Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 19, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207384
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123207384.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686
930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, zast. RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX,
XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., v konaní o neúčinnosť právnych úkonov, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
18C/53/2023-48 zo dňa 21.08.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I.

II. O d m i e t a odvolanie voči výroku II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto, cit.:

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

„Zakazuje žalovanejv1.radenakladaťsnehnuteľnosťamivedenýmiG.H.D.,katastrálnymodborom,

nachádzajúcimi sa v okrese D., G. D., katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX
ako: a. rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X; b. pozemok
parcely reg. „I.“ č. XXXXX o výmere XXX m2 – záhrada; c. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX o výmere
XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie; d. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 –
záhrada; e. pozemok parcely reg. „I.“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, a
to previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou

zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací
prevodvlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiam,tietonehnuteľnostiodstrániť,zničiť,poškodiť,urobiť
neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným
spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto
nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že najprv posudzoval, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, teda v súdenej veci, či existuje na strane žalobcu
pohľadávka voči žalovanej v 2. rade. V konaní predložené dôkazy (úverová zmluva, žaloba, platobný

rozkaz i rozsudok tamojšieho súdu) osvedčujú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej v 2. rade.
V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval návrh žalobcu, a to prv, či nemožno sledovaný účel (ohrozenievýkonu exekúcie) dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere sa súd v
plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že tento inštitút nemožno aplikovať, nakoľko žalobca
nie je veriteľom pohľadávky voči žalovanej v 1. rade.

Následne súd skúmal, či potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom zaručiť
úspešnosť exekúcie. Konštatoval, že vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho
úkonu. V prípade úspechu v súdenej veci ak by bol odporovateľný právny úkon (kúpna zmluva, zmluva
o zriadení vecného bremena) voči veriteľovi (žalobcovi) relatívne neúčinný, žalobca ako veriteľ by
sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu

sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu sa totiž
vzťahuje na konkrétny majetok a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Prípadná exekúcia by však bola ohrozená, ak by žalovaná v 1. rade ešte pred právoplatným skončením
konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade
by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tomto prípade bolo možné viesť na iný majetok

žalovanej, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho
úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho
adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto postup
by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené
považoval súd prvej inštancie za žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam

nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
Preto mal súd prvej inštancie danú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným
opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a
umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu či

ohrozeniu práv žalovanej v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko
nebude ani ona ani žalovaný v 2. a 3. rade ako oprávnení z vecného bremena žiadnym spôsobom
obmedzovaní v ich bežnom užívaní.
Súd prvej inštancie návrh žalobcu vo vzťahu k povinnosti zdržať sa prenajatia, vypožičania a zmeny
parcelného čísla, súpisného čísla predmetných nehnuteľností považoval za nedôvodný, keďže takýmito

úkonmi sa nijako nezhorší právne postavenie žalobcu, pokiaľ ide o jeho možnosť uspokojenia
pohľadávky. Rovnako tak vypustil „najmä“ z navrhovaného výroku s poukazom na to, že príliš všeobecne
formulovaný zákaz nakladania s právami (vrátane formulácie „akékoľvek obmedzenie práv“) vedie k
neprimeranému obmedzovaniu povinných osôb a k nevykonateľnosti súdnych rozhodnutí.
Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo veci samej, súd

prvej inštancie rozhodol, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala žalovaná v 1. rade v zákonnej
lehote odvolanie. Žalovaná v 1. rade namietala, že údajná pohľadávka žalobcu, na ktorej podklade sa

vedie súdne konanie o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy a návrh na vydanie neodkladného opatrenia
na Okresnom súde Prešov, sp. zn. XXX/XX/XXXX, nie je v súčasnosti vymáhateľná. Okresný súd
Prešov dňa 26.04.2023 vydal rozsudok, v ktorom zaviazal žalovanú v 2. rade k zaplateniu sumy
pohľadávky, avšak predmetný rozsudok k dnešnému dňu nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť,
nakoľko sa proti predmetnému rozsudku žalovaná v 2. rade odvolala. Nakoľko pohľadávka nie je

