Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202408
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223202408.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, J.,
zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie
328, Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 26C/29/2023-19 zo dňa 2. augusta
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku ako aj v závislých výrokom III.
a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenia v nasledovnom
znení: Súd žalovanému zakazuje vstup do bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na 6.
poschodí na adrese C. XXX/X, D. E., vedeného Okresným úradom Dunajská Streda na liste vlastníctva
č. XXXX, pre katastrálne územie D. E., a to až do právoplatného skončenia konania na vypratanie
nehnuteľnosti.; II. výrokom vo zvyšnej časti návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.; III. výrokom uložil žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému žalobu na vypratanie bytu č.
XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na 6. poschodí na adrese C. XXX/X, D. E., vedeného Okresným
úradom Dunajská Streda, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. E. do 30 dní od
doručenia uznesenia.; IV. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods.

1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne argumentoval,
že žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že spolu so sestrou K. L.
G., nar. XX.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorý zdedili rovným dielom
po svojej zosnulej matke. Predmetný byt využíva aj otec jej sestry a bývalý druh jej nebohej matky,
(žalovaný), ktorý k nemu nemá vlastnícke oprávnenie, ani trvalý pobyt. Napriek tomu sa však v byte

často zdržiava, prebýva tam a vodí si tam pravidelne cudzie osoby. V súvislosti s jeho konaním sa
v uvedenom byte prestala zdržiavať sestra žalobkyne, ktorá v súčasnosti býva u starých rodičov.
Žalovanýjepravidelnepodvplyvomomamnýchapsychotropnýchlátok,jeagresívnyasvojimsprávaním
výrazným spôsobom znepríjemňuje a obmedzuje práva žalobkyne na riadne užívanie nehnuteľnosti.
Uvedené konanie žalovaného trvá už dlhšie obdobie a dlhodobo sa stupňuje, kedy sa dokonca vyhráža
žalobkyni,žejuvyhodízbytu,žecelýbytjejeho,tentozapáli,pritomjejrobíschválnosti,vulgárnenadáva

a vyhráža sa smrťou, čo v žalobkyni vzbudzuje dôvodnú obavu o život a zdravie. Žalobkyňa uhrádza
všetky náklady spojené s užívaním bytu sama. Domnieva sa, že žalovaný je užívateľom drog, keďže sačasto správa mimoriadne agresívne, nevyspytateľne a má záchvaty hnevu. Situácia sa vyhrotila v noci z
30.7.2023 na 31.7.2023, kedy k riešeniu situácie musela byť privolaná policajná hliadka, ktorá žalobkyňu
ako oznamovateľku priestupku, odkázala na riešenie situácie prostredníctvom Civilného sporového

poriadku. Žalobkyňa predložila potvrdenie o oznámení priestupku podaného na Obvodnom oddelení
Policajného zboru Dunajská Streda dňa 31.7.2023.

3. Okresný súd návrhu, aby žalovanému bol (dočasne) zakázaný vstup do predmetného bytu vyhovel.
Žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, kedy

podľa vlastných slov jej vzťah voči žalovanému dospel do takej miery, že sa bojí o svoj život, keďže pri
užívaníbytusajejžalovanýčastovyhráža,niekedyajsmrťou,vulgárnejejnadáva,pričomjehosprávanie
je agresívne a často nevyspytateľné. Táto skutočnosť potvrdzuje, že žalobkyňa správanie žalovaného
už viac nezniesla a bola nútená podať oznámenie o spáchaní priestupku žalovaným. V konaní bolo
dostatočne osvedčené, že predmetný byt, ktorý žalobkyňa obýva je v jej podielovom spoluvlastníctve,
pričom druhou spoluvlastníčkou je jej sestra, dcéra žalovaného. Žalobkyňa však osvedčila, že jej sestra

býva už u starých rodičov, kam sa presťahovala z dôvodu správania sa žalovaného. Okresný súd má
za to, že v tomto konaní nemusí brať ohľad na to, aby bola zo strany žalovaného riadne zabezpečená
starostlivosť o maloleté dieťa (sestra žalobkyne), keďže je v konaní osvedčené, že jej starostlivosť majú
zabezpečovať starí rodičia. V konaní bolo dostatočne osvedčené, že strany konania obývajú spoločný
byt, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej sestry, a že žalovaný sa voči žalobkyni

