. K otázkam aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách de lege lata žalobkyňa

uviedla, že každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu
do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne
konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv
a slobôd. V dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných
dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany
ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri

zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti. Je dôvodné sa domnievať, že sudca, ktorý vydal
platobný rozkaz v konaní vedenom Okresným súdom Galanta sp. zn. 10Csp/116/2018, sa dopustil
skutku majúceho znaky trestného činu Zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného
zákona, pretože súd podľa zákona nemal vydať platobný rozkaz v prejednávanej veci s poukazom na
ustanovenia § 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a s poukazom na ustanovenie § 299

Civilného sporového poriadku. Otázku neplatnosti a nezákonnosti platobného rozkazu zo dňa 24.7.2018
žalobkyňa preukáže rozhodnutím v konaní o neplatnosti neprijateľných podmienok, ktoré iniciovala
v tomto konaní návrhom na zmenu žaloby, ktorým žiadala, aby súd určil neplatnosť neprijateľných
podmienok, i napriek tomu, že súd prvej inštancie jej návrh nepripustil. Žalobkyňa zotrvala na odvolacom
návrhu.

10. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade bez datovania doručenému súdu prvej inštancie dňa 17.12.2021
sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 12.2.2022. Vo vyjadrení uviedla, že jej námietky proti úverovej
a záložnej zmluve sú dôvodné, keďže ide o predformulované zmluvy, ktorých obsah žalobkyňa nemohla
ovplyvniť. Namietaná neplatnosť uvedených zmlúv nespochybňuje platnosť nadobudnutia predmetných

nehnuteľnostížalobkyňou.Žalobkyňaakospotrebiteľkamáprávodomáhaťsanasúdežalobouourčenie
neplatnosti výšky a splatnosti pohľadávky v novom konaní ako i neplatnosti notárskej zápisnice. Súd je
povinný prihliadať na porušenia zákona v rozhodovaní o neplatnosti prejednávanej dražby.

11. K vyjadreniam žalobkyne zo 12.2.2022 sa vyjadril žalovaný v 3. rade podaním bez datovania

doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.3.2022. Vo vyjadrení uviedol, že nie je možné, aby protiprávne
konanie ktorejkoľvek zo strán sporu bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu, ktoré bolo vydané
v súlade s platnými zákonmi SR. Žalovaný v 3. rade zotrval na odvolacom návrhu.

12. K vyjadreniam žalobkyne zo dňa 12.2.2022 sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 4.3.2022.

Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vo svojich vyjadreniach nepoukazuje na žiadne konkrétne dôkazy,
ktoré by podporili jej tvrdenia a obmedzuje sa iba na ničím nepodložené domnienky. Vo vzťahu k
námietke žalobkyne, že dražobník neodovzdal vydražiteľovi predmet dražby a tým porušil ustanovenie
§ 29 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, žalovaný v 2. rade uviedol, že predmetom dražby
bol rodinný dom a na odovzdanie takéhoto predmetu dražby sa vzťahuje ustanovenie § 29 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého ustanovenia vyplýva, že je to práve žalobkyňa, ktorá
porušila zákonom stanovenú povinnosť, keď neodovzdala predmet dražby vydražiteľovi. Odvolanie
žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodné a neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy,
ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v konaní
nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, nepreukázala vznik

ujmy na svojich právach, ktorý jej mal v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi
porušením zákona a ujmou a neuniesla dôkazné bremeno vymedzené ustanovením § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade zotrval na odvolacom návrhu.

13. V odvolacom konaní sa žalobkyňa vyjadrila ďalším podaním bez datovania doručeným súdu

prvej inštancie dňa 5.4.2022, v ktorom uviedla, že žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní nepoprel
tvrdenia a námietky žalobkyne a žalovaný v 2. rade mal organizovať dražbu nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, pričom dražobník nemal súhlas od vlastníčky dražiť jej nehnuteľnosť a tak došlo
k predstieraniu dražby. Žalobkyňa zotrvala na odvolaní a odvolacích námietkach.14. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade zo dňa 25.1.2022 sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa
22.12.2022, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a je potrebné ho zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie.

15. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade zo dňa 23.12.2021 sa vyjadrila žalobkyňa podaním
zo dňa 22.12.2022. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný v 2. rade porušil ustanovenia zákona
o dobrovoľných dražbách, poškodil právo žalobkyne, existuje príčinná súvislosť medzi porušením

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a poškodením práv žalobkyne. Žalobkyňa sa domáha
vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, žaloba nie je určovacou žalobou v zmysle ustanovenia
§ 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku a nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Napádanou dražbou bol žalobkyňa dotknutá na svojich právach, vykonaná dražba trpí
formálnymi, procesnými a obsahovými vadami. Neexistuje relevantný dôkaz, že nehnuteľnosti označené
ako predmet dražby boli vydražené transparentným spôsobom, teda že k prechodu vlastníckeho práva

na žalovaného v 3. rade došlo v súlade so zákonom. Nemožno ani vylúčiť, že dobrovoľná dražba
prebiehala inak, než je to zachytené v notárskej zápisnicu zo dňa 26.11.2018. Dotknutá notárska
zápisnica neobsahuje presný opis deja, čo je nesporné vzhľadom na chýbajúce náležitosti v zápisnici,
na základe tejto listiny nemohol byť platne vykonaný zápis v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa zotrvala
na odvolacom návrhu.

16. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade bez datovania doručenému súdu prvej inštancie dňa 17.12.2021
sa vyjadrila žalobkyňa ďalším podaním zo dňa 22.12.2022. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný v 3. rade
nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a nenadobudol ich udelením príklepu na dražbe. Notárska
zápisnica nie je verejnou listinou, neobsahuje presný opis deja, nie je podpísaná všetkými účastníkmi

dražby a nemá povahu verejnej listiny. Žalovaný v 3. rade nie je oprávnený porušovať základné ľudské
práva žalobkyne, nie je oprávnený vstúpiť do obydlia žalobkyne bez jej súhlasu, nie je oprávnený
nakladať s jej vlastníctvom. Žalobkyňa doposiaľ nehnuteľnosti nadobudnuté zákonne nikomu nepredala,
nepreviedla, nedarovala.
17. K odvolaniu žalobkyne zo dňa 28.12.2022 sa vyjadril žalovaný v 3. rade podaním zo dňa 4.3.2023.

Vo vyjadrení uviedol, že jediný poškodený je žalovaný v 3. rade, nakoľko nemôže využívať nehnuteľnosť
kúpenú v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, za ktorú riadne zaplatil a ktorej využívanie
mu žalobkyňa svojim konaním znemožňuje. Žalovaný v 3. rade navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobkyne zamietol.

18. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade zo dňa 4.3.2023 sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 8.5.2023.
Vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa uplatnila zákonom priznané práva a ústavne garantované práva.
Nové prejednanie sporu v právnom štáte je zárukou práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný
v 3. rade od žalobkyne nekúpil nehnuteľnosti, žalobkyňa ich nikdy žalovanému v 3. rade nepredala,
žalovaný v 3. rade žalobkyni žiadne peniaze nezaplatil a ak mu vznikla škoda, má právo uplatniť si nárok

na náhradu škody u žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudla zákonným
spôsobom a má zákonné právo ich užívať. Žalobkyňa zotrvala na odvolacom návrhu.

19. K odvolaniu žalobkyne zo dňa 4.11.2021 sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa
21.9.2023. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodné a neobsahuje

žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozsudku. Žalobkyňa nepreukázala porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
nepreukázala vznik ujmy na svojich právach, ktorý jej mal v procese dražby vzniknúť. Žalovaný v 2. rade
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

20.Vodvolacomkonanísažalobkyňavyjadrilaďalšímpodanímzodňa14.11.2023.Vovyjadreníuviedla,
že Ústavný súd SR v zmysle rozhodnutí a rozsudkov Súdneho dvora a tiež v zmysle výkladu práva
Európskej únie k možnostiam vykonania dobrovoľných dražieb zaradil konania o platnosti dobrovoľných
dražieb medzi spory spotrebiteľské. V priebehu pojednávania bola žalobkyňou namietaná výška
pohľadávky. Výšku pohľadávky namietala žalobkyňa aj pred konaním dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa sa

domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov na všeobecných súdoch SR, má za to, že
jej nebola poskytnutá dostatočná ochrana zo strany prvoinštančného súdu. Žalobkyni nebola poskytnutá
dostatočná ochrana formou vydania neodkladného opatrenia, a to aj pri napätých vzťahoch, keď ideo obydlie žalobkyne a jej matky. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd vyhovel jej žiadosti a zaviazal
žalovaných k úhrade trov konania.

21.Vodvolacomkonanísažalobkyňavyjadrilaďalšímpodanímzodňa11.12.2023.Vovyjadreníuviedla,
že žiada súdnu ochranu, ktorú zaručuje Ústava SR a ďalšie medzinárodné zmluvy, ktorými je SR
viazaná. Žalobkyni nebola poskytnutá ochrana zo strany súdu prvej inštancie. Napádaná dražba bola
vykonaná zo zmluvy s neprijateľnými zmluvnými podmienkami, teda v rozpore s právom SR a právom
EÚ. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť, je neprimerane vysoká, prevyšuje povolenú odplatu.

