Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sžsk/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200221.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako
členovsenátuvovecižalobkyne:W..S.N.,I..XX.J.XXXX,W.Z.XXXX,O.I.G.,protižalovanej:Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 30. novembra 2018,
č. 46793-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2
Sa 8/2019-151 z 12. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Sa 8/2019-151 z 12. apríla 2019 v znení opravného
uznesenia č. k. 2 Sa 8/2019-167 z 28. mája 2019 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Zo spisu správneho súdu vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia Okresného úradu Vranov nad
Topľou z 21. apríla 1995 poskytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ako
praktická lekárka pre deti a dorast. Slovenská lekárska komora jej 20. októbra 2005 vydala licenciu
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím
z 19. apríla 2007 zrušil s účinnosťou k 30. aprílu 2007 žalobkyni skoršie povolenie na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti
aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 30. apríla 2007 odhlásil z povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 30. apríli 2007) držiteľkou licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, pobočka žalovanej vo Vranove nad Topľou rozhodnutím z 2. mája 2017 vyslovila,
že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo 30. apríla 2007,
ale až 30. júna 2009. Napriek odvolaniu žalobkyne ústredie žalovanej potvrdilo toto rozhodnutie svojím

rozhodnutím z 28. novembra 2017. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal proti tomuto
rozhodnutiu protest, o ktorom rozhodovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky a rozhodnutím z 9. júla 2018 mu nevyhovelo. Rozklady, ktoré proti nemu podali prokurátor, ale
aj žalobkyňa, zamietol minister práce, sociálnych vecí a rodiny svojím rozhodnutím z 5. októbra 2018.
Toto posledné rozhodnutie ministra napadla žalobkyňa správnou žalobou, ktorá sa na správnym súdom
viedla pod sp. zn. 2 Sa 30/2018.
3. Ďalším rozhodnutím z 1. februára 2018, č. 700-3310069718-GC04/18, pobočka vo Vranove nad

Topľou predpísala žalobkyni neodvedené poistné za mesiace máj až december 2007 a január až
december 2008 v celkovej sume 1.856,23 €. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa mala v tomto období
platiť poistné ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba
podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003Z. z. Ústredie žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 30. novembra 2018 (s vypustením jedného
ustanovenia zákona z výroku) nevyhovelo odvolaniu žalobkyne. Stotožnilo sa s názorom, že žalobkyňa
bola povinná platiť poistné z príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti aj za obdobie máj 2007 až

december 2008, a keďže ho neodviedla vôbec, muselo jej byť rozhodnutím predpísané. Pobočka pri
jeho predpísaní správne vyšla z údajov o týchto príjmoch, ktoré získala od finančnej správy.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa 14. januára 2019 správnu žalobu, ktorá bola z nejasného
dôvodu založená do spisu 2 Sa 30/2018. Až 26. februára 2019 dala zákonná sudkyňa vo veci 2 Sa
30/2018 pokyn, aby bola časť spisu „od podania zo dňa 14.1.2019“ vylúčená a zapísaná pod „novú

spisovú značku ako iná vec Sa registra“. K takémuto zápisu došlo 19. marca 2019, kedy bola veci
pridelená sp. zn. 2 Sa 8/2019. Hoci z obsahu spisu nevyplýva, či a kedy bola správna žaloba doručená
žalovanej, zákonná sudkyňa už 4. apríla 2019 nariadila vo veci verejné vyhlásenie rozsudku na 12.
apríla 2019 a uznesením č. k. 2 Sa 8/2019-146 z 5. apríla 2019 súd správnej žalobe priznal odkladný
účinok. Dňa 12. apríla 2019 správny súd vyhlásil vo veci napadnutý rozsudok, v ktorého skrátenej
verzii (§ 137 ods. 3 SSP) ako žalovaných označil jednak Sociálnu poisťovňu, jednak ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny, a ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej z 30. novembra 2018,
ako aj rozhodnutie pobočky z 1. februára 2018 ako nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d)
a e) SSP. V písomnom vyhotovení rozsudku (č. k. 2 Sa 8/2019-151) správny súd skonštatoval, že
žalovaná sa k žalobe vyjadrila v rámci konania 2 Sa 30/2018, a odkázal na obsah „administratívneho
spisu“, z ktorého vyvodil, že žalobkyňa už v odvolaní namietla premlčanie, s ktorým sa žalovaná vôbec