právoplatne priznaná rozhodnutím súdu, resp. nie je priznaná iným exekučným titulom, nie je v danom
prípade naplnená jedna zo základných podmienok na odporovanie právneho úkonu, ktorou je existencia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 24.06.2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017. Zároveň žalobca nepreukázal, že majetok žalovanej v 2.
rade sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. Žalobca,

ktorý odporuje kúpnu zmluvu, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, t.j. v tomto
prípade žalovanej v 2. rade. Nestačí, že sa majetok žalovanej v 2. rade zmenšil, žalobca musí preukázať,
že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie žalobcovho nároku. Ďalej
žalovaná v 1. rade má za to, že aj v prípade, ak by súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
pohľadávky, žalobca by sa nemohol bez súhlasu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31

320 155, uspokojiť v exekučnom konaní, nakoľko na nehnuteľnostiach viazne záložné právo, ktoré bráni
predaju zálohu v exekučnom konaní bez súhlas záložného veriteľa. Na základe uvedených skutočností
má žalovaná v 1. rade za to. že žalobca nesplnil základnú podmienku pre nariadenie neodkladného
opatreniaspočívajúcuvosvedčenítakýchkonkrétnychskutkovýchokolností,priktorýchmožnodôvodnenadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu žaloby podanej vo veci samej. Žalobca v
danom štádiu neosvedčil časť svojho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením
poskytnúť ochrana v základom konaní vo veci samej.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Tvrdenia žalovanej v 1. rade považuje za nedôvodné, zavádzajúce
a účelové. Zároveň prevažná časť jej odvolacích námietok smeruje k naplneniu podmienok
odporovateľnosti jej právnych úkonov, ktorých zodpovedanie bude úlohou súdu v konaní vo veci samej
a nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalovaná v 1. rade svoje odvolacie

námietky zakladá na tvrdení, že žalobca v súčasnosti nemá voči žalovanej v 2. rade vymáhateľnú
pohľadávku, má za to, že táto obrana žalovanej v 1. rade je v celom rozsahu nedôvodná a prekonaná.
K tomuto dal do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax (judikát) Veľkého senátu Najvyššieho súdu
SR. Konkrétne poukazal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2022,
sp. zn.: 1VCdo/1/2022, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2022 ako R
2/2022, podľa vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka

je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. Má za to, že skúmanie
zmenšenia majetku dlžníka má v konaní o určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu
relevanciu výlučne vo veci samej. Zároveň k tomuto predložil súdu uznesenie Okresného súdu Prešov,
č. k.: 23Cb/100/2022-262 zo dňa 19.10.2023, ktorým bolo žalovanej v 2. rade priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov Ako následne vyplýva z predmetného uznesenia, žalovaná v 2. rade sama vyhlásila,

že nedisponuje ani len finančnými prostriedkami na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1.931,50
eura,čiževniekoľkonásobnenižšejvýškeakojenašapohľadávkaasvojpríjemdeklarovalalenvovýške
30 eur mesačne. Už len táto skutočnosť potom preukazuje, že prevodom nehnuteľností na žalovanú v
1. rade zjavne došlo k zmenšeniu majetku žalovanej v 2. rade (dlžníčky).
Rovnako tak žalobca považoval za zavádzajú argumentáciu, že sporné nehnuteľnosti sú momentálne

zaťažené záložným právom v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Zaťaženie záložným právom
totiž vlastníka nijakým spôsobom neobmedzuje v možnosti nakladania s predmetom zálohu (iba sa
v takom prípade predmet zálohu prevádza ďalej zaťažený týmto záložným právom). To znamená, že
záložné právo v prospech VÚB, a.s. nijakým spôsobom neobmedzuje žalovanú v 1. rade v tom, aby
nehnuteľnosti ďalej prevádzala a zmarila tak účel konania vo veci samej. Ako špekulatívnu ďalej vníma