správa násilne. Okresný súd poukázal na to, že si je vedomý, že rozhodnutím zasahuje podstatným
spôsobom do práva žalovaného na slobodu pobytu, avšak vzhľadom na osvedčené skutočnosti, je
toho názoru, že v tomto prípade prevyšuje záujem žalobkyne na zachovanie jej telesnej a duševnej
integrity, a taktiež za nerušené užívanie bytu (svojho majetku). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, keď žalobkyňa neodkladnú potrebu úpravy vzťahov medzi stranami

konania neosvedčila. Okresný súd považoval za vhodné vyriešiť situáciu užívania bytu stranami konania
v konaní vo veci samej, ktorej predmetnom má byť vypratanie bytu. V prípade rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva štandardné dokazovanie, ale stačí, ak sa tvrdené
skutočnosti v návrhu len osvedčia. V predmetnom konaní bolo doposiaľ osvedčené, že žalovaný sa
správa násilne voči žalobkyni, toto však nebolo preukázané, ako nebolo preukázané ani to, či žalovaný

užíva predmetný na základe určitého právneho titulu, alebo bez právneho titulu, pričom v predmetnom
byte môže mať aj svoj vlastný majetok a viacero osobných vecí, keď tam prebýva. Taktiež skutočnosť,
že žalovaný je otcom a zákonným zástupcom jedného spoluvlastníka, ho v určitých prípadoch oprávňuje
užívať a spravovať majetok tohto spoluvlastníka, avšak vo vzťahu k tomu, či je nutné žalovaného vylúčiť
z užívania predmetného bytu natrvalo bude potrebné vykonať podrobnejšie dokazovanie v konaní vo

veci samej. Preto okresný súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu voči žalovanému na vypratanie
bytu v primeranej lehote 30 dní od doručenia uznesenia.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán konania
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v

časti vyhovel a v časti návrh zamietol, je možné skonštatovať, že v časti podaného návrhu bola úspešná
žalobkyňaavčastižalovaný.Mázato,žepomerúspechuvkonaníjerovnaký,keďčastinávrhunemožno
vyčísliť.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný výlučne voči I. výroku, ktorým navrhol zmenu

zamietnutím návrhu vo vyhovujúcej časti s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentoval tým, že podanie na priestupkové konanie na OO PZ, nemôže byť listinou
odôvodňujúcou náhlu potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Závery okresného
súdu o tom, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a že osvedčila, že
jej maloletá sestra (dcéra žalovaného) býva u starých rodičov, kam sa presťahovala z dôvodu správania

sa žalovaného, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Jedinou pravdivou skutočnosťou je,
že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 30.7.2023 ku konfliktnej situácii so zavolaním polície,
ktorú vyvolala žalobkyňa. Žalovaný sa v tento deň vracal po skončení pracovnej smeny okolo 21.30
hod. domov, do bytu sa však nevedel dostať. Krátko na to mu otvorila žalobkyňa dvere bytu, kde ho
čakali ďalšie štyri osoby (príbuzní žalobkyne), ktorí na neho začali vykrikoval, že nemá čo hľadať v

byte, nech byt okamžite opustí, keďže nie je jeho vlastníkom. Mávali pred ním papierom od advokáta,
keďže mu papier nedali, nevie čo v liste bolo. Následne prišla policajná hliadka, ktorej oznamovali,
že tam žalovaný nemá čo hľadať, keďže nie je vlastník. Žalovaný zavolal svojej matke, ktorá sa s
otcom žalovaného tam taktiež za účelom riešenia situácie dostavila. Polícia na mieste samom nezistilažiadne skutočnosti tvrdené žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo ďalšie
skutočnostinasvedčujúce,čiužohrozeniezdravia,čiživotažalobkyne,vopačnomprípadebypolicajtbol
povinný postupom podľa § 27a zákona o Policajnom zbore vykázať žalovaného zo spoločného obydlia a

zakázať mu vstup doň, o čom by vydal písomné potvrdenie. Polícia nezistila ani len priestupok v správaní
žalovaného voči občianskemu spolunažívaniu. Nakoľko žalobkyňa oznámila privolanej hliadke, že je
vlastníčkou bytu so svojou maloletou sestrou a žalovaný nemá vlastnícky vzťah k bytu a preto tam ani
nemá čo hľadať, bolo jej taktiež oznámené, že vzniknutú situáciu môže riešiť cestou civilného súdu. Z
dokladu predloženého žalobkyňou vyplýva, že v nasledujúci deň podala na OO PZ v Dunajskej Strede vo

