Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Sunday, January 21, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/1703/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122358369
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Maroš Dvorský
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122358369.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. B.,
nar: 25.07.1969, trvale bytom A. XX, XXX XX C. adresa na doručovanie D. X, XXX XX C. momentálne
v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19, 920 41 Leopoldov o vymoženie 1278,47 EUR s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom Mgr. Boris Halás so sídlom exekútorského úradu Popradská, 82202

Bratislava 214, IČO:, pod. sp. zn. 397 Ex 7196/22, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe opätovného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa
04.07.2022, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie 1278,47 Eur, priznaného

na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1690439335 zo dňa
01.12.2016, právoplatný a vykonateľný dňa 28.12.2016 (ďalej len „exekučný titul“). Pôvodná exekúcia
bola vedená súdnym exekútorom Mgr. Vladimír Cipár, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 480/2017. Pôvodné
exekučné konanie bolo ukončené dňa 25.04.2022.

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 80Ek/1703/2022 dňa 07.07.2022 súdneho

exekútora Mgr. Boris Halás so sídlom exekútorského úradu Popradská, 822 02 Bratislava 214, ktorý
ju vedie pod. sp. zn. 397 Ex 7196/22 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu
exekútorovi dňa 7.7.2022 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 14.07.2022 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 20.07.2022.

3. Povinnýprostredníctvompoštovéhodoručovateľadňa6.12.2023podalnávrhnazastavenieexekúcie,

ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 7.12.2023. Súd preskúmaním návrhu povinného na
zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného
poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok.
(ďalej ako „návrh na zastavenie exekúcie“). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol : že je
nemajetný, má vážne zdravotné problémy a momentálne je v ústave na výkon trestu odňatia slobody, vo
výkone nepodmienečného desať ročného trestu odňatia slobody kde nemá možnosť zárobku, z tohto

dôvodu nemôže uhradiť svoje pohľadávky a žiada aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu „.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.12.2023
uviedol nasledovné. Exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia súdnym exekútorom
Mgr. Borisom Halásom je Výkaz nedoplatkov č. 1690439335 vydaný zdravotnou poisťovňou dňa
1.12.2016 v zmysle § 17a zákona o zdravotnom poistení. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 28.12.2016. Výkazom nedoplatkov bola povinnému uložená povinnosť uhradiť
zdravotnej poisťovni nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení. Vo svojom podaní povinný požadujezastaviť exekučné konanie z dôvodu svojej nemajetnosti. Exekúciu je možné zastaviť len z taxatívne
uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza povinný nezodpovedajú žiadnemu zákonnému
dôvodu zastavenia exekúcie. Oprávnený si dovoľuje podotknúť, že pohľadávka predstavuje neuhradené

poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt
v SR – výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo
verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v
systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného,
pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO,

zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti
platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Na základe
vyššie uvedených skutočností oprávnený oznamuje, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania.

5. Dňa 15.01.2024 doručil súdny exekútor súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie
exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor k návrhu povinného na zastavenie exekúcie

uviedol: „ Súdny exekútor považuje návrh povinného na zastavenie exekúcie za účelový v snahe vyhnúť
sa exekučnému konaniu. Súdny exekútor navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
v celom rozsahu zamietol, nakoľko nenastal žiadny zo zákonných dôvodov uvedených v § 61k ods. 1
Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Povinný k dnešnému dňu neuhradil vymáhanú sumu a
to ani čiastočne. “

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa

osobitnéhopredpisu,prektorýsúuznaniealebovýkoncudziehoexekučnéhotituluneprípustné,ibažeho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie

môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).13. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená

realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.

14. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť

začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a
to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie

citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti
bránia.

15. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v
zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote,
a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré
nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15

dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie
exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho
návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie.
Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí
skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie

návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek
podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.

16. Dôvodom podania návrhu na zastavenie povinnou je nemajetnosť povinného. Ako povinný uviedol
v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd v prípade nemajetnosti povinného konštatuje, že preskúmavanie

nemajetnosti povinného a prípadné zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu nemajetnosti je vecou
výkonu exekúcie súdneho exekútora, ktorý zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného
zexekvovania.Súdnyexekútorjepovinnýzisťovaťzákonomstanovenýmspôsobomvpriebehuexekúcie
všetky možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. V prípade, ak je exekúcia vedená na majetok
fyzickej osoby a do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania sa nepodarilo

zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu
trov exekútora, až v takomto prípade exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

17. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané,

že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto

súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti
vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ako

nedôvodný zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Súd konštatuje, že žiaden z účastníkov konania si náhradu trov, ktoré by im vznikli v súvislosti s
podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie

citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že
nakoľkoexekučnékonaniejezásadnekonanímnávrhovýmaakotakéjeovládanédispozičnouzásadou,
je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je
oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany
v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol v rámci konania o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku)oďalšíchtrováchexekúcie,súdotrováchkonaniavzniknutýchúčastníkomkonaniavsúvislosti
s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.