Dražba prebehla z nepreskúmanej pohľadávky, ktorú žalobkyňa popierala od počiatku čo do dôvodu a
výšky. Predmetná pohľadávka bola judikovaná v konaní sp. zn. l0Csp/116/2018. Zmluva o OTP HYPO
ÚVERE 070/3007/13SU obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, rovnako aj Všeobecné obchodné
podmienky OTP Banky Slovensko a.s., ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (článok IX. bod 2
Zmluvy). Žalobkyni nebola poskytnutá ochrana zo strany súdov SR a dražba prebehla z nepreskúmanej
pohľadávky. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Žalobkyňa spochybnila rovnako výšku ohodnotenia

nehnuteľnosti. Žalobkyňa namietala premlčanie výkonu záložného práva, keďže prvou neuhradenou
splátkou podľa výzvy pred zosplatnením bola splátka za mesiac február 2015, teda výkon záložného
práva si žalovaný v 1. rade mohol uplatniť do apríla 2018.
22. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 11.12.2023 sa vyjadril žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 20.12.2023.
Vo vyjadrení uviedol, že námietky žalobkyne voči neprijateľným zmluvným podmienkam sú nedôvodné,

pretože o neexistencii neprijateľných zmluvných podmienkach súd už právoplatne rozhodol rozhodnutím
vo veci samej - platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Galanta dňa 24.7.2018, sp. zn.
10Csp/116/2018. Platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej, pričom uvedená prekážka rozhodnutej
veci vylučuje opätovný súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, pretože o neexistencii
neprijateľných zmluvných podmienok v dotknutých zmluvách už súd právoplatne rozhodol. V súvislosti s

námietkami žalobkyne týkajúcimi sa neprijateľných zmluvných podmienok je preto nevyhnutné prihliadať
práve na predmetný právoplatný platobný rozkaz, nakoľko tento je rozhodnutím vo veci samej a
pred jeho vydaním súd z úradnej povinnosti preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a súvisiacu zmluvnú
dokumentáciu. Právoplatný platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej, ktoré nie je možné v
tomto konaní spochybňovať. Námietka žalobkyne týkajúca sa nepomeru výšky pohľadávky vo vzťahu

k hodnote draženej nehnuteľnosti nemôže v tomto konaní obstáť, nakoľko predmetným platobným
rozkazom bola žalovanému v 1. rade priznaná pohľadávka voči žalobkyni v celkovej výške 88.344,15
eur, pričom hodnota draženej nehnuteľnosti stanovená Znaleckým posudkom č. 12/2018 bola vo výške
98.700eur.Vovzťahukpremlčaniuzáložnéhoprávapoukázalnaustanovenie§100ods.2Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Vzhľadom

na to, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2018, s prihliadnutím na ustanovenie §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka k premlčaniu pohľadávky by došlo najskôr dňa 22.8.2028, teda pred
týmto termínom nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva. Žalovaný v 2. rade je toho názoru, že
odvolanie žalobkyne, vrátane jej podania doručeného odvolaciemu súdu dňa 12.12.2023, je v celom
rozsahu nedôvodné a neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu

alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný v 2. rade považuje rozsudok za vecne
správny, vychádzajúci zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci.

23. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade zo dňa 20.12.2023 sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa
14.1.2024. Vo vyjadrení uviedla, že tvrdenie žalovaného v 2. rade, že o neexistencii neprijateľných

zmluvných podmienkach súd už právoplatne rozhodol rozhodnutím vo veci samej - platobným
rozkazom vydaným Okresným súdom Galanta dňa 24.7.2018, spisová značka 10Csp/116/2018, nie je
pravdivé.Vpredmetnomrozhodnutísasúdskúmanímneprijateľnýchzmluvnýchpodmienoknezaoberal.
Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok nebolo predmetom sporu, súd si v danom konaní
nesplnil svoju povinnosť skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo. Neexistuje ani dôkaz o tom, že

by súd skúmal neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa trvá na svojom vyjadrení, že spotrebiteľská
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žiadny vnútroštátny súd sa k tvrdeniu žalobkyne
a teda k neprijateľným zmluvným podmienkam nevyjadril. Neexistuje garancia, že súd preskúmal
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, z ktorých malo vzniknúť právo žalovanému v 1.
rade vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou, pričom je nesporné, že zosplatnenie úveru je nekalou

podmienkou a na jej základe nemôže napádaná dražba obstáť ako platná. Žalobkyňa popiera tvrdenie
žalovaného v 2. rade, že ide o prekážku rozhodnutej veci. Žalobkyňa popiera pohľadávku, čo do
dôvodu a výšky. Znaleckým posudkom vypracovaným žalovaným v 2. rade bola značne podhodnotenáhodnota nehnuteľnosti. Nedoručením znaleckého posudku bolo popreté právo žalobkyne vyjadriť sa
k znaleckému posudku. Žalobkyňa zotrvala na odvolacom návrhu.

24. Odvolací súd uznesením č. k. 26Co/41/2022-643 zo dňa 12. októbra 2022 rozhodol v zmysle
ustanovenia § 64 Civilného sporového poriadku o pokračovaní na strane žalovaného v 1. rade so
spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava
ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného v 1. rade spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., IČO
31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava z dôvodu zániku pôvodného žalovaného v 1. rade a jeho

zlúčenia so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., IČO 36 854 140, so sídlom Žižkova
11, Bratislava.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolateľka v odvolaniach
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h), ods. 2 Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
(§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zopakovaní dokazovania

vykonaného súdom prvej inštancie (§ 384 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že
je nevyhnutné odvolanie žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci
Galanta odmietnuť (§ 386 písm. d) Civilného sporového poriadku) a napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

26. Žalobkyňa podala v prejednávanej veci tri odvolania. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému
prejednaniu odvolaní skúmal, či podané odvolania majú požadované náležitosti a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta tieto
náležitosti nemá.

27. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

28. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

29. Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil,

aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. 1). V uznesení
podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť
alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať (ods. 3).

30. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane
použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá

náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

32. Ak žalobkyňa podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bolo jej povinnosťou (ako
odvolateľa) odvolanie vypraviť náležitosťami vyžadovanými vyššie citovanými ustanoveniami § 127 ods.1 (všeobecné náležitosti podania), § 363 Civilného sporového poriadku (osobitné náležitosti odvolania).
Medzi všeobecné náležitosti každého podania patrí aj podpis osoby, ktorá podanie urobila. Podpis
podania slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená, ktorým podpisom

strana potvrdzuje svoju vôľu vyjadrenú v podaní a prejavuje súhlas s obsahom podania. Žalobkyňa
podala v prejednávanej veci (mimo ďalších dvoch) odvolanie zo dňa 4.11.2021 prostredníctvom Centra
správnej pomoci Galanta, pričom Centrum správnej pomoci Galanta na Výzvu odvolacieho súdu zo dňa
31.8.2022, aby predložilo plnomocenstvo na zastupovanie žalobkyne v konaní, Podaním bez datovania
doručeným odvolaciemu súdu dňa 28.9.2022 oznámilo, že plnomocenstvom na zastupovanie žalobkyne

v konaní nedisponujú. Žalobkyňa Podaním bez datovania doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.1.2023
oznámila, že sa zastupuje sama a Centrum správnej pomoci Galanta ju zastúpilo len pri jednotlivých
úkonoch. Pretože si žalobkyňa v prejednávanej veci povinnosť podať odvolanie zo dňa 4.11.2021
urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta i s vlastnoručným podpisom podávateľa
nesplnila priamo v podaní, ktorým prejavila úmysel napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, súd prvej
inštancie vykonal pokus o odstránenie vád odvolania, a to uznesením č. k. 15Csp/18/2019-712 zo dňa

27. februára 2023, pričom ju zároveň poučil o tom, ako má toto doplnenie vykonať. Žalobkyňa na túto
výzvu súdu prvej inštancie nereagovala žiadnym spôsobom.

33. Po preskúmaní predmetného odvolania žalobkyne zo dňa 4.11.2021 urobeného prostredníctvom
Centra správnej pomoci Galanta odvolací súd zistil, že toto neobsahuje podpis žalobkyne. Žalobkyňa

túto náležitosť nedoplnila ani po riadnej výzve súdu prvej inštancie. Nakoľko predovšetkým riadne
odvolanie je nutnou podmienkou odvolacieho konania (rovnako ako riadna žaloba je nutnou podmienkou
uskutočnenia prvoinštančného konania) a v prejednávanej veci sa neexistenciu náležitosti odvolania
predstavovanej podpisom osoby, ktorá ho urobila, nepodarilo odstrániť, odvolaciemu súdu neostalo
iné, než podľa ustanovenia § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolanie žalobkyne zo dňa

4.11.2021 urobené prostredníctvom Centra správnej pomoci Galanta odmietnuť, keďže nedostatok
odvolania nebol odstránený a pre tento nedostatok odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať,
hoci žalobkyňa bola o následkoch jeho neodstránenia poučená.

34. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej

dňa 26.11.2018 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G. E., zapísaných na Liste
vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 142/1, garáž súpisné číslo XX na
parcele č. 142/3, garáž súpisné číslo XX na parcele č. 147/4, parcela registra „C“ č. 142/1 - zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 868 m2, parcela registra „C“ č. 142/3 - zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 14 m2, parcela registra „C“ č. 142/5 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 6 m2, parcela

registra „C“ č. 143 - záhrady, o výmere 558 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) a na určenie vlastníctva
k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolaní žalobkyne
zo dňa 4.11.2021 a zo dňa 28.12.2022 je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu
prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie vykonal
všetky potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, či právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie
predchádzajúce rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej a či
súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

35. Žalobkyňa podala odvolania z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e),

f), g), h) a ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď
žalobkyňa v odvolaniach výslovne neuviedla, že odvolania podáva i z dôvodu podľa ustanovenia
§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalobkyňa
(mimo iného) namieta, že nepripustením zmeny žaloby právoplatným uznesením súdu prvej inštancie
predchádzajúcim rozhodnutiu vo veci samej, súd prvej inštancie jej uprel právo na prostriedky

procesného útoku a obrany a porušil jej právo na spravodlivý proces, čo bez pochyby zakladá odvolací
dôvod i podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku posúdiac odvolania podľa obsahu
(§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

36. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený

vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.37. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

38. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

39. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

40. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne, pritom však zásadnou, bolo namietanie nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým procesným postupom v rozpore s požiadavkami
spravodlivosti súd prvej inštancie znemožnil žalobkyni uskutočniť všetky jej patriace procesné práva,

keďže predvolanie na pojednávanie na deň 5.8.2021 nebolo žalobkyni doručené, žalobkyni nebol
doručený napadnutý rozsudok, hoci žalobkyňa nie je v konaní zastúpená.

41. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane
realizáciu jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva a v dôsledku takéhoto

nesprávneho postupu súdu bola strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred
súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil starne vykonať v priebehu konania práva priznané
jej procesným predpisom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť
svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvolenéhozástupcu,právonapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiaapod..Vtejtosúvislostijepotrebné
poznamenať, že súdy musia poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých subjektov
zúčastnených na konaní.

42. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa dňa 18.11.2019 udelila plnomocenstvo Centru
správnej pomoci Galanta, IČO 51 41 28 02, so sídlom Staničná 1702/10, Galanta na zastúpenie na
pojednávaní dňa 19.11.2019 na Okresnom súde Galanta spisová značka 15Csp/18/2019. Predvolanie
na pojednávanie nariadené na deň 5.8.2021 bolo Centru správnej pomoci Galanta doručené dňa

4.5.2021, napadnutý rozsudok bol Centru správnej pomoci Galanta doručený dňa 21.10.2021
a žalobkyni dňa 13.12.2022. Súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie dňa 5.8.2021 (mimo iných)
v neprítomnosti žalobkyne.

43.PodľaČl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

44. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 92 ods. 1 Civilného sporového poriadku zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne
splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

46. Právo strany zvoliť si zástupcu je vo všeobecnosti neodňateľné, každá strana je oprávnená dať

sa v konaní pred súdom zastupovať. Z hľadiska rozsahu zastúpenia je rozhodujúci obsah písomného
splnomocnenia vymedzujúceho okruh úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený. Strana môže
zástupcovi udeliť splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Pokiaľ z textu
písomného splnomocnenia nevyplýva, že je obmedzené len na určité úkony, ide o splnomocneniebez obmedzenia. Ak nie je zástupcom strany advokát, môže byť rozsah splnomocnenia obmedzený
iba na niektoré úkony, tzv. jednoduché splnomocnenie. Z jednoduchého splnomocnenia musí byť
s náležitou určitosťou zrejmé, na aké konkrétne úkony je zástupca oprávnený. Z obsahu Plnomocenstva

zo dňa 18.11.2019 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila Centrum správnej pomoci Galanta
výlučne na zastúpenie na pojednávaní dňa 19.11.2019 na Okresnom súde Galanta spisová značka
15Csp/18/2019, teda jedná sa o splnomocnenie len na jeden úkon, a to zastupovanie na určitom
pojednávaní.

47. Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti strany na súdnom konaní sa
zabezpečuje tak, že súdu ukladá povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je strana v konaní zastúpená zástupcom na celé
konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; strana sa na pojednávanie predvolá len
v takom prípade, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie na pojednávanie musí byť stranám
doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu. Je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.

48. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti strany treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti
daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že účasť na prejednaní veci pred súdom je neodňateľným
právom strany, a to v každom štádiu konania, pokiaľ strana na ňom trvá a zákon neustanovuje
inak. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom

rozhodol napadnutým rozsudkom vo veci samej, bez prítomnosti žalobkyne, pričom žalobkyňu na
uvedené pojednávanie súd prvej inštancie nepredvolal, vo veci nesprávne konal s Centrom správnej
pomoci Galanta, ktorému žalobkyňa udelila splnomocnenie len na jeden určitý úkon (zastúpenie na
pojednávaní dňa 19.11.2019), nie na celé konanie. Týmto procesným postupom súd prvej inštancie
znemožnil žalobkyni osobne sa zúčastniť na pojednávaní, čím porušil jej ústavné právo na prerokovanie

veci v prítomnosti strany a týmto jej znemožnil realizáciu aj ďalších procesných práv vyplývajúcich
z procesného predpisu. Odvolací súd preto konštatuje, že možnosť konať pred súdom bola žalobkyni
odňatá. Odvolacia námietka žalobkyne o pochybení v procesnom postupe súdu prvej inštancie je
tak náležitá, pričom postupom súdu prvej inštancie dozaista došlo k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivý súdny proces, keďže jej bolo znemožnené realizovať jej procesné práva.

49. Pokiaľ žalobkyňa namietala v odvolaní, že jej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a uznesenie
súdu prvej inštancie č. k. 15Csp/18/2019-437 zo dňa 1. februára 2021 o nepripustení návrhu žalobkyne
na zmenu žaloby neboli doručené, odvolací súd uvádza, že toto pochybenie súdu prvej inštancie bolo
napravené, keďže jej súd prvej inštancie rozsudok i uznesenie o nepripustení zmeny žaloby dodatočne

doručil dňa 13.12.2022 do vlastných rúk.

50. Podľa § 390 Civilného sporového poriadku odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v procesnom postupe, odvolací súd
v preskúmavanom prípade v súlade s ustanovením § 390 Civilného sporového poriadku a najmä s
právom na spravodlivý proces zaručeným Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené Čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky, nariadil pojednávanie na prejednanie odvolaní žalobkyne zo dňa 4.11.2021 a zo
dňa 28.12.2022 a vykonal dokazovanie vo veci výsluchom žalovaného v 3. rade, oboznámením
sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta spisová značka 10Csp/116/2018 a oboznámením sa
s obsahom nasledovných listín: Notárska zápisnica č. N 1151/2018, Nz 44601/2018, NCRis 45305/2018

zo dňa 26.11.2018, Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou zo dňa 13.11.2018, Oznámenie o opakovanej
dražbe Zn. 306/2018 zo dňa 9.10.2018, Odpoveď MS SR zo dňa 18.1.2019 na žiadosť, Fotografia
rodinného domu, Výpis z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie F. G. E. zo dňa 5.12.2017,
Výpis z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie F. G. E. zo dňa 28.1.2019, Oznámenie
o dražbe Zn. 196/2018 zo dňa 2.7.2018, Zmluva o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo dňa

4.7.2013, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo ZZ1 k ÚZ č. 070/3007/13SU zo dňa
4.7.2013, Znalecký posudok číslo 91/2013 - strany 1, 29, 46, Znalecký posudok číslo 12/2018 zo dňa
27.4.2018, Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 5.2.2019, Doručenka OTP/NL – E. – NZ usp.,
Doručenka OTP M. E. N. XXX/XXXX, Fotografie rodinného domu a oznámenia o opakovanej dražbe,Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou zo dňa 25.5.2018, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 29.4.2016, Doručenka 3/UO/6/1165, Podací hárok zo dňa 2.5.2018, Potvrdenie Obce F. G. E. zo
dňa 6.3.2019, Protokol o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti dňa 30.1.2018, Vyjadrenie k námietkam

zo dňa 8.8.2018 s doručenkou, Záznam z obhliadky pre záujemcov 11644 zo dňa 31.10.2018, Záznam
z obhliadky pre záujemcov 11644 zo dňa 13.11.2018, Výpis z Listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne
územie F. G. E. zo dňa 26.11.2018, Zápisnica o odovzdaní predmetu dražby Zn 306/2018 zo dňa
16.1.2019.

52. Vzhľadom na doterajší priebeh konania na súde prvej inštancie v neprítomnosti žalobkyne,
považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k priebehu konania na odvolacom súde, a to
konkrétne k pojednávaniu v neprítomnosti žalobkyne dňa 25.10.2023 a k žiadosti zástupkyne žalobkyne
prednesenej na pojednávaní dňa 22.11.2023 o odročenie pojednávania. Na pojednávanie nariadené
na deň 25.10.2023 sa riadne a včas predvolaná žalobkyňa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila,
o odročenie odvolacieho pojednávania nepožiadala. Na pojednávanie nariadené na deň 25.10.2023

sa dostavila A. A. I., ktorá odvolaciemu súdu predložila Plnomocenstvo zo dňa 24.10.2023 udelené
žalobkyňou CSP NITRA s podpisom A. A. I. ako osoby, ktorá za CSP NITRA splnomocnenie prijíma,
Stanovy občianskeho združenia zo dňa 25.8.2022 a Zápisnicu Valného zhromaždenia CSP NITRA
zo dňa 5.12.2022. A. A. I. ako sekretár občianskeho združenia CSP NITRA predložila na uvedenom
pojednávaní plnomocenstvo udelené žalobkyňou pre CSP NITRA na jej zastupovanie v konaní dňa

25.10.2023. Odvolací súd dňa 25.10.2023 pojednával v neprítomnosti žalobkyne. Ďalej zástupkyňa
žalobkyne (len) na pojednávanie dňa 22.11.2023 O. B. E. žiadala na pojednávaní konanom dňa
22.11.2023 toto pojednávanie odročiť z dôvodu, že zástupkyňa žalobkyne sa nemohla zúčastniť
pojednávania, nakoľko jej umrel otec a ona sama nevie žalobkyňu obhájiť. Odvolací súd žiadosti
zástupkyne žalobkyne O. B. E. o odročenie pojednávania nariadeného na deň 22.11.2023 nevyhovel

majúc za to, že dôvod uvádzaný zástupkyňou žalobkyne O. B. E. nepovažoval za dôležitý.

53. Z listín predložených A. A. I. na pojednávaní konanom dňa 25.10.2023 vyplýva, že bola odsúhlasená
za sekretára CSP NITRA, pričom sekretár združenia riadi administratívne záležitosti a vykonáva
neodkladné rozhodnutia v čase medzi zasadnutiami správnej rady a môže byť správnou radou

poverený zabezpečením vedenia účtovníctva združenia. Z Výpisu z registra občianskych združení zo
dňa 25.10.2023 vyplýva, že štatutárnym orgánom CSP NITRA je predseda O. F. P., ktorá jediná je
oprávnená robiť právne úkony vo všetkých veciach. Z listín predložených sekretárom CSP NITRA A. A.
I. tiež nebolo preukázané, že by ako zamestnanec alebo člen právnickej osoby bola oprávnená robiť
právne úkony za občianske združenie, teda prijať splnomocnenie žalobkyne na zastupovanie v konaní,

zastupovať občianske združenie na súdnom pojednávaní. Keďže z predloženého plnomocenstva
udeleného žalobkyňou CSP NITRA je zrejmé, že splnomocnenie neprijal štatutárny orgán občianskeho
združenia predseda O. F. P., ale sekretár A. A. I., ktorá osoba nie je oprávnená konať za občianske
združenie, nemožno CSP NITRA považovať za zástupcu žalobkyne, ktorého si zvolila na zastupovanie
na pojednávaní dňa 25.10.2023. Z uvedených dôvodov odvolací súd nekonal na pojednávaní konanom

dňa 25.10.2023 s CSP NITRA ako so zvoleným zástupcom žalobkyne a dňa 25.10.2023 pojednával
v neprítomnosti žalobkyne.

54. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z

dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

55. Ustanovenie § 183 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal
vec v neprítomnosti strany za predpokladu, že táto bola na pojednávanie riadne predvolaná a že na

pojednávanie sa nedostavila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. O odročenie
pojednávania musí teda strana požiadať (nestačí neúčasť len ospravedlniť) a žiadosť o odročenie
pojednávania musí byť súčasne podložená dôležitým dôvodom. Žiadosť o odročenie pojednávania je
podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j.

také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená).56. V prejednávanej veci bola žalobkyňa na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom dňa 22.11.2023
zastúpená zástupkyňou O. B. E., ktorú si zvolila (§ 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku), teda
podmienky pre konanie v neprítomnosti žalobkyne boli splnené a rovnako nebol zistený žiaden dôvod

na odročenie pojednávania. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomnej strany o
odročenie pojednávania, posudzoval odvolací súd podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu.
Hoci zástupkyňa žalobkyne (len) na pojednávanie dňa 22.11.2023 O. B. E. uvádzala ako dôvod
jej žiadosti o odročenie pojednávania smrť otca inej zástupkyne žalobkyne, žalobkyňa nepredložila
odvolaciemu súdu žiadne iné plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní udelené akémukoľvek inému

subjektu. Smrť otca osoby, ktorej plnomocenstvo na zastupovanie v konaní žalobkyne nebolo ani len
odvolaciemu súdu predložené, nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania
odvolacím súdom. Preto odvolací súd žiadosti zástupkyne žalobkyne O. B. E. o odročenie pojednávania
nariadeného na deň 22.11.2023 nevyhovel. Napokon však odvolací súd opäť nariadil pojednávanie
na deň 17.1.2024, predvolal opäť žalobkyňu na pojednávanie, na ktorom pojednávaní po vyhlásení
uznesenia o skončení dokazovania vo veci rozhodol.

57. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že dňa 4.7.2013 uzatvorili právny predchodca
žalovaného v 1. rade OTP Banka Slovensko, a.s. ako banka a žalobkyňa ako dlžník Zmluvu o OTP
Hypo úvere číslo 070/30007/13SU, na základe ktorej zmluvy sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkovi
spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 94.640 eur za účelom nadobudnutia nehnuteľností

vo vlastníctve C. L., nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G. E., zapísaných v Liste vlastníctva
č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 142/1, garáž súpisné číslo XX na parcele č.
142/3, garáž súpisné číslo XX na parcele č. 147/4, parcela registra „C“ č. 142/1 - zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 874 m2, parcela registra „C“ č. 142/3 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere
14 m2, parcela registra „C“ č. 143 - záhrady, o výmere 558 m2, pričom sa dlžník zaviazal zabezpečiť

pohľadávky banky z tejto zmluvy záložným právom na tieto nehnuteľnosti. Dňa 4.7.2013 uzavreli právny
predchodca žalovaného v 1. rade OTP Banka Slovensko, a.s. ako záložný veriteľ a C. L. ako záložca
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo ZZ1 k ÚZ č. 070/3007/13SU za účelom
zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa zo Zmluvy o spotrebnom úvere číslo 070/30007/13SU
zo dňa 4.7.2013, na základe ktorej zmluvy zmluvné strany zriadili záložné právo pre záložného

veriteľa k sporným nehnuteľnostiam. Právny predchodca žalovaného v 1. rade OTP Banka Slovensko,
a.s. Listom zo dňa 29.4.2016 adresovaným žalobkyni oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného
zriadeného podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 070/3007/13 zo dňa
4.7.2013 k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu nesplácania úveru poskytnutého žalobkyni na základe
Zmluvy o úvere č. 070/3007/13 zo dňa 4.7.2013 a zároveň vyzval žalobkyňu na okamžité zaplatenie

pohľadávkybankysozostatkomkudňu29.4.2016vovýške97.617,82eur.Dňa30.1.2018sauskutočnila
obhliadka sporných nehnuteľností znalcom Ing. Michalom Ižákom za účelom ich ohodnotenia, pri
ktorej obhliadke bola prítomná matka žalobkyne B. E.. Znaleckým posudkom číslo 12/2018 zo dňa
27.4.2018 vyhotoveným znalcom Ing. Michalom Ižákom bola stanovená všeobecná hodnota sporných
nehnuteľností na sumu 98.700 eur. Listom zo dňa 25.5.2018 adresovaným žalovanému v 2. rade

žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s dobrovoľnou dražbou, ktorá by mala byť 20.8.2018. Listom zo dňa
13.11.2018 adresovaným žalovanému v 2. rade žalobkyňa podala námietky proti konaniu opakovanej
dražby (2. kolo dražby) dňa 26.11.2018 o 12.20 hod. Dňa 26.11.2018 sa uskutočnila na návrh OTP
Banky Slovensko, a.s. dražba nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa
v katastrálnom území F. G. E., zapísaných v Liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom súpisné číslo

XX na parcele č. 142/1, garáž súpisné číslo XX na parcele č. 142/3, garáž súpisné číslo XX na
parcele č. 147/4, parcela registra „C“ č. 142/1 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 868 m2,
parcela registra „C“ č. 142/3 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 14 m2, parcela registra „C“
č. 142/5 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 6 m2, parcela registra „C“ č. 143 - záhrady, o
výmere 558 m2, ktorej priebeh osvedčil notársky kandidát JUDr. David Pavlovič, poverený notárkou

JUDr. Martou Pavlovičovou, v Notárskej zápisnici N 1151/2018, Nz 44601/2018, NCRIs 45305/2018 zo
dňa 26.11.2018. Dražobníkom bol žalovaný v 2. rade. Sporné nehnuteľnosti boli vydražené za cenu
74.025 eur vydražiteľom – žalovaným v 3. rade. Dňa 16.1.2019 sa žalovaný v 2. rade pokúsil odovzdať
predmet dražby, teda sporné nehnuteľnosti, žalovanému v 3. rade, avšak bezúspešne, nakoľko matka
dlžníčkyichodmietlaodovzdať.NaOkresnomsúdeGalantaprebiehapodspisovouznačkou26C/7/2019

od 5.2.2019 konanie o vypratanie nehnuteľností, v ktorom konaní za žalovaný v 3. rade (v konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 26C/7/2019 v postavení žalobcu) domáha
uloženia povinností žalobkyni a O. B. E. (v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou
značkou 26C/7/2019 v postavení žalovaných) vypratať sporné nehnuteľnosti do 3 dní od právoplatnostirozsudku. Okresný súd Galanta platobným rozkazom č. k. 10Csp/116/2018-45 zo dňa 24. júla 2018
s právoplatnosťou ku dňu 22. augusta 2018 uložil žalobkyni (v konaní vedenom na Okresnom súde
Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018 v postavení žalovanej) povinnosť zaplatiť OTP Banka

Slovensko, a.s. (v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018
vpostavenížalobcu)do15dníoddoručeniaplatobnéhorozkazusumu88.344,15eur,bežnýúrokzúveru
k 14.6.2018 vo výške 11.494,47 eur, úrok z omeškania k 14.6.2018 vo výške 7.248,79 eur, bežný úrok
z úveru vo výške 3,89% ročne zo sumy 88.344,15 eur od 15.6.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 3% ročne zo sumy 88.344,15 eur od 15.6.2018 do zaplatenia, trovy konania vo výške 5.300,50

eur, a to titulom Zmluvy o OTP Hypo úvere číslo 070/30007/13SU zo dňa 4.7.2013.

58. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskoršíchpredpisovvzneníúčinnomkudňukonaniadražby(ďalejaj„zákonodobrovoľnýchdražbách“)
účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa

podmienky ustanovené týmto zákonom.

59. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby,

osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená
navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

60. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť
alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo
orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť
v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu

vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

61. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisovvzneníúčinnomkudňukonaniadražby,akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,dražobník

zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania
dražby.

62. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby

žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

63. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až
4 zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi
predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

64. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17.65. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisovvzneníúčinnomkudňukonaniadražbyvprípade,aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvy

alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto

prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

66. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby

podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba
podľa odseku 2.

67. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby po ukončení dražby vyhotoví dražobník
bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou
zápisnicou.

68. Podľa § 24 ods. 2 písm. h) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby v zápisnici o vykonaní dražby dražobník
uvedie námietky proti priebehu dražby.

69. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia
o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky
zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe,
najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.

70. Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskoršíchpredpisovvzneníúčinnomkudňukonaniadražby,aksapriebehdražbyosvedčujenotárskou
zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.

71. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby, ak nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo alebo
iné právo k predmetu dražby, je dražobník povinný podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe

odovzdať predmet dražby a listiny, ktoré osvedčujú vlastnícke právo a sú nevyhnutné na nakladanie s
predmetom dražby alebo osvedčujú iné práva vydražiteľa k predmetu dražby, bez zbytočného odkladu
vydražiteľovi; vydražiteľ prevzatie predmetu dražby písomne potvrdí.

72. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v znení účinnom ku dňu konania dražby, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13,
predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení
o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní

predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby,
dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby
vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.73. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

74. Podľa § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

75. Podľa § 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné
právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť
výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.

76. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

77. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o

začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

78. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných

práv.

79. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka záložca je povinný strpieť výkon záložného práva
a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je
povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a

poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má
aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
80. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v
mene záložcu.

81. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v
odvolaniach, ktorými je viazaný. Odvolací súd i po zopakovaní dokazovania vykonaného v konaní pred
súdomprvejinštanciedospelkzáveru,žepochybeniesúduprvejinštancievprocesnompostupenemalo
v konečnom dôsledku vplyv na celkovú správnosť zvoleného spôsobu rozhodnutia.

82. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne, pritom však zásadnou, bola námietka, že napadnutým
rozsudkomboloporušenéjejprávonaspravodlivýsúdnyproces,keďženapadnutýrozsudokneobsahuje
riadne odôvodnenie, je nepreskúmateľný, zjavne neodôvodnený, nevyvážený a nezohľadňujúci
argumenty v predmetnej veci.

83. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výkladopodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

84. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalobkyňou v odvolaniach namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie
totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

85. Žalobkyňa tiež namietala, že nemá záruku, že rozsudok vyhlásený na pojednávaní dňa 5.8.2021 bol

vyhlásený v takom znení, v akom je uvedené v napadnutom rozsudku.

