Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123206842.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka so sídlom
Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42086698 proti žalovanému: Platea Nova Development, s.r.o., so
sídlom Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 50 522 671, zastúpenému

JUDr. Elenou Žgravčákovou Boháčovou, advokátka so sídlom Levočská 12, 080 01 Prešov, IČO:
52164063, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní oboch sporových strán proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29C/53/2023-43 zo dňa 24.7.2023 v spojení s opravným
uznesením č.k. 29C/53/2023-94 zo dňa 24.8.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 19.7.2023 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť právo prechodu žalobcu a jemu blízkych
osôb peši a motorovými vozidlami po parcele KN C č. XXXX/XX o výmere 53 m2, zastavaná plocha a
nádvorie a parcele KN C č. XXXX/XX o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie, obe zapísané na LV
č. XXXX pre okres Prešov, obec Prešov a kat. územie A.; vydať žalobcovi kľúče od bráničky a od kladky
na bráne, postavenej na hranici pozemkov KN C č. XXXX/XX C. XXXX/XX a prideliť mu prístupové číslo

k ovládaniu GSM rampy, postavenej na parcele KN C č. XXXX/XX tak, aby ju mohol otvárať.

2. Navrhol tiež žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa všetkého konania, brániaceho žalobcovi a jemu
blízkym osobám v prechode peši a motorovými vozidlami po parcele KN C č. XXXX/XX o výmere 53
m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcele KN C č. XXXX/XX o výmere 27 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, obe zapísané na LV č. XXXX pre okres Prešov, obec Prešov a kat. územie A..

3.Svojnávrhodôvodniltak,žejepodielovýmspoluvlastníkomparcelyKNCč.1399/8ovýmere2800m2,
trvalý trávny porast, zapísanej na LV č. XXXXX pre okres Prešov, obec Prešov, kat. územie A.. Žalovaný
je výlučným vlastníkom parciel, zapísaných na LV č. XXXX pre okres Prešov, obec A. a kat. územie A.,
a to: parcela registra C č. 1400/73 o výmere 53 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela registra
C č. 1400/74 o výmere 27 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Vladom do katastra nehnuteľností pod č.

D. XXXX/XXXX vzniklo každému (spolu) vlastníkovi parcely KN C č. 1399/8 vecné bremeno — právo
prechodu peši a motorovými vozidlami okrem iných aj po parc. č. 1400/73 a 1400/74 (vecné bremeno
in rem). Parcela KN C č. 1400/73 sa nachádza na konci B. ulice v A.. Žalovaný si na tomto pozemku
postavil rampu (GSM bránu), brániacu v prechode cez tento pozemok a zároveň, na hranici pozemkov
KN C č. XXXX/XX C. XXXX/XX vybudoval oplotenie, bránu a bránku, ktoré sú obe uzamknuté. Žalobca
nemá k dispozícii ani číselný kód na otvorenie rampy, ani kľúče od bránky a od kladky na bráne, teda nie

je mu umožnený prístup na uvedené parcely. Žalobca tak nemôže realizovať svoje právo, vyplývajúce
mu z vecného bremena, a to právo prechodu a prejazdu po zaťažených parcelách (parc. č. 1400/73a 1400/74). Za nesporné označil, že mu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti KN C č. 1399/8 svedčí
právo vyplývajúce z vecného bremena, a to právo prechodu peši a motorovými vozidlami, okrem iného
aj po parcelách 1400/73 a 1400/74. Právu žalobcu ako oprávnenému z vecného bremena zodpovedá

povinnosť žalovaného ako vlastníka zaťažených nehnuteľností umožniť oprávnenému prechod cez
tieto pozemky. Na zaťažených parcelách si však žalovaný vybudoval rampu a v dňoch 4. - 7.7.2023
aj oplotenie s bránou a bránkou, ktoré uzamkol, čím žalobcovi znemožnil realizáciu jeho oprávnení
zodpovedajúcich vecnému bremenu. Na pozemku 1400/73 je pritom vybudovaná cesta a na pozemku
1400/74 sa taktiež nachádza nespevnená príjazdová komunikácia. Žalobca bol dňa 23.6.2023 nútený

