Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204739
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1521204739.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom B. C. XX, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, matky: E. B., nar. X. XXXXX XXXX, bytom
B. C. - F. XX, D., zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Peter Belica, advokát, so sídlom M. R. Štefánika

36,Martinaotca:A.B.,nar.XX.XXXXXXXXXXX,bytomD.XXX,G.,H.I.,ozvýšeníazníženívýživného,
o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 68P/292/2021-489, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otcovi na maloletého A. B., nar.

X. XXXX XXXX zo sumy 3000 Kč na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 9. decembra 2021, ktoré
je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Výrokom II. určil nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 9. decembra 2021do 31. januára 2023 v sume 911 eur súd povolil
otcovi splácať v splátkach po 26 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Výrokom III. návrhy matky vo zvyšku zamietol; výrokom IV. návrh otca zamietol. Výrokom

V. určil, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Příbrami č. j. 10P 32/2015-893
zo dňa 8. apríla 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.j. 32Co 155/2019-1632 zo
dňa 26. októbra 2020 v časti výšky výživného. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne Čl. 3 ods. 1 Dohovoru
o právach dieťaťa, prijatých v New Yorku 20. novembra 1989, vyhláseného pod č. 104/1991 Zb. (ďalej
len „Dohovor“), § 26, § 62 ods. 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že pri skúmaní návrhu matky
na zvýšenie a návrhu otca na zníženie výživného prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na reálne
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Vzhľadom na charakter oboch návrhov vykonal
porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodnutia
na základe vykonaného dokazovania, ktorým zisťoval zmenu pomerov, ktorá nastala za 11 mesiacov,
ktoréuplynuliodostatnejúpravyvýživnéhonastranedieťaťainastranerodičov,lebovtedysanaposledy

zisťovali pomery rodičov a vtedy bolo výživné na maloletého A. určené sumou 3.000,- Kč, teda 109,91
eur mesačne. Mal za preukázané, že u dieťaťa došlo k zmene pomerov v tom, že maloletému A. bolo
diagnostikované ochorenie, ktoré ho obmedzuje v stravovaní, s čím sú zvýšené výdavky na stravu a tiež
mu bola diagnostikovaná ADHD, okrem toho nastúpil do ďalšieho ročníka na základnej škole. U otca
maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému
J., narodenému X. XXXX XXXX, ktorému od narodenia posielal po dobu jedného roka 3.500,- Kč a po

roku začal platiť 2.500,- Kč, o čom otec predložil dohodu s matkou maloletého J.. Napriek tvrdeniu,
že s matkou maloletého J. nebýva, nepreukázal či aj reálne matke výživné na J. a na ňu vo výške2.000,- Kč posiela. Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že matka maloletého A. bola
výlučnou vlastníčkou bytu v D. už v čase rozhodovania o výživnom v roku 2020, jej príjem sa mierne
zvýšil zo sumy 1.100,- eur na sumu 1.114,06,- eur a okrem toho poberá rodinné prídavky 30,- eur

mesačne a výživné od otca na maloletého 115,- eur. Teda celkový mesačný príjem matky maloletého A.
predstavuje 1.254,94 eur a deklarované mesačné výdavky 1.128,- eur. Dodal, že sa zvýšil príjem otca,
keď v roku 2020 mal netto príjem 20.000,- Kč, teda 732,73 eur a vlastnil byt v osobnom vlastníctve v H.
I.. Aktuálne má príjem 24.121,- Kč, keď na dožiadanom súde uviedol svoj netto mesačný plat 19.000,-
Kč. K zmene pomerov u otca došlo aj v tom, že predal byt vo svojom vlastníctve, keď súdu výšku kúpnej

ceny neuviedol a uviedol len, že časť kúpnej ceny dal svojej matke a časť bratovi a zo zvyšku 700.000,-
Kč poplatil svoje dlhy a exekúcie. K zmene pomerov otca v dôsledku vyživovacej povinnosti k ďalšiemu
maloletému dieťaťu a k jeho matke, súd prvej inštancie vyslovil názor, že otec je zodpovedný za to,
že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a preto je aj jeho povinnosťou zabezpečiť im
riadne podmienky na život. Dodal, že všeobecne platí, že na účely rozhodovania o výške výživného
má maloleté dieťa prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov. Z týchto dôvodov konanie otca súd

