Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/126/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517202236
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3517202236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne A. B., bytom C. A. C. D., A. XXXX/
XX, zastúpenej Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Komenského
2700/7, proti žalovaným 1/ Public auction s.r.o., so sídlom Piešťany, Cintorínska 2696/1, IČO: 44 449
844,2/ADMINCREDITs.r.o.,sosídlomPraha,Revoluční1403/28,IČO:04050932,Českárepublika,3/

FUEL, spol. s r.o., so sídlom Piešťany, K lodenici 6/7396, IČO: 18 048 803, zastúpenému JUDr. Matejom
Csenkym, advokátom, so sídlom Trnava, Paulínska 17, pracovisko Piešťany, Moyzesova 8, o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 24. mája 2022, č.k. 12C/15/2017–273, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 24. mája 2022 č.k. 12C/15/2017–273 súd prvej inštancie zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 08.02.2017 dražobníka
- žalovaného 1/ a navrhovateľa dražby - žalovaného 2/, ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou
zápisnicou notárom JUDr. Miroslavom Holčíkom zo dňa 08.02.2017, N 106/2017, NZ 3798/2017, NCRls
389/2017, predmetom ktorej bola dražba bytu č. XX na X.poschodí vo vchode E. XX bytového domu
súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXXX o výmere 394 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú.

C. A. C. D. na Okresnom úrade Nové Mesto nad Váhom, odbor katastrálny, ktorého predchádzajúcou
vlastníčkou bola žalobkyňa, a ktorý bol vydražený vydražiteľom - žalovaným 3/. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 29.11.2019
č. k. 12C/15/2017-179 súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
i o určenie, že žalobkyňa je vlastníkom vydraženého bytu. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.
27Co/41/2020-218 zo dňa 27.01.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, ktorým zamietol

žalobu o určenie, že vlastníkom bytu je žalobkyňa, a v rozsahu, ktorým zamietol žalobu o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu zo dňa 08.02.2017 a v rozsahu výroku o náhrade trov konania,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a spor v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení nového rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa
namietala porušenie ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré videla v tom, že
oznámenie o dobrovoľnej dražbe a oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe obsahuje v súvislosti

s obhliadkou predmetu dražby „podmienku“, a to povinnosť záujemcov o obhliadku vopred sa ohlásiť
aspoňjedendeňpredkonanímobhliadkynazverejnenomčísle.Kuvedenejnámietkesúdprvejinštancie
uviedol, že organizačný pokyn týkajúci sa predchádzajúceho ohlásenia sa na obhliadku predmetudražby u dražiteľa nemožno v žiadnom prípade považovať za vytváranie podmienok na obhliadke, ktoré
by mohli brániť účasti prípadných záujemcov na dražbe, ale ide v praxi dražobných spoločnosti o
dlhodobo zaužívaný zvyk s cieľom zamedziť tomu, aby sa v jeden čas obhliadky zúčastnilo príliš veľa

záujemcov. Okrem toho v priebehu dražby a ani po nej žiadna osoba nenamietala, že by jej dražobník
akýmkoľvek spôsobom bránil, sťažoval alebo akýmkoľvek iným spôsobom podmieňoval zúčastniť sa
na obhliadke predmetu dražby. Uvedenú skutočnosť nepreukázala v konaní ani žalobkyňa, preto jej v
tejto súvislosti nemohla vzniknúť žiadna ujma. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný 1/ nepostupoval
podľa § 21 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože neupovedomil osoby uvedené v § 17 ods.