zavolať hliadku PZ, keďže mu bolo zabránené na pozemky zaťažené vecným bremenom vstúpiť. Listom
zo dňa 4.7.2023 žalobca vyzval žalovaného na rešpektovanie práva prechodu. Vzhľadom na súčasný
stav, keď žalovaný porušuje právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu a bráni mu v prechode
po vecným bremenom zaťažených pozemkoch, je podľa žalobcu nevyhnutný okamžitý zásah súdu a
dočasná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným, aby sa tak zabezpečil právny pokoj a ochrana
práv žalobcu, ktoré mu vyplývajú z existujúceho vecného bremena. Bez zásahu súdu nemá žalobca

možnosť, ako odstrániť protiprávny stav a ako si zabezpečiť rešpektovanie svojho práva prechodu k
svojim nehnuteľnostiam. Nariadeným neodkladným opatrením sa pritom zároveň nevytvorí nenávratný
stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do práv žalovaného, ktorého povinnosť umožniť právo
prechodu a prejazdu vyplýva zo zmluvne zriadeného a vzniknutého vecného bremena.

4. Okresný súd o návrhu rozhodol napadnutým uznesením takto (cit.):

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý strpieť právo prechodu žalobcu peši a motorovými vozidlami po parc.
KNC č. 1400/73 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 a parc. KNC č. XXXX/XX – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 27 m2 zapísaných na LV č. XXXX okres Prešov, obec Prešov, k.ú. A.; vydať

žalobcovi kľúče od bráničky a od kladky na bráne postavenej na hranici pozemkov KNC č. 1400/73
a 1400/74; prideliť mu prístupové číslo k ovládaniu GSM rampy postavenej na parc. KNC č. 1400/73 tak,
aby ju mohol otvárať a zdržať sa všetkého konania brániaceho žalobcovi v prechode peši a motorovými
vozidlami po parc. KNC č. 1400/73 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 a KNC č. 1400/74 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2 zapísaných na LV č. XXXX, okres A., obec A., k.ú. A..

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“

5. Opravným uznesením č. k. 29C/53/2023-94 zo dňa 24.8.2023 súd prvej inštancie opravil výrok
II. napadnutého uznesenia tak, že tento správne znie: „v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.“

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 - 3 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a
CSP, § 328 ods. 1 - 3 CSP, § 336 ods. 1 - 4 CSP, § 255 ods. 1 CSP.

7.Vodôvodnenírozhodnutiakonštatoval,žezobsahuspisunespornevyplýva,žežalobcajepodielovým
spoluvlastníkom parcely KNC č. 1399/8 vedenej na LV č. XXXXX k.ú. A. a žalovaný je výlučným

vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k.ú. A., konkrétne parciel KNC č. 1400/73 a 1400/74.
Z predložených výpisov z listu vlastníctva súčasne nesporne vyplýva, že v prospech vlastníkov parcely
KNC 1399/8 bolo zriadené právo prechodu peši a motorovými vozidlami okrem iného aj po parcelách
vo vlastníctve žalovaného, a to KNC XXXX/XX C. 74 vedených na LV č. XXXX k.ú. A.. Žalovaný na
uvedené parcely tak, ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie umiestnil oplotenie, bránu a bránku,

ktoré sú uzamknuté a na parcele KNC 1400/73 taktiež postavil rampu (GSM bránu). Takto znemožnil
žalobcovi realizovať jeho právo vyplývajúce mu z vecného bremena a to právo prechodu a prejazdu po
uvedených parcelách, pričom na parcele KNC 1400/73 je vybudovaná cesta a na parcele 1400/74 sa
taktiež nachádza nespevnená príjazdová komunikácia. Žalovaný nerešpektuje zmluvne zriadené vecné
bremeno ani na základe zásahu polície dňa 23.6.2023, ani na základe výzvy žalobcu zo dňa 4.7.2023.

