Rozsudok – Záložné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116208820
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4116208820.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Jakub Polák, so sídlom Mostná 56, Nitra, proti
žalovaným: 1/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, zastúpený
advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO:
36853186, 3/ B. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XXX, E., o určenie neexistencie záložného
práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/171/2016- 422 zo dňa 20.
júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.
III. Žalovanému v 3.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 7.4.2016 domáhala, aby súd určil, že
záložné právo v prospech záložného veriteľa Sberbank Slovensko a.s. (právny predchodca žalovaného
v 1. rade) na nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. C. D., vedenému Okresným úradom
Nitra, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „C“ - záhrady s parc. č.

149/6 o výmere 19 m2 zapísané pod V 6893/10 neexistuje. Súčasne sa domáhala priznania náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je vedená ako výlučná vlastníčka tejto nehnuteľností, ktorú s
priľahlýmipozemkamiužívalapribližnedoroku1970,kedyichnadobudlaneperfektnoukúpnouzmluvou,
ktorá zahŕňala celý pás pozemku od obecnej cesty po potok. Keď jej syn, žalovaný 3/ dovŕšil 18 rokov,
rozhodla sa mu darovať pozemky s parc. č. 149/3 a parc. č. 149/4 tak, že v teréne tvorila hranicu
darovaného pozemku línia plotov okolitých pozemkov odvodňovacieho jarku (ďalej len "uličná čiara"),
pričom medzi cestou a darovaným pozemkom sa nachádzal pás zelene s jarkom. Notárka F. G. B., so

sídlom Notárskeho úradu v Nitre jej osvedčila vlastnícke právo k nadobudnutým nehnuteľnostiam titulom
vydržania a žalovanému 3/ potvrdila nadobudnutie odčlenených pozemkov s parc. č. 149/3 a parc. č.
149/4. Pozemky boli geometrickým plánom č. HT 37/93 zo dňa 11.8.1993 vyhotoveným A. H. zakreslené
až po hranicu obecného pozemku - cesty, hoci žalovaný 3/ ich reálne užíval len od uličnej čiary a keď si
s manželkou na nich postavil dom, ohraničil ich tak v roku 2003 plotom. Priestor pred plotom, susediaci
s verejnou komunikáciou, nikdy neužíval. Žalovaný 3/ ako záložca uzavrel s právnym predchodcom
žalovaného 1/ ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej bolo

zriadené záložné právo k pozemkom s parc. č. 149/3, 149/4 a 149/5 (odčlenenému z pozemkov s parc.
č. 149/3 a 149/4) a k rodinnému domu so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. 149/5 v prospech záložného
veriteľa. Pri geometrickom zameraní v roku 2014 žalovaný 3/ zistil, že existuje priestor medzi plotom a
hranicou pozemku parc.č.149/3. Keďže žalobkyňa mala záujem darovať žalovanému 3/ iba pozemkyreálne vyčlenené, dohodli sa na spätnom prevode tejto časti pozemku, pretože bol predmetom kúpy a
naďalej patril jej. Preto bol vyhotovený geometrický plán, ktorý odčlenil časť pozemku, ktorú žalovaný
3/ nikdy neužíval a tak nemohli byť splnené ani podmienky na jeho vydržanie a vznikol novovytvorený

pozemok s parc. č. 149/6 záhrady o výmere 19 m2, ktorý na ňu žalovaný 3/ previedol. Keďže žalovaný
3/ nikdy nebol vlastníkom toho pozemku, nemohol platne ani zriadiť záložné právo k nemu a záložná
zmluva je minimálne v tejto časti neplatná.
2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 30.4.2019, č. k. 15C/171/2016-296 žalobu
zamietol (I. výrok), konanie voči žalovanému v 2. rade - DRAŽOBNÍK s.r.o., IČO: 36764281, so sídlom

Hviezdoslavova6,Košice,IČO:36764281zastavil(II.výrok),žalovanémuv1.radepriznalvočižalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok), žalovanému v 2. rade priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (IV. výrok) a žalovanému v 3. rade priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (V. výrok). Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie
odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení neexistencie
záložného práva a na určení vlastníckeho práva.

3. Voči výrokom I., III. a V. podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.2.2022
č. k. 7Co/43/2020-361 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (I.) a vo
výrokoch o náhrade trov konania (III. a V.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo zistenie vady konania
spočívajúcej v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorý tým, že nerozhodol o návrhu žalobkyne na

zmenu žaloby zo dňa 9.4.2019, žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom a realizovať jej procesné
práva.
4.1 Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie žalobu zamietol ( výrok I. ).
Žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni pred súdom prvej inštancie,
ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

súdom prvej inštancie samostatným uznesením ( výrok II.). Žalovanému v 3. rade súd nárok na náhradu
trov konania nepriznal ( výrok III.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 137 písm CSP,
§ 3, § 151b ods. 1 , § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 28, § 70 katastrálneho zákona.
4.2 Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/171/2016-372 zo dňa
27.4.2022 pripustil zmenu žaloby a v tomto konaní popri určení, že záložné právo v prospech žalovaného

v 1. rade viaznuce na predmetnej nehnuteľnosti neexistuje, rozhodoval o určení, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. D. - pozemok reg. „C“
parc. č. 149/6 o výmere 19 m2, druh pozemku záhrada.
4.3 Vzhľadom ku skutočnosti, že v prípade oboch nárokov žalobkyne išlo o určenie, či tu právo je alebo
nie je (žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP), súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal otázkou, či žalobkyňa

má naliehavý právny záujem na určeniach, ktorých sa v tomto konaní domáha. Právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý.
Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne o určenie, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti ( parcely
č. 149/6 - záhrada o výmere 19 m2), žalobkyňa dôvodila, že na základe rozhodnutia súdu už nebude
hmotnoprávne postavenie určeného vlastníka neisté. S takýmto odôvodnením naliehavého právneho