5 zákona o dobrovoľných dražbách o zmarení prvého kola dražby konajúceho sa dňa 21.12.2016.
K uvedenej námietke súd prvej inštancie uviedol, že v prvom kole dražby konanom dňa 21.12.2016
nebolourobenéaninajnižšiepodaniezdôvodu,žesadražbynezúčastnilžiadenzáujemca,tedapredmet
dražby nebol vydražený a nedošlo teda k žiadnemu zmareniu dražby, a preto ani dražobníkovi nevznikla
povinnosť informovať v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách osoby uvedené v § 17
ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách o zmarení prvého kola dražby. Ďalej žalobkyňa namietala

platnosť plnomocenstva žalovaného 3/, ktoré udelil dňa 08.02.2017 splnomocnencovi F. G., pre údajnú
absenciu vôle splnomocnenca F. G. toto plnomocenstvo prijať, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 14.05.2014, sp. zn. 7MCdo 6/2013. K uvedenej námietke uviedol, že na písomnej
listine zo dňa 08.02.2017 označenej ako „Plnomocenstvo“ sa nachádzajú podpisy tak splnomocniteľa,
ako aj splnomocnenca, čím obaja prejavili svoju vôľu a že citované rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR rieši skutkovo a obsahovo úplne odlišný prípad týkajúci sa procesného plnomocenstva v zmysle
ustanovení vtedajšieho Občianskeho súdneho poriadku udelené ako tzv. všeobecné plnomocenstvo
advokátovi na celé súdne konanie. V prípade, ktorý je predmetom sporu, sa splnomocnenec na základe
udeleného plnomocenstva zo dňa 08.02.2017 osobne zúčastnil dňa 08.02.2017 konanej dražby a na
tejto v mene splnomocniteľa urobil najnižšie podanie, ktoré bolo následne vydražiteľom (žalovaným 3/)

riadne uhradené. Z písomne predloženého plnomocenstva podpísaného samotným splnomocnencom
a z jeho následného konania na dobrovoľnej dražbe, teda nie sú absolútne žiadne pochybnosti o
tom, že prijal udelené plnomocenstvo a v dobrovoľnej dražbe zastupoval žalovaného 3/. Žalobkyňa
ďalej namietala celkový čas dražby, ktorá mala trvať 19 minút. Danú námietku žalobkyne vyhodnotil
súd prvej inštancie ako bezdôvodnú, pretože nedošlo k porušeniu zákonného ustanovenia, ktoré by

určovalo časové limity trvania dražby a nebolo ani tvrdené, že mala byť žalobkyni spôsobená ujma. Z
priebehu konania dražby, ktorý je zachytený v notárskej zápisnici jednoznačne vyplýva presný postup
licitátora v dražbe, ako aj obsah všetkých jeho poučení a následný priebeh licitovania. Žalobkyňa
nepreukázala, že by počas priebehu dražby došlo k akémukoľvek porušeniu zákona o dobrovoľných
dražbách. Žalobkyňa ďalej namietala, že v notárskej zápisnici ani v jej prílohách nie je uvedený

menný zoznam (prezenčná listina) prítomných účastníkov dražby. K uvedenému súd prvej inštancie
konštatoval, že zákon o dobrovoľných dražbách neukladá dražobníkovi alebo notárovi, aby súčasťou
notárskej zápisnice bol menný zoznam prítomných účastníkov dražby. Náležitosti notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh dražby sa riadia podľa ustanovení § 24 ods. 8 v spojení s § 24 ods. 2 až 7 zákona
o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa sa mohla oboznámiť s prezenčnou listinou účastníkov dražby zo

samotného dražobného spisu, čo však neurobila. Žalobkyňa namietala porušenie ustanovení § 23 ods.
3 zákona o dobrovoľných dražbách, keď notárska zápisnica nemala obsahovať vznesené námietky
zaslané dražobníkovi dňa 05.12.2016. Súd prvej inštancie k tomu upozornil, že ustanovenie § 23 ods. 3
zákona o dobrovoľných dražbách upravuje inštitút spoločnej dražby a nie náležitosti notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh dražby. Námietky žalobkyne boli súčasťou osvedčenia o priebehu prvého kola

dražby. Pred konaním opakovanej dražby už žalobkyňa ďalšie námietky dražobníkovi nezaslala. Napriek
tomu dražobník upozornil všetkých účastníkov dražby, že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie
C. A. C. D. je pri predmete dražby zapísaná informatívna poznámka o začatí súdneho konania na
OkresnomsúdenovéMestonadVáhomvoveciurčenianeplatnostioznámeniaodobrovoľnejdražbeDD
48/2016 konanej dňa 21.12.2016. Dodal, že ustanovenia zákona týkajúce sa oboznámenia účastníkov