vecipriestupkuvočižalovanémuajehomatke oznámeniezdôvodu,žebyjumaliosočovaťavyhadzovať
z bytu, mali ju psychicky týrať. Uvedené tvrdenia sú nepravdivé a účelové s cieľom žalovaného vykázať z
bytu. Žalovaný žil s matkou žalobkyne v spoločnom vzťahu niekoľko rokov a neskôr aj v byte č. XX, ktorý
kúpila družka žalovaného, ktorý na svoje náklady zrekonštruoval žalovaný. Z tohto vzťahu sa narodila
spoločná dcéra K. L. G., nar. XX.X.XXXX. Matka žalobkyne krátko po narodení maloletej dcéry vážne
ochorela a po štvorročnej ťažkej chorobe zomrela. Žalovaný sa riadne staral (aj stará) aj po smrti svojej

družky o svoju dcéru aj o žalobkyňu. Medzi žalobkyňou a žalovaným neboli žiadne nezhody, v súčasnosti
má žalobkyňa 26 rokov a niekoľko rokov udržiava styk so svojím priateľom, ktorý nepracuje, podľa
názoru žalovaného sa priživuje na žalobkyni. Žalovaný je proti tomuto vzťahu, pričom názor žalovaného
v tejto otázke žalobkyňu obťažuje. Iné konfliktné situácie žalovaný neeviduje. Žalovaný je presvedčený,
že žalobkyňa chce žiť samostatným životom aj so svojim priateľom a nevyhovuje jej dozor a prítomnosť

žalovaného v byte, v ktorom vychovával svoju maloletú dcéru (v súčasnosti 13 ročnú) a spolu so
žalobkyňou viedli spoločnú domácnosť. Žalovaný aj po smrti družky uhrádzal všetky náklady spojené s
bytom vrátane elektriky, TV, internetu a zabezpečoval stravu pre rodinu. Žalobkyňa okrem príležitostných
brigád nepracovala v riadnom pracovnom pomere a v súčasnosti pracuje ako upratovačka na Daňovom
úrade v D. E. v rozsahu 2 hodín denne. Tvrdenie žalobkyne, že hradí všetky náklady na byt sa

nezakladajú na pravde aj z dôvodu, že nikdy nezarobila toľko peňazí. Absolútne nepravdivé sú tvrdenia
o užívaní drog a vyhadzovaní žalobkyne z domu. S maloletou dcérou bývali až doteraz spoločne v byte,
ktorý je vo vlastníctve po 1/2-ici žalobkyne a maloletej dcéry žalovaného. So starostlivosťou o maloletú
dcéru žalovanému pomáhajú aj jeho rodičia. V čase, keď má žalovaný dlhé smeny v týždni bola u starých
rodičov (rodičov žalovaného), aby ju mohli včas odviesť do školy. V dôsledku nariadeného neodkladného

opatrenia má žalovaný znemožnený vstup do bytu, ktorého nie je vlastníkom, odsťahoval sa aj so svojou
maloletou dcérou k svojim rodičom a maloletú dcéru prihlásil na trvalý pobyt vo J., M. H. I. N. XX (kde
bývajú v súčasnosti spoločne v rodičovskom dome žalovaného spolu s jeho rodičmi). Žalovaný po týchto
konfliktoch nemá už záujem zotrvať v tomto byte so svojou dcérou. Usporiadanie vlastníckych vzťahov
k bytu je však pripravený v budúcnosti riešiť v prospech záujmov svojej maloletej dcéry, prípadne aj v

osobitnom občianskom súdnom konaní. Žalovaný zostal naďalej bývať v predmetnom byte výlučne za
účelom pokračovania v poskytovaní riadnej starostlivosti svojej rodine vrátane žalobkyne po smrti ich
matky.Približnepredpolrokombolkrátkoponasadnutídomotorovéhovozidlaprijehovedenízastavený
a kontrolovaný hliadkou policajného zboru, pričom sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu
v krvi a bol vyzvaný aj na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie omamných a psychotropných látok v