záujmu žalobkyne sa súd nestotožnil, pretože vlastnícke právo žalobkyne k spornej parcele č. 149/6 súd
nepovažoval za sporné. Žalobkyňa je ako výlučná vlastníčka tejto parcely zapísaná v liste vlastníctva
č. XXXX (k. ú. C. D.), pričom žalobkyňa o sebe samej tvrdí, že je vlastníčkou nehnuteľnosti a túto
skutočnosť nenamietal ani jeden zo žalovaných. Súd prvej inštancie dodal, že takáto žaloba nevedie
k odstráneniu spornosti práv žalobkyne, nevedie ani k odstráneniu neistoty v právnom vzťahu medzi

stranami sporu. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny
záujem na určení, že je vlastníčkou spornej parcely č. 149/6, a preto žalobu v tejto časti zamietol bez
toho, aby sa ňou ďalej meritórne zaoberal.
4.4 Súd prvej inštancie sa zaoberal ďalším nárokom žalobkyne, a to, či má naliehavý právny záujem na
určení, že záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade k nehnuteľnosti, ktorou je sporná parcela č.

149/6 v k. ú. C. D., neexistuje. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na tomto určení daný je.
Nebolo sporné, že táto parcela je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade, pričom
žalovaný v 1. rade mal záujem záložné právo vykonať. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1.
rade navrhol, aby za účelom uspokojenia jeho splatnej peňažnej pohľadávky, ktorú má voči žalovanému
v 3. rade, bola vykonaná dražba nehnuteľností, ku ktorým má zriadené záložné právo, medzi inými aj

parcely č. 149/6. Predaj založených nehnuteľností formou dražby môže viesť k strate vlastníckeho práva
žalobkyne k spornej parcele. Súd preto zastal názor, že žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý
právny záujem má.4.5 V tejto časti po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel však k záveru, že je potrebné
žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa ňou tvrdené skutočnosti o tom, že mala žalovanému v 3.
rade vyčleniť a následne darovať len časť priestoru nezahŕňajúcu práve časť pozemku zodpovedajúcu

parcele č. 149/6, nepreukázala. Tieto jej tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové. Tvrdenie, že žalovaný
v 3. rade užíval len časť pozemkov, ktoré mu mala žalobkyňa vyčleniť, bez časti nehnuteľnosti
zodpovedajúcej parcele č. 149/6 nepreukazuje ani postavenie plota žalovaným v 3. rade na hranici
parciel č. 149/6 a 149/3. Z tvrdení samotnej žalobkyne, fotografií, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, ako
aj zo zakreslenia línie plotov v informatívnej kópii katastrálnej mapy predloženej žalobkyňou (č. l. 264

spisu) vyplynulo, že aj ďalší susedia žalovaného v 3. rade majú ploty postavené tak, že prechádzajú
jednotlivými parcelami, avšak nie sú postavené na hranici parciel. Plot žalovaného v 3. rade je v jednej
línii s plotmi jeho susedov. Ide pritom o pozemok nachádzajúci sa za líniou plotov a prakticky „na
ulici“, na tomto pozemku sa nachádza aj stĺp elektrického vedenia, preto nie je celkom zrejmé, akým
konkrétne spôsobom mal byť tento pozemok užívaný. Tvrdenia žalobkyne, že si pozemok ponechala
len z dôvodu, aby ho mohla v budúcnosti pri rozširovaní prístupovej cesty predať, súd považoval za

účelové. Pokiaľ by totiž nedošlo k odpredaju spornej parcely za účelom rozšírenia prístupovej cesty, ale
parcela by zostala vo vlastníctve inej osoby odlišnej od žalovaného v 3. rade, žalovaný v 3. rade by
prakticky nemal priamy prístup k jeho nehnuteľnostiam z obecnej komunikácie, ale musel by si prístup
zabezpečovať cez parcelu, ktorá nie je jeho vlastníctvom. Súd prvej inštancie dodal, že zabezpečenie
prístupu k nehnuteľnosti žalovaného v 3. rade by muselo byť aj predmetom stavebného konania v

čase, kedy si žalovaný v 3. rade spolu s manželkou stavali rodinný dom na žalobkyňou vyčlenenom
pozemku. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa takýto prístup vôbec v stavebnom konaní
riešil. Odčlenenie len časti nehnuteľnosti žalobkyne v prospech žalovaného v 3. rade bez zabezpečenia
priameho prístupu z odčlenených pozemkov k verejnej komunikácii, len za účelom, že možno v
budúcnosti tu bude vybudovaná nejaká prístupová cesta, súd považoval za značne neobvyklé ako aj

nelogické.
4.6 Súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný v 3. rade si stav, v akom
nehnuteľnosti užívali, dali zakresliť do geometrického plánu č. HT 37/93, na základe ktorého bola
spísaná notárska zápisnica zo dňa 17.1.1994. To, že skutočné užívanie nehnuteľností nezodpovedá
stavu zapísaného v notárskej zápisnici, nikto nenamietal až do roku 2014, teda celých 20 rokov, kedy bol

vyhotovený GP č. 22/2014 zhotoviteľa GEO-EKON, s.r.o., na základe ktorého bola z pôvodnej parcely
C KN č. 149/3 o výmere 385 m2 - záhrady odčlenená sporná parcela č. 149/6 o výmere 19 m2 -
záhrady. V čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebnom úvere a tiež Zmluvy o zriadení záložného práva
(29.10.2010) však skutočnosti ohľadom nevyčlenenia pozemku v časti zodpovedajúcej parcele č. 149/6
žalobkyňou žalovanému v 3. rade ani jeden z nich nenamietal. Z čestného vyhlásenia žalobkyne a