dražby s prípadnými námietkami sú v zákone koncipované za účelom ochrany záujmov účastníkov
dražby a nie samotného vlastníka predmetu dražby. Nesplnenie povinnosti dražobníka zaevidovať
námietkyprotipriebehudražbynebudemaťdopadnaplatnosťdražby,pokiaľbudeinakdražbavykonaná
v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobkyňa ako dôvod neplatnosti dražby tvrdila, že žalovaný 2/ jej
nedoručil riadne výzvu na sprístupnenie predmetu dražby za účelom ohliadky bytu znalcom, čo malo za

následok porušenie § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, dokazovaním mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalobkyni boli riadne doručované písomnosti, a to na adresu trvalého pobytu, ako aj
na adresu súčasného pobytu. Žalovaný 1/ listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise preukázal,
že všetky zákonom požadované listiny t.j. tak znalecký posudok ako aj oznámenie o dražbe a notárskuzápisnicu z dražby žalobkyni doručoval, a to dokonca nad zákonom stanovenú povinnosť na obe
adresy, ktoré žalobkyňa uvádzala v písomnom styku s navrhovateľom dražby vrátane jej evidovaného
trvalého pobytu. Dražobník rovnako doručil všetky požadované listiny zákonom stanoveným štátnym

orgánom, ako aj ostatným vlastníkom bytov, bytového domu, spôsobom ktorý je dlhodobo uznávaný
aj súdnou judikatúrou, prostredníctvom vyvesenia tohto oznámenia na obvyklom mieste v spoločných
priestoroch bytového domu. Dodal, že dražobník, ani navrhovateľ dražby nemajú v zmysle zákona
povinnosť doručovať čestné vyhlásenie o výške a pravosti pohľadávky navrhovateľa dražby, ktoré je
súčasťou dražobného spisu. Bola to žalobkyňa, ktorá zmarila doručovanie všetkých písomností, pretože

nepreberala zásielky a ani netvrdila dôvody, ktoré jej mali brániť v prevzatí zásielok, čo však nemôže ísť
na ťarchu dražobníka alebo navrhovateľa dražby. Ako neprevzatá sa žalovanému 1/ vrátila aj zásielka,
ktorej obsahom bolo jeho vyjadrenie zo dňa 19.12.2016 na námietky žalobkyne proti prebiehajúcej
dobrovoľnejdražbe.Niejetedapravdoutvrdeniežalobkyne,žežalovaný1/sakjejnámietkamnevyjadril.
K tvrdeniu žalobkyne, že dražba je neplatná, lebo žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2/
ako dražobník neuzatvorili zmluvu o vykonaní dražby, čím porušili ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o

dobrovoľných dražbách, súd uviedol, že citovaný zákon nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby
a dražobník uzavreli medzi sebou všeobecnú zmluvu a pri každej jednotlivej dražbe čiastkovú zmluvu,
ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby. Zákonu neodporuje ani dohoda
uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, podľa ktorej dôjde k uzatvoreniu dohody o vykonaní
dražby podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. V tomto prípade tvorí vyhlásenie o

spôsobilosti predmetu dražby zároveň i ponuku (ofertu) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby.
Týmto spôsobom uzatvorené zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona, nepriečia sa mu a
ani ho svojím obsahom neobchádzajú. Keďže zmluva bola podpísaná k tomu oprávnenými osobami,
dospel k záveru, že opakovaná dražba konaná dňa 08.02.2017 sa uskutočnila na základe platne
uzavretej dohody o vykonaní dražby. Podľa záveru súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala,