Účelom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nepochybne zachovanie jeho zmluvne
zriadeného práva prechodu peši, ako aj motorovými vozidlami po pozemkoch vo vlastníctve žalovaného,
ktorého vklad bol povolený do katastra nehnuteľností ešte pod číslom D.. Z obsahu spisu bolo nesporne
preukázané, že žalovaný aktívne bráni žalobcovi v práve prechodu peši, ako aj motorovými vozidlamipo pozemkoch, ku ktorým má ako spoluvlastník parcely KNC č. 1399/8 zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami, a to umiestnením oplotenia, brány a bránky,
ktoré sú uzamknuté, ako aj rampy (GSM brány). S poukazom na vyššie uvedené okolnosti, potom

bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
aktívne bráni v jeho práve prechodu po pozemkoch, ku ktorým má zriadené vecné bremeno, a preto
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. Súd I. inštancie
neuložil žalobcovi v zmysle ust. § 336 CSP podanie žaloby vo veci samej, nakoľko neodkladným
opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, keďže jeho povinnosť umožniť

žalobcovi právo prechodu a prejazdu po zaťažených pozemkoch mu nesporne vyplýva zo zmluvne
zriadeného a vzniknutého práva vecného bremena, ktoré je v katastri nehnuteľností aj riadne zapísané.
Pokiaľ ide o návrh žalobcu týkajúci sa práva prechodu aj vo vzťahu k jeho blízkym osobám, súd prvej
inštancie konštatoval, že nakoľko žalobca uvedené osoby nekonkretizoval, potom súd pre neurčitosť v
uvedenej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako prekážku jeho vykonateľnosti zamietol.
Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovi,ktorýbolneúspešný

iba v pomerne nepatrnej časti priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému
v rozsahu 100 %.

8. Proti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov
normovaných ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Pojem blízka osoba nemožno označiť ako neurčitý, keďže ide o pojem definovaný
priamo v § 116 Občianskeho zákonníka, preto nemožno hovoriť o neurčitosti vymedzenia návrhu.
Poukázal na rozhodnutie publikované pod č. R 14/1988, podľa ktorého právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (napr. právo prechodu) môžu využívať aj iné osoby ako osoba, v prospech ktorej bolo vecné
bremeno zriadené (teda najmä, ktoré k oprávnenému prichádzajú na návštevu). Pravda, u týchto

osôb nejde o právo prechodu titulom vecného bremena, ale toto ich právo treba odvodiť od práva
oprávneného. Ak teda judikatúra priznáva možnosť využívať právo zodpovedajúce vecnému bremenu
osobám, ktoré len prichádzajú na návštevu, o to viac toto právo by malo patriť blízkym osobám
žalobcu, teda predovšetkým manželke, deťom, ale aj iným blízkym osobám, tak ako to definuje §
116 Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany žalovaného bola na zaťažených parcelách vybudovaná

prekážka, ktorá bráni v prechode každému, kto nemá kľúče, resp. kód ku GSM bráne, je zrejmé, že
návrh je odôvodnený aj vo vzťahu k blízkym osobám žalobcu.

9. Odvolanie proti rozhodnutiu podal včas aj žalovaný, a to v rozsahu jeho výrokov I. a III. Uviedol, že
v súlade s ustálenou a v odvolaní citovanou judikatúrou je právo z vecného bremena in rem možné

využívať len za účelom prístupu k oprávnenej nehnuteľnosti a to v súlade so zmluvou, ktorou bolo
vecné bremeno zriadené. Na uvedenú skutočnosť si dovoľujeme upozorniť vzhľadom na fakt, že nie
je náhodou, že žalobca si z celého rozsahu zaťažených parciel uplatňuje v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia len práva vo vzťahu k parcele C KN č. XXXX/XX C. XXXX/XX, keďže tieto
nepotrebuje užívať v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou za účelom prístupu k oprávnenej

nehnuteľnosti a teda parcele C KN č. 1399/8 a jej lepšieho využitia, ale za účelom prístupu k jeho
rozostavanému rodinnému domu, ktorý postavil na parcele reg. C KN č. XXXX/XX, v kú. A.. Žalobca
si tento rodinný dom postavil tak, že dnes nemá umožnený prístup ani peši ani motorovým vozidlom
až k svojmu rodinnému domu (jediný prístup, ktorý deklaroval stavebnému úradu peši je prístup cez
pozemok 1213/263, 1213/261 a 1213/215 udelený na podklade nepomenovanej dohody s vlastníkom,