nevyrovnala. Opravným uznesením č. k. 2 Sa 8/2019-167 správny súd opravil záhlavie skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku tak, že z neho vypustil označenie žalovaného ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny.
5. Dňa 26. apríla 2019, teda po vyhlásení rozsudku, žalovaná navrhla súdu prerušenie konania, pretože
sa začalo konanie o obnove konania skončeného tu preskúmavaným rozhodnutím.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Hneď v úvode spochybnila, z akého administratívneho spisu správny súd vychádzal,
pretože mu žalovaná žiaden takýto spis nepredkladala. Navrhla len prerušenie konania podľa § 100

ods. 1 písm. e) SSP kvôli prebiehajúcemu konaniu o obnove. Žalovaná sa v rámci konania sp. zn.
2 Sa 30/2018 nemohla vyjadriť k tu prerokúvanej žalobe, pretože tá jej bola doručená až 4. apríla
2019, a konanie 2 Sa 30/2018 sa týkalo úplne iného predmetu. Žalovaná poprela, že by žalobkyňa
bola v odvolaní vzniesla námietku premlčania, a preto sa žalovaná podľa svojho názoru nemusela touto
námietkou zaoberať.

7. Žalobkyňa žiadala, aby bola kasačná sťažnosť odmietnutá, pretože v nej žalovaná uplatňuje dôvody,
ktoré neuplatnila v konaní pred správnym súdom, a tiež pretože smeruje len proti dôvodom rozhodnutia.
Mohla sama predložiť administratívny spis spolu s metodickým usmernením, ktoré núti pobočky
predpisovať. Podľa žalobkyne už rozhodnutia o zmene zániku poistenia odporovali zákonu, k čomu
odkázala aj na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2019.

Pretože preskúmavané rozhodnutie vychádza z nezákonného rozhodnutia o trvaní poistného, je samo
nezákonné.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý

rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
9. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že kasačná sťažnosť nie je prípustná. Podľa
§ 439 ods. 3 písm. b) a c) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré
sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie,

hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. Z obsahu
kasačnej sťažnosť predovšetkým vyplýva, že žalovaná sa nedomáha len zmeny dôvodov rozsudku
správneho súdu (pri zachovaní výroku), ale žiada zrušiť celý rozsudok. Pritom v podstate tvrdí, že v
danej veci nie sú dané dôvody na zrušenie jej preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaná sa teda aktívne
protiví samotnému výroku napadnutého rozsudku, nielen jeho odôvodneniu. Žalovaná ďalej tvrdí, že

záver o jej nevyrovnaní sa s námietkou premlčania nie je správny, pretože žalobkyňa takúto námietku
neuplatnila počas administratívneho konania. Tým žalovaná spochybňuje správnosť záveru správneho
súdu v napadnutom rozsudku, že jej rozhodnutia sú nepreskúmateľné, a túto námietku už z logiky veci
nemohla uplatniť skôr než po doručení napadnutého rozsudku a zoznámení sa s jeho odôvodnením.Nemohla ju teda uplatniť v priebehu konania pred správnym súdom, a to nota bene za situácie, že
správny súd jej na jej prípadné uplatnenie nevytvoril riadny procesný priestor.
10. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP bol predseda senátu zásadne povinný doručiť žalobu s

prílohami žalovanej a vyzvať ju, aby sa k nej v určenej lehote písomne vyjadrila, a zároveň ju mal poučiť,
že ak tak neurobí, správny súd vo veci môže konať ďalej; okrem toho mal vyžiadal administratívne
spisy. V tu prerokúvanej veci však z obsahu spisu vôbec nevyplýva, či a ako sudkyňa [plniaca úlohy
predsedu senátu, porov. § 23 ods. 2 písm. b) a § 19 posledná veta SSP] vôbec nariadila doručiť
žalobu s prílohami, vyzvala žalovanú na vyjadrenie a vyžiadala administratívne spisy. Spis totiž obsahuje