že by v dôsledku porušenia zákona o dobrovoľných dražbách došlo k ujme na jej strane, t. j. k
zásahu do jej subjektívnych práv. Žalobkyňa nespochybnila oprávnenie žalovaného 1/ pristúpiť k výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali záver, že predmet zálohu bol v dôsledku porušenia zákona žalovanými 1/ a 2/ vydražený
za cenu, ktorá by bola pod hranicou najnižšieho podania. V zmysle § 12 ods. 1 zákona dražobník

zaistil ohodnotenie predmetu dražby súdnym znalcom, nie je jeho úlohou a ani právom preverovať
údaje alebo závery znaleckého posudku. Cena nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom
vo výške 30.000,- Eur ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Cena predmetu dražby na prvej dražbe
bola stanovená sumou v súlade so znaleckým posudkom a pri opakovanej držbe bola znížená na
sumu 24.500,-Eur , pričom predmet držby sa vydražil za sumu 28.500,- Eur. Cenu určenú znaleckým

posudkom nebolo možné dosiahnuť, čo preukazuje najmä fakt, že za takúto vyvolávaciu cenu (a ani
zníženú pri opakovaných dražbách), nikto neprejavil záujem o kúpu nehnuteľnosti dražbou. Skutočnosť,
že sa predmet dražby vydražil za cenu nižšiu, ako bola cena stanovená súdnym znalcom ako všeobecná
hodnota nehnuteľnosti, nemožno považovať za porušenie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v súlade s § 12 ods. 3 zákona o

dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ohodnotenie predmetu dražby možno vykonať z dostupných
údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, keďže žalobkyňa neumožnila vykonanie ohodnotenia bytu. S
poukazom na skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, posúdil súd žalobný návrh ako nedôvodný,
a preto žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Záverom uviedol, že žalobkyňa nevykonala žiadne
úkony k splneniu, nepreukázala ujmu, ktorá jej mala vzniknúť v prípade tvrdených porušení, pričom je

potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie spôsobuje neplatnosť vykonanej dražby. Nelegálne konanie,
ktoré označila žalobkyňa a je predmetom trestného konania, nemalo vplyv na zákonnosť vykonania
dražby za situácie splatnosti pohľadávky a skutočnosti, že žalobkyňa pohľadávku, čo do dôvodov a
výšky nenamietala. Ostatné námietky považoval za nedôvodné, pretože nepredstavujú porušenie, ktoré
by spôsobilo neplatnosť dražby, resp. ujmu na právach žalobkyne.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov konania, alebo
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci

súdom prvej inštancie. Tvrdila, že úplne absentuje právny názor súdu na všetky námietky uvedené v jej
žalobnom návrhu na str. 4 a to v bode 1./ (posledné dva body odrážok ) a v bode 2./ (v celom rozsahu).
Čo sa týka „nepreukázanej ujmy žalobkyne na jej právach“, tu žalobkyňa uviedla cit., „aká ešte väčšia
ujma na jej právach jej mala postupom žalovaných 1/-3/ a porušením zákona spôsobená ako tá, že jejbolo znemožnené zúčastniť sa dražby, namietať dražobnú cenu bytu a napokon to, že za úplne smiešnu
cenu jej bol vydražený 1-izbový byt v C. A. C. D., ktorá absolútne nezodpovedala trhovej hodnote bytu“.
Doplnila, že každá z jej žalobných námietok je námietkou, ktorá spĺňa obe podmienky určené odvolacím

súdom: jednak sú jednoznačne v rozpore so zákonom a jednak sú v príčinnej súvislosti so spôsobenou
ujmou.

3. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozsudku vvsporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Súd prvej inštancie podľa nich

rešpektoval námietku odvolacieho súdu a vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami
žalobkyne a dal na všetky tieto námietky jasnú odpoveď spolu s uvedením ustanovení právnych
predpisov, z ktorých svoje právne závery vyvodil. K odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalobkyňa po vrátení
vecinasúdprvejinštancienemalažiadnenávrhynadoplneniedokazovania.Žalobcuvsporovomkonaní
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, preto prostredníctvom prostriedkov procesného útoku
musí riadne preukázať existenciu takých dôvodov, ktoré skutočne spôsobili neplatnosť spochybňovanej

záložnej zmluvy.