čo nie je dostatočné ani pre prístup peši až k rodinnému domu žalobcu a už vonkoncom nie pre
prístup motorovým vozidlom). Vzhľadom na absenciu prístupu žalobcu k jeho rodinnému domu začal
svojvoľne užívať pozemky aj vo vlastníctve žalovaného. Žalobca špekulatívne a účelovo nadobudol
podiel o veľkosti 1/100 k celku parcely reg. C KN č. 1399/8, ktorá je oprávnená z práva prechodu,
ale toto právo prechodu si uplatňuje v rozsahu, ktorý nie je súladný so zákonom a judikatúrou a

teda v rozsahu nie za účelom lepšieho využívania oprávnenej nehnuteľnosti (ako to predpokladá
napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/40/2008), ale zneužívania tohto práva pre účel
prístupu k svojmu rodinnému domu. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že oprávnenie z vecného bremena
evidované na LV XXXXX pod D. XXXX/XXXX nedáva žalobcovi právo prechodu k jeho rodinnému
domu, ale oprávneným vlastníkom parcely C KN č. 1399/8 výlučne právo prístupu k parcele 1399/8.

Odvolateľom citovaná judikatúra sa pre účely určenia správneho a záväzného rozsahu výkonu práva
z vecného bremena odkazuje vždy na právny akt, ktorým vecné bremeno vzniklo. Výkonom tohto
práva nesmie byť povinný zaťažený nad dojednanú mieru prípadne nad mieru, s ktorou zriaďovatelia
vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci rátať. (BARICOVÁ, Jana.§ 151n [Vymedzenie pojmu; náklady na zachovanie a opravy zaťaženej veci]. In: ŠTEVČEK, Marek,
DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a
kol. Občiansky zákonník (I. a II. zväzok). 1. vydanie. praha: C. H. Beck, 2017, s. 1266, marg. č. 13.)

V prípade vecného bremena, na ktoré sa odkazuje žalobca sa jedná o Zámennú zmluvu, zmluvu o
zrušení vecného bremena a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 3.12.2007 (ďalej len „Zmluva
zo dňa 3.12.2007“), ktorá predmetné vecné bremeno zriadila a určuje aj rozsah tohto vecného bremena.
V čl. V. Zmluvy zo dňa 3.12.2007 sa jednoznačne uvádza, že vecné bremeno má slúžiť za účelom
prístupu k parcele reg. C KN č. 1399/8 a po vytvorení cestnej komunikácie na povinných parcelách

musí dôjsť k zúženiu obsahu vecného bremena na novovytvorené cestné komunikácie. Naviac uvedená
zmluva, ktorou bolo zriadené vecné bremeno a ktorá preukazuje aj dojednaný rozsah vecného bremena
uvádza, že v prípade ak by nebola vytvorená cestná komunikácia vlastníci povinných parciel vytvoria zo
svojich pozemkov nový pozemok o šírke 5 m, ktorý bude spájať prístupovú komunikáciu s parcelou KN
C č. 1399/8 a na ňom zriadia horeuvedené zúžené vecné bremeno. Z vyššie uvedeného nepochybne
vyplýva, že výlučne platným vlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti parc. C KN č. 1399/8 by malo patriť

na podklade vecného bremena zriadeného na podklade Zmluvy zo dňa 3.12.2007 oprávnenie práva
prechodu a prejazdu po povinných parcelách výlučne za účelom prístupu k parcele C KN č. XXXX/
X, a to po max. 5 m šírky prístupu, resp. po novovybudovaných komunikáciách, na ktoré sa zúži
rozsah vecného bremena. Vecné bremeno, na ktoré sa ale žalobca odvoláva, mu ale vôbec neumožňuje
prístup k parcele KN C 1399/8, vzhľadom na rozsah zaťažených parciel, ktorý nie je postačujúci k

riadnemu prístupu k oprávnenej parcele. Takéto vecné bremeno nebolo ani nemohlo byť vykonávané
za účelom účelnejšieho a prospešnejšieho využívania nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému
a teda parcely reg. C KN č. XXXX/X, čo je základný predpoklad výkonu vecného bremena in rem.
Táto skutočnosť, ako aj min. 10 ročné nevykonávanie práva z vecného bremena vedie žalovaného k
vzneseniu námietky premlčania celého práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v súlade s ust. §