hodnotil ako dobrovoľné sa vzdanie príjmu, ktorý mohol slúžiť aj na platenie výživného k maloletému
A.. Taktiež poukázal na okolnosť, že z elektronickej komunikácie medzi rodičmi mal za preukázané, že
otec mal zaplatenú dovolenku v zahraničí v období od 2. do 16. júla 2020. Sekundárne prihliadal i na to,
že otec sa na osobnej starostlivosti o maloletého A. v žiadnej miere nepodieľa, celá starostlivosť je na
matke. Otec súdu nezdôvodnil, prečo je vedený ako dlžník spolu s matkou jeho druhého syna na úvere,

ktorý táto čerpala za účelom stavby domu. Dospel k záveru, že u otca sú splnené podmienky na zvýšenie
výživného na sumu 200,- eur mesačne a to od začatia konania od 9. decembra 2021. Dodal, že pri
rozhodovaní je viazaný skutkovým stavom preukázaným v čase rozhodovania a otec verbálne uvádzal
inú sumu príjmu, než vyplynula z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa, otec nepreukázal svoje reálne
mesačné výdavky a nezdôvodnil logicky kam upotrebil peniaze z predaja svojho bytu, preto konštatoval,

žekúpnejcenysavzdaldobrovoľneapripravilsaofinančnézabezpečenie.Zvýšenievýživnéhonasumu
200,- eur vyhodnotil ako primerané reálnym možnostiam a schopnostiam otca a pokiaľ i matka prispeje
rovnakým dielom, suma 400,- eur je postačujúca na pokrytie základných potrieb dieťaťa, preto vo zvyšku
návrh matky zamietol a z totožnej argumentácie zamietol i návrh otca na zníženie výživného. Výživné
zvýšilotcoviod9.decembra2022anedoplatokurčilkudňu31.marca2023atopoodpočítanízaplatenej

sumy 1.842,82 eur od sumy majúcej byť zaplatenej po zvýšení 2.753,33 eur a výšku nedoplatku určil
sumou 910,51 eur. V zmysle zaužívanej súdnej praxe povolil nedoplatok otcovi splácať v splátkach po
26,- eur mesačne tak, aby bol dlh uhradený do 36 mesiacov. O trovách konania rozhodol podľa § 52
z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok) tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomu rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
a to len proti výroku II. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 1. decembra 2021 do 28. februára 2023 v sume 1.351,35 eur povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 37,54 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc

právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Dôvodila, že len z dôvodu chyby vo výpočte došlo k nesprávnemu vyčísleniu nedoplatku.
Mala za to, že z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva dostatočné vysvetlenie výšky nedoplatku,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán súd prvej inštancie, čo považoval
za preukázané a čo nie a vec nedostatočne právne posúdil. Považovala za nesporné, že otec platil

pôvodné výživné 3.000,- Kč a to 109,91 eur počas konania od 9. decembra 2021 do 24. januára 2023
riadne a včas a za nesporné považoval, že k 24. januára 2023 je splatné už aj výživné za február 2023
a to od 15. januára 2023. Dodala, že nenapáda výšku výživného, túto považuje za správnu, avšak za
nesprávny považuje záver, že nedoplatok bol určený len k 24. januáru 2023, keď k tomuto dátumu je
splatné už i výživné za február 2023. Matematickým výpočtom rozdielu medzi uhrádzaným výživným

109,90 eur mesačne a výživným určeným napadnutým rozsudkom 200,- eur za obdobie od 9. decembra
2021 do 24. januára 2023 vychádza, že úhrady otca za toto obdobie sa započítavajú za obdobie od 1.
decembra 2021 do 28. februára 2023, teda za 15 kalendárnych mesiacov, keďže k 9. decembru 2021
bolo zatiaľ splatné výživné za december a k 24. januáru 2023 (teda k vyhláseniu napadnutého rozsudku)
bolo splatné výživné za február 2023. Za obdobie od 1. decembra 2021 do 28. februára 2023 bolo otcom

uhradené výživné 1.648,65 eur, ale malo byť uhradené výživné vo výške 3.000,- eur. Rozdiel medzi
3.000 a 1.648,65 eur tak tvorí sumu 1.351,35 eur, ktorá je správnou výškou nedoplatku. Po zohľadnení
maximálneho obdobia 36 mesiacov potom nedoplatok na zročnom výživnom 1.351,35 eur delený na 36
splátok tvorí mesačnú sumu 37,54 eur.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku I., II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie
aj otec maloletého. Uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, nesprávne hodnotil

vykonané dôkazy a vec i nesprávne právne posúdil. Nezaoberal sa skutočnosťami, ktoré uviedol on
ako otec vo svojom vyjadrení z 13. apríla 2022 ako aj vo svojej výpovedi účastníka konania, ktorú učinil
pred Okresným súdom Příbram, ktorú je nutné tiež hodnotiť ako jeden z dôkazov. Súd prvej inštancie
nezohľadnil, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a nezohľadnil, že matka má len jednu
vyživovaciu povinnosť a má vyšší príjem. Dodal, že v prípade, že súdu prvej inštancie jeho výpoveď