86. Podľa § 219 ods. 4 Civilného sporového poriadku, len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný.

87. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa

5.8.2021 zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 5.8.2021 vyhlásil rozsudok v znení:
„I. Súd žalobu zamieta. II. Súd žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ rade priznáva náhradu trov konania vo
výške 100 %.“, pričom totožný výrok je uvedený aj v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku.
Pochybnosti žalobkyne o nesúlade vyhláseného rozsudku na pojednávaní konanom dňa 5.8.2021
s jeho znením uvedeným v napadnutom rozsudku nie sú ničím podložené, žalobkyňa odvolaciemu súdu

nezdôvodnila túto odvolaciu námietku a ani odvolací súd nezistil v tomto smere žiadne pochybenie
súdu prvej inštancie, a to ani pri verejnom vyhlasovaní rozsudku, ani zaznamenaní úkonu verejného
vyhlásenia rozsudku v zápisnici o súdnom pojednávaní a ani pri písomnom vyhotovovaní rozsudku.
Žalobkyňou namietané porušenie záruky spravodlivého konania pri verejnom vyhlásení rozsudku nebolo
dané.

88. Ďalej žalobkyňa v odvolaniach namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil.

89. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalobkyňa v odvolaniach poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom

zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že i po zopakovaní dokazovania vykonaného v konaní pred súdom
prvej inštancie, dospel k zhodným skutkovým zisteniam, z ktorých súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vychádzal.90. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

91. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri

hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný
žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

92.Odvolacísúduvádza,ževnútornépresvedčeniesúdu(akovýsledokhodnoteniadôkazov)bysamalo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel
súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a

z akých dôvodov, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke

preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade odvolací súd po zopakovaní dokazovania vykonaného
v konaní pred súdom prvej inštancie konštatuje, že okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaniach
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozsudku
prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

93. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. V prejednávanom
prípade to znamená, že je na žalobkyni, aby tvrdila a preukazovala, že dobrovoľná dražba je neplatná.
Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím

treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie
treba žalobe vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto smere nevykazovalo žiadne
logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou
tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má
záujem na celkom inom výsledku konania). V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie konštatuje, že prostriedky procesného útoku žalobkyne v tomto smere vyzneli nepresvedčivo,
ako precízne a vyčerpávajúco vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.
Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak
nenáležitá.

94. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadne doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyni, ohľadne neoznámenia
žalobkyni konania dražby, ohľadne nedoručenia znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že sa
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o týchto otázkach v napadnutom rozsudku. Z listinných
dôkazov totiž jednoznačne vyplynulo, že Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.4.2016

bolo žalobkyni doručené dňa 5.5.2016 (viď doručenka 3/UO/6/1165), Oznámenie o opakovanej dražbe
zo dňa 9.10.2018 bolo žalobkyni doručené dňa 25.10.2018 (viď doručenka OTP BC E. OD 306/2018)
a Znalecký posudok číslo 12/2018 bol žalobkyni zaslaný dňa 2.5.2018 (viď Podací hárok zo dňa
2.5.2018). Skutočnosť, že Znalecký posudok číslo 12/2018 bol žalobkyni nepochybne doručený,
preukazuje aj fakt, že žalobkyňa v jej Nesúhlasoch zo dňa zo dňa 25.5.2018 a zo dňa 13.11.2018

s dobrovoľnou dražbou vzniesla námietky proti tomuto znaleckému posudku a tiež fakt, že ho sama
žalobkyňa priložila ako listinný dôkaz k žalobe, teda mala ho k dispozícii a potvrdila to aj matka
žalobkyne, ktorá ju zastupovala na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom na deň 22.11.2023, a to
v rámci jej prednesu na uvedenom pojednávaní. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena žalovanýmio týchto okolnostiach, založeného na nimi navrhnutých dôkazov, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko
niečo dodať.

95. Čo sa týka doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva, odvolací súd uvádza, že
žalobkyňa až v odvolaniach uviedla, že ho mala prevziať jej matka. Uvedené tvrdenie žalobkyňa
nevzniesla v konaní pred súdom prvej inštancie, jedná sa teda o novotu v zmysle ustanovenia § 366
písm. d) Civilného sporového poriadku, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo ju
bez svojej viny nemohla použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa v žalobe len stroho

uviedla, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva jej nebolo doručené, žalovaný v 2. rade na
vyvrátenie tohto tvrdenia predložil doručenku, pričom žalobkyňa až v odvolaniach doplnila svoje tvrdenie
o nedoručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva a jeho prevzatí jej matkou, čo vedie potom
k jedinému záveru, že takáto novota je neprípustná a odvolací súd nemohol na ňu prihliadnuť.

96. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne o nedoručení jej listín uvedených vyššie, odvolací súd dopĺňa,

že k účinnému doručeniu osobe nie je nevyhnuté, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil,
postačuje, aby mal objektívnu možnosť tak urobiť. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 129/2010
zo dňa 28. januára 2011 uviedol: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať
za doručenú je, že adresát mal objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky
právnyúkon,potomsazásielkapovažujezadoručenúnajmäjejprevzatím,aleajvtedy,akjejadresátmá

objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle
do sféry jeho dispozície).“ Vyššie uvedené listiny, ktorých nedoručenie žalobkyňa namieta, boli žalobkyni
doručované na adresu jej trvalého pobytu (adresu, na ktorej sa nachádzajú aj vydražené nehnuteľnosti),
pričom žalobkyňa ani netvrdila, že sa na uvedenej adrese nezdržovala, teda že by nemala možnosť
objektívne sa s nimi oboznámiť.

97.Žalobkyňatiežnamietala,žeoznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávanebolodoručenézáložcovi
C. L.. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách je dražobník povinný
zaslať oznámenie o dražbe zákonom vymedzeným osobám, ktorých práva môžu byť dotknuté konaním
dražby. Niet pochybností o tom, že C. L. pri predaji sporných nehnuteľností žalobkyni tieto založil

v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o OTP Hypo úvere číslo
070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013, avšak v čase začatia výkonu záložného práva už nebol vlastníkom
sporných nehnuteľností (teda predmetu dražby), a preto žalovaný v 2. rade ako dražobník ani nemal
povinnosť zaslať mu oznámenie o dražbe, ako nesprávne v odvolaniach namietala žalobkyňa.

98. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že zmluva o zriadení záložného práva nemá náležitosti
písomnej formy, je nutné konštatovať v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobkyňou tvrdená absencia
písomnej formy zmluvy o zriadení záložného práva nebola preukázaná a odvolací súd poukazuje opäť
na výsledky vykonaného odkazovania (viď aj odsek 32. rozsudku súdu prvej inštancie), z ktorého
dokazovania vyplynul jednoznačný záver, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1

k ÚZ č. 070/3007/13SU bola uzatvorená písomne dňa 4.7.2013 medzi OTP Banka Slovensko, a.s. ako
záložným veriteľom a C. L. ako záložcom. Samotná zmluva o zriadení záložného práva predložená
súdu prvej inštancie v listinnej podobe podpísaná zástupcami OTP Banka Slovensko, a.s. a C. L. bola
spôsobilá preukázať, že písomná forma zmluvy o zriadení záložného práva bola dodržaná, čím žalovaní
vyvrátili tvrdenie žalobkyne o neexistencii písomnej formy zmluvy o zriadení záložného práva.

99. Žalobkyňa tiež v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky
vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď návrhy
dôkazov prednesených na pojednávaní konanom dňa 19.11.2019 súd prvej inštancie zamietol a tiež
nemal záujem vypočuť žalobkyňu v prejednávanej veci.

100. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej
inštancienevykonalňounavrhnutédôkazyvýsluchomžalovaného1.ohľadnespornostijehopohľadávky,
výsluchom O. A. F., A. B. F. za účelom preukázania podpísania úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení
záložného práva, výsluchom C. L. ohľadne preukázania predmetu záložnej zmluvy a doručenia

oznámenia o výkone záložného práva, výsluchom H. D. M. a A. H. I., výsluchom B. E. ohľadne
skutočností, že námietky vznesené na dražbe neboli zaznamenané v notárskej zápisnici, že
nehnuteľnosť nemala byť odovzdaná, výsluchom H. E. Q. a O. O. O. ohľadne výšky dlžnej sumy
a vyhlásenia úveru za predčasne splatný, pripojením si zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby medzižalovanými v 1. a 2. rade, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako
osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania.
Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá

im je všeobecne uložená v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo
strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,

teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy
výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o

tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom
na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

101. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie návrhy žalobkyne na

doplnenie dokazovania zamietol dôvodiac, že ich vykonanie by bolo nadbytočným a nijako by neprispeli
k veci samej (viď odsek 23. rozsudku súdu prvej inštancie).

102. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie

navrhla uskutočniť dôkazy (výsluch zástupcu žalovaného 1. a svedkov) ohľadne platnosti zmluvy
o poskytnutí úveru, výšky jej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, vyhlásenia úveru za predčasne
splatný, preukázania, čo bolo predmetom záložného práva a preukázania, či bolo žalobkyni doručené
oznámenie o výkone záložného práva. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne
zhodnotil, že nie potrebné vykonávať dokazovanie ohľadne platnosti zmluvy o úvere a výšky pohľadávky

žalobkyne voči žalovanému v 1. rade, a to vzhľadom na skutočnosti uvedené nižšie v odsekoch 106.,
107. tohto rozsudku. Rovnako výsluch svedkov za účelom preukazovania predmetu záložného práva
a doručenia oznámenia o výkone záložného práva by bol nadbytočným, keďže uvedené skutočnosti
nepochybne vyplynuli z listinných dôkazov preložených žalovanými. Vykonávanie ďalších dôkazov
za účelom preukázania, že námietky vznesené na dražbe neboli zaznamenané priamo do notárskej

zápisnice (keďže tvorili jej prílohu) a že žalobkyňa nehnuteľnosti neodovzdala, by bolo nehospodárne,
nakoľko tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Vo vzťahu k navrhnutému dôkazu žalobkyňou
pripojením Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.
rade žalobkyňa ani neuviedla, na preukázanie akých skutočností navrhuje tento dôkaz vykonať. Vo
veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie a zamietnutie návrhov žalobkyne na vykonanie ďalších

dôkazov nemalo za následok odopretie jej práva na spravodlivé súdne konanie a porušenie princípu
kontradiktórnosti, ako namietala žalobkyňa v odvolaniach. Odvolací súd je toho názoru, že na základe
dôkazov, ktoré boli v rámci dokazovania vykonané, bol dostatočne zistený skutkový stav veci a bolo
možné posúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku. Odvolací súd má za to, že vykonanie ďalších
žalobkyňou navrhnutých dôkazov by bolo nadbytočné a neúčelné. Správnym bolo zamietnutie týchto

návrhov žalobkyne na doplnenie dokazovania.