jej nebohého manžela zo dňa 24.11.2010 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa musela
mať vedomosť o tom, že jej syn uzavrel s predchodcom žalovaného v 1. rade zmluvu o úvere a na
jeho zabezpečenie zriadil k nehnuteľnostiam, ktoré aj podľa evidencie v katastri nehnuteľností vlastnil,
záložné právo. Žalobkyňa ďalej aj neskôr pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 14.8.2014 súhlasila,
že parcelu č. 149/6 ako obdarovaná od žalovaného v 3. rade nadobudne, zároveň súhlasila s tým, že

prevezme ťarchy, ktoré túto parcelu zaťažujú. Súd zdôraznil, že pokiaľ sa žalobkyňa v tomto konaní
domáha určenia, že záložné právo k parcele č. 149/6 neexistuje, jej konanie súd vníma ako premyslené,
majúcezacieľzmariť,resp.aspoňpodstatnesťažiťvýkonzáložnéhoprávažalovanéhov1.rade.Takejto
žalobe nie je možné vyhovieť aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4.7 Súd prvej inštancie nepreskúmaval náležitosti zápisnice o vydržaní zo dňa 17.1.1994, hoci na jej

nedostatky žalobkyňa upozorňovala. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Mcdo/24/2008 z 21.12.2009. Rovnako sa súd prvej inštancie nezaoberal ani posudzovaním
platnosti,resp.neplatnostizmluvyospotrebnomúvere.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,
že žalovanému v 1. rade bol v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 15Csp/158/2018
nárok uplatňovaný titulom Zmluvy o spotrebnom úvere č. 158483 právoplatne priznaný a na základe

rozsudku v predmetnej veci je už voči žalovanému v 3. rade vedené exekučné konanie. Súd rozhodujúci
o nároku na zaplatenie plnenia zo zmluvy o spotrebnom úvere nezistil nijaký dôvod neplatnosti
predmetnej zmluvy, inak by žalovanému v 1. rade v uvedenom konaní nárok nepriznal. Zdôraznil, že
by bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, pokiaľ by súd v tomto konaní vyhodnotil zmluvu o
spotrebnom úvere ako neplatný právny úkon. Súd naviac nijaký dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebnom

úvere nezistil. Žalobkyňa v konaní namietala konkrétne zmluvné ustanovenia, ktoré považuje za
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré majú podľa nej za následok neplatnosť zmluvy o spotrebnom
úvere ako celku. Súd prvej inštancie dodal, že aj za situácie, že jednotlivé žalobkyňou namietané
ustanovenia zmluvy o spotrebnom úvere by súd vyhodnotil ako neplatné a tieto je možné oddeliť odďalšíchustanovenízmluvypojednávajúcichozriadenízáložnéhopráva,niejezriadeniezáložnéhopráva
týmito ustanoveniami nijako dotknuté (§ 41 Občianskeho zákonníka).
4.8 Okrem už vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval za potrebné žalobu zamietnuť aj z

dôvodu, že je nevyhnutné poskytnúť ochranu právam žalovaného v 1. rade nadobudnutým v dobrej
viere, ktorý sa dôvodne spoliehal na hodnovernosť a pravdivosť zápisov v katastri nehnuteľností.
Uvedené znamená, že aj za situácie, že žalobkyňa by svoje tvrdenia o neplatnosti notárskej zápisnice
a záložnej zmluvy, ako aj tvrdenia o prenechaní len časti pôvodnej parcely č. 149/3 žalovanému (bez
časti zodpovedajúcej teraz zakreslenej parcele č. 149/6) preukázala, avšak prenechanie nehnuteľnosti

v ňou deklarovanom rozsahu by nezodpovedalo zápisom v katastri nehnuteľností, je nevyhnutné chrániť
dobromyseľnosť predchodcu žalovaného v 1. rade dôvodne sa spoliehajúceho na predmetný zápis v
čase,kedyžalovanémuv3.radeajehomanželkeposkytolspotrebnýúveranajehozabezpečeniezriadil
záložnéprávo.Vzhľadomktomu,žežalobkyňavkonkrétnomprípadepoukazovalananemožnosťplatne
zriadiť záložné právo z dôvodu, že žalovaný v 3. rade nebol vlastníkom sporného pozemku (porušenie
zásady „nemo plus iuris“) a zároveň žalovaný v 1. rade poukazoval na dobromyseľnosť svojho právneho

predchodcu, je podľa názoru súdu prvej inštancie možné analogicky aplikovať na tento spor judikatúru,
v ktorej sa súdy vysporiadali s otázkou konfliktu medzi princípom ochrany dobrej viery a zásadou nemo
plus iuris. Pri posúdení právnej otázky, či je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od
osoby, ktorá v skutočnosti nie je jej vlastníkom, ale o ktorej vlastníckom práve svedčí zápis v katastri
nehnuteľností, a to len na základe dobrej viery nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti, súd uviedol, že pri

svojom rozhodovaní je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu zo 16. marca
2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015 ( „Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere,
pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala
sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.“). Tiež poukázal
na nález z 20. decembra 2017, sp. zn. I. ÚS 460/2017 s tým, že právne závery vyjadrené v citovaných

rozhodnutiach sú plne aplikovateľné aj na prejednávaný spor. V prípade kolízie dvoch ústavných
hodnôt, a to princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka aktuálna prax súdov čoraz viac akcentuje ochranu dobromyseľnosti ďalšieho
nadobúdateľa. V danom prípade súd s poukazom na všetky vyššie uvádzané skutkové okolnosti sporu
(viď odôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 42, 43 44) jednoznačne dospel k záveru, že je potrebné

poskytnúť ochranu právam žalovaného v 1. rade nadobudnutým jeho právnym predchodcom v dobrej
viere. Na druhej strane súd konštatoval nepreukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností o vyčlenení
inejčastinehnuteľnostižalovanémuv3.radeakotej,ktorábolavroku1993vzakreslenávgeometrickom
pláne a ku ktorej bolo následne spísané osvedčenie o vydržaní. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
žalobuzamietol.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľapomeruúspechuvzmysle§255ods.1CSP,