tele. Na otázku žalovaného, prečo ho chcú podrobiť aj takémuto vyšetreniu, mu policajti odpovedali, že
mali telefonické hlásenie od ženy, že je pod vplyvom drog. Žalovaný sa podrobil vyšetreniu na zistenie
omamných a psychotropných látok v tele s negatívnym výsledkom, aj s negatívnym výsledkom na
alkohol. Je otázne, odkiaľ o tom mala vedomosti žalobkyňa, ibaže políciu zavolala ona s ohlásením,
že je pod vplyvom drog. Tomu svedčí aj obsah návrhu s uvedením, že mal údajne vykazovať známky

požitia omamných a psychotropných látok.

6. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila tak, že odvolanie navrhuje
zamietnuť. O kontrolách vykonaných hliadkou Policajného zboru SR zameraných na zistenie požitia
alkoholických nápojov, príp. iných návykových alebo psychotropných látok sa dozvedela od známych,

ktorým sa žalovaný v tejto súvislosti sťažoval. Agresívne správanie žalovaného pod vplyvom alkoholu
alebo iných látok, nielen voči žalobkyni môžu potvrdiť viacerí svedkovia, ktorých osobné údaje do
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla z dôvodu opatrnosti. Ohľadom protiprávnych
úkonov žalovaného, koná odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede
(vyšetrovateľka: O.). Po smrti matky žalovaný do bytu pravidelne vodil neznáme osoby, s ktorými sa

„zabával“. Zábava bola spravidla spojená s konzumovaním alkoholických nápojov, možno aj iných
návykových látok bez ohľadu na to, že so sestrou mali v noci spať. Sestra v nasledujúci deň počas
vyučovania v škole mala problémy sa sústrediť, žalobkyňa mala problémy v práci na pobočke daňového
úradu. Maloletú sestru pravidelne odvážala na aute do školy, taktiež pre ňu po skončení vyučovania ajchodila. Z toho dôvodu bolo pre žalobkyňu náročné nájsť si také zamestnanie, popri ktorom by stíhala
starostlivosť o sestru. Nie je na tom nič zvláštne, ak žena vo veku žalobkyne má priateľa a stretáva
sa s ním, ale k uvedeným stretnutiam ani nemohlo dôjsť v dotknutom byte, a to práve z dôvodu, že

to svojim správaním znemožňoval žalovaný a jeho známi. V súčasnosti pracuje brigádne na Daňovom
úrade D. E. na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom mesačne 200,- eur v čistom s tým, že
jej finančne pomáhajú rodičia jej nebohej matky. Žalovaný na úhradu nákladov neprispieva. Žalovaný
nielenže žalobkyni znemožňuje užívanie nehnuteľnosti, ale ohrozuje mravnú výchovu a zdravý duševný
vývin jej maloletej sestry (Pripojila Dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 7.12.2022).

7.Žalovanýsavyjadrilkvyjadreniužalobkynekodvolaniužalovanéhoauviedol,žetvrdenie,žežalovaný
sa pod vplyvom alkoholu a návykových látok správal násilne, nie je pravdivé, nakoľko žalovaný už
niekoľko rokov nepožíva alkoholické nápoje vôbec a tobôž nie iné návykové látky. Nikdy žalobkyňa
nepristihla žalovaného pod vplyvom návykovej látky, nikdy u neho nenašla žiadne návykové látky,
nikdy nešoféroval pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok. Žalobkyňa podala na žalovaného

a jeho matku trestné oznámenie a to na základe jediného incidentu, ktorý sa stal 30.7.2023, ktorý
však zapríčinila žalobkyňa, nie žalovaný. Na základe trestného oznámenia žalobkyne, na ktoré sa
odvoláva vo svojom podaní, nebolo voči žalovanému doposiaľ začaté trestné stíhanie. Žalovaný sa však
z bytu po 30.7.2013 odsťahoval aj so svojou maloletou dcérou a nemá záujem vystavovať v budúcnosti
takýmto stresom seba a najmä svoje maloleté dieťa. Od odsťahovania sa žalovaného z bytu aj s