uznesenie z 18. januára 2019, to je však označené č. k. „2 Sa 30/2018-236“, v jeho záhlaví sú ako
žalovaní označení tak Sociálna poisťovňa, ako aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako
predmet prieskumu sa uvádza rozhodnutie „č. 46793-3-2018-BA zo dňa 30.11.2018“ a vo výroku sa
žalovaná vyzýva, aby sa vyjadrila „k žalobe doručenej súdu dňa 07.12.2018“ a aby zaslala „originálny
spisový materiál v danej veci“. Na základe takto formulovanej výzvy podľa kasačného súdu žalovaná
nemohla jednoznačne ustáliť, že sa vôbec má vyjadriť k správnej žalobe doručenej 14. januára 2019 a

že má predložiť administratívny spis týkajúci sa práve tejto veci.
11. Okrem toho však z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy sa žalovaná vlastne mohla k tejto žalobe
vyjadriť. Podľa elektronickej doručenky pripojenej k prvopisu už uvedeného uznesenia č. k. „2 Sa
30/2018“ sa žalovanej 6. marca 2019 doručilo „Uznesenie_bez_od_vodnenia_zo_d_a_18.1.2019“
a „spravna_zaloba“. Vychádzajúc z už opísaného pochybného obsahu tohto uznesenia, nemožno

jednoznačne ustáliť, aká „správna žaloba“ bola žalovanej doručená v prílohe tejto elektronickej úradnej
správy. Sama žalovaná pritom popiera tento dátum doručenia a v kasačnej sťažnosti tvrdí, že správna
žaloba v tu prerokúvanej veci (podaná 14. januára 2019) jej bola doručená až 4. apríla 2019. Taký dátum
doručenia akejkoľvek písomnosti však neosvedčuje žiadna doručenka (elektronická ani poskytovateľa
poštových služieb). Pokiaľ by bol správny tento druhý dátum doručenia (čomu by nasvedčovalo aj

radenie listín v spise), potom by aj pri akceptovaní 30dňovej lehoty z výroku uznesenia č. k. „2 Sa
30/2018“ táto lehota na vyjadrenie žalovanej uplynula 3. mája 2019. Napriek tomu však správny súd už
4. apríla 2019 nariadil verejné vyhlásenie rozsudku na 12. apríla 2019, kde ho aj vyhlásil skôr, než mu
žalovaná mohla predložiť administratívne spisy a svoje vyjadrenie.
12. Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou žalovanej, že správny súd bez administratívneho spisu

nemohol riadne zistiť, aký bol obsah odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky z 1. februára 2018.
Nemohol teda zistiť, či skutočne namietla premlčanie a či ústredie žalovanej skutočne bolo povinné
na túto námietky reagovať v preskúmavanom rozhodnutí. Konzekventne potom nemohol správny súd
ani dospieť záveru, že kvôli nereagovaniu na tieto námietky trpí toto rozhodnutie vadami, ktoré by
opodstatňovali jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. Už len pre poriadok sa potom dodáva,

že tento záver potvrdzujú tvrdenia a listiny predložené samou žalobkyňou. Tá totiž ako prílohu k správnej
žalobe predložila „Odvolanie proti Rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou... z
1.2.2018“ (listiny označené ako č. l. 196 až 197). Pokiaľ by bol obsah tejto listiny zhodný s odvolaním,
ktoré skutočne podala žalovanej a o ktorom žalovaná aj rozhodovala, potom z nej žiadna námietka
premlčania nevyplýva.

IV.
Záver
13. Z uvedených dôvodov neobstojí právny názor správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie trpí
nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, a preto jeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom

bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
14. Správny súd v ďalšom konaní predovšetkým riadne splní svoje povinnosti podľa § 105 SSP a
následne o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku
(§ 469 SSP). V záujme úplnosti sa pripomína, že otázky povahy premlčania pohľadávok na poistné a

mechanizmu ich predpisovania boli riešené v nedávnom rozsudku veľkého senátu kasačného súdu sp.
zn. 1 SVs 5/2022 z 27. septembra 2023.
15. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3
SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.
16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.