Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Andrej Kolárik
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 22Csp/36/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222201766
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kolárik
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:2222201766.5
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlo: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: C. C., nar.: XX. XX.
XXXX, bydlisko: C. XXX/X, XXX XX W. Š., o zaplatenie 9 117,81 EUR s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca(včasepodaniažalobyVšeobecnáúverovábanka,a.s.,IČO:31320155,ktorápočaskonania
postúpilapohľadávkunaIntrumSlovakias.r.o.-viď.odsek3rozsudku)sažaloboudoručenoutunajšiemu
súdu dňa 24. 05. 2022 domáhal zaplatenia sumy 9 117,81 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia uvedenej
spoločnosti s VÚB, a.s.. Žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa XX. XX. XXXX zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10 000,- EUR. Podľa zmluvy o pôžičke
mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 242,86 EUR, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 14 571,60 EUR. Žalovaný do podania žaloby uhradil čiastku 3 157,18
EUR. Žalobca preto s poukazom na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka vyzval žalovaného
listom zo dňa 28. 08. 2019 - Predžalobná upomienka na úhradu dlžných splátok, na čo mu poskytol
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde
aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v
dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca dňa 19. 10. 2019 úver zosplatnil, o čom
bol žalovaný informovaný listom z 25. 10. 2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. K
zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie,
a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Celkový dlh žalovaného ku dňu
podania žaloby predstavoval sumu 9 117,81 EUR. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu
12 274,99 EUR, ako je uvedené v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Splátka“. Ku dňu podania žaloby
žalovaný uhradil sumu 3 157,18 EUR. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci
„Úhrada“. Zmluvnú pokutu evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ si Žalobca
v tomto konaní neuplatnil. Neuplatnil si ani náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na úhradu teda
zostala suma 9 117,81 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % zo sumy 9
117,81 EUR, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko
oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní, t.j. od 31.
10. 2019 do zaplatenia.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o
spotrebiteľskom úvere Quatro pôžičky č. XXXXXXXXXX a sprievodná dokumentácia (č.l. 5 - 12),Obchodné podmienky na poskytovanie spotrebiteľských úverov Quatro pôžičky (č.l. 13 - 14),
Predžalobná upomienka s doručenkou (č.l. 15 - 17), Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
(č.l. 18), Prehľad splátok a úhrad (č.l. 18 - 19), Notárska zápisnica N 3283/2017 (č.l. 20 - 24).
3. Podaním z 08. 12. 2022 žalobca navrhol, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., ktorá žalovanú pohľadávku nadobudla na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod
z 08. 11. 2022, a to s účinnosťou k 18. 11. 2022. Žalovaný bol o postúpení upovedomený Oznámením o
postúpení pohľadávky z 24. 11. 2022 (č.l. 95). Tunajší súd zmenu na strane žalobcu pripustil uznesením
sp. zn. 22Csp/36/2022-117 z 13. 02. 2023.
4. Podaním z 09. 10. 2023 žalobca reagoval na výzvu súdu, aby uviedol tvrdenia a predložil dôkazy vo
vzťahu k splneniu povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať
úver.Žalobcauviedol,ževeriteľpreduzatvorenímzmluvyoúvereskúmalschopnosťžalovanéhosplácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Žalovaný zároveň podpisom danej zmluvy prehlásil, že
všetky ním uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli
známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia
sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a
tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu
zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu, ako aj aj výšku svojich mesačných výdavkov.
Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí
ako primeraná. Žalovaný spočiatku riadne hradil predpísané splátky, pričom veriteľ nemal dosah na
okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani
nemohol mať vedomosť. Žalovaný veriteľa neinformoval o zmene jeho finančnej situácie, ani nežiadal o
zníženie splátky. Veriteľ si vyžiadal od žalovaného súhlas s použitím jeho osobných údajov za účelom
preverenia jeho úverovej histórie v NRKI a SRBI. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ sa nedopustil konania,
ktoré predstavuje hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, za ktoré by prichádzala do úvahy
sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa v § 11 ods. 2 veta druhá zákona
o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ tak postupoval plne v súlade s ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z.
platným a účinným ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. K podaniu žalobca opakovane
priložil niektoré listiny, ktoré tvorili prílohu žaloby (viď. odsek 2 tohto rozsudku).