pričom žalovaní boli procesne úspešní, kým žalobkyňa žiadny materiálne merateľný úspech nedosiahla.
Súd preto priznal žalovanému v 1. rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania v plnom
rozsahu (100 %). Pokiaľ ide o trovy konania žalovaného v 3. rade, tento si nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni neuplatnil, preto mu ho súd nepriznal.
5.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. K náležitostiam zápisnice o

vydržaní uviedla, že súd prvej inštancie mal tieto náležitosti skúmať vysporiadať sa s nimi. Dôvodila,
že v konaní nenamietal tvrdené skutočnosti (skutkové okolnosti vydržania) a vyhlásenie účastníkov
obsiahnutej v zápisnici o vydržaní (čo súd v zmysle rozsudku 4 MCdo/24/2008 neskúma), ale namietala
jej formu a zákonom požadované náležitosti a prílohy, t.j. splnenie podmienok pre vydržanie, ktorej je súd
povinný skúmať. Túto otázku bol súd prvej inštancie povinný prejudiciálne skúmať ako najpodstatnejšiu

otázku pre rozhodnutie vo veci v rozsahu neexistencie záložného práva. Uviedla tiež, že predmetná
zápisnica o vydržaní bola realizovaná podľa § 2 - §9 zákona číslo 293/1992 Z.z. účinnom v čase
realizovania vydržania, pričom rozsudok 4 MCdo/24/2008 nemožno celkom aplikovať na prejednávanú
vec, pretože ustanovenie § 2 až § 9 zákona o vydržaní boli s účinnosťou odo dňa 01.12.2000 vypustené
a teda predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je z obdobia kedy sa vydržiavanie už nerealizovalo

spôsobom a postupom podľa § 2 až § 9 zákona o vydržaní. Ďalej poukázala na ustanovenie § 205
CSP, § 5 písm. b) zákona o vydržaní a § 63 Notárskeho poriadku zdôrazňujúc, že zápisnica o vydržaní
neobsahuje zákonom nevyhnutne požadovanú prílohu, a to vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých
pre vydanie osvedčenia, preto neboli splnené podmienky pre vydržanie. Ak teda súd prvej inštancie
prijal záver o tom, že nie je oprávnený skúmať platnosť, respektíve neplatnosť zápisnice o vydržaní,

tak to neznamená, že nie je povinný skúmať splnenie podmienok pre vydržanie. V rozsudku NS SR
sp.zn. 4 MCdo/24/2008 je uvedené: „Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky
náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho
úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.“ Nesplnenie podmienok pre vydržanieje preukázané jednak textovým znením samotnej zápisnice o vydržaní, z ktorej vyplýva, že vyjadrenie
obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia nebolo jeho pri prílohou, ako aj z potvrdenia
Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru zo dňa 09.04.2019, v ktorom je uvedené, že čo bolo

podkladom pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom toto vyjadrenie
obce opäť absentuje.

5.2 K neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere žalobkyňa uviedla, že postupom súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu zásady koncentrácie konania. Na výzvu súdu na označenie a predloženie dôkazov

v lehote desiatich dní žalobkyňa svojím písomným podaním zo dňa 06.05.2022 v súdom stanovenej
koncentračnej lehote navrhla zabezpečiť do konania zmluvu o spotrebnom úvere číslo 158483. Žalovaný
1/ nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Žalovaný 1/ až na pojednávaní dňa 20.06.2022 doručil súdu
a žalobkyni rozsudok OS Nitra sp.zn. 15 Csp/158/2018 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn.
9CoCsp/40/2020 pričom ona namietala pripustenie tohto dôkazu a poukazovala na zásadu koncentrácie
konania. Žalobkyňa zastala názor, že súd nemal z dôvodu koncentrácie konania pripustiť vykonanie

dôkazov - predmetných rozsudkov predložených žalovaným 1/ po koncentrácii konania, ktorými zároveň
odôvodnil platnosť zmluvy o spotrebnom úvere, teda na tieto vykonané dôkazy nemožno prihliadať
v dôsledku čoho zostala platnosť, respektíve neplatnosť zmluvy o spotrebnom úvere v tomto konaní
nepreskúmaná. Ďalej poukázala na ustanovenie § 228 ods. 1 CSP uvádzajúc, že súd prvej inštancie
mal skúmať platnosť zmluvy o spotrebnom úvere, pretože ona nebola účastníčkou uvedených konaní, a

preto predložené rozsudky pre ňu nie sú záväzné. Dodala, že prejudiciálne skúmanie platnosti zmluvy
o spotrebnom úvere v tomto konaní má zásadný význam pre prijatie záveru o tom, že ak by bola zistená
neplatnosť zmluvy, tak nemôže existovať ani zmluva o zriadení záložného práva viaznuceho na spornom
pozemku a tým by bola preukázaná ani existencia záložného práva.