109 Občianskeho zákonníka: „Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov
nevykonávalo.“ Z uvedeného dôvodu vecné bremeno v tomto rozsahu zaniklo. Žalovaný poukázal na
to, že vybudoval cestnú komunikáciu, ktorá je dostatočná pre účely prístupu k parcele C KN č. 1399/8
a v súlade so zákonom a označenou judikatúrou má byť vecné bremene a služobnosti zužované pokiaľ
to dovoľuje ich povaha a účel, na ktorý boli zriadené, pričom Zmluva zo dňa 3.12.2007, ktorou bolo

vecné bremeno zriadené priamo predpokladá takéto zužovanie rozsahu vecného bremena. Priznávanie
práva prechodu a prejazdu min. cez pozemok parcelu C KN č. XXXX/XX je v rozpore s rozsahom
práva z vecného bremena v súlade so Zmluvou zo dňa 3.12.2007 a je teda nezákonným. Ak by aj
žalobcovi patrilo akékoľvek právo z vecného bremena, nie je dôvod, aby za účelom prístupu k parcele
C KN č. 1399/8 využíval parcelu C KN č. XXXX/XX, ak je vedľa tejto parcely vybudovaná prístupová

asfaltová cesta, ktorá je tvorená zaťaženými parcelami a takto to predpokladá aj zmluva, ktorou bolo
vecné bremeno zriadené. Napokon žalovaný spochybnil platnosť prevodu vlastníckeho práva žalobcu
k parcele C KN č. 1399/8. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k parcele KN C 1399/8
sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v extraviláne, teda mimo zastavaného územia obce s druhom
pozemku trvalý trávny porast s výmerou 2800 m2. Uvedený druh pozemku je v súlade s ust. § 2

písm. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy charakterizovaný
ako poľnohospodárska pôda. Pričom podľa ust. § 29 ods. 5 totožného zákona: (5) Ak sa v doterajších
právnych predpisoch používa pojem poľnohospodársky pôdny fond, rozumie sa tým poľnohospodárska
pôda. V súlade s ust. § 23 v nadväznosti na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom nemôže na základe právneho úkonu vzniknúť

rozdelením jestvujúcich poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce pozemok menší ako 3.000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Pričom v súlade s ust. §
24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa uvedené vzťahuje aj na vznik spoluvlastníckych podielov na
poľnohospodárskych pozemkoch nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce. Z uvedeného je
nepochybné, že zákaz drobenia vyjadrený v ust. § 23 zákona č. 180/1995 Z.z. sa nepochybne vzťahuje a

vzťahoval aj na prevod spoluvlastníckeho podielu 1/100 k parcele C KN č. 1399/8 na žalobcu. Vzhľadom
na skutočnosť, že na podiel 1/100 žalobcu pripadá výmera 28 m2 prevodom vznikol podiel v rozpore so
zákazomdrobeniapodľazákonač.180/1995Z.z..samotnéoznačeniepozemkuakopozemkuvhodného
na bývanie nie je dostatočným pre naplnenie výnimky zo zákazu drobenia podľa ust. § 24 ods. 3 písm. a)
zákona 180/1995 Z.z., a to v prípade, ak je pozemok na tento účel iba predbežne rezervovaný a možnosť

výstavby na ňom je daná len do budúcna a podmienená procesom ďalšieho spracovania, prerokovania
a schvaľovania.10. Podaním zo dňa 2.9.2023 sa žalovaný vyjadril k odvolaniu žalobcu proti výroku II. napadnutého
uznesenia. Poukázal na dôvody, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o žalobcom citovaný
judikát R 14/1988, z tohto podľa žalovaného vyplýva, že to, že možnosť využívať nehnuteľnosť zaťaženú

