Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 22, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235931
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4123235931.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX, D.

E. XXX/XX, F. – G., 2/ H. C., nar. XX.X.XXXX, D. E. XXX/X, F. – G., zast. JUDr. Lucia Lehmanová,
advokátka, Fr. Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému: nezistený právny nástupca vlastníka B. I. zast.
Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat.
úz. F., obec F. - G. na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 3370 m2.

II. Súd p r i k a z u j e nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. F., obec F. - G. na LV č. XXXX ako parcela
reg. „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 3370 m2 do podielového spoluvlastníctva žalobkyni v 1.
rade v podiele 1-ica k celku a žalobcovi v 2. rade v podiele 1-ica k celku.

III. Žalobcovia v 1. a 2 rade sú povinní spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
zaplatiť žalovanému finančnú čiastku 196,60 eura.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

5
7Csp/74/2023

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 29.6.2023 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Uviedli, že žalobca v 1. a 2. rade a žalovaný
zast. Slovenským pozemkovým fondom sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v obci F. - G., v kat. úz. F., zapísanej na LV č. XXXX, ako parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 3370

m2. Účastníci konania vlastnia na žalovanej nehnuteľnosti podiely nasledovne: žalobca v 1. rade vlastní
podiel o veľkosti 11/24-ín k celku, žalobca v 2. rade vlastní podiel o veľkosti 11/24-ín k celku a žalovaný
vlastní podiel o veľkosti X/XX-XXX k celku (280,83 m2). Jedna sa o pozemok, ktorý je ornou pôdou a
nachádza sa v extraviláne obce F.. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú popri žalovanom jedinými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľnosti. V dôsledku toho, že žalovaný je nezistený vlastník a pátraním v REGOB-
e a v archívoch sa žalobcom nepodarilo zistiť jeho presnú totožnosť (a to aj kontaktovaním J. I. podľa
odporúčania obce F. G.), žalovaného v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. zastupuje Slovensky pozemkový

fond, ktorý vykonáva správu jej poľnohospodárskeho majetku a to aj napriek tomu, že nie je ako
správca uvedený na LV č. XXXX. Žalobcovia nemajú inú možnosť ako žiadať o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, nakoľko Slovensky pozemkový fond aj v iných prípadoch
nevyhovel žiadostiam účastníkov o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodovoprávnených záujmov SPF na zachovaní vlastníckeho pravá nezisteného vlastníka ako aj s ohľadom
na prijate odporúčania SPF. Pokiaľ ide o spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
žalobcovia navrhujú prikázať podiel žalovaného do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade

rovným dielom za primeranú náhradu, keďže reálna deľba s ohľadom na veľkosť podielu žalovaného
neprichádza do úvahy. Všeobecná hodnota žalovanej nehnuteľnosti je vo výške 0,70,-Eur/ m2 tj. 0,70
x 280,83= 196,60 eura. Z rovnakej hodnoty vychádza notárka B. K. B. pri prejednaní podielu XX/XX- A.
k celku po L. M., ktorý v plnom rozsahu zdedil žalobca v 2. rade.

2. Zástupca žalovaného sa k podanej žalobe vyjadril a uviedol, že nakoľko nikoho nemožno
spravodlivo nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, SPF súhlasí so zrušením podielového
spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanému pozemku. Pokiaľ ide o navrhnutý spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcov, SPF s
odkazom na ust. § 142 Občianskeho zákonníka a ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, nepovažuje

rozdelenie pozemku za dobre možné a účelné, a súhlasí s navrhnutým spôsobom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva - prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu. V
zmysle ust. § 2 ods. 1, písm. g) vyhl. MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
v znení neskorších predpisov všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie výsledná objektivizovaná
hodnotamajetku,ktorájeznaleckýmodhadomnajpravdepodobnejšejcenyhodnotenéhomajetkukudňu

ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,
pripoctivompredaji,keďkupujúciajpredávajúcibudúkonaťspatričnouinformovanosťouiopatrnosťoua
s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Žalobcovia za účelom stanovenia
primeranej náhrady odkazujú na Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 23D/105/2022-31, kde
bola všeobecná hodnota sporom dotknutého pozemku určená vo výške 0,70 EUR/m2. K určovaniu

výšky primeranej náhrady zaujalo stanovisko občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dňa 20.10.1997 pod sp. zn. Cpj 30/97, pričom podľa tohto stanoviska, cit.: „Primeranou
náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) je
príslušný podiel všeobecnej ceny veci. ... Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent
vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola

predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú cenu
nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K
tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen od konštrukcii a vybavení a veku stavby,
ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá
predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Primeranú náhradu, ako všeobecnú

cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde
o postup podľa § 127 O.s.p., kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie
stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká
mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť
informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktorá sa sprostredkovaním kúpy

a predaja nehnuteľností zaoberajú. Tiež sú to poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe
a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť
ceny nehnuteľností musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako
atraktívnej lokalite a slúžia k tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia ale aj nižšia ako iná
cena (napr. vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou). Tomuto spôsobu určenia ceny nemusí

vždy zodpovedať ani individuálne ponúkaná cena, zvlášť keď ide o tzv. cenu osobnej záľuby, keď vec
solventný subjekt je ochotný cenove ju akokoľvek nadhodnotiť a poskytnúť takto nadhodnotenú kúpnu
cenu, len aby ju získal alebo aspoň dosiahol jej zvýšenie na prospech jedného zo spoluvlastníkov.
Takto zistená všeobecná cena v rozhodnom čase (§ 154 ods. 1 O.s.p.) bude použiteľná pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 Obč. zák.), prípadne pri realizácii zákonného

predkupného práva (§ 140 Obč. zák.), neupraveného spoluvlastníkmi vedľajším dohovorom v súlade so
zákonom (§ 602 a nasl. Obč. zák.), lebo rešpektuje zásadu rovnosti v právach zaručenú v čl. 12 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a deklarovanú ešte aj osobitne pri úprave občianskoprávnych vzťahov
(§ 2 ods. 2 Obč. zák.).“ Pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva primeranou
náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci. Malo by ísť o náhradu, ktorá

predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Predkladá touto cestou konajúcemu
súdu ponuku realitnej kancelárie zverejnenú na internete na predaj obdobného pozemku. Na základe
vyššie uvedeného navrhujeme primeranú náhradu vo výške 1,6 EUR/m2 ako priemer oboch hodnôt za
odstupujúci podiel nezisteného vlastníka..3. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalobcovia nesúhlasia s cenou uvedenou vo vyjadrení žalovaného
zast. SPF nakoľko v žalobe uviedli všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti aj s ohľadom na priemerné ceny

ornej pôdy v kat.úz. F.. Predkladá ďalšie dedičské uznesenia, kde predmet dedičstva tvorila orná pôda
v kat.úz. F., pričom notári vychádzali tiež z ceny 0,70,-Eur/m2. Žiada, aby súd žalobe vyhovel v plnom
rozsahu vrátane navrhovaného finančného vyrovnania v prospech žalovaného..

4. Súd vykonal pojednávanie v prítomnosti zástupcu žalobcov a žalovaného.

5. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetnom sporu je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na LV č. XXXX, kat. úz. F., pričom
tieto nehnuteľnosti sú v spoluvlastníctve strán sporu. SPF so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva
súhlasil, pričom spornou zostáva len výška finančného vyporiadania. Má za to, že bežná cena za
predmetnú ornú pôdu nachádzajúcu sa v extraviláne obce je 0,70 eur/m2, tak ako to určila aj notárka

a za túto sumu to nadobudli aj žalobcovia. Uvedená suma vyplýva aj z uznesení, ktoré súdu predložili.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva, avšak nesúhlasí s výškou finančného vyporiadania. Navrhuje, aby súd určil sumu 1,60
eur/m2, avšak uvedené necháva na úvahe súdu.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise, s vyjadrenia zástupcov
strán sporu a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

9. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

14.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

15. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

16. Právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k

dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.17. Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v obci F. - G., v kat. úz. F., zapísanej na LV č. XXXX, ako parc.č. XXXX, orná pôda o výmere 3370 m2.
Žalobca v 1. rade vlastní podiel o veľkosti 11/24-ín k celku, žalobca v 2. rade vlastní podiel o veľkosti

11/24-ín k celku a žalovaný vlastní podiel o veľkosti X/XX-XXX k celku (280,83 m2). Jedná sa o pozemok,
ktorý je ornou pôdou a nachádza sa v extraviláne obce F.. V prípade žalovaného ide o nezisteného
spoluvlastníka, ktorého v takomto prípade zastupuje SPF.