5.3 V neposlednom rade žalobkyňa namietala aj zistený skutkový stav súdom prvej inštancie
obsiahnutých v bodoch 47 až 55 napadnutého rozsudku. Uviedla, že v rozpore s princípom nezávislého
a nestranného súdu, keď tento bez relevantného zdôvodnenia uvedie, že jej argumenty a tvrdenia sú
účelové a nelogické, avšak zároveň neuvedie akými myšlienkovými úvahami dospel k týmto svojim
záverom. K tvrdeniu súdu, že ona samotná nepreukázala, že sporný pozemok užívala uviedla, že

žalovaný 3/ nikdy neužíval sporný pozemok, pričom je právne irelevantné ako ona užívala tento
pozemok, keďže každý vlastník sa môže slobodne rozhodnúť ako naloží so svojím vlastníckym
právom k veci. Rovnako namietala posúdenie súdu, že ide o účelové tvrdenie, keď tvrdila, že
chce v budúcnosti sporný pozemok predať. Naopak považovala za logické, že ako matka darovala
synovi konkrétne nehnuteľnosti na užívanie, ktoré presne vyčlenila v prírode, pričom tú časť, ktorú

bude možné v budúcnosti speňažiť, si ponechala. Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom zabezpečenia
prístupu k nehnuteľnosti žalovaného 3/ počas stavebného konania považovala za samozrejmé, že
v stavebnom konaní sa prístup žalovaného neriešil, pretože žalovaný buď účelovo mlčal, alebo si
neuvedomil, že evidencie katastra nehnuteľností nie je v súlade s faktickým stavom. Záverom uviedla,
že napadnutý rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou, nakoľko nie je presvedčivo odôvodnený. Dôvody, na

ktoré poukazuje súd vyplývajú z nesprávne zisteného skutkového stavu, respektíve, ak aj bol skutkový
stav správne zistený, tak súd ho nesprávne interpretuje. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe plnom rozsahu vyhovel.

6.1 Žalovaný v 1/rade k odvolaniu žalobkyne vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok

považuje za vecne správny a žiada, aby ho Krajský súd v Nitre v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
priznal žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K žalobkyňou
namietaným náležitostiam zápisnice o vydržaní poukázal na § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 Zákona o vydržaní
a § 63 Notárskeho poriadku, pričom z citovaných ustanovení vyplýva, že vyjadrenie obce o okolnostiach
dôležitých pre vydanie osvedčenia sa pripája k návrhu na vydanie osvedčenia (§ 5 Zákona o vydržaní),

a nie k samotnému osvedčeniu (notárskej zápisnici), ako tvrdí žalobkyňa. Notárska zápisnica, resp.
osvedčenie zjavne obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Vyjadrenie obce o okolnostiach
dôležitých pre vydanie osvedčenia podľa § 5 písm. b) Zákona o vydržaní nemusí byť prílohou notárskej
zápisnice ani podľa tohto zákona ani podľa NP. Vyhlásenie obecného úradu v zmysle § 63 NP, že nemá k
vzniku vlastníckeho práva dotknutej osoby výhrady, je fakultatívnou (nepovinnou) náležitosťou notárskej

zápisnice. To, že príslušný obecný úrad nemal námietky proti vydaniu osvedčenia napokon rezultuje
priamo z Notárskej zápisnice (žiadne totiž neboli vznesené).
Podľa žalovaného v 1.rade súd právne závery najvyššieho súdu vyplývajúce z sp. zn. 4 M Cdo 24/2008
plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec, hoci žalobkyňa sa snaží presvedčiť o opaku. Najvyšší súdnerozlišuje medzi formálnymi a obsahovými náležitosťami notárskej zápisnice. Napokon o platnosti
Notárskej zápisnice svedčí aj skutočnosť, že práve na jej základe bolo zapísané vlastnícke právo do
katastranehnuteľnostívprospechžalovanéhov3.rade.Súdprvejinštancietaknepochybil,keďvkonaní

nepreskúmaval náležitosti notárskej zápisnice, osobitne s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.12.2009 sp. zn. 4 M Cdo 24/2008.

6.2 K neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere a k porušeniu zásady koncentrácie konania žalovaný
v 1.rade poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa do pojednávania dňa 20.6.2022 nikdy nerozporovala

platnosť zmluvy o spotrebnom úvere . Nič jej pritom nebránilo v tom, aby neplatnosť tejto zmluvy
namietala už v žalobe podanej bezmála pred 6 rokmi. S poukazom na skutočnosť, že predmetom
tohto konania doposiaľ nebola otázka platnosti zmluvy o spotrebnom úvere (ani ako prejudiciálna),
žalovaný v 1. rade nemal absolútne žiadny dôvod na to, aby predkladal súdu rozhodnutia z konania
vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 15Csp/158/2018. Keďže súd prvej inštancie listom zo
dňa 11.5.2022 vyzval žalovaného v 1. rade na základe podania žalobkyne, aby predložil do konania

zmluvu o spotrebnom úvere, žalovaný v 1. rade tak obratom vykonal. Na pojednávaní dňa 20.6.2022
žalobkyňa prvýkrát v konaní namietla, že zmluva o spotrebnom úvere je podľa jej názoru absolútne
neplatná pre údajnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný v 1. rade využil svoje
zákonné oprávnenie a na túto námietku riadne a včas priamo na pojednávaní reagoval odkazom na
právoplatné rozhodnutia v konaní vedenom týmto súdom pod sp. zn. 15Csp/158/2018. Z rozhodnutí je

zrejmé,žežalobouuplatnenýnárokbolpodrobenýsúdnemuprieskumu,atoosobitnezhľadiskaochrany
spotrebiteľa. Hoci žalobkyňa napadla platnosť zmluvy o spotrebnom úvere až na pojednávaní dňa
20.6.2022, ad absurdum vytýka žalovanému v I. rade, že sa na tom istom pojednávaní bránil označením
(predložením) identifikovaných rozhodnutí oneskorene a súdu, že vôbec zohľadnil tieto rozhodnutia.
Žalovaný dodal, že odhliadnuc od toho, že nebol daný dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie,

ktorej sa žalobkyňa nesprávne dovoláva, ustanovenia CSP o sudcovskej koncentrácii konania nemožno
v zmysle § 470 ods. 2 CSP uplatňovať na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, ak by boli v neprospech strany (ako v prípade žalovaného v 1. rade). Uviedol tiež, že ak jeden
súd na tej istej inštancii vyhodnotil zmluvu a uplatňovaný nárok za súladné s právnou úpravou, nemôže
iný súd v tej istej veci vyhodnotiť zmluvu diametrálne odlišne. Súd prvej inštancie nemal preto dôvod

odkloniť sa od právoplatných rozhodnutí a osobitne posudzovať platnosť zmluvy o spotrebnom úvere.