vecným bremenom môžu mať aj iné osoby ako osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené,
musí byť zrejmé z obsahu práva prechodu a teda medzi povinným a oprávneným subjektom musí byť
dohodnuté, že vlastník zaťaženého pozemku je povinný trpieť prechádzanie cez tento pozemok nielen
vlastníkovi oprávneného pozemku, ale i osobám, ktorého ho navštevujú, čím sa pre tieto tretie osoby
nezriaďuje vecné bremeno vo forme práva priechodu, ale vymedzuje sa rozsah povinností vlastníka

zaťaženého pozemku. V obsahu dojednaného vecného bremena evidovaného na príslušnom LV č.
XXXXX pod D. XXXX/XXXX ani v samotnej zmluve, ktorou bolo vecné bremeno zriadené, ale absentuje
akékoľvek dojednanie, ktoré by malo stanoviť rozsah povinností vlastníka zaťaženého pozemku aj pre
iné osoby ako je vlastník oprávneného pozemku. Z tohto dôvodu sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej
inštancie o neurčitosti návrhu.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 2.10.2023, v ktorom uviedol, že odvolacia
argumentácia žalovaného nie je pravdivá. Žalobca nepotrebuje pozemky vo vlastníctve žalovaného na
iný účel ako je prístup k parcele KN C č. 1399/88, teda na ten účel , na ktorý bolo vecné bremeno
zriadené. Dôvodom, prečo sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom danej parcely (1399/8) je fakt,
že na parcele č 1399/8 je zriadené ihrisko, ku ktorému majú prístup aj vlastníci danej parcely, a to s

cieľom, aby toto ihrisko mohla využívať dcéra žalobcu, E. A., ktorá je reprezentantkou SR v zjazdovom
lyžovaní a na tomto ihrisku, ktoré je v blízkosti jej domova, realizuje fyzickú prípravu. Aj z tohto dôvodu
žalobca podaným odvolaním žiada o uloženie povinnosti rešpektovať právo prechodu aj pre blízke
osoby. V zmluve o zriadení vecného bremena D. XXXX/XX (čl. V bod 2), účastníci zriadili vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami po parcelách č. 1399/15, 1399/16, 1399/17,

1399/1, 1400/8, 1400/7, 1400/57 a 1400/5 v prospech vlastníkov parcely č. 1399/8. Takto zriadené vecné
bremeno nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Nebol vyhotovený geometrický plán, ktorý by tento
rozsah vymedzoval, resp. ani iným spôsobom nebol tento rozsah obmedzený, preto platí, že právo
prechodu a prejazdu vzniklo v rozsahu celej výmery daných parciel. Vecné bremeno bolo takto zapísané
do katastra, a teda takto svedčí právo vlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti využívať právo prechodu a

prejazdu. Čl. V ods. 4 a 5 zmluvy o zriadení vecného bremena nemožno vykladať ináč, len ako záväzok,
v budúcnosti upraviť rozsah vecného bremena, teda v budúcnosti (po vytvorení cestnej komunikácie)
uzatvoriť novú zmluvu, ktorou sa rozsah zriadeného vecného bremena zúži a na základe tejto zmluvy
vkladom do katastra vznikne oprávnenie prejazdu a prechodu v dohodnutom rozsahu. K uzatvoreniu
takejto zmluvy doposiaľ nedošlo, jej uzatvorenie nikto neinicioval, napokon, cestná komunikácia bola do

užívania daná len minulý rok. Pokiaľ ide o čl. V. bod 5 tejto zmluvy a záväzok oddeliť nový pozemok o
šírke 5 m, tu je potrebné uviesť, že tento bod je nezrozumiteľný, neobsahuje lehotu, v ktorej je potrebné
takto postupovať, nie je teda zrejmé, kedy mal byť pozemok odčlenený, resp. aká je lehota na vytvorenie
cestnej komunikácie, keďže len v prípade jej nevytvorenia bolo potrebné odčleňovať nový pozemok.
V každom prípade uvedené body čl. V zmluvy neznamenajú „automatické“ zúženie vecného bremena,

na ich základe nie je možné ani podať návrh na zápis do katastra nehnuteľností, resp. na ich základe
nedôjdekvzniku(zmene)vecnéhobremena.Súzáväzkomstránpreuzatvorenienovejzmluvy,ktorousa
nanovo vymedzí rozsah vecného bremena a ktorá sa následne zavkladuje do katastra nehnuteľností. Až
vtedy dôjde k zmene rozsahu oprávnení vyplývajúcich z vecného bremena. Preto nie je pravdou tvrdenie
žalovaného, že oprávnený z vecného bremena je oprávnený užívať zaťažené parcely len v rozsahu