4. Žalovaný 3/ sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a uviedol, že považuje podané odvolanie za
nedôvodné v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny.
Súd prvej inštancie sa po zrušení predchádzajúceho rozsudku v tejto veci dôkladne a podrobne vyjadril

v napadnutom rozsudku ku všetkým podstatným okolnostiam prejednávanej veci, v dôsledku čoho
je potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za preskúmateľné a zákonné. Žalovaný 3/ považuje
argumentáciu žalobkyne v odvolaní za účelovú a nepodloženú s cieľom neprimerane predĺžiť čas
neoprávneného užívania predmetného bytu. V jej argumentácii podľa neho absentuje akýkoľvek právny
základ.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Súd prvej inštancie sa po zrušení predchádzajúceho rozsudku a po vrátení veci na ďalšie konanie
riadil právnym názorom odvolacieho súdu a odstránil zistené nedostatky predchádzajúceho zrušeného
rozsudku (neúplné odôvodnenie). Žalobkyňa síce v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie po vrátení
veci nevykonal žiadne dokazovanie v rozsahu vytýkanom a naznačovanom odvolacím súdom, odvolací

súd však v zrušujúcom uznesení neukladal súdu prvej inštancie povinnosť doplniť dokazovanie. Uložil
muodstrániťzistenýnedostatokodôvodneniarozsudkuvzmysležalobnýchdôvodov.Uvedenánámietka
odvolateľky je tak zmätočná a bez významu.

7. Žalobkyňa v odvolaní riadne (konkrétne) namietala len jeden nedostatok napadnutého rozsudku, a to

absenciu právneho názoru súdu prvej inštancie na všetky námietky uvedené v jej žalobnom návrhu na
str. 4 a to v bode 1./ (posledné dva body odrážok ) a v bode 2./ (v celom rozsahu). Žalobkyňa v úvode
svojho odvolania síce citovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ C.s.p. (uviedla,
že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci), no neuviedla konkrétne skutočnosti naplňujúce citované odvolacie dôvody, teda v
odvolaní nevyjadrila, v čom konkrétne nebol úplne zistený skutkový stav, kde bol nesprávne zistený
skutkový stav alebo v čom bola úvaha súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nesprávna a v
čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, s ktorými argumentami nesúhlasí
prípadne ako a z akých dôvodov mal byť skutkový stav správne posúdený. Odvolací súd je pritom v

zmysle ustanovenia § 380 ods.1 C.s.p. dôvodmi odvolania viazaný, a to aj v zmysle ich konkrétneho
skutkového vyjadrenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie
konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo
možné prípadne podriadiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania. Iný postup odvolacieho súdu
by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu; odvolací súd by vo svojej podstate sám vyhľadával

konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo.8. Odvolací súd sa preto zaoberal len jednou preskúmateľnou námietkou žalobkyne, a to tvrdenou
absenciou právneho názoru v rozsudku súdu prvej inštancie na námietky ňou špecifikované ako
námietky uvedené v žalobe na str. 4 a to v bode 1./ (posledné dva body odrážok ) a v bode 2./ (v celom

rozsahu).

9. Na str. 4 žaloby v bode 1./ (posledné dve odrážky) žalobkyňa namietala rozpor obsahu Oznámenia o
dobrovoľnej dražbe č. DD 48/2016 zo dňa 15.11.2016 a Oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe
č. DD 48/2016 zo dňa 22.12.2016 s ustanovením § 13 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, a to

nemožnosť spájať s obhliadkou predmetu dražby podmienku, za ktorú považovala povinnosť záujemcov
o obhliadku vopred sa ohlásiť aspoň jeden deň pred konaním obhliadky na určenom telefónnom čísle
a z toho dôvodu neupustenie od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o dobrovoľných dražbách.
Uvedená námietka žalobkyne nie je pravdivá, pretože súd prvej inštancie na uvedenú námietku reagoval
právnym posúdením uvedeným v ods. 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 10 a 11. Súd
prvej inštancie vyhodnotil žiadosť dražiteľa o predchádzajúce ohlásenie sa na organizovanú ohliadku