103. Vo vzťahu k skutkovým vadám rozhodnutia napokon žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie
nemal záujem ju vypočuť ako stranu sporu. Keďže odvolací súd už skonštatoval, že v konaní pred
súdom prvej inštancie došlo (z dôvodov uvedených vyššie) k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý

proces, pričom jedným z porušených čiastkových práv bolo aj právo navrhovať dôkazy, odvolací
súd na pojednávaní konanom dňa 25.10.2023 oboznámil v súlade s ustanovením § 181 ods. 2
Civilného sporového poriadku prítomných, že mimo iného vykoná aj dôkaz výsluchom žalobkyne. Na
pojednávaní konanom dňa 25.10.2023 odvolací súd zopakoval dôkazy vykonané v konaní pred súdom
prvej inštancie a keďže sa žalobkyňa pojednávania nariadeného na deň 25.10.2023 nezúčastnila, hoci

bola riadne a včas predvolaná s poučením, že ju súd považuje za potrebné vypočuť, odvolací súd
pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania jej výsluchom na deň 22.11.2023. Žalobkyňa
sa nezúčastnila ani pojednávania nariadeného na deň 22.11.2023, opäť za splnenia podmienky
riadneho a včasného predvolania s poučením, že ju súd považuje za potrebné vypočuť, svoju neúčasťneospravedlnila. Tu sa žiada zdôrazniť, že k výsluchu strany súd pristúpi iba na návrh a len v prípade, ak
relevantné skutočnosti nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Z dôkazov
vykonaných pred súdom prvej inštancie a zopakovaných v odvolacom konaní boli preukázané všetky

relevantné skutočnosti týkajúce sa odvolacích námietok žalobkyne, napriek tomu dal odvolací súd
žalobkyni v zmysle jej návrhu v odvolaniach na vykonanie dôkazu aj výsluchom žalobkyne priestor
na dvoch pojednávaniach vyjadriť sa, ktorých pojednávaní sa žalobkyňa nezúčastnila. Žalobkyňa si
dvakrát nesplnila svoju povinnosť dostaviť sa na odvolací súd na pojednávanie, a preto odvolací súd
návrh žalobkyne na uskutočnenie dôkazu jej výsluchom napokon zamietol. Odvolací súd nariadil aj tretie

pojednávanie na deň 17.1.2024, ktorého pojednávania sa riadne a včas predvolaná žalobkyňa znova
nezúčastnila a zvolila si zástupcu na zastupovanie na tomto pojednávaní. Žalobkyňa svoje právo byť
v konaní vypočutá nevyužila, preto jej nemohlo byť ani postupom odvolacieho súdu odňaté. Odvolací
súd tak konštatuje, že žalobkyňa sama svojim nedostavením sa na odvolací súd spôsobila, že dôkaz
jej výsluchom nebol uskutočnený a ďalšie odročenie pojednávania by viedlo k predlžovania súdneho
konania a tým aj zvyšovania trov s tým spojených, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania

(Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku), ktorou je civilné sporové konanie ovládané.

104. Ďalej bola odvolacia argumentácia žalobkyne založená na tom, že súd prvej inštancie ignoroval
jej postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, neposkytol žalobkyni ako spotrebiteľke
ochranu jej ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov, keďže sa nezaoberal

námietkami žalobkyne ohľadne neplatných ustanovení úverovej zmluvy, ohľadne pravosti, výšky
a splatnosti pohľadávky.

105. Neplatná je dražba, ktorú určí za neplatnú súd. O neplatnosti dražby môže rozhodnúť len súd,
pričom sa jedná o osobitný typ žaloby, ktorou môže dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti

dobrovoľnejdražby.Uvedenúžalobujemožnéodôvodniť lenspochybňovanímplatnostizáložnejzmluvy
aleboneuskutočnenímdražbyvsúladesozákonomodobrovoľnýchdražbách.Súdtedabudevykonávať
následnú kontrolu platnosti záložnej zmluvy, ktorej platnosť sama osebe mohla byť predmetom súdneho
posúdenia aj pred vykonaním dražby, pričom k tejto predbežnej súdnej kontrole nedošlo z rozličných
príčin, vrátane pasivity dotknutých subjektov. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu, pre ktorým je možné podať

žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to je porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá
právo podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Platí však, že nepostačí akékoľvek porušenie
ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je zároveň osoba namietajúca porušenie,
reálne dotknutá na svojich právach. Neplatnosť dražby je tak súd oprávnený posudzovať výlučne na

základežalobypodanejpodľaustanovenia§21ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,atolenvdvoch
prípadoch uvedených vyššie (spochybnenie platnosti záložnej zmluvy a porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách).

106. Žalobkyňa v odvolaniach namietala, že súd jej neposkytol ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými

zmluvnými podmienkami zo Zmluvy o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013, ktorá
zmluva nebola podľa žalobkyne určite a zrozumiteľne dojednaná, pričom žalobkyňa uviedla, že neboli
splnené podmienky pre uplatnenie práva žalovaného v 1. rade žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
z úveru a žalovaný v 1. rade sa tak domáha zaplatenia údajného dlhu, ktorý žalobkyňa poprela.
K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd považuje za prvoradé uviesť, že žalovaný v 1. rade si

voči žalobkyni uplatnil pohľadávku zo Zmluvy o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013
v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018, v ktorom
konaní bol vydaný aj platobný rozkaz sp. zn. 10Csp/116/2018 zo dňa 24. júla 2018, právoplatný
dňa 22. augusta 2018, pričom napádaná dražba sa uskutočnila dňa 26.11.2018 v nadväznosti na
oznámenie o dražbe zo dňa 9.10.2018. Uvedeným platobným rozkazom bola žalobkyni (v konaní

vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018 v postavení žalovanej)
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade (v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod
spisovou značkou 10Csp/116/2018 v postavení žalobcu) sumu 88.344,15 eur s príslušenstvom do 15
dní od doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na
tamojšom súde. Žalobkyňa podala odpor proti uvedenému platobnému rozkazu na Okresnom súde

Galanta dňa 18.12.2018 spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty, o ktorom odpore a návrhu
na odpustenie zmeškania lehoty Okresný súd Galanta rozhodol uznesením sp. zn. 10Csp/116/2018
zo dňa 20. decembra 2018, právoplatným dňa 17. januára 2019, tak, že návrh na odpustenie
zmeškania lehoty zamietol a odpor proti platobnému rozkazu odmietol. V nadväznosti na uvedenéodvolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, čo znamená
jeho záväznosť a nezmeniteľnosť. Žiada sa dodať, že uvedený platobný rozkaz vydal sudca, nie
administratívny zamestnanec súdu, keď dôvody kontroly neprijateľných zmluvných podmienok z úradnej

moci v skrátenom konaní sú totožné s dôvodmi kontroly neprijateľných zmluvných podmienok aj v
prípadoch, keď súd rozhoduje rozsudkom.

107. Akékoľvek úvahy žalobkyne, že dražba prebehla z nepreskúmanej pohľadávky, ktorú pohľadávku
žalobkyňa popiera čo do dôvodu a výšky, keďže Zmluva o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo

dňa 4.7.2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. jej presvedčenie o tom, že predmetný
platobný rozkaz bol vydaný bez opory v hmotnom práve, sú preto bezpredmetné. Účelom inštitútu
právoplatnosti je totiž zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní preukázaným
(zisteným) právam. Princípom súdneho konania je zabezpečenie spravodlivej a účinnej ochrany
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov strán. Bez stanovenia určitej
hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť

riešenia právneho konfliktu, teda bez inštitútu právoplatnosti, by poskytnutie ochrany porušenému,
či ohrozenému právu, nebolo pojmovo možné. Ako vyplýva z uvedeného, právoplatnosť rozhodnutia
predpokladá existenciu spravodlivého súdneho konania a slúži k naplneniu jeho cieľa. Platobný rozkaz
je jedným zo spôsobov rozhodnutia vo veci samej, okamihom právoplatnosti sa stáva záväzným pre
strany a zásadne nezmeniteľným. Vzhľadom na právoplatnosť uvedeného platobného rozkazu už

nie je možné v prejednávanej veci, ktorá je sporom o neplatnosť dražby, posudzovať vo vzťahu k
Zmluve o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013 pravosť, výšku a splatnosť (síce)
nesplnenej ale už judikovanej pohľadávky, na základe ktorej si žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ
uplatnil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z týchto dôvodov nie je možné opätovne
skúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ktorých

preskúmanie znova žiada v tomto konaní žalobkyňa a rovnako sa na prejednávaný prípad nevzťahujú
rozhodnutia Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nakoľko
uvedený platobný rozkaz nebol vydaný vyšším súdnym úradníkom (ale sudcom) a žalobkyňa podala
proti nemu (aj keď oneskorene) odpor. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci uvedeným platobným
rozkazom bráni opätovnému súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve

o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013, pretože o ich neexistencii v predmetnej
zmluve už súd právoplatne rozhodol. Práve z týchto dôvodov nie je možné v konaní o neplatnosť
dobrovoľnej dražby skúmať platnosť zmluvy o úvere (vrátane neprijateľných zmluvných podmienok),
spornosť údajného dlhu, platnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný pre nedodržanie podmienok
uvedených v ustanoveniach § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, ako sa domáhala žalobkyňa.

Odvolacia námietka žalobkyne o neposkytnutí jej ochrany spotrebiteľa zo strany súdu prvej inštancie
je neopodstatnená.