5. Žalobu s prílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie nebolo možné žalovanému doručiť do
vlastných rúk. Preto súd žalobu doručil postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) tak, že dňa 15. 02. 2023 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu (č.l. 120).
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 22. 09. 2023 a 01. 12. 2023. Súd vykonal dokazovanie
zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym
záverom.
8. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli medzi sebou dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere Quatro Pôžičky č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“, č.l. 6), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový
spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: celková výška úveru: 10 000,- EUR, splátka: 242,86
EUR, počet splátok: 60, prvá splátka splatná: 20. 04. 2018, termín konečnej splatnosti: 20. 03. 2023,
celková čiastka: 14 571,60 EUR, celkové náklady spotrebiteľa: 4 571,60 EUR, fixná ročná úroková
sadzba: 17,40 %, RPMN (X): 17,40 %, priemerná hodnota RPMN: 7,94 %. Žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním mesačných splátok, keď v zmysle predloženého Prehľadu splátok a úhrad
(č.l. 18) neuhradil 13 splátok v súhrnnej výške 3 157,18 EUR, poslednou bola splátka splatná k 20. 07.
2019. Ďalšie splátky už žalovaný neuhradil. Pôvodný žalobca zaslal žalovanému najskôr Predžalobnú
upomienku z 28. 08. 2019 (č.l. 15), v ktorej žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním a na
možnosť zosplatnenia úveru. Následne žalovanému zaslal Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 25. 10. 2019 (č.l. 18), v ktorom žalovaného informoval, že dlh sa stal splatným v celom
rozsahu, pričom dlžnú čiastku žalobca ku dňu oznámenia vyčíslil v sume 9 119,00 EUR.9. Pôvodný žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok (register OpP sp. zn. 1OpP/3/2018) v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z 08.
11. 2022, s účinnosťou k 18. 11. 2022 (č.l. 96). Postúpenie pohľadávky pôvodný žalobca oznámil
žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávky z 24. 11. 2022 (č.l. 95).
10. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a
jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia
povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto
zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
14. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že
veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 7 ods. 20 písm. b) ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.
16. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme
podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len
na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa
odseku 19, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciupovinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa.
17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
18. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
19. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ
vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti
a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany
spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa
sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,
či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne
zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
20.Vzmysle§7ods.16aods.17ZoSÚježalobcapovinnýpreukázať,žepriposkytnutíspotrebiteľského
úveru veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou, najmä že zodpovedajúcim spôsobom skúmal
schopnosť žalovaného splácať úver. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného
vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ
povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou
je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťouskúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca neuviedol vlastné konkrétne
tvrdenia k skúmaniu bonity žalovaného, s výnimkou niekoľkých vágnych tvrdení obsiahnutých v jeho
podaní z 09. 10. 2023 (odsek 4 tohto rozsudku), ktorým reagoval na výzvu súdu, aby tieto vyjadrenia a
dôkazy poskytol. Súd preto vychádzal z predložených listinných dôkazov, z ktorých údaje k skúmaniu
bonity sa nachádzali v zmluve o spotrebiteľskom úvere: rodinný stav: ženatý, počet vyživovaných osôb:
0, priemerný čistý mesačný príjem: 1 026,67 EUR, mesačné finančné výdavky: 0,00 EUR. Iné než
mesačné finančné výdavky (t.j. náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného)
v zmluve úplne absentovali, resp. v zmluvnom formulári ani nebola takáto kolónka (nebola uvedená
dokonca ani kolónka k údaju o type bývania (vlastníctvo/nájom/u rodičov a pod.). Tieto údaje neboli ani
v iných predložených dokumentoch. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ vôbec nezisťoval výšku výdavkov
žalovaného na jeho životné potreby. § 7 ods. 27 posledná veta ZoSÚ síce ustanovuje, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa, avšak toto podľa názoru tunajšieho súdu nemožno vykladať tak, že veriteľ
vôbec nemusí od žiadateľa o úver zisťovať výšku jeho skutočných životných nákladov, ale postačí vo
výpočtoch zohľadniť len výšku životného minima (ak ju vôbec veriteľ zohľadnil, čo žalobca netvrdil a
ani nepreukázal). Citované zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že veriteľ nesmie bez
ďalšieho vziať do úvahy len žiadateľom uvedené náklady, ak tieto žiadateľ uviedol v nižšej výške, než
je stanovené životné minimum (keďže je vysoký predpoklad nesprávnosti takého údaju). Ak účelom
posúdenia bonity je zistiť, či žiadateľ o úver bude skutočne schopný splácať poskytnutý úver, potom je
vylúčené, aby veriteľ posudzoval bonitu bez akejkoľvek informácie od žiadateľa o úver o jeho reálnych
nákladoch na základné životné potreby. Posudzovanie bonity bez elementárnych vstupných údajov
o skutočných nákladoch žiadateľa o úver nemožno hodnotiť ako postup s odbornou starostlivosťou.