ako v praxi bežne sa vyskytujúci organizačný pokyn, ktorý nemožno v žiadnom prípade považovať
za vytváranie podmienok na obhliadke, ktoré by mohli brániť účasti prípadných záujemcov na dražbe,
zúčastniťsasamotnejobhliadky.Skonštatoval,žežalobkyňanepreukázala,žeby jejvpríčinnejsúvislosti
s touto námietkou mohla vzniknúť ujma. Voči uvedenému právnemu posúdeniu namietaného dôvodu
neplatnosti dražby žalobkyňa v odvolaní nenamietala, odvolací súd preto nemal dôvod sa právnym

posúdením námietky zaoberať, žalobkyňa namietala len, že dôvody zamietnutia uvedenej námietky voči
dražbe v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, je však zrejmé, že neabsentujú.

10. Na námietku žalobkyne, že mal dražobník upustiť od dražby podľa § 19 ods. 1 písm. d)
zákona o dobrovoľných dražbách z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených v § 13 a 17

zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. z dôvodu stanovenia podmienky v súvislosti s obhliadkou
predmetu dražby, súd prvej inštancie odpovedal v ods. 37 odôvodnenia na str. 11 tak, že pri
organizovaní obhliadky predmetu dražby neboli stanovené zo strany dražiteľa žiadne podmienky, ktoré
by akýmkoľvek spôsobom bránili ktorémukoľvek záujemcovi zúčastniť sa na obhliadke predmetu dražby.
Voči uvedenému právnemu hodnoteniu tvrdeného dôvodu neplatnosti dražby žalobkyňa v odvolaní

nenamietala, odvolací súd preto nemal dôvod sa právnym posúdením námietky zaoberať, žalobkyňa
namietala len, že dôvody zamietnutia uvedenej námietky voči dražbe v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentujú, z vyššie uvedeného je však zrejmé, že neabsentujú.

11. Na str. 4 žaloby v bode 2/ žalobkyňa namietala po prvé, že žalovaný 1/ nepostupoval podľa § 21

ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko neupovedomil osoby uvedené v § 17 ods. 5 zákona
o zmarení prvého kola dražby konajúceho sa dňa 21.12.2016, v odvolaní namietala absenciu právneho
názoru súdu na túto námietku. Uvedená odvolacia námietka žalobkyne nie je pravdivá, pretože súd prvej
inštancie na namietaný dôvod neplatnosti dražby reagoval právnym posúdením uvedeným v ods. 37.
odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 11. Súd prvej inštancie uzavrel, že je potrebné rozlišovať

medzi opakovanou dražbou (keď v 1. kole dražby nebol udelený príklep) a zmarenou dražbou, ktorou
sa v zmysle § 2 písm. j) zákona o dobrovoľných dražbách rozumie prípad, keď po udelení príklepu
vydražiteľ v ustanovenej lehote neuhradí cenu vydraženého predmetu dražby. V posudzovanom prípade
v 1. kole dražby konanom dňa 21.12.2016 nebolo urobené ani najnižšie podanie z dôvodu, že sa
dražby nezúčastnil žiaden záujemca, teda predmet dražby nebol vydražený a nedošlo teda logicky k

žiadnemu zmareniu dražby, a preto ani dražobníkovi nevznikla povinnosť informovať v zmysle § 21 ods.
1 zákona o dobrovoľných dražbách osoby uvedené v § 17 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách
o zmarení prvého kola dražby. Voči uvedenému právnemu posúdeniu tvrdeného dôvodu neplatnosti
dražby žalobkyňa v odvolaní nenamietala, odvolací súd preto nemal dôvod sa právnym posúdením
námietky zaoberať, žalobkyňa namietala len, že dôvody zamietnutia uvedenej námietky voči dražbe

v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, je však zrejmé, že neabsentujú.