108. Rovnako výhrady žalobkyne vo vzťahu k záväznosti platobného rozkazu považuje odvolací
súd za nenáležité. Platobný rozkaz vydaný v konaní vedenom na súde prvej inštancie spisová

značka 10Csp/116/2018 je záväzný pre adresátov jeho účinkov (teda strán konania o vydanie
platobného rozkazu), zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa ustanovenia § 230 Civilného
sporového poriadku a takéto rozhodnutie po uplynutí paričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky
tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na strany sporového konania, v ktorom bolo vydané, jeho
výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány. Strany sporového konania, v ktorom bol vydaný

právoplatný platobný rozkaz, ukladajúci žalobkyni (v konaní o vydanie platobného rozkazu v postavení
žalovanej) sú týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazané, a preto súd ani nemôže v tom istom a ani
v inom súdnom konaní rozhodnúť o tom nároku, alebo len o jeho časti, ktorý už bol raz priznaný
právoplatným rozhodnutím - platobným rozkazom. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v konaní pred
súdom prvej inštancie, zopakované v odvolacom konaní, tak nemajú žiaden vplyv na výšku a existenciu

dlhu žalobkyne vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zabezpečeného zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, resp. na záväznosť a právne účinky platobného rozkazu.

109. Žalobkyňa spochybnila platnosť záložnej zmluvy z dôvodu, že nebola stranou zmluvy, nebola s ňou
oboznámená a nebola jej vysvetlená, pričom záložný veriteľ konal v rozpore s vôľou žalobkyne, nakoľko

žalobkyňa nesúhlasila s dobrovoľnou dražbou.

110. Nebolo sporné, že žalobkyňa nebola stranou zmluvy o zriadení záložného práva k vydraženým
nehnuteľnostiam, ktorú zmluvu o zriadení záložného práva uzavrela OTP Banka Slovensko, a.s. akozáložný veriteľ a C. L. ako záložca na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne ako dlžníčky zo zmluvy
o spotrebnom úvere. Žalobkyňa nadobudla založené nehnuteľnosti následne kúpnou zmluvou od C.
L.. Keďže záložné právo má vecný charakter, sleduje záložné právo osud predmetu záložného práva

v zmysle ustanovenia § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka (v preskúmavanom prípade vydražených
nehnuteľností), čo znamená, že záložné právo ako vecné právo k cudzej veci pôsobí na každého, kto
nadobudne vec zaťaženú záložným právo (v preskúmavanom prípade kúpnou zmluvou). Pre štruktúru
záložného práva ako vecného práva k veci cudzej je potom príznačné, že subjektívna povinnosť vždy
pôsobí in rem, t. j. je viazaná na vec a nie na osobu v tom zmysle, že ak sa zmení subjekt vlastníctva

tejto veci, povinnosť trvá v nezmenenej podobe ďalej, nezávisle od tejto zmeny. Preto za situácie
v preskúmavanom prípade, keď vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam prešlo zmluvne z C.
L. ako predávajúceho, ktorý k nehnuteľnostiam zriadil záložné právo, na žalobkyňu ako kupujúcu,
pôsobí záložné právo i voči žalobkyni. Vzhľadom na vecnoprávny charakter záložného práva zmenou
ktoréhokoľvek alebo aj oboch subjektov tento vzťah nezaniká, ale trvá v nezmenenej podobe ďalej.
Nenáležitá je potom odvolacia námietka žalobkyne, že nebola účastníčkou zmluvy o zriadení záložného

práva nehnuteľnostiam.

111.Tiežžalobkyňavovzťahukuskutočneniudražbynamietala,ženebolavykonanávsúladesjejvôľou,
keďže žalobkyňa nesúhlasila s dobrovoľnou dražbou. Vzhľadom na vecný charakter záložného práva
platí, že záložné právo sleduje právny osud predmetu zálohu. Znamená to, že prevodom (aj prechodom)

zálohu pôsobí záložné právo aj voči jeho nadobúdateľovi. Každý nadobúdateľ zálohu je preto povinný
strpieť výkon záložného práva v zmysle ustanovenia § 151h ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka
tak, ako tiež skonštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (odsek 38. rozsudku súdu
prvej inštancie). Dobrovoľná dražba bola vykonaná na základe prejavu vôle vlastníka predmetných
nehnuteľností C. L. (predávajúci a záložca a právny predchodca žalobkyne) urobeného pri uzatváraní

záložnej zmluvy, v ktorej vlastník dobrovoľne súhlasil s prípadným výkonom (realizáciou) záložného
práva aj prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Táto dobrovoľnosť tak nebola potlačená ani skutočnosťou,
žedobrovoľnádražbabolavykonanázáložnýmveriteľomzdôvodu,žežalobkyňaakodlžníčkasineplnila
svoje záväzky zo zmluvy o úvere. Súhlas dotknutej osoby s dobrovoľnou dražbou bol daný pri uzatvorení
záložnej zmluvy a následný nesúhlas žalobkyne už so samotnou realizáciou dražby je vzhľadom na

vyššie uvedené bezpredmetný. Neopodstatnená je potom námietka žalobkyne, že právny predchodca
žalovaného v 1. rade OTP Banka Slovensko, a.s. ako navrhovateľ dražby nie je bez jej vôle oprávnený
dotknuté nehnuteľnosti vydražiť.

112. Vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby žalobkyňa namietala v odvolaniach, že Znalecký

posudok číslo 12/2018 zo dňa 27.4.2018 nebol urobený v prítomnosti žalobkyne ako vlastníčky
nehnuteľností. Z Protokolu o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 30.1.2018 jednoznačne
vyplýva, že znalec uskutočnil fyzickú obhliadku sporných nehnuteľností za prítomnosti matky žalobkyne
B. E., žalobkyňa sa obhliadky nezúčastnila. Správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku (viď odsek 47. rozsudku súdu prvej inštancie), že zo žiadneho ustanovenia zákona

o dobrovoľných dražbách nevyplýva podmienka uskutočnenia obhliadky dražených nehnuteľností
znalcom v prítomnosti vlastníka dražených nehnuteľností, teda ani v tomto prípade nemohlo dôjsť
k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

113. Žalobkyňa tiež namietala, že stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľností bolo vykonané

v neprospech žalobkyne. Ako dôkaz predložila Znalecký posudok č. 12/2018, podľa ktorého bola
určená všeobecná hodnota dražených nehnuteľností na sumu 98.700 eur a Znalecký posudok č.
91/2013 (strana 1., 29., 46.), podľa ktorého bola určená všeobecná hodnota dražených nehnuteľností
na sumu 136.000 eur. Vo vzťahu k odlišnému stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľností dvomi
rôznymi znaleckými posudkami odvolací súd predovšetkým poukazuje na rozdiel piatich rokov od ich

vyhotovenia, čo samé o sebe je už dôvodom, prečo nie je možné porovnávať cenu nehnuteľností nimi
stanovenú (najmä vo vzťahu k stavu nehnuteľností a vývoju cien nehnuteľností na realitnom trhu).
Odvolací súd ďalej uvádza, že v prvom kole dražby bolo najnižšie podanie určené na sumu 98.700
eur (teda zhodne so Znaleckým posudkom č. 12/2018) a v druhom kole dražby, ktorej neplatnosti sa
domáha žalobkyňa v súdenom spore, bolo najnižšie podanie určené na sumu 74.025 eur, pričom cena

dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 74.025 eur. Až za túto cenu sa podarilo vydražiť predmetné
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, čo znamená, že samotná cena dražených nehnuteľností sa
tvorila priamo na dražbe a vyjadrovala aktuálnu ponuku a dopyt po takýchto nehnuteľnostiach. Až
samotný výsledok dražby môže zodpovedať otázku, akú majú dražené nehnuteľnosti hodnotu, za ktorúmôžu byť predané. Zo samotného výťažku dosiahnutého dražbou je tak zrejmé, že predstavy žalobkyne
o cene obvyklej v čase a mieste konania dražby nekorešpondujú s realitou. Žalobkyňa dokonca vzniesla
námietky proti Znaleckému posudku č. 12/2018 (paradoxne jeho doručenie popiera) u dražobníka,

ktorý dražobník sa so vznesenými námietkami proti ohodnoteniu predmetu dražby písomne vysporiadal
Vyjadrením k námietkam zo dňa 8.8.2018. Žalobkyňa však nepožiadala podľa ustanovenia § 12 ods. 5
zákona o dobrovoľných dražbách o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že ani v prípade zistenia, že cena predmetu dražby bola určená
nesprávne,tátoskutočnosťbynemalazanásledokneplatnosťdražby.Takýtozávervyplývaizuznesenia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010 z 3. októbra 2013, v odôvodnení ktorého sa uvádza:
„Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu,
že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“. Odvolací súd preto
neakceptoval túto námietku žalobkyne a považoval ju za účelovú a neopodstatnenú.

114. Žalobkyňa v odvolacom konaní k svojmu poslednému vyjadreniu priložila Znalecký posudok č.

91/2013 s celým obsahom, pričom v konaní pred súdom prvej inštancie predložila uvedený Znalecký
posudok č. 91/2013 v rozsahu 1., 29., 46. strany. Vo vzťahu k tejto listine (Znaleckému posudku
č. 91/2013 s celým obsahom) odvolací súd poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn.
3Obdo/25/2016, sp. zn. 3Obdo/22/2016, podľa ktorých: „Na skutočnosti, ktoré žalovaný doložil súdu
až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nebol odvolací súd oprávnený prihliadať a zároveň nemal

povinnosť vo svojom rozhodnutí uvádzať dôvod, pre ktorý na tieto skutočnosti nie je možné prihliadať.“
Predkladanie nových dôkazov v odvolacom konaní po uplynutí odvolacej lehoty je neprípustné, a keďže
žalobkyňa nový listinný dôkaz (Znalecký posudok č. 91/2013 s celým obsahom) predložila v odvolacom
konaní až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na túto listinu neprihliadol.

115.Neplatnosťdražbyžalobkyňavzhliadlaajvnedoručeníoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhopráva
C. L., ktorý predmetné nehnuteľnosti žalobkyni predal. Uvedenú odvolaciu námietku považuje odvolací
súd za nenáležitú, keďže v zmysle ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách nie je C.
L. subjektom, ktorému je dražobník povinný v stanovenej lehote zaslať oznámenie o dražbe.