maloletou dcérou, neprejavila žalobkyňa žiaden záujem o svoju sestru, nekontaktovala sa s ňou vôbec.
V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne obavy, ktoré v návrhu uvádzala,
neexistovali ani netrvali, keďže žalovaný sa z bytu odsťahoval po uvedenom konflikte. Okrem žalobkyne,
aj on aj jeho rodičia vozievali maloletú do školy. Je pravdou, že nakoľko sa žalobkyňa zdržiavala doma,
mala len príležitostné brigády, bolo od nej tiež požadované, aby pomohla pri starostlivosti o jej maloletú

sestru, preto ju vozievala ráno aj ona do školy. Žalovaný však zabezpečoval kompletnú starostlivosť
o rodinu. Žalobkyňa žiadne náklady súvisiace s užívaním bytu neplatila, všetky hradil žalovaný, hoci
zmluvy o dodávkach služieb s dodávateľmi služieb podpísala. Po 30.7.2023 odkedy sa s maloletou
dcérou z bytu odsťahoval, nie sú hradené úhrady za tieto služby. Dodávateľ oznámil žalovanému,
omeškanie platieb za elektrinu od augusta. Po odsťahovaní sa z bytu prestal žalovaný platiť aj mesačné

preddavkové platby na správu, naďalej platí TV a internet vo výške 68,- eur. Žalovaný nemá záujem
bývať v tomto byte spoločne so žalobkyňou (so svojou dcérou býva u svojich rodičov v rodinnom
dome, kde má vytvorené všetky vhodné podmienky a pri riešení vlastníckeho práva svojej maloletej
dcéry bude hájiť jej záujmy zákonnou cestou). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd
za osvedčene dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi alebo ohrozenie jej telesnej alebo duševnej

integrity. Ani jedno tvrdenie žalobkyne sa nepreukázalo ako pravdivé, ktoré by hodnoverne osvedčilo
dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnú ochrana.
Od 30.7.2023 sa žalovaný v byte nenachádza. Trestné oznámenie žalobkyne podané na druhý deň
po 30.7.2023 na žalovaného aj na jeho matku po konflikte, ktorý vznikol práve z dôvodov na strane
žalobkyne a jej príbuzných a útoky smerovali voči žalovanému, pričom matka žalovaného (aj s otcom

žalovaného) sa až následne dostavila na riešenie konfliktnej situácie. Potvrdzuje privolanie hliadky ku
incidentu 30.7.2023 žalobkyňou, pričom polícia nevzhliadla žiadne protiprávne konanie žalovaného,
ktoré by osvedčilo postup polície na jeho vykázanie z bytu, resp. dopustenia sa priestupku žalovaným.
Žalovaný nepopiera spory medzi ním a žalobkyňou, nakoľko sa mu nepáčilo, že nepracuje riadne a
udržiava styk s človekom, s ktorým chce spoločne žiť, ktorý však nepracuje a podľa žalovaného sa na

žalobkyni priživuje. Náhľad žalobkyne na život sa nestotožňuje s názorom žalovaného, a tieto názorové
rozdiely by vyvolávali len ďalšie konflikty. Z uvedeného dôvodu nemá žalovaný záujem žiť v spoločnej
domácnosti spoločne aj s dcérou svojej družky.

8. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného tak,

že v podstate od 15. alebo 16.7.2023 už fakticky bývala žalobkyňa u svojich starých rodičov (rodičov
jej matky) fakticky sa presťahovala práve z dôvodu, aby tým predišla konfliktným situáciám pravidelne
vyvolávaným zo strany žalovaného a rovnako jeho milenkou (M. L.), ktorá sa zdržiavala v dotknutom
byte pravidelne a pred žalobkyňou viackrát vyhlásila, že byt patrí žalovanému a ona v byte aj naďalej
bude bývať, ako družka žalovaného. Žalobkyňa ju požiadala, aby byt opustila, ale v reakcii na uvedené