12. Na str. 4 žaloby v bode 2/ žalobkyňa namietala po druhé platnosť plnomocenstva žalovaného v
3/ rade, ktoré udelil dňa 08.02.2017 splnomocnencovi F. G., z dôvodu absencie vôle splnomocnenca
F. G. toto plnomocenstvo prijať, v odvolaní namietala absenciu právneho názoru súdu na túto

námietku. Uvedená odvolacia námietka žalobkyne nie je pravdivá, pretože súd prvej inštancie na
namietaný dôvod neplatnosti dražby reagoval právnym posúdením tvrdeného dôvodu neplatnosti
dražby v ods. 37.odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 11. Súd prvej inštancie poukazuje na
skutočnosť, že na písomnej listine zo dňa 08.02.2017 označenej ako „Plnomocenstvo“ sa nachádzajúpodpisy tak splnomocniteľa, ako aj splnomocnenca, čím obaja prejavili svoju vôľu a že žalobkyňou
citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rieši skutkovo a obsahovo úplne odlišný prípad týkajúci sa
procesného plnomocenstva, preto z písomne predloženého plnomocenstva podpísaného samotným

splnomocnencom a z jeho následného konania na dobrovoľnej dražbe nemal absolútne žiadne
pochybnosti o tom, že prijal udelené plnomocenstvo a v dobrovoľnej dražbe zastupoval žalovaného 3/.
Voči uvedenému právnemu posúdeniu namietaného dôvodu neplatnosti dražby žalobkyňa v odvolaní
nenamietala, odvolací súd preto nemal dôvod sa právnym posúdením námietky zaoberať, žalobkyňa
namietala len, že dôvody zamietnutia tohto dôvodu neplatnosti dražby v odôvodnení napadnutého

rozsudku absentujú, je však zrejmé, že neabsentujú.

13. Na str. 4 žaloby v bode 2/ žalobkyňa namietala po tretie celkový čas dražby 19 minút, v odvolaní
namietala absenciu právneho názoru súdu na túto námietku. Uvedená odvolacia námietka žalobkyne
nie je pravdivá, pretože súd prvej inštancie na namietaný dôvod neplatnosti dražby reagoval právnym
posúdením uvedeným v ods. 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. 11 a 12. Súd prvej inštancie

danú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože nedošlo k porušeniu zákonného ustanovenia,
ktoré by určovalo časové limity trvania dražby a nebolo ani tvrdené, že mala byť žalobcovi v dôsledku
časového trvania dobrovoľnej dražby (do momentu udelenia príklepu) spôsobená ujma. Odvolací
súd uvádza, že uvedená dĺžka trvania dražby (19 minút) sa vzhľadom na zachytený priebeh dražby
v notárskej zápisnici (ktorý zápis nebol preukázateľne nikým z účastníkov spochybnený) nejaví ako

neprimerane krátka. Avšak voči súdom prvej inštancie uvedenému právnemu posúdeniu namietaného
dôvodu neplatnosti dražby žalobkyňa v odvolaní nič konkrétne nenamietala, odvolací súd nemá
dôvod sa právnym posúdením námietky zaoberať, žalobkyňa namietala len, že dôvody zamietnutia
tohto dôvodu neplatnosti dražby v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, je však zrejmé, že
neabsentujú.

14. Na str. 4 žaloby v bode 2/ žalobkyňa namietala po štvrté, že v notárskej zápisnici ani v jej
prílohách nie je uvedený menný zoznam (prezenčná listina) prítomných účastníkov dražby. Uvedená
odvolacia námietka žalobkyne nie je pravdivá, pretože súd prvej inštancie na namietaný dôvod
neplatnosti dražby reagoval právnym posúdením uvedeným v ods. 37.odôvodnenia napadnutého

rozsudku na str. 12. Súd prvej inštancie uzavrel, že zákon o dobrovoľných dražbách v žiadnom svojom
ustanovení neukladá dražobníkovi alebo notárovi, aby súčasťou notárskej zápisnice bol menný zoznam
prítomných účastníkov dražby. Voči uvedenému právnemu posúdeniu namietaného dôvodu neplatnosti
dražby žalobkyňa v odvolaní nenamietala, odvolací súd preto nemal dôvod sa právnym posúdením
námietky zaoberať, žalobkyňa namietala len, že dôvody zamietnutia tohto dôvodu neplatnosti dražby

v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú, je však zrejmé, že neabsentujú.