5 m šírky prístupu, resp. po novovybudovaných komunikáciách. Vkladom do katastra nehnuteľností
D. XXXX/XXXX vzniklo vecné bremeno bez obmedzenia rozsahu (teda v celej výmere zaťažených
parciel) a doposiaľ nebolo zmenené. Napokon, žalobca ako právny nástupca nemal prístup k zmluve o
zriadení vecného bremena, môže sa tak riadiť len zápisom v katastri nehnuteľností, z ktorého žiadne
obmedzenie nevyplýva. Nie je možné akceptovať ani námietku premlčania práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu, keďže právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to v rozsahu tak, ako vzniklo
zápisom do katastra nehnuteľností, bolo pôvodnou vlastníčkou parcely KN C č. 1399/8 plne využívané,
keďže iný prístup k tejto parcele nie je možný. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že vecné bremeno -
právo prechodu po parcele 1400/74 sa nevyužíva, keďže bola vybudovaná cesta na parcele 1400/8,
táto bola do užívania daná minulý rok, preto sa nemohlo právo prechodu po parcele 1400/74 premlčať,

keďže žiadna 10 - ročná lehota ešte neuplynula. Žalobca tiež uviedol, že aj pôvodná výlučná vlastníčka
parcely 1399/8 mala problém s umožnením prístupu cez zaťažené pozemky. Prístupové číslo k rampe
dostala len preto, že na ulici Tatranskej aj býva, pokiaľ chcela prístup aj z titulu práva prechodu, bolo
jej oznámené, že prístup cez súkromné pozemky žalovaného je na dobrej vôli konateľov, a prístup saspoločnosť rozhodla povoliť len obyvateľom bývajúcim na uliciach susediacich s Hruškovou ulicou. Je
teda zrejmé, že žalovaný dlhodobo nerešpektuje právo prechodu vlastníkov oprávnených nehnuteľností.
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní napáda platnosť Zámennej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol

spoluvlastnícky podiel k parcele 1399/8, žalobca poukázal na to, že Mesto Prešov, odbor hlavného
architekta, vydalo dňa 28.3.2023 územnoplánovaciu informáciu, podľa ktorej, podľa platného Územného
plánu mesta Prešov sa pozemok KN C č. 1399/8 k. ú. A. nachádza na ploche navrhovanej ako obytné
plochy, pre ktorú platí regulatív RL B.5. Plochy určené na bývanie v bytových domoch.

12. Tento fakt, že podľa schváleného územného plánu mesta je daný pozemok určený na zástavbu,
predstavuje výnimku zo zákazu drobenia podľa § 24 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z., keďže je splnený účel
pozemku - na výstavbu.

13. Žalovaný sa vyjadril duplikou zo dňa 25.10.2023, v ktorej na základe predložených výsekov
ortofotomapy konštatoval, že sporné parcely a bránu s bráničkou nie je potrebné využiť za účelom

vstupu na parcelu C KN č. 1399/8. Trvá na tom, že žalobca sa domáha vecného bremena z dôvodu
potreby prístupu k svojmu rodinnému domu, keďže pozemky, vo vzťahu ku ktorým ma zriadené vecné
bremeno prístupu mu neumožňujú pre nedostatok šírky prístup k domu motorovým vozidlom. Pokiaľ
i deo potrebu prístupu k ihrisku, toto sa nachádza najmä na parc. C KN č. 1216/26 a nie na parc.
C KN č. 1399/8, nadobudnutie podielu na parcele č. 1399/8 bolo preto účelové. Ihrisko je navyše