116. Tiež žalobkyňa namietala neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu, že dražobník neodovzdal
predmet dražby údajnému vydražiteľovi, čím malo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 1 zákona
o dobrovoľných dražbách. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že na preskúmavaný
prípad sa nevzťahuje ustanovenie § 29 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ale ustanovenie § 29
ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže predmetom dražby boli nehnuteľnosti, podľa ktorého

ustanovenia veta prvá, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný
odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia
totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Tu
žalobkyňa poukazuje na porušenie zákonnej povinnosti jej konaním, resp. nekonaním (neodovzdanie
predmetu dražby vydražiteľovi). V prípade žaloby o neplatnosť dražby sa totiž žalobca osobitným typom

žaloby domáha určenia neplatnosti dražby namietajúc porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách, pričom nepostačí porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je
dotknutá osoba namietajúca porušenie aj reálne dotknutá na svojich právach. Nesplnenie zákonnej
povinnosti žalobkyňou v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách spočívajúca
v obštrukcii žalobkyne ako predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, rozhodne nie je takým

ustanovením, že jeho porušenie zakladá opodstatnenosť žaloby o neplatnosť dražby.

117. Súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným v 4. a 5. rade zamietol dôvodiac, že žalovaní v 4. a 5.
rade nie sú pasívne vene legitimovaní v spore (odsek 27. rozsudku súdu prvej inštancie). K uvedenému
odvolací súd uvádza, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby okruh strán určuje priamo

zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 21 ods. 4 a sú nimi navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach. Ide
o taxatívne vymenované subjekty, ktoré musia byť procesne zúčastnené v súdnom konaní o neplatnosť
dražby. Nie je pritom dôležité, na ktorej procesnej strane subjekt vystupuje. Táto právna úprava má
zabrániť neefektívnemu vedeniu sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva,

a preto súd v prípade nedostatku vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) žalobu bez ďalšieho
zamietne pre nedostatok vecnej legitimácie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou sporu. Na
základe uvedeného tak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, žežalovaní v 4. a 5. rade v danom prípade nemajú pasívnu vecnú legitimáciu v spore o neplatnosť dražby
a žalobu voči žalovaným 4., 5. z uvedeného dôvodu zamietol.

118. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby napokon žalobkyňa v odvolacom
konaní vzniesla po uplynutí lehoty na podanie odvolanie hmotnoprávnu námietku premlčania výkonu
záložného práva dôvodiac, že prvou neuhradenou splátkou podľa výzvy pred zosplatnením bola splátka
za mesiac február 2015, a preto výkon záložného práva si žalovaný v 1. rade mohol uplatniť do apríla
2018. Nakoľko v danej veci išlo o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval odvolací súd za

potrebné vyjadriť sa v súlade s ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka aj k možnému premlčaniu
záložného práva, ktorá skutočnosť má podstatný vplyv na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
žalobkyne.

119.Podľa§54avetaprváObčianskehozákonníkapremlčanéprávozospotrebiteľskejzmluvynemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

120. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

121. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť.

122. Premlčacia doba záložného práva je závislá od premlčania zabezpečovanej pohľadávky, keďže sa

podľa vyššie citovaného ustanovenia § 100 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka záložné právo
nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka, a preto je potrebné, aby márne uplynula tiež premlčacia
doba zabezpečenej pohľadávky. Ak nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nemôže byť
premlčané ani záložné právo.

123. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že otázka pravosti, výška a splatnosti samotnej
pohľadávky zo Zmluvy o OTP Hypo úvere číslo 070/3007/13SU zo dňa 4.7.2013 bola už vyriešená
v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 10Csp/116/2018.
Kuvedenémupotomodvolacísúduvádza,žepohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomsavsúdenom
spore premlčí až po uplynutí desať rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda po uplynutí

lehoty na plnenie určenej súdom v platobnom rozkaze. Lehota pre žalobkyňu na plnenie pohľadávky
zabezpečenej záložným právom bola v platobnom rozkaze určená na 15 dní od doručenia platobného
rozkazu a uplynula jej dňa 21.8.2018, keďže platobný rozkaz bol žalobkyni doručený dňa 6.8.2018.
Desaťročná premlčacia doba práva na plnenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom (priznanej
právoplatnýmrozhodnutímsúdu)takzačalaplynúťdňa22.8.2018adoposiaľneuplynula(uplynienajskôr

dňom 22.8.2028). Je teda zrejmé, že pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je premlčaná
a v nadväznosti na to je potom v súdenom spore opodstatnený záver, že nedošlo ani k premlčaniu
(výkonu) záložného právo.

124. Napokon žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila so zamietnutím žaloby v časti o určenie vlastníctva

k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení majúc za to, že v danom prípade žalobkyňa ako spotrebiteľka nemá povinnosť preukazovať
naliehavý právny záujem.

125. Nepochybne žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby je osobitným typom žaloby, ktorou môže

dotknutá osoba požiadať súd o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ide o žalobu podľa ustanovenia
§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, ktorou sa žalobca môže domáhať určenia právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pri tomto type žaloby na rozdiel od všeobecnej
určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. To však neplatí v prípade druhej

požiadavky žalobkyne vznesenej v konaní, ktorou je požiadavka na určenie vlastníckeho práva
k vydraženým nehnuteľnostiam v jej prospech. V tomto prípade sa jedná o štandardnú pozitívnu
určovaciu žalobu (určenie, či tu právo je) v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku, v prípade ktorej žalobca musí naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázať.Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne

vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie
teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami, vytvorí tak i
pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné
ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Za situácie, že v prípade dražby má dotknutá osoba právo
domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby osobitným druhom žaloby v zmysle ustanovenia § 21 ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách, dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k záveru,
že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva k vydraženým nehnuteľnostiam, keďže ohrozenie jej postavenia možno odstrániť práve právnym
prostriedkom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu tak musela byť
žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam zamietnutá.

126. Žalobkyňa ďalej namietala odňatie prístupu k súdu tým, že súd prvej inštancie uznesením
č. k. 15Csp/18/2019-437 zo dňa 1. februára 2021 zamietol jej návrh na zmenu žaloby. Táto
odvolacia argumentácia žalobkyne spočívala v jej nesúhlase s uznesením súdu prvej inštancie č. k.
15Csp/18/2019-437 zo dňa 1. februára 2021, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby zo dňa
19.11.2019. Žalobkyňa tak vyvodzuje existenciu takejto procesnej vady z postupu súdu prvej inštancie

predchádzajúceho vydaniu preskúmavaného rozsudku, ktorý uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu
žalobkyne na zmenu žaloby.

127. Z hľadiska posúdenia, či v konaní na súde prvej inštancie došlo k žalobkyňou namietanej procesnej
vade, je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou

hospodárnosti konania. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania
nie sú dostačujúcim predpokladom pre konanie o zmenenej žaloby, zmena predmetu sporu by bola vo
vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste,
aby sa strana domáhala nároku v rozsahu zmeny v novom konaní. Osobitne treba tiež zdôrazniť,
že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobkyňou požadovanou zmenou žaloby,

(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je
výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len
súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobkyňa
nie je oprávnená napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým
sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 357 Civilného sporového poriadku

a contrario). Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.

128. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, resp. s uznesením súdu prvej inštancie
ozamietnutínávrhužalobkynenazmenužaloby,nedospelkzáveru,žebytotouzneseniebolosvojvoľné,
nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne a naopak ho považuje za zrozumiteľné s jasne objasneným

skutkovým a právnym základom. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania podala návrh na zmenu žaloby a
súd prvej inštancie návrh žalobkyne na zmenu žaloby zamietol, procesný postup súdu neopodstatňuje
záver, že týmto procesným postupom zavŕšeným zamietnutím návrhu žalobkyne na zmenu žaloby, došlo
k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom a odvolacia námietka žalobkyne je v tomto smere
neopodstatnená.

129. K uvedenej odvolacej argumentácii žalobkyne vo vzťahu k nepripustení ňou navrhovanej zmeny
žaloby odvolací súd tiež uvádza, že nie každá vada právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie
predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej je relevantná v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Relevantnou je iba taká vada, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej v

tom zmysle, že v dôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je vecne správne. V súvislosti s
uznesením súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby treba uviesť, že ak by aj toto uznesenie
bolo vadné, tieto vady by nemali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, teda na
napadnutý rozsudok. Nepripustenie zmeny žaloby žalobkyne na určenie neplatnosti neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na určenie klamlivosti zmluvy o úvere a určenie, že dodávateľ

priviedol žalobkyňu do omylu a iné, totiž nemalo žiadny vplyv na správny záver súdu prvej inštancie
pre posúdenie dôvodov neplatnosti dražby v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách a pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníctvaknehnuteľnostiamvzmysleustanovenia§137písm.c)Civilnéhosporovéhoporiadku.Anitátoodvolacia
argumentácia žalobkyne tak nie je náležitá.

130. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu tak jednoznačne svedčia tomu, že
v súdenom spore nie sú dané dôvody neplatnosti dražby a rovnako nie je daný naliehavý právny
záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam. Polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie
vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie

je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Závery
súdu prvej inštancie, čo do nesplnenia podmienok určenia neplatnosti dražby a určenia vlastníctva
k vydraženým nehnuteľnostiam obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so
zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len
konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej
časti stotožniť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

131. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobkyne s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd
poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu
ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr.

II. ÚS 4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS
162/05, I. ÚS 140/2017). Žalobkyňa v odvolaniach vychádza z odlišných skutkových záverov, než súd

prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné právne závery týkajúce sa uplatnených nárokov.
Odvolacie námietky žalobkyne ohľadne nesprávnych skutkových a právnych záverov konštatovaných
súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

132. Žalobkyňa použila aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), d), g) Civilného

sporového poriadku. Žalobkyňa však bližšie nezdôvodnila tieto použité odvolacie dôvody a odvolací súd
nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

133. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniam,
preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

134. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobkyňa v odvolaniach neuviedla žiadne odvolacie

dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej za vecne správny a žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov
konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnila (v prípade
ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie sú jej odvolania dôvodné.

135. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
žalobu zamietol, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

136. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, §

262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.137. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).