žalovaný a M. na ňu začali kričať a vyhrážať sa jej, že ,, ... mám 5 minút na to a aby som pozbierala veci
a z bytu vypadol ...“ a že ,, ... by som si zaslúžila a aby som zdochla...“ Nevedela, čo má urobiť, cítila
sa bezmocná a bezradná, radšej z bytu odišla. Porozprávala tieto udalosti starým rodičom. Iba vďaka
psychickej podpore starých rodičov a v ich osobnej prítomnosti sa vôbec opovážila k tomu, aby sa dňa30.7.2023 vrátila do bytu. Prišla s ňou aj jej stará matka a ujo P. A. (brat jej nebohej matky). Aj v uvedený
deň došlo zo strany žalovaného k vyhrážkam a keby tam nebolo jej starej matky a jej uja, tak nevie, k
čomu všetkému by ešte prišlo. Z dôvodu, aby nedošlo k naplneniu vyhrážok vyslovených žalovaným sa

rozhodla zavolať na políciu a žalovaný upustil od agresívneho správania v podstate až po ich príchode.
Potom, ako sa žalovaný (po príchode policajnej hliadky) trošku upokojil, jeden z prítomných policajtov
ho upozornil, že ak chce aj naďalej zostať v byte, tak musí preukázať vlastnícke alebo užívacie právo k
nemu. Žalovaný však uvedené preukázať nevedel a tak ho hliadka polície vyzvala k tomu, aby byt opustil
s tým, že ak tak „dobrovoľne“ neučiní, tak môže byť z bytu vykázaný. Druhý člen hliadky žalobkyňu

poučil o tom, že má právo podať trestné oznámenie. Protiprávne úkony žalovaného zo dňa 30.7.2023 sú
riešené na Okresnom úrade Dunajská Streda v konaní o priestupku proti občianskeho spolunažívaniu
podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb., o čísle spisovej značky nemá informáciu. Dňa 30.9.2023 bola nútená
na žalovaného podať ďalšie trestné oznámenie, a to pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. l, 2 písm. b) Trestného zákona v nadväznosti na § 139 ods. l písm. c) Trestného zákona.
Nemá vedomosť v akom štádiu je trestné konanie. Žalovaný ju dlhší čas citovo vydiera, o.i. aj tým, že

pokiaľ to nebude tak, ako si to želá on, tak už svoju maloletú sestru neuvidí. So sestrou nevie nadviazať
kontakt, ani starí rodičia, a to ani telefonicky a ani prostredníctvom aplikácií (WhatsApp, Viber alebo
Messenger). Podstatou obsahu dotknutých správ od sestry je to, že jej otec t.j. žalovaný jej zakázal, aby
sa s nimi stretla či komunikovala. Byt bol zakúpený jej nebohou matkou, keď predala jej predchádzajúci
jednoizbový byt a kúpu dotknutého trojizbového bytu financovala sčasti z utŕženej kúpnej ceny, sčasti

za finančnej pomoci jej rodičov a sčasti z úveru, ktorý jej poskytla N., Q.. Dlžníkom voči banke bola
iba ona. Úver poskytnutý zo strany N., Q. bol poistený a po smrti matky poisťovňa zaplatila v prospech
banky nesplatený zostatok úveru. Tvrdenia, že by mal žalovaný prispieť k nadobudnutiu bytu alebo mal
investovať vlastné finančné prostriedky do jeho rekonštrukcie, sú klamstvom. Klamstvom žalovaného
je aj to, že úhrady za služby spojené s užívaním dotknutého bytu mal hradiť on. Uvedené platby bola

schopná hradiť žalobkyňa za pravidelnej finančnej pomoci svojich starých rodičov. Po skončení strednej
školy v roku 2017, kedy bol vodičský preukaz žalovaného zadržaný práve z dôvodu, že šoféroval
pod vplyvom alkoholu, musela žalovaného voziť do zamestnania (v tom čase pracoval ako kuchár v
reštaurácii ,,G.“ v Dunajskej Strede). Musela hľadať také zamestnanie, v rámci ktorého môžem pracovať
maximálne 2 - 3 hodiny denne, preto v súčasnosti pracuje na pobočke Daňového úradu v D. E. v rozsahu

10 hodín týždenne. Ak by polícia žalovaného dňa 30.7.2023 nevyzvala k tomu, aby byt opustil a ak by
okresný súd nevydal neodkladné opatrenie, žalovaný by aj naďalej prebýval v byte, žalobkyňa by nemala
možnosť realizovať užívacie právo k bytu, nakoľko bola neustále pod jeho psychickým tlakom a viackrát
sa jej vyhrážal, že byt bude skôr či neskôr aj tak jeho. Najväčším problémom je v tejto súvislosti závislosť
žalovaného na omamných a psychotropných látkach, resp. na alkohole. Bola by najradšej, keby sa v

záujme svoj dcéry priznal k týmto problémom a dobrovoľne sa podrobil liečbe. Pripojila Potvrdenie OO
PZ Dunajská Streda zo dňa 30.9.2023 na čl. 115, doklady o hotovostných vkladoch N. Q. a podacie
lístky na čl. 116-122.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zákon č. 161/2015 Z. z. § 34 Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení
s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý I. výrok, výroky III. a IV. (ako závislé) uznesenia

postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

10. Žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia: Súd ukladá žalovanému, aby
nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. 1 na 6. poschodí na adrese C. XXX/X, D.
E. vedeného Okresným úradom Dunajská Streda na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D.