čiernou stavbou. Poukázal tiež na to, že ani súčasný rozsah vecného bremena zriadeného za účelom
prístupu k pozemku C KN č. XXXX/X nie je dostatočný, keďže časť úseku bez práva prechodu
neumožňuje prechod motorovým vozidlom tak, ako ho požaduje žalobca. V prístupe navyše zabraňuje
aj stavebné oplotenie na viacerých parcelách v danej lokalite. Žalovaný tiež trvá na premlčaní práva
prechodu, keďže nie je využívané minimálne 10 rokov a jeho využívanie nie je ani možné, keďže

prístupu k parcele 1399/8 bránia parcely, ktoré vecným bremenom zaťažené nie sú. Trvá tiež na tom,
že pozemok 1399/8 nie je pozemkom, na ktorom je možnosť výstavby, keďže vo vzťahu k nemu
nebola spracovaná urbanistická štúdia, a teda možnosť výstavby je podmienená procesom ďalšieho
spracovania, prerokovania a schvaľovania, a teda nenapĺňa výnimku zo zákazu drobenia.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34
CSP, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez
nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania
a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v rozhodovacej činnosti pochybil vo výrokovej časti svojho rozhodnutia, keď

nerešpektoval ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP.

15. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

22. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu, ako aj citovaných zákonných ustanovení
právne uzatvára.

23. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť
pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí

naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo
veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy
predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však
neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci
samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.

24. Uvedené však nevylučuje oprávnenie súdu v určitých prípadoch nariadiť neodkladné opatrenie,
ktoré samotné bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej
úpravy pomerov medzi stranami sporu.

25. Odvolací súd má z obsahu napadnutého uznesenia preukázané, že súd prvej inštancie v časti
vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol o trovách konania o
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,avšakvtomtouzneseníopomenulpoučiťsporovéstranyomožnosti
podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

26. Skutočnosť, že súd prvej inštancie v predmetnom uznesení opomenul poučiť sporovú stranu, a to
žalovaného/odporcu o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Z obsahu súdneho spisu aj napadnutého uznesenia je zrejmé, že ohľadne sporových strán, u ktorých sa
prejednáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neprebiehalo v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie žiadne konanie vo veci samej. Ak takéto konanie neprebieha, povinnosťou súdu prvej inštancie

bolo pri nariadení neodkladného opatrenia rešpektovať aj ustanovenie § 337 CSP.

27. V súvislosti s týmto pochybením súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že „v záujme
rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb,
proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný

poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania,
ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu
o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej
žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana
(potenciálny žalobca v novom spore) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia.

V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla
poučená osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany“ (In: Števček M., Ficová S., Baricová
J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, s. 1140).28. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na rozhodnutia NSSR sp. zn. 5Cdo/30/2021 zo dňa
31.5.2021 a sp. zn. 5Cdo/135/2017 zo dňa 26.9.2018, z ktorých vyplýva, že ak súd kvalifikované

poučenie podľa ust. § 337 ods. 1 a ods. 2 CSP neposkytne, dochádza k porušeniu rovnosti sporových
strán a k zmareniu procesných oprávnení žalovaného, a to zmareniu jeho možnosti podať žalobu vo
veci samej vymedzenej súdom a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany. Uvedeným postupom
tak dochádza k porušeniu práv žalovaného na spravodlivý proces a naplneniu procesnej vady.

29. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.
1 písm. b), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2CSP).

30. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu na neodkladné opatrenie, a to takým spôsobom,
že zohľadní nielen listinné dôkazy a tvrdenia uvedené v samotnom návrhu na neodkladné opatrenie

a v podanom odvolaní, ale zohľadní aj všetky doposiaľ predložené vyjadrenia so skutkovou a právnou
argumentáciou a doposiaľ predložené listinné dôkazy, ktoré predkladali žalobca, ako aj žalovaný voči
neodkladnému opatreniu, pričom ich vo svojom novom rozhodnutí riadne vyhodnotí a vysporiada sa
s nimi. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 CSP) a zároveň osobitným výrokom
poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia samostatnú žalobu

vo veci samej, a to spôsobom, ako ho vyššie špecifikoval súd odvolací.

31. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).