Žalobca teda nepreukázal, že veriteľ postupoval v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, a teda mu i vzniklo právo
úver zosplatniť. Naopak, súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že veriteľ neskúmal
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, a teda veriteľovi s poukazom na § 11
ods. 2 ZoSÚ prvú vetu nemohlo ani vzniknúť právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd zároveň
dospel k záveru, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie povinnosti veriteľa posudzovať bonitu s
odbornou starostlivosťou, a teda úver sa s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ považuje za bezúročný a
bez poplatkov.
21. Neplatnosť okamžitého zosplatnenia úveru samozrejme nespôsobuje zánik práva veriteľa na
zaplatenie jednotlivých splátok úveru. Súd preto posudzoval, či žalobcovi možno priznať nárok voči
žalovanému z titulu jednotlivých splátok.
22. Podľa žalobcu mala žalovaná pohľadávka na neho prejsť v dôsledku postúpenia pôvodným
veriteľom. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať
všeobecné náležitosti právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Zmluvou o postúpení pohľadávky postupca prevádza svoju pohľadávku
(t.j. právo na plnenie voči dlžníkovi) na postupníka. Pohľadávka musí byť v zmluve určite a zrozumiteľne
identifikovaná, pričom musí ísť o existujúcu pohľadávku. Pohľadávka je identifikovaná právnym
dôvodom, výškou a splatnosťou. Predmetom postúpenia medzi pôvodným veriteľom a žalobcom bola
jedna pohľadávka (po zosplatnení úveru) s výškou istiny 9 117,81 EUR, s jedným dátumom splatnosti.
Táto (jediná) pohľadávka je však odlišnou pohľadávkou od (viacerých) pohľadávok pôvodného veriteľa
na úhradu jednotlivých splátok úveru. Má odlišný právny režim a z právneho hľadiska tieto pohľadávky
nemožno zamieňať (inak sa pri nich posudzuje napríklad premlčanie - por. § 103 OZ). Jediné, čo majú
spoločné, je právny titul. Ak predmetom postúpenia podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bola vyššie
špecifikovaná pohľadávka po zosplatnení, je právne nepochybné, že predmetom postúpenia neboli
jednotlivé pohľadávky na úhradu splátok úveru. Naopak, predmetom postúpenia bola neexistentná
pohľadávka, keďže podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ nemohla vôbec vzniknúť (pôvodný
veriteľ nebol oprávnený zosplatniť úver). Preto žalobca nedisponuje platnou pohľadávkou, ktorú by
si voči žalovanému mohol v tomto konaní úspešne uplatniť. Súd nemohol žalobcovi priznať nárok
voči žalovanému ani z titulu splátok, keďže tieto ako samostatné práva/pohľadávky neboli predmetom
postúpenia podľa príslušnej zmluvy o postúpení pohľadávok, a teda žalobca nie je nositeľom práv z nich
vyplývajúcich. Ide o situáciu predpokladanú v § 527 ods. 1 písm. a) OZ.23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nemá v tomto
konaní aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom existujúcich nárokov voči žalovanému z predmetnej úverovej
zmluvy, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť, ako je uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.
24. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v
konaní plný úspech, pretože súd žalobu zamietol v celosti. Mal by tak nárok na náhradu trov konania. V
konaní si však žiadne trovy neuplatnil a ani z predmetného spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Preto mu náhrada trov konania priznaná nebola, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda
do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
(§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§
367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient
môže odvolanie podať za podmienok uvedených
v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených
v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa druhá
strana domáhať jej splnenia v exekúcii.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.