6.3 K namietanému nesprávnemu zisteniu skutkového stavu žalovaný v 1.rade uviedol, že myšlienkový
postup, ktorým súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu, odôvodnil dostatočne racionálne a
presvedčivo (ods. 42 až 44 odôvodnenia rozsudku). Zdôraznil, že žalobkyňa na vyššie spomenuté

skutočnosti (citované ods. 43 a 44 rozsudku), nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej,
v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nereaguje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku selektívne
vyberá iba niektoré závery súdu, s ktorými sa nestotožňuje a ktoré zjavne dezinterpretuje. Vzhľadom
na celkové okolnosti prípadu súd evidentne nepostupoval svojvoľne, keď tvrdenie žalobkyne, že si
ponechala pozemok len z dôvodu, aby ho mohla v budúcnosti pri rozširovaní prístupovej cesty predať,

považovalzaúčelové.Natomtomiestenemožnoopomenúť,žežalobkyňaprezentovaladomnelýdôvod,
pre ktorý si mala údajne ponechať pozemok, až v podaní zo dňa 9.4.2019 (tri roky po začatí konania) po
prevzatí jej zastupovania v konaní advokátom. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie použil na zistený
skutkový stav príslušnú právnu normu, ktorú správne interpretoval a následne aplikoval, preto ani jeden
z odvolacích dôvodov, namietaných žalobkyňou, nie je daný.

7.1 Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 1/rade uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou
žalovaného 1/ a zastala názor, že vyjadrenie obce má byť náležitosťou notárskej zápisnice o vydržaní.
Aj keby tomu tak nebolo, tak v zmysle § 63 notárskeho poriadku je notár povinný v notárskej zápisnici
uviesť dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Podľa gramatického

a logického výkladu ustanovenia § 5 sú obligatórnymi prílohami návrhu dve listiny, a to čestné vyhlásenie
dvoch osôb a vyjadrenie obce. Ak by tieto dve listiny nemali byť prílohou zápisnice o vydržaní,
tak v zmysle § 63 notárskeho poriadku bol notár povinný v notárskej zápisnici uviesť dôkazy, ktoré
mu boli predložené, avšak z obsahu tejto notárskej zápisnice je zrejmé, že z dvoch obligatórne
vyžadovaných dôkazov mu bola predložená len jedna listina, a to čestné vyhlásenie dvoch osôb,

pričom druhý obligatórne vyžadovaný dôkaz, a to vyjadrenie obce, predložené nebolo, keďže ho notár
v notárskej zápisnici neuvádza. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1/ opomenul to,
že ona sa svojím návrhom už na pojednávaní dňa 30.04.2019 domáhala toho, aby súd zabezpečil do
konania zmluvu o spotrebnom úvere, pričom tomuto návrhu súd nevyhovel. Ďalší písomný návrh nazabezpečenie zmluvy o spotrebnom úvere bol zo dňa 06.05.2022 po tom, čo bola vec odvolacím súdom
vrátená, pričom táto zmluva o spotrebnom úvere bola doručená právnemu zástupcovi do elektronickej
schránky dňa 20.05.2022. Tvrdenie žalovaného 1/, že mohla namietať neplatnosť zmluvy o spotrebnom

úvere už dňa 07.04.2016 pri podaní žaloby je absurdné, nakoľko v tom čase predmetnou zmluvou
nedisponovala, keďže nie je zmluvnou stranou, pričom prvýkrát sa k nej dostala až potom, ako ju do
konania zabezpečil súd prvej inštancie. Záverom dodala, že súd prvej inštancie úplne opomenul tvrdenia
žalobkyne spočívajúce v tom, že pri podpisovaní čestného vyhlásenia bola v presvedčení, že rozsah
nehnuteľností a ich výmera uvedená v tomto čestnom vyhlásení z odpovedá faktickému stavu, teda, že

čestné vyhlásenie sa vzťahuje na nehnuteľnosti žalovaného 3/, avšak v rozsahu bez sporného pozemku.
Nesúhlasila s názorom súdu, že jej konanie a postup bolo premyslené, majúce za cieľ zmariť alebo
aspoň podstatne sťažiť výkon záložného práva.

7.2 V doplnení vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného v 1. rade žalobkyňa poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu zo dňa 27. apríla 2021 spisová značka 1VObdo/2/2020, z ktorého vyplýva, že pokiaľ

zákon vyslovene neumožňuje v prípade dobromyseľného nadobúdateľa nadobudnúť vlastnícke právo
od nevlastníka, tak ako je tomu, napríklad podľa § 446 Obchodného zákonníka, teda nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa nemožno. Súd prvej
inštancie sa teda odklonil od tejto ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, pretože ani
prípadná dobromyseľnosť žalovaného 1/ nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris, keďže žalovaný 3/

nebol nikdy vlastníkom sporného pozemku, a teda ani nemohol na tomto pozemku zriadiť záložné právo
v prospech žalovaného 3/ a navyše nemožno prijať záver o dobromyseľnosti žalovaného 1/ odvodenej
hodnovernosťou údajov katastra o evidencii žalovaného 3/ ako vlastníka sporného o pozemku.
8.1 Žalovaný v 1/rade k vyjadreniu žalobkyne dodal, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že
vyjadrenie obce má byť pripojené k notárskej zápisnici na základe „gramatického a logického výkladu“

poslednej vety § 63 NP v spojení s § 5 Zákona o vydržaní. Žalovaný v 1.rade zotrval na stanovisku,
že v zmysle § 63 NP je vyhlásenie obecného úradu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva dotknutej
osoby výhrady, fakultatívnou náležitosťou notárskej zápisnice. V samotnom ustanovení § 63 NP je totiž
jednoznačne uvedené, že v notárskej zápisnici notár prípadne spíše predmetné vyhlásenie obecného
úradu. Vyjadrenie obce tak nemusí byť prílohou notárskej zápisnice podľa § 63 NP a ani podľa § 5

