Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202428
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723202428.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v právnej veci navrhovateľky: C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: V. K. XXXX/XX, XXX XX J., štátny občan SR, zastúpená: DV Legal, s. r. o., so
sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava, IČO: 54 670 926, proti odporcovi: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom:
V. K. XXXX/XX, XXX XX J., adresa na doručovanie: R. XX, H. pri L., štátny občan SR, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č. k.
43C/27/2023-11, zo dňa 02. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. 43C/27/2023-11 zo dňa 02. októbra
2023, vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu so súp.
č. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 174 m2, vedeného Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV

XXXX, na pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2
vedený Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX na pozemok parc.
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2, a to až do právoplatného skončenia konania
o rozvodu manželstva uzavretého medzi navrhovateľkou a odporcom a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave vo zvyšnej časti napadnuté uznesenie z r u š u j e.

Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 43C/27/2023-11 zo dňa 02. októbra 2023 nariadil na návrh
navrhovateľky neodkladné opatrenie, ktorým, s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328
ods. 1 a § 329 ods. 1,2 C.s.p., odporcovi uložil povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu so
súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 174 m2, vedeného Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV
XXXX, na pozemok parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2

vedený Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX na pozemok parc.
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2, a to až do právoplatného skončenia konania
o rozvodu manželstva uzavretého medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľke uložil povinnosť
podať proti odporcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh o rozvod manželstva uzavretého
medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.2. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorili manželstvo pred Matričným úradom Pezinok. Strany
konania majú dve spoločné deti H. R., nar. XX.XX.XXXX, a R. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté

deti“). Strany sporu spoločne bývajú v nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Pezinok - katastrálny
odbor v kat. ú. Pezinok na LV XXXX ako: stavba - rodinný dom, so súp. č. XXXX, postavená na
pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, pozemok -
parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 174 m2, pozemok - parc. č.
XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 436 m2. Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo

k predmetnému domu pred uzatvorením manželstva z vlastných prostriedkov, a preto je v jej výlučnom
vo vlastníctve (podiel 1/1); odporca má v dome prihlásený trvalý pobyt. Strany sporu žijú v spoločnej
domácnosti približne 10 rokov, pričom v dome žijú spoločne približne 8 rokov. Vzťah medzi nimi bol
v začiatku štandardný, avšak už po pár rokoch vzťahu sa odporca začal voči navrhovateľke správať
násilne. Zo začiatku to boli len hádky, slovné vyhrážky, nadávky a ponižujúce správanie, ktoré však v
roku 2017 prvýkrát vyústili aj do fyzického napadnutia na hotelovej izbe v čase ich svadby, a to tak, že

rukami sotil do navrhovateľky. Dôvodom napadnutia bola jej údajná nevera s bratom odporcu. Násilné
správanie odporcu pokračovalo aj v priebehu ďalších rokov.

3. Dňa 06.07.2021 odporca fyzicky napadol aj jedno z maloletých detí, a to R. R.. Ten mal v čase
napadnutia 3 roky a nepočúval ho tak, ako si predstavoval, čo odporcu rozčúlilo, a preto ho udrel fackou

do tváre, v dôsledku čoho mal na oku modriny.
V januári roku 2022 odporca fyzicky napadol navrhovateľku tak, že ju opätovne rukami sotil a tá spadla
do kresla. Napadnutiu predchádzali slovné útoky, ponižovanie a agresívne správanie spočívajúce najmä
v určovaní správania, vyhrážania sa fyzickým napadnutím a podobne. Z dôvodu obavy o vlastný život
a zdravie navrhovateľka odišla spolu s maloletými deťmi k rodičom, s ktorými sa vrátila do domu.