E., aby zakázal žalovanému žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať žalobkyňu, aby zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
kratšiu ako 10 metrov. Návrh odôvodnila tým, že žalovaný je pravidelne pod vplyvom omamných
a psychotropných látok, je agresívny a svojím správaním výrazným spôsobom jej znepríjemňuje aobmedzuje práva na riadne užívanie nehnuteľnosti. Uvedené konanie trvá už dlhšie obdobie a dlhodobo
sa stupňuje, vyhráža sa, že ju vyhodí z bytu, že celý byt je jeho, byt zapáli, robí jej schválnosti, vulgárne
nadávaavyhrážasasmrťou,čovžalobkynivzbudzujedôvodnúobavuoživotazdravie,bojísazdržiavať

v byte.

11.VýrokII.neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbolnávrhžalobkynenanariadenieneodkladnéhoopatrenia
vo zvyšku zamietnutý (zákaz žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami kontaktovať, zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov), nebol

napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovaného predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom návrhu na nariadenie vyhovel, III. výrokom uložil žalobkyni
podať žalobu o vypratanie, IV. výrokom rozhodol o náhrade trov konania.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis

nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie správne vyhovel návrhu žalobkyne v časti zákazu vstupu
žalovanému do bytu, avšak nesprávne aplikoval podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, keď s ohľadom na
nižšie uvedené, bol dôvodný postup podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné mieste, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rieši najakútnejšie situácie domáceho násilia,
zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia, kde neodkladné opatrenie
smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii predmetného ustanovenia je
preto ustanovená veľmi krátka lehota na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia (24 hodín) a

je vylúčená zodpovednosť za škodu v zmysle § 340 CSP. Tento inštitút (spravidla) nadväzuje na
oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27a
zákona o policajnom zbore, keď policajt je povinný poskytnúť ohrozenej osobe poučenie o možnosti
podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Vykázanie zo
spoločného obydlia končí uplynutím 10 dní od vykázania. Uvedená lehota sa podaním návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia predlžuje až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu
(§ 27a ods. 9 zákona o policajnom zbore). Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP sa
síce hypotézou právnej normy čiastočne prelína s hypotézou právnej normy aplikovanou súdom prvej
inštancie (označenou žalobkyňou aj v návrhu písm. e/), keď ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
nepochybne predstavuje aj domáce násilie, avšak čiastočne sa líši v predpokladoch nariadenia tohto

neodkladného opatrenia (osvedčenie domáceho násilia vs. osvedčenie zásahu do telesnej a duševnej
integrity) a jeho následkoch (možnosť domáhať sa náhrady škody).

18. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje

k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudskýchpráv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,

ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

22. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

23. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd
túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi stranami, ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej.

24. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu

a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

25. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

26. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

27. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.28. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

29. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

30. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

31. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia

hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete
a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto

prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša
istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012).

32. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota

a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania

sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu.

33. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby (vrátanie § 325 ods. 2 písm. f/ CSP) vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných
opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy
rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch

poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného
opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné
miesto (§ 325 ods. 2 písm. f/ CSP), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním
ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred
nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

34. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladnéopatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie
vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

35. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, s opisom správania sa žalovaného voči žalobkyni, ako aj z predložených
listinných dôkazov založených v spise, dôvodne bol považovaný za osvedčený chránený nárok /právo
žalobkyne na pokojné bývanie a užívanie bytu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej

maloletej sestry (dcéry žalovaného a nebohej matky žalobkyne), bez strachu o svoj život a zdravie/, ako
aj potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

36. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP postačuje, ak je
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z
hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana,
aby nemusela opúšťať svoje obydlie. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak

existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme
rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom

spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko odporcu
je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla
osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou (jej prepisom napr.) a podobne.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu Civilný sporový poriadok nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo
frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nemožno vylúčiť, že by bol súd
oprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený)
útok s použitím násilia.

38. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže
ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne

rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/355/2012) Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania,
záznamov polície, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné.

39. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, konštatujúc za

osvedčené ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne, s poukazom na potvrdenie o oznámení
protiprávneho konania žalovaného zo dňa 31.7.2023 na čl. 4, s cieľom poskytnutia dočasnej ochrany
pred ďalším ohrozením, pričom sa umožní pokojné bývanie v predmetnom byte žalobkyni. Žalovaný
nepoprel konflikty so žalobkyňou už pred dňom 30.7.2023, i keď z iných dôvodov ako uvádzala
žalobkyňa (názorových rozdielov na život žalobkyne), ani konfliktnú situáciu dňa 30.7.2023, ku ktorej

práve žalobkyňa privolala políciu, ako ani požívanie alkoholu v minulosti. Boli tak splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne žalovaným
ako aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že žalovaný v predmetnom byte
už nebýva a ani v budúcnosti nemá záujem v ňom bývať, nemá vplyv na správnosť nariadenia
neodkladného opatrenia, ktoré má preventívny charakter, aby sa tým predišlo opäť možným konfliktným

kontaktom medzi stranami, ktoré by mali negatívny vplyv na právo žalobkyne predmetný byt nerušene
užívať ako jednej z podielových spoluvlastníčok.40. Uvedený zásah do práv žalovaného je legitímny, keďže viac ako právo na obydlie je potrebné chrániť
zdravie a život žalobkyne v spojení s právom na pokojné užívanie bytu v jej podielovom spoluvlastníctve,
ktoré je zároveň je obydlím. Preukazovanie dôvodnosti žaloby o vypratanie (ktorú žalobkyňa aj dňa

6.9.2023 podala na okresný súd), bude predmetom konania a v ňom vykonaného dokazovania. Pričom
žalovaný sám potvrdil absenciu predmetný byt užívať. Zároveň okresný súd správne obmedzil trvania
nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci vypratania, čím sa
docieli definitívne vyriešenie otázky užívania predmetného bytu žalovaným.

41. K odvolacej argumentácii žalovaného, že okresný súd rozhodol len na základe nepravdivých
tvrdení žalobkyne, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú
zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny
a zákonný. Dokazovanie relevantných rozhodujúcich skutočností (nie osvedčovanie najvýznamnejších
skutočností) sa potom vykonáva v konaní vo veci samej, keďže neodkladné opatrenie má povahu

procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť
žalobkyňou riadne uplatnený žalobou. Vzhľadom na charakter rozhodnutia o neodkladnom opatrení,
dokazovanie sa nevykonáva v rozsahu vyžadujúcom v základnom konaní vo veci samej. Postačujúce
je dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti o rozhodujúcich skutočnostiach z hľadiska hmotného
a procesného práva.

42. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý výrok I. výrok uznesenia súdu prvej
inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom dôvodnosť nariadeného
neodkladného opatrenia videl v aplikácii § 365 ods. 2 písm. f) CSP.

43. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP uložil žalobkyni podať v lehote 30 dní
žalobu vo veci samej (výrok III. napadnutého uznesenia), pričom vymedzil strany konania (žalobkyňa a
žalovaný), ako i predmet konania vo veci samej (vypratanie nehnuteľnosti) v súlade s ustanovením §
336 ods. 2 CSP, keď vecná súvislosť s hmotnoprávnym nárokom práva žalobkyne byt pokojne užívať
(§ 123 Občianskeho zákonníka) bola daná.

44. Potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa týkalo aj závislého výroku o povinnosti
podať žalobu vo veci samej, ktorý žalovaný nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou, pričom ani
odvolací nemal dôvod nesúhlasiť s rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto III. výrok postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil IV.

výrok o náhrade trov konania (ktorý žalovaný taktiež nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou).

45. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP
odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom

rozsahu úspešná, preto jej vznikol voči žalovanému, v konaní neúspešnému, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

46. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na

ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

47. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovaného, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatríprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97).

48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).