Zákona o vydržaní. Notárska zápisnica preto obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
8.2 V doplnení vyjadrenia zo dňa 7.10.2022 odkázala žalobkyňa na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27.4.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020, zaoberajúce sa kolíziou princípu ochrany dobrej viery a
princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (nemo plus iuris). Podľa žalovaného však
tvrdenie žalobkyne, že „prvostupňový súd v napadnutom rozsudku odôvodňoval svoje rozhodnutie

najmä dobromyseľnosťou žalovaného 1/ (...)“, je zavádzajúce. Súd prvej inštancie zamietol žalobu
predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdený úmysel darovať žalovanému v 3.
rade (svojmu synovi) len časť pozemkov a sporný pozemok si ponechať (ods. 42). Iba podporne súd
poukazuje na hrubý kontrast medzi nespochybniteľnou dobrou vierou žalovaného v 1. rade a zjavne
špekulatívnym konaním žalobkyne. Za rovnako nesprávne považoval tvrdenie žalobkyne, že žalovaný

v 3. rade nikdy nebol vlastníkom sporného pozemku. Žalovaný v 3. rade riadne nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, vrátane pozemku, z ktorého sa neskôr odčlenil sporný pozemok. V momente
zriadenia záložného práva bol evidovaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník už vyše 16 rokov.
Následneažvroku2014darovalžalovanýv3.radespornýpozemok–vtomčaseužzaťaženýzáložným
právom zriadeným v prospech žalovaného v 1. rade – späť žalobkyni. Zdôraznil, že súd nezamietol

žalobu iba z dôvodu nepreukázania žalobkyňou tvrdených skutočností a dobromyseľnosti žalovaného
v 1. rade, ale aj preto, že vyhovieť žalobe za daných okolností považoval za rozporné s § 3 ods. 1 OZ
(ods. 44). Práve vzhľadom na dubiózne konanie žalobkyne by bol iný, ako zamietavý rozsudok v rozpore
s princípom spravodlivosti.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,

ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobkyňou, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho
závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho v celom rozsahu, vrátane výroku o trovách

konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S
rozsudkomsúduprvejinštancieasjehoodôvodnenímsa odvolacísúdvplnomrozsahustotožnil,apreto
na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.
13. Na doplnenie odvolací súd k námietke žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
tým, či zápisnica o vydržaní zo dňa 17.1.1994 mala všetky zákonom požadované náležitosti uvádza,

že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Mcdo/24/2008 z 21.12.2009. Na uvedené rozhodnutie nadväzuje tiež odkazuje aj
ďalšie rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/185/2017 zo 16.12.2019, v ktorom žalobkyňa otázku, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá podľa dovolateľky v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená vymedzila tak, že notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v § 63 Notárskeho poriadku nemá povahu verejnej listiny, právnym následkom čoho má
byť vrátenie právneho stavu v evidencii katastra nehnuteľností, ktorý tu bol pred vyhotovením tejto
notárskej zápisnice. Najvyšší súd v rozhodnutí uvádza: „Žaloba o určenie neplatnosti osvedčenia, resp.
notárskej zápisnice obsahujúcej osvedčenie prípustná nie je, keďže vyhlásenie o právnej skutočnosti v
notárskej zápisnici nie je právnym úkonom, ale iba záznamom o účastníkom tvrdených skutočnostiach.

Určenia neplatnosti právneho úkonu sa nemožno domáhať tam, kde predmetom určenia nie je právny
úkon. Notárska zápisnica je len formou, ktorou sa právne úkony spisujú, z čoho potom jednoznačne
vyplýva, že určenia neplatnosti formy, resp. spôsobu spísania právneho úkonu sa domáhať nemožno.
V prípade zápisu vlastníckeho práva záznamom na základe notárskej zápisnice o vydržaní je formou
ochrany dotknutého (dovtedy v evidencii nehnuteľností zapísaného) vlastníka podanie žaloby o určenie

svojho vlastníckeho práva, resp. o určenie nevlastníctva žalovaných, otázka naplnenia podmienok
vydržania uvedená v osvedčení sa posudzuje len ako predbežná otázka, nie teda (relatívna) neplatnosť
ich úkonu (prehlásenia) pojatého do notárskej zápisnice alebo úkonu notára, a teda platí už vyššie
uvedené, že žaloba o určenie neplatnosti osvedčenia, resp. notárskej zápisnice obsahujúcej osvedčenie
prípustná nie je. V súvislosti s verejnou povahou listín § 205 CSP upravuje, že listiny vydané orgánmi

verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za
verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
S poukazom na citované ustanovenie osvedčenie vydané notárom o právne významnej skutočnosti
má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu). Notársky poriadok upravuje v § 37 jednu
výnimku: „Notár nesmie spisovať a vydávať verejné listiny vo veciach, v ktorých je účastníkom on alebo

jemu blízka osoba (§ 116 Občianskeho zákonníka). To isté platí v prípadoch, ak by úkon priniesol
prospech notárovi alebo jemu blízkej osobe. Listina, pri vyhotovení ktorej notár nepostupoval v súlade s
týmto ustanovením, nie je verejnou listinou.“ Notár je povinný pri výkone notárskej činnosti s odbornou
starostlivosťou právne vyhodnotiť všetky rozhodné skutočnosti. V preskúmavanej veci to znamená tak
tie, ktoré sú obsiahnuté v tvrdení účastníka konania, čiže v jeho vyhlásení, ako aj tie, ktoré sú obsiahnuté