Odporca pred rodičmi navrhovateľky sľúbil, že prestane piť alkohol, nájde si prácu a bude sa chovať
ako zodpovedný otec. Namiesto dodržania sľubu však začal voči navrhovateľke stupňovať násilné
správanie, zakazoval jej styk s jej rodičmi, ale aj s niektorými kamarátkami, pričom sa vyhrážal ich
fyzickým napadnutím.
V noci zo dňa 22.09.2023 na deň 23.09.2023 došlo zo strany odporcu k ďalšiemu fyzickému napadnutiu

navrhovateľky v dome, kedy trval na tom, aby sa hneď po uložení detí do postele s ním porozprávala,
pričom jej vyčítal jej správanie, najmä dovolenku v Chorvátsku s maloletými deťmi bez jeho účasti,
ponižoval ju a vyhrážal sa fyzickým napadnutím nielen jej ale aj kamarátov a rodičov. V rámci toho sa
priznal, že pred uzavretím manželstva užíval antidepresíva, o čom navrhovateľka nemala vedomosť a
reagovala prekvapene, čo odporcu rozzúrilo do takej miery, že ju rukami sotil, a ona sa po spadnutí do

kresla spolu s týmto kreslom prevrátila.
K ďalšiemu incidentu došlo dňa 29.09.2023, konflikt začal podvečer, kedy odporca navrhovateľke
prikázal uložiť deti a o 22:00 prísť na prízemie domu (deti spia na poschodí), inak ju za vlasy vytiahne.
V ten deň od 22:00 došlo k viacerým slovným vyhrážkam vzbudzujúcim obavu navrhovateľky o jej život
a zdravie, pričom následne došlo k fyzickému útoku. Uvedené skončilo dňa 30.09.2023 o 01:00 hod

ráno, kedy odporca zaspal na gauči na prízemí domu, pričom navrhovateľka sa zamkla aj s deťmi v
izbe na poschodí.
Nasledujúci deň 30.09.2023 ráno bol odporca veľmi milý a snažil sa byť k navrhovateľke úctivý. Okolo
12:30 odišiel voliť, následne opätovne požadoval sexuálny styk, avšak z dôvodu toho, že boli deti doma,
sa sexuálny styk neuskutočnil. Žalovaný následne odišiel z domu ku svojmu otcovi do L. nad L., pretože

do domu prišla matka navrhovateľky, keďže odporca nemá rád jej rodinu, vyhýba sa ich stretnutiu. Po
príchode matky navrhovateľka okolo 15:00 hod. odišla za kamarátkami G. F. a L. J. kvôli predošlému
večeru a fyzickému a psychickému útoku, následne navrhovateľka okolo 17:00 hod zavolala na Národnú
linku pre ženy zažívajúce násilie, na tel. č.: 0800 212 212, kde jej poradili. Z toho dôvodu bola dňa
30.09.2023 podať trestné oznámenie.

4. Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah (pomer), založený manželstvom a žitím
v spoločnej domácnosti spolu s maloletými deťmi. Okrem uvedeného je odporca držiteľom nelegálnej
zbrane (krátka guľová zbraň), ktorú sa navrhovateľka pokúsila v dome nájsť avšak neúspešne. Odporca
si ju zaobstaral za účelom údajnej ochrany rodiny, pričom nie je držiteľom zbrojného preukazu.

5. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatreniajedôvodný,nakoľkozostranynavrhovateľkyboliskutočnostiuvádzanévnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené. Bolo osvedčené, že spory medzi manželmi trvajú uždlhšiu dobu a namiesto prisľúbenej stabilizácie stavu sa postupom času stupňujú, pričom agresia
odporcu smeruje tak voči navrhovateľke ako aj voči maloletým deťom. Zároveň bolo preukázané, že
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je výlučne navrhovateľka. Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že podozrenie z násilia, a to tak fyzického ako aj psychického, bolo v konaní dostatočne osvedčené,
nevyhnutnosť a bezodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu spočívala najmä v tom, že
odporca je vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy dôvodne podozrivý z násilia voči
navrhovateľke. Nebezpečenstvo ohrozenia duševnej a telesnej integrity navrhovateľky bolo za daných
okolností dostatočne osvedčené. Skutočnosť, že odporca navrhovateľku opakovane fyzicky napáda,

osvedčuje aj priložený zvukový záznam, ktorý osvedčuje skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a aj priložené oznámenie o podozrení, že bol spáchaný trestný čin, v ktorom
navrhovateľkatvrdí skutočnostiuvedenévnávrhupredorgánmičinnýmivtrestnomkonaní.Zuvedených
dôvodovpretosúdnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavyhovelazároveňuložilnavrhovateľke
v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh o rozvod manželstva, s tým, že v prípade,
ak navrhovateľka v súdom stanovenej lehote návrh na rozvod manželstva nepodá, súd aj bez návrhu

uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko navrhovateľka mala vo veci plný úspech, preto jej priznal plnú
náhradu trov konania.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa

jeho zrušenia. Uviedol, že sa nemôže stotožniť' s napadnutým uznesením, nakoľko toto vychádza z
nepravdivých a účelových tvrdení navrhovateľky, ktoré nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave, pritom
zastáva názor, že neboli naplnené podmienky predpokladané § 325 Civilného sporového poriadku, a
to potreba neodkladnosti úpravy pomerov. Na vydanie neodkladného opatrenia nebol žiadny relevantný
dôvod. Je pravdou, že v spolužití manželov a v poslednom čase vyskytli nezhody, avšak má za to, že

vyššie uvedené neodkladné opatrenie je neprimerané a nedôvodné. Nezhody v manželstve nepokladá
za neprekonateľné a natoľko vyhrotené, aby bolo potrebné vydávať akékoľvek neodkladné opatrenie,
nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a uvádza, že svojej
manželke fyzickým spôsobom neublížil, nikdy jej ublížiť nechcel a ani ju nenapadol. Pripúšťa, že počas
hádky s manželkou použil voči jej osobe vulgarizmy, čo ho momentálne mrzí a ľutuje toho, avšak

uvádza, že nemá žiadny dôvod, aby sa ho bála, nemal reálny úmysel jej ublížiť. Na nezhodách v
spolužití majú podiel obaja, avšak tieto problémy sú riešiteľné a nepovažuje ich za tak intenzívne, aby si
vyžadovali intervenciu zo strany súdu v podobe vydania neodkladného opatrenia. Zároveň poukázal aj
na skutočnosť, že navrhovateľka je držiteľkou zbrojného preukazu a vlastníčkou strelnej zbrane, pričom
on žiadnu strelnú zbraň nevlastní, o zbrane sa nezaujíma nemá k nim žiadny vzťah. Navrhovateľka má

svoju strelnú zbraň vo svojej výlučnej držbe a iba ona s ňou výlučne nakladá, pričom on k nej nemá
ani prístup.
Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, kedy sa ani nepokúsil ho vypočuť v predmetnej
veci a nemal žiadnu možnosť sa k návrhu vyjadriť. Z tohto dôvodu sa domnieva, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav a nedisponoval všetkými potrebnými informáciami na rozhodnutie o

návrhu.
Čo sa týka rozhodnutia súdu o trovách konania, toto taktiež pokladá na nesprávne, nakoľko je potrebné
vychádzať z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, ktorý uvádza, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania. V samotnom neodkladnom opatrení bolo žalobkyni uložená
povinnosť podať návrh na rozvod manželstva, pričom konanie o rozvode manželstva je potrebné

vyhodnotiť ako hlavné konania a na ktoré sa vzťahuje prioritne Civilný mimosporový poriadok, a preto aj
naúpravutrovkonaniatrebaprednostneaplikovaťustanovenia§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku.
Ak súd prvej inštancie aj pristúpil k vydaniu neodkladného opatrenia, o trovách mal v intenciách vyššie
uvedeného rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 29.11.2023.
Vychádzajúc z obsahu Odvolania je zrejmé, že odporca sa snaží zľahčovať okolnosti a skutočnosti, ktoré
ju viedli k podaniu návrhu, a to vrátane jej obavy o život a zdravie. Je zarážajúce, že odporca, ktorého
usvedčujú zvukové nahrávky z fyzického napadnutia navrhovateľky, tvrdí, že jej fyzickým spôsobom
neublížil, nikdy jej ublížiť nechcel a ani ju nenapadol. Ak toto napadnutie zaznamenané na nahrávkach