ako dôkaz nestačila, mal ho vyzvať k predloženiu listinných dôkazov. Poukázal, že súd prvej inštancie
napísal otázky, na ktoré má odpovedať, čo aj učinil pred dožiadaným súdom a napriek tomu súd prvej
inštancie uvádza, že niektoré skutočnosti nepreukázal. Namietal i že súd prvej inštancie neprihliadol, že
i na strane matky došlo k zmene pomerov, zvýšil sa jej príjem, svoju vyživovaciu povinnosť vzhľadom
na vek maloletého si neplní už len osobnou starostlivosťou, ale je povinná aj finančne prispievať. Súd
nevzal do úvahy, že je nemajetný, odkázaný len na svoj príjem a nesprávne uviedol, že sa po predaji

bytu finančných prostriedkov vzdal dobrovoľne. On si musel splniť svoju povinnosť voči rodine, ktorá
mu vznikla ešte v dobe, kedy byt získal a taktiež uhradiť i svoje dlhy, aby nenarastali. Pokiaľ ide o matku
jeho druhého dieťaťa, je vedený ako spoludlžník na úvere, keď bol v domnení, že sa vezmú. Taktiež
namietal,žesúdprvejinštancieneprihliadolkuspráveOSPODPříbram,ktorývykonalšetrenie.Poukázal
na rozpory v tvrdeniach rodičov. Mal za to, že súd si mal vyžiadať opatrovnícky spis od Okresného súdu

Příbram sp. zn. 10P/32/2005. K zamietnutiu jeho návrhu na zníženie výživného uviedol, že toto súd
prvej inštancie bližšie nezdôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že
návrh matky na zvýšenie výživného sa zamieta a výživné otca sa znižuje na sumu 2.500,- Kč mesačne.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého ktorá uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom, s jeho právnym a vecným zdôvodnením. Pridržiava sa svojho odvolania voči
výroku II. napadnutého rozsudku. Odvolanie otca považuje za nedôvodné, žiadne skutočnosti uvedené
v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch I., III., IV. V. a VI.,
s ktorými sa stotožňuje. Poukázala na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec

namieta, že súd nezohľadnil, že mu pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti je zrejmé, že na tieto súd
prvej inštancie prihliadol, čo vyplýva z odseku 35 odôvodnenia. Taktiež sa súd vyporiadal so zmenou
pomerov na strane matky ako i so skutočnosťou, že otec je nemajetný, keď v tejto súvislosti odkazuje na
bod 36 odôvodnenia. Záverom dodala, že otcove odvolanie opomína zákonné kritérium, podľa ktorého
v prvom rade rodičia majú prispievať podľa svojich schopností a možností, čo sa u maloletého A.

vôbec nedeje, keďže otec okrem súdom určeného výživného sa na výžive ani výchove maloletého syna
nepodieľa a to napriek tomu, že výdavky matky na syna sú zvýšené z dôvodu jeho ochorenia ADHD, kde
toto ochorenie objektívne časovo limituje prípravu matky so synom na vyučovanie. Dodala, že otec svoj
byt bez zaťaženia hypotékou predávať nemusel a faktické kroky otca svedčia o tom, že svoj reálny príjem
a reálne majetkové pomery aj reálne bývanie skrýva. Z vyjadrenia maloletého A. i z SMS konverzácie

vyplýva, že otec maloletého a slečna K., matka maloletého J. (druhá vyživovacia povinnosť otca) spolu
žijú v jej dome. Otec svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému dieťaťu nemá upravenú súdom, druhé
dieťa má dva roky a maloletý A. začal navštevovať základnú školu, s čím sa nepochybne zvýšili i jeho
výdavky.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že
obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
– účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného
sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového

poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné
vadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného
mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilnéhosporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky i otca je dôvodné, v dôsledku
čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného
sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného

sporového poriadku).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o zvýšení (návrh matky) i znížení
(návrh otca) výživného otca pre maloletého.

8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní je posúdiť,
či sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, keď námietky otca smerujú proti výške zvýšeného
výživnéhopremaloletéhourčenéhosúdomprvejinštancieakoiprotizamietnutiujehonávrhunazníženie
výživného. S poukazom na odvolacie dôvody matky predmetom odvolacieho konania je i preskúmanie
správnosti výšky nedoplatku na už zročnom výživnom.

9. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť
ak sa zmenia pomery.

10. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a

povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

11. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho

charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná,
či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie
výživného, resp. zníženie výživného.

14. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto

podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať
ichsaktuálnymipomermi.Povinnosťousúdujepredovšetkýmpodrobneporovnaťzmenuodôvodnených
potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov
s poukazom na vek, zdravotný stav, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti
a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež
zisťuje, či k zmene pomerov nedošlo, v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov,
zdravotného stavu. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok
povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

15. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase ostatnej úpravy. Musia byť spoľahlivo zistenéokolnostirozhodujúceprepôvodnestanovenévýživnéaokolnostirozhodujúceprestanovenievýživného
v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave.

16. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že ostatnýkrát bolo o výživnom
rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Příbrami č.j. 10P 32/2015-893 z 8. apríla 2019 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č.j. 32Co 155/2019-1632 z 26. októbra 2020, ktorým bola
schválená rodičovská dohoda,ktorousaoteczaviazalprispievaťnavýživumaloletéhoA.sumou3.000,-
Kč, t.j. 109,91 eur.

17. Súd prvej inštancie z obsahu ostatného rozsudku o výživnom vyvodil, že v čase tejto ostatnej úpravy
bol príjem otca 20.000,- Kč (732,73 eur) a príjem matky ustálený nemal, maloletý A. od 1. septembra
2020 navštevoval základnú školu, mal zdravotné problémy ortopedického charakteru, výdavky na
maloletého jednoznačne vyčíslené neboli, rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. K zmene pomerov
od ostatného rozhodnutia (teda za obdobie 11 mesiacov do podania návrhu matky) malo dôjsť

podľa názoru súdu prvej inštancie zmenou zdravotného stavu maloletého spojenou s obmedzením
v stravovaní a diagnostikovaním ADHD ako i nástupom do 3. ročníka základnej školy, pribudnutím
vyživovacích povinností otcovi a vzdaním sa príjmu z predaja nehnuteľnosti.

18. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

19. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

20. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval

vec dôsledne, a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie
o pomeroch rodičov a maloletého nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť súdom prvej
inštancie vyslovený záver o zvýšení výživného pre maloletého zo sumy 3000 Kč mesačne na sumu
200 eur mesačne, teda takmer na dvojnásobok. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne sústredil na
zistenie príjmu rodičov, opodstatnenosť výdavkov uvádzaných rodičmi, ako i na zistenie zmeny pomerov

u maloletého, keď vôbec nezisťoval zvýšenie jeho potrieb, len stroho skonštatoval zvýšené výdavky na
stravu a ochorenie ADHD. Neporovnal potreby maloletého v čase ostatného rozhodovania o výživnom
a v súčasnosti je potrebné zistiť a porovnať položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava,
mobilný telefón a pod.), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (školné,
stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), nepravidelné platby (kúpa športových potrieb,

zdravotných pomôcok, lyžovačky, letné dovolenky), ktoré sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že
celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom
sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny
zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena
rodiny. Súd prvej inštancie pochybil i pri zisťovaní schopností, možností a majetkových pomerov otca,

keďže nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Predčasne
vyhodnotil, že otec sa vzdal majetkového prospechu z predaja bytu. Taktiež nemožno považovať za
správne a etické konštatovanie, že otec je zodpovedný za to, že má dve vyživovacie povinnosti. Navyše
odvolaciemu súdu nie je zrejmé či a ako súd prvej inštancie zohľadnil ďalšie vyživovacie povinnosti otca
a ani či a v akej miere zohľadnil údajné vzdanie sa majetkového prospechu otcom.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a
princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,

ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s prihliadnutím najmä na rozsah vykonaného dokazovania
mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky otca maloletého sú opodstatnené, keďže súd prvej
inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie záverov o zvýšení výživného na

takmer dvojnásobnú sumu a o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bude
doplniť dokazovanie za účelom zistenia zvýšenia odôvodnených potrieb maloletého (v akej výške),preukázaním vyživovacích povinností otca, preukázaním, či sa otec vzdal majetkového prospechu a ak
áno, v akej výške a komplexne vyhodnotiť zmenu pomerov.

24. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných
okolností potrebných pre posúdenie podstatnej zmeny pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i
ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodné okolnosti daného prípadu, odvolací súd s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c)
Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda v časti zvýšenia

výživného,nedoplatkunazročnomvýživnom,ozamietnutínávrhunazníženievýživnéhoakoionáhrade
trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
aj náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).