15. Na str. 4 žaloby v bode 2/ žalobkyňa namietala po piate porušenie ustanovení § 23 ods. 3 zákona
o dobrovoľných dražbách, keď notárska zápisnica nemala obsahovať vznesené námietky žalobkyne
zaslané dražobníkovi dňa 05.12.2016. Uvedená odvolacia námietka žalobkyne nie je pravdivá, pretože

súd prvej inštancie na namietaný dôvod neplatnosti dražby reagoval právnym posúdením uvedeným
v ods. 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku na str. na str. 12 a 13. Súd prvej inštancie uviedol,
že ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách upravuje inštitút spoločnej dražby a nie
náležitosti notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby. Námietky žalobcu zaslané dražobníkovi
dňa 05.12.2016 boli súčasťou osvedčenia o priebehu 1. kola dražby. Pred konaním opakovanej dražby

už žalobca ďalšie námietky dražobníkovi nezaslal. Napriek tomu, ako to vyplýva z notárskej zápisnice
osvedčujúcej priebeh dražby konanej dňa 08.02.2017 dražobník upozornil všetkých účastníkov dražby,
že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie C. A. C. D. je pri predmete dražby zapísaná
informatívna poznámka o začatí súdneho konania na Okresnom súde nové Mesto nad Váhom vo veci
určenia neplatnosti oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 48/2016 konanej dňa 21.12.2016. Účastníci

dobrovoľnej dražby konanej dňa 08.02.2017 teda mali vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore a o
skutočnosti, že vlastník draženej nehnuteľnosti namieta priebeh dražby a voči dražbe sa „bráni“. Pre
úplnosť dodal, že ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách týkajúce sa oboznámenia účastníkov
dražby s prípadnými námietkami, či už vlastníka predmetu dražby alebo iných účastníkov dražby,
sú v zákone o dobrovoľných dražbách koncipované za účelom ochrany záujmov účastníkov dražby

a nie samotného vlastníka predmetu dražby a poukazoval na dôvodovú správu k predmetnému
novelizovanému ustanoveniu, podľa ktorej prípadné nesplnenie povinnosti dražobníka zaevidovať
vznesené námietky v zmysle § 24 ods. 2 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách, nemôže samo
o sebe spôsobiť neplatnosť dražby, pretože zákonodarca mal za cieľ prospieť k stransparentneniuprocesu dobrovoľných dražieb zaevidovaním námietok proti priebehu dražby, že nesplnenie povinnosti
dražobníka zaevidovať námietky proti priebehu dražby nebude mať dopad na platnosť dražby, pokiaľ
bude inak dražba vykonaná v súlade so zákonom a , že nedorozumenia pri zaevidovaní námietok

nemôžu byť spojené s neplatnosťou dražby, nakoľko týmto spôsobom by sa vytvoril v praxi nebezpečný
precedens, ktorý by podporoval možnosť privodiť veľmi jednoduchým spôsobom neplatnosť dražby. Voči
uvedenému právnemu posúdeniu namietaného dôvodu neplatnosti dražby žalobkyňa v odvolaní nič
konkrétne nenamietala, odvolací súd preto nemal dôvod sa právnym posúdením námietky zaoberať,
žalobkyňa namietala len, že dôvody zamietnutia tohto dôvodu neplatnosti dražby v odôvodnení

napadnutého rozsudku absentujú, je však zrejmé, že neabsentujú.

16. Žalobkyňou uplatnený dôvod odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie (absencia právneho
názoru súdu prvej inštancie na označené konkrétne namietané dôvody neplatnosti dražby) potom
nebolomožnépovažovaťzaopodstatnený,apretobolopotrebnérozsudoksúduprvejinštancie potvrdiť.

17. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní,
a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O
trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 257
C.s.p.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).