nepovažuje za fyzický útok, tak sa nemožno ani čudovať, že vníma vzťah strán sporu za niečo čo sa dá
prekonať a čo si nevyžaduje zásah súdu. Práve naopak jeho správanie uvedené v návrhu dokazuje, že
zásah súdu bol nevyhnutný a žiaduci. Niekoľkoročné psychické násilie, ktoré z jeho strany v odvolaní
ani nebolo popreté, zavŕšené niekoľkými fyzickými napadnutiami doviedlo navrhovateľku k dôvodnejobave o svoj život a zdravie. Je prirodzené a normálne, že sa v partnerskom vzťahu vyskytnú nezhody
a rozpory vedúce k hádkam, avšak každá reakcia a správanie partnera voči tomu druhému má isté
hranice tolerované právnym poriadkom a integritou človeka. Ak sa odporca domnieva, že pre legálnu

držbu zbrane nie je možné mať obavu o život a zdravie, tak je to absurdné, o to viac pri partnerskom
vzťahu. V zmysle príslušných právnych predpisov musí byť zbraň uložená v trezore, a teda ak by ju
navrhovateľka aj chcela použiť na svoju ochranu pred odporcom, tak je to pre časovú tieseň takmer
nemožné. Kým by sa dostala s kľúčom k trezoru so zbraňou a následne so strelivom, dávno by došlo k
dokonaniu útoku na jej osobu. Do úvahy prichádza len nepretržité nosenie zbrane, t. j. počas celého dňa,

pred deťmi, na záhrade, počas spánku a pod. To považuje za rovnako absurdné a v rozpore s hodnotami
a účelom manželstva založenom okrem iného aj na dôvere medzi manželmi. Tvrdenie odporcu, že
nevlastní zbraň je preukázateľne nepravdivé. Bol to práve odporca, ktorý si zaobstaral nelegálne zbraň
a ktorý poskytol orgánom činným v trestnom konaní informáciu kde ju schováva. Uvedené vyplýva z
trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Pezinku, odbor kriminálnej polície,
vedeného pod. ČVS: ORP-273/1-VYS-PK-2023.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, navrhovateľka
poukazuje na to, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd prvej inštancie
spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Procesná
konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce určitým spôsobom

zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech je vypočutá
aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Obligatórne
vyjadrenie alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov
znemožnilo poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany, a to najmä z časového hľadiska. Ďalším
zásadným argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia osobou, proti ktorej návrh

smeruje. Najmä v prípadoch, ak má neodkladné opatrenie zabrániť určitému správaniu sa, ktoré by
mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo oprávnené záujmy navrhovateľa, by už samotný
priestor vytvorený oboznámením sa protistrany s návrhom umožňoval tejto osobe ešte pred vydaním
súdneho rozhodnutia zmariť účel, ktorý bol návrhom pôvodne sledovaný.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,

prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo a ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom
nepochybné. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal len z
návrhu navrhovateľky a zároveň o konanie, v ktorom sa rozhoduje o neodkladnom opatrení, tak z jeho
strany nemohlo nastať nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Vo vzťahu k námietke odporcu, týkajúcej sa trov konania, navrhovateľka uvádza, že základom delenia
civilného súdneho konania na sporové a mimosporové je zodpovedanie otázky, či sa predpokladá spor
o hmotné právo alebo nie. Ak sa predpokladá spor o hmotné právo na súdne konanie sa vzťahujú
ustanovenia CSP. Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) naopak kladie dôraz na ochranu verejného záujmu, pričom taxatívne vymedzuje

výpočet konaní, na ktoré sa vzťahuje. Nakoľko v konaní o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2
písm. e) CSP sa nerozhoduje o verejnom záujme, ale subjektívnom práve Žalobcu, nie je zrejmé ako
Žalovaný dospel k záveru, že výrok súdu prvej inštancie o povinnosti podať návrh na rozvod, zakladá
povinnosť súdu prvej inštancie rozhodovať o trovách konania podľa § 52 CMP.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

9. Z podania navrhovateľky, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 16.10.2023 vyplýva, že

navrhovateľka podala dňa 11.10.2023 prostredníctvom právneho zástupcu, návrh na rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp.
zn.: 51P/250/2023.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

11. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i

dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

12. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je

osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je okamžitým
a účinným prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla

ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať
svoje obydlie, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život alebo zdravie. V tomto smere je potrebné
vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna
2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013),
vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej
dočasnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete potenciálneho agresívneho (násilného) správania
odporcu, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä obsahom trestného
oznámenia vo veci, fotografiami maloletého dieťaťa bola totiž dostatočne spoľahlivo osvedčená

dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami, keď z nich vyplýva
dôvodné podozrenie odporcu z násilného správania voči navrhovateľke, ako to má na mysli ust. § 325
ods. 2 písm. e) C.s.p..

14. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods1 písm. g/ O.s.p. (teraz § 325 ods. 2 písm. e/
C.s.p.) sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného
maximálne zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods1 písm. g/ O.s.p. (teraz § 325

ods. 2 písm. e/ C.s.p.) je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej
osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí

zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné
použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo
proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť
následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšieoznačenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému
človeku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,vrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.

Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.
októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).

15. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z hľadiska existencie potreby
dočasnej úpravy pomerov treba v predmetnej veci považovať za dostatočne osvedčenú hrozbu

zásahov do práv navrhovateľky, keď za daného stavu možno na základe skutočností vyplývajúcich
z listín predložených navrhovateľkou dôvodne očakávať agresívne (násilné) správanie odporcu voči
navrhovateľke, preto treba považovať i predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré plní
výlučne preventívnu funkciu, za naplnené.

16. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namieta, že nepravdivé a účelové tvrdenia navrhovateľky

nemajú žiadnu oporu v skutkovom stave a súd nemal hodnoverne osvedčenú dôvodnosť neodkladným
opatrením uloženej povinnosti, odvolací súd poukazuje na to, že pravdivosť tvrdení navrhovateľky
a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za osvedčené
predloženými listinami.

17. Odvolací súd považuje za neopodstatnené a účelové námietky odporcu v odvolaní, podľa ktorých
navrhovateľka v návrhu neuvádza pravdu o jeho správaní. Odvolací súd poukazuje na to, že trvanie
fyzického či psychického násilia istú dobu, nie je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v zákazu vstupu do bytu, keď rozhodujúci je aktuálny stav a situácia a bezprostredná
hrozba takéhoto správania, ktorá v tomto prípade vyplýva z listín, ktoré sú obsahom spisu, ktorú

skutočnosť napokon ani odporca v podanom dovolaní ani riadne nepoprel. Najmä však odporca
nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť pravdivosť tvrdení navrhovateľky,
prípadne preukázať iné skutočnosti, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., a
preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku o nariadenie
neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil.

19. Pokiaľ však ide o druhý výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil
navrhovateľke povinnosť podať proti odporcovi návrh na rozvod manželstva, odvolací súd dospel k
záveru, že v tejto časti je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods.
1 písm. d) C.s.p.. Navrhovateľka súdu prvej inštancie písomným podaním oznámila a preukázala, že
dňa 11.10.2023 prostredníctvom právneho zástupcu, podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.:
51P/250/2023, a preto, keď v tejto časti nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody na uloženie takejto
povinnosti navrhovateľke podaním návrhu na rozvod zanikli, došlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 389
ods. 1 písm. d) C.s.p. a boli splnené všetky predpoklady na zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie
v tejto časti.

20. Odvolaciu námietku odporcu týkajúcu sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania,
odvolací súd považuje za nedôvodnú. Konanie o nariadení neodkladného opatrenia a konanie vo
veci samej sú dvoma samostatnými konaniami. Neodkladné opatrenie je samostatným právnym
prostriedkom ochrany ohrozených, či porušených práv strán sporu, ktorý má dočasný charakter a je

možné ho nariadiť tak pre dobu pred začatím konania vo veci samej, ako i pre dobu od podania žaloby
vo veci samej až do právoplatného skončenia veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1. novembra 2005, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005). Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je samostatným konaním, ktoré je upravené v Civilnom sporovom poriadku (§ 324 a nasl. C.s.p.), a
preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na rozhodovanie o trovách tohto konania aplikoval

ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. a podľa pomeru úspechu priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní
úspešná, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na
ich náhradu voči odporcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa §

262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za
ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa(§429ods.2C.s.p.).