18. Z uznesenia OS Nitra, č.k. 23D/105/2022-31 zo dňa 13.6.2023 vyplýva, že notárka B. K. B. pri

prejednaní podielu XX/XX- A. k celku po L. M., ktorý v plnom rozsahu zdedil žalobca v 2. rade určila
za 1 m2 nehnuteľnosti v k. ú. F., druh pozemku – orná pôda, všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 0,71
eura, zaokrúhlene 0,70 eur.

19. Z ponuky realitnej kancelárie Reality.sk zverejnenej na internete dňa 21.8.2023 vyplýva, že
odhadovaná cena za meter štvorcový je 2,5 eura.

20. Z uznesenia OS Nitra, č.k. 36D/58/2022-158 vyplýva, že notárka B. N. I. pri prejednaní podielov
k nehnuteľnostiam zapísaných na parc. reg. „E“, v kat. úz. F. určila za 1 m2 všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti 0,71 eura, zaokrúhlene 0,70 eura. Z uznesenia OS Senica, č.k. 10D/109/2022-129
vyplýva, že notárka B. H. M. pri prejednaní podielov k nehnuteľnostiam zapísaných na parc. reg. „E“,

v kat. úz. F. určila za 1 m2 všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti 0,71 eura, zaokrúhlene 0,70 eura.

21. Podľa § l42 ods. l a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak
vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

22. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že
nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Návrhmi strán sporu súd nie je viazaný.
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob je reálne
rozdelenie veci podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva

je reálne deliteľný. Druhý spôsob je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom - prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre
možné. Súd prihliada pritom na účelné využitie veci. Tretí spôsob je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť
prikáže, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci; musí ísť vždy o

posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu
a zložitosť možných situácií, tak že ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec
prikázaná, záleží na úvahe súdu. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti
podielov. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné súd vždy prihliada na to, aby rozdelením
pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený

prístup k tejto stavbe. Súd môže vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj prikázaním oddelenej veci
viacerým doterajším spoluvlastníkom. Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia
primeranej náhrady. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na
to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho
vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj

správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako
zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší
záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne využitie spoločnej veci a pod. Podľa
ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena
obvyklá v danom mieste.

23. Súd zohľadnil všetky kritéria uvedené v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia a uvedený
prístup aplikoval v predmetnom spore s ohľadom na právne relevantné skutočnosti a limity, ktoré boli
súdu dané z pohľadu uplatnených procesných nárokov. Ak súd o zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, lebo je pre súd záväzné. Nehnuteľnosť reálne dobre
deliteľná nebola s poukazom na charakter nehnuteľností, preto jedinou do úvahy prichádzajúcou

možnosťou vyporiadania aj s poukazom na vyjadrenia strán sporu, bolo spôsobom prikázania veci
spoluvlastníkom do ich výlučného, resp. podielového vlastníctva za primeranú náhradu. V konaní medzi
stranami nebolo totiž sporné, že obe strany so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
súhlasia, sporným bola výška finančného vyporiadania, pričom súd za primeranú považoval obvyklú
cenu za druh nehnuteľnosti – orná pôda ako aj s poukazom na miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza,

t.j. extravilán obce F. – G., k.ú. F. a pri určení výšky finančného vyporiadania vychádzal z dedičských
uznesení predložených stranou sporu, v ktorých sa notári zhodli na výške metra štvorcového za danú
nehnuteľnosť a preto súd túto výšku finančného vyporiadania považoval za primeranú a akceptovateľnú
k nehnuteľnosti ako aj k miestnym podmienkam. Predmetná suma bola vypočítaná ako 0,70 eur x 280,83
(3370 (veľkosť parcely) :12 (podiel žalovaného na nehnuteľnosti -1/12) = 196,60 eura.

24. Nakoľko strany sporu sa zhodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd žalobe
vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Keďže
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva je spojená aj výška finančného vyporiadania,
súd zaviazal žalobcu v 1. rade a 2. rade, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku uhradili spoločne
a nerozdielne žalovanému, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond, finančnú náhradu vo výške

196,60 eura, vypočítanú v bode 23 odôvodnenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Nakoľko strany sporu trovy konania nežiadali priznať, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

5
7Csp/74/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.