žalobca námietku žalovanej v 1. rade, že neosvedčil neodkladnú úpravu pomerov, nakoľko sa žalovaná v
1. rade doposiaľ nepokúsila nehnuteľnosti scudziť. To, že sa žalovaná doposiaľ nepokúsila nehnuteľnosti
scudziť totiž automaticky neznamená, že sa o to nepokúsi v budúcnosti. S ohľadom na príbuzenský
vzťahmedzižalovanými,ktorýaniniejesporný,jenanajvýšzrejmé,žekonalikoordinovanenielenpokiaľ
išlo o realizáciu scudzovacieho právneho úkonu, ale z pohľadu okolností prípadu existujú aj predpoklady

existencie pohnútok u všetkých žalovaných. Zároveň z odvolania žalovanej v 1. rade nevyplynul žiadny
dobromyseľný a racionálny dôvod scudzenia majetku žalovanej v 2. rade, za súčasného zriadenia
vecnéhobremenavsituáciihroziacejexekúcie,ktorýbyrozptýlilobavuzohrozeniaexekúcie.Pokiaľtotiž
už žalovaní raz v minulosti konali v snahe zmariť uspokojenie svojich veriteľov, existuje predpoklad, že
tak budú konať aj v budúcnosti – resp. v tom pokračovať. Poukazal na konštantnú rozhodovaciu súdnu

prax, podľa ktorej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné osvedčiť, že žalovaná
v 1. rade uskutočnila konkrétne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami. Už len dôvodná
obava, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, prípadne
k tomu, že sa žalovaná v 1. rade začne zbavovať tohto majetku v úmysle zamedziť nám, prípadne aj
iným veriteľom, získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku dlžníka, v konečnom dôsledku vedie k

ohrozeniu potenciálnej exekúcie. Ak by bolo potrebné čakať na konkrétne reálne úkony žalovanej v 1.
rade, neodkladné opatrenie by ani nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany bola
neefektívna, oneskorená a iluzórna. Samotné neodkladné opatrenie totiž nikoho zo žalovaných nijako
neobmedzuje v bežnom užívaní nehnuteľností, iba im bráni tieto ďalej scudzovať, čím by mohlo dôjsť
k zmareniu prípadnej budúcej exekúcie.

V neposlednom rade za zavádzanie žalovanej v 1. rade považuje žalobca aj jej tvrdenia, že ohrozeniu
práv žalobcu predchádza už len vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na príslušnom
liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Rovnako ako záložné právo, ani samotná poznámka na liste
vlastníctva totiž žalovanej v 1. rade nebránia nehnuteľnosti ďalej scudzovať. Tým by bola nepochybne
v ohrození prípadná exekúcia voči dlžníčke.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní odvolania žalovanej v 1. rade
rozhodol tak, že potvrdí napádané uznesenie. Súčasne žiadal, aby odvolací súd priznal voči žalovaným
právo na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne vo výške 100 %.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na
včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel

k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj tento správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie

a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia

a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo
preto na žalobcovi, aby osvedčil, že boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia
navrhovaného v rámci konania veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené

kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, čo sa v danom prípade aj stalo.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od

dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva,
že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného

opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia.

11. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením čiastočne vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, a to tak, že zakázal žalovanej v 1. rade nakladať s nehnuteľnosťami vedenými
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese D., obci D., katastrálnom
území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: a) rodinný dom so súpisným číslom XXXXX,
postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X; b) pozemok parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2
– záhrada; c) pozemok parcely reg. „C“ č. XXXXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie;

d) pozemok parcely reg. „C“ č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – záhrada; e. pozemok parcely reg. „I.“
č. XXXXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie (ďalej v texte ako ,,nehnuteľnosti“), a
to previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou
zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací

prevodvlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiam,tietonehnuteľnostiodstrániť,zničiť,poškodiť,urobiť
neupotrebiteľnými, zriadiť na týchto nehnuteľnostiach stavbu alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným
spôsobom, ktorým by v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky ku zmene tvaru a/alebo hraníc týchto
nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej. V prevyšujúcej časti
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. V posudzovanej veci prebieha súčasne konanie vo veci samej o neúčinnosť právneho úkonov
(kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena) o prevode predmetných nehnuteľností, zo
záväzkového dlžníka žalobcu (žalovaná v 2. rade) na žalovanú v 1. rade. Žalovaná v 1. rade nadobudlavlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam dňa 4.2.2021 na základe kúpnej zmluvy. Na LV XXXX
je zapísané ako vecné bremeno právo doživotného bývania a užívania rodinného domu v prospech
žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobca tvrdí, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi blízkymi osobami,

teda medzi dcérou (žalovaná v 1. rade) ako kupujúcou a jej rodičmi ako predávajúcimi (žalovaní v 2. a 3.
rade), o čom má svedčiť trvalý pobyt a dátum narodenia žalovaných, čo žalovaná v 1. rade v odvolaní
výslovne nepoprela, preto to odvolací súd považoval za nesporné podľa § 151 CSP.

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení existencie právneho vzťahu

žalobcu a jeho dlžníka (žalovaná v 2. rade), ako aj pohľadávky žalobcu voči záväzkovému dlžníkovi
vo výške 33.364,79 eura, na základe predčasného zosplatnenia úveru listom zo dňa 15.11.2021,
o čom svedči rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/100/2022-141 zo dňa 26.04.2023. Pokiaľ
žalovaná v 1. rade namietala v odvolaní, že žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku, keďže žalovaná
v 2. rade podala odvolanie voči uvedenému rozsudku, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého
senátu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. mája 2022, sp. zn. 1VCdo/1/2022), zverejnené v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí SR 1/2022, kde uviedol, že vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods.
1 OZ je pohľadávka, ktorú možno vymáhať v základnom súdnom konaní. V prejednávanej veci táto
podmienka bola splnená. Vo vzťahu k námietke žalovanej v 1. rade o nepreukázaní kvalifikovaného
zmenšenia majetku žalovanej v 2. rade ako dlžníka zo strany žalobcu odvolací súd sa stotožnil
so žalobcom, že uvedené skúmanie zmenšenia majetku dlžníka má v konaní o určenie neúčinnosti

odporovateľného právneho úkonu relevanciu výlučne vo veci samej. Nárok žalobcu tak v tomto štádiu
konania nie je vylúčený.

14. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že na základe skutočností
obsiahnutýchvnávrhuapripojenýchdôkazovmožnovyvodiť,žežalobcaosvedčil potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov neodkladným opatrením, keďže to vyžaduje naliehavosť situácie. V posudzovanej
veci žalobca sleduje procesnú ochranu práva domáhať sa uspokojenia pohľadávky z toho, čo
odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušlo (v prípade úspešnej odporovateľnosti
právneho úkonu právo domáhať sa peňažnej náhrady vzniká nemožnosťou primárneho uspokojenia
pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu). V dôsledku zákonných oprávnení žalovanej

1. rade, ako zapísaného vlastníka, predmetné nehnuteľnosti mohli by sa dostať do dispozičnej sféry
tretích osôb, čím by sa sťažilo alebo znemožnilo naplnenie podstaty odporovateľnosti právneho úkonu.
Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu
je ohrozená, pričom nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí, aby sa v prípade úspechu
odporovacej žaloby mohol žalobca uspokojiť z majetku, ktorý z ušiel z dispozície dlžníka.

15. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu (alebo úplnému zmareniu) budúcej
exekúcie (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Vyčkávaním na prejavenie

úmyslu žalovanej v 1. rade, smerujúceho k nakladaniu s nehnuteľnosťami, by však mohlo dôjsť k
ďalšiemu prevodu, v dôsledku ktorého by žalobca musela preukazovať vedomosť nového nadobúdateľa
nehnuteľností o odporovateľnom úkone, čo by sťažilo jej procesnú situáciu (veriteľ sa môže domáhať
vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právne neúčinným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený).

16. Na základe materiálneho posudzovania splnenia predpokladov pre neodkladné opatrenie (ktorým
sa zabezpečuje skutočné naplnenie práva na spravodlivé súdne konanie a nachádza správny balans
medzi dodržiavaním formálnych pravidiel a zabezpečením prístupu strany k súdu, porov. rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS350/2021, II. ÚS194/2012, III. ÚS2373/2021) je potrebné konštatovať,

že nie je nevyhnutné preukazovať konkrétne kroky, ktoré smerujú k prevodu vlastníckeho práva
žalovaného subjektu, pretože ďalším prevodom, by došlo k sťaženiu či zhoršeniu postavenia žalobcu
do takej miery, aby sa mu oplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Už
samotné nezaplatenie osvedčeného dlhu a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na blízku
osobu, osvedčuje v tomto prípade potrebu dočasnej úpravy pomerov.

17. Skutočnosť zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, ako ani poznámka o vedení sporu,
nebránia žalovanému v dispozícii s nimi (ktorý stav sa môže meniť), a preto nemôžu nahradiť, ako
ani garantovať, procesnú ochranu, ktorá prislúchala žalobcovi zabezpečovacím prostriedkom, ktorým jeneodkladné opatrenie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 21/2001
podmienkypreto,abybolipredbežnýmopatrením(neodkladnýmopatrením)upravenépomerytak,žesa
účastníkovizakážedisponovaťsnehnuteľnosťou,môžubyťsplnenéivtedy,akjenehnuteľnosťzaťažená

záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. V dôsledku zákonných oprávnení žalovanej v 1.
rade, ako zapísaného vlastníka nehnuteľností, teda aj práva nakladať s nimi, predmetné nehnuteľnosti
by sa mohli dostať do dispozície tretích osôb, čím by sa mohlo zmariť alebo významne sťažiť právo
žalobcu v konaní vo veci samej.

18. Nariadením neodkladného opatrenia sa len dočasne obmedzujú niektoré oprávnenia vlastníka,
vyplývajúce z vlastníckeho práva (na prechodnú dobu do právoplatného skončenia konania vo veci
samej). Nevytvorí sa nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, keďže aktuálny
stav sa len dočasne zmrazí (zachová sa súčasný stav, aby nedošlo k scudzeniu nehnuteľností, ako
ani ich zaťaženiu právami tretích osôb). Uvedené obmedzenie je preto primerané a sleduje legitímny
cieľ, ochranu ohrozeného práva žalobcu, ktorého nárok bol osvedčený. Napadnuté uznesenie je

primerané k sledovanému cieľu a nemení sa tým vlastnícke právo žalovanej v 1. rade k predmetným
nehnuteľnostiam. Napokon samotná žalovaná v 1. rade sa vyjadrila, že od momentu, keď sa stala
výlučnou vlastníckou nehnuteľností sa nikdy ani len nepokúsila nehnuteľnosti predať, zaťažiť a ani s
nimi nakladať akýmkoľvek spôsobom, a má záujem užívať predmetné nehnuteľnosti výlučne pre svoje
potreby bývania a bývania svojej najbližšej rodiny.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie
nim požadovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasledujúce CSP. Z uvedených dôvodov

postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
I. ako vecne správne

21. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej proti II. výroku rozsudku v zmysle § 386 písm. b)
CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia čiastočne zamietnutý. Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej
výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym
predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa.
Výrokom, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne zamietnutý, žalovanej v 1.
rade žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalovaná v 1. rade vo vzťahu k tomuto výroku právo podať

odvolanie nemá.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).