v listinách, ktoré na potvrdenie svojich tvrdení notárovi predkladá. Vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho
práva notár osvedčí len v prípade, že nevyvstane žiadna pochybnosť o tom, že vyhlásenie o vydržaní
obsahuje tvrdenia o splnení podmienok vydržania a vyhlasujúci zároveň predložil notárovi dôkazy, ktoré
to potvrdzujú, ako aj doklady, ktoré sú povinnou prílohou jeho žiadosti v zmysle § 63 písm. a/ bod 1,
2, prípadne 3 Notárskeho poriadku. Z prieskumu rozhodnutí na úseku správneho súdnictva vyplýva

možnosť disciplinárneho konania proti notárovi, ktorý sa pri vydaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak neboli splnené podmienky na jeho vydanie, mohol dopustiť
disciplinárneho previnenia. Podľa § 27 katastrálneho zákona úrad, katastrálne úrady a správy katastra
oznamujú príslušným štátnym orgánom skutočnosť nasvedčujúcu, že došlo k porušeniu všeobecne
záväzného právneho predpisu, o ktorej sa dozvedeli pri výkone štátnej správy.“

14. Rovnako námietka žalobkyne, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Mcdo/24/2008 z
21.12.2009 pojednávalo o zápisnici o vydržaní z roku 2002, kedy sa vydržanie už nerealizovalo podľa
§ 2 - § 9 Zákona o vydržaní a ktoré ustanovenia platili práve v čase spísania zápisnice zo dňa
17.01.1994, neobstojí. Ustanovenia § 2 - § 9 Zákona o vydržaní upravovali podmienky a postup prizápise vlastníka do evidencie nehnuteľností na základe osvedčenia notára, pričom tieto ustanovenia boli
od 1.12.2000 vypustené, keďže následne boli tieto podmienky upravené v § 63 notárskeho poriadku.
CitovanérozhodnutiaNajvyššiehosúdunehovoriaotom,akébolipodmienkyprevydržaniealebovakom

zákone boli upravené, tieto skutočnosti sú irelevantné. Navyše najvyšší súd sa vyjadruje aj k splneniu
formálnych náležitostí notárskej zápisnice, pričom ani tieto nedostatky nespôsobujú jej neplatnosť, ale
skôr disciplinárny postih voči notárovi.
15. Podľa § 63 Notárskeho poriadku ( účinného v čase spisovania notárskej zápisnice), v notárskej
zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným
podmienkam vydržania, 6) najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a
obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana
výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.
16.Pokiaľideoobsahovénáležitostinotárskejzápisniceažalobkyňounamietanýnedostatokspočívajúci

v nepripojení prílohy – vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia, odvolací súd
sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1.rade. Z citovaného ust. § 63 Notárskeho poriadku, ako aj
z § 5 písm. b) Zákona o vydržaní vyplýva, že vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie
osvedčenia sa pripája k návrhu na vydanie osvedčenia (§ 5 Zákona o vydržaní), a nie k samotnému
osvedčeniu (notárskej zápisnici). Vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia

podľa § 5 písm. b) Zákona o vydržaní nemusí byť prílohou notárskej zápisnice ani podľa tohto zákona
ani podľa notárskeho poriadku. Ani v tomto smere by teda námietka žalobkyne týkajúca sa formálnych
náležitostí osvedčenia o vydržaní nebola opodstatnená.
17. Žalobkyňa v odvolaní tiež namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal neplatnosťou zmluvy
o spotrebnom úvere a v tomto smere došlo k porušeniu koncentrácie konania, keď súd vykonal

dokazovanie listinami - rozsudkami predloženými zo strany žalovaného v 1.rade na poslednom
pojednávaní dňa 20.6.2022.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom nariadil
pojednávanie na deň 20.06.2022 a zároveň strany sporu vyzval, aby svoje návrhy na vykonanie
dokazovania či prípadné vyjadrenie súdu zaslali v lehote desiatich dní s tým, že na neskôr označené

a predložené dôkazy súd nemusí prihliadať (§ 153 CSP). Právny zástupca žalobkyne podaním zo
dňa 06.05.2022 ( v lehote 10 dní) žiadal súd, aby od žalovaného 1/ zabezpečil zmluvu o spotrebnom
úvere číslo 15843. Žalovaný 1/ doručil súdu predmetnú zmluvu dňa 18.05.2022 a táto bola následne
doručená právnemu zástupcovi žalobkyni dňa 20.05.2022. Na pojednávaní dňa 20.06.2022 právny
zástupca žalobkyne uviedol, že zmluvu o spotrebnom úvere považuje za absolútne neplatnú s

poukazom na jednotlivé špecifikované články a body zmluvy. Následne na uvedené tvrdenie právneho
zástupcu žalobkyne reagoval žalovaný 1/ tým, že predložil rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn.
15Csp/158/2018 a Krajského súdu Nitra sp.zn. 9CoCsp/40/2020 dôvodiac, že zmluva o spotrebnom
úvere prešla súdnym prieskumom, pričom neboli zistené žiadne neprijateľné podmienky a žalovanému
bol právoplatne priznaný žalovaný nárok z predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere číslo 158483.

19. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu
prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné predmetnú zmluvu o spotrebnom úvere opätovne
preskúmavať, keďže k jej prieskumu už došlo v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Nitra
sp. zn. 15Csp/158/2018, v ktorom bol žalovaný nárok veriteľovi voči žalovanému v 3.rade ( dlžníkovi)
právenazákladezmluvyospotrebnomúverečíslo158483 právoplatnepriznaný.Pokiaľideonamietané

porušenie koncentrácie konania zo strany žalovaného v 1.rade, a to predložením vyššie spomenutých
rozsudkov, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. K porušeniu koncentrácie konania naopak
prišlo zo strany právneho zástupcu žalobkyne, ktorý napriek tomu, že strany sporu boli upozornené na
koncentráciu konania v predvolaní na pojednávanie, na tomto pojednávaní dňa 20.6.2022 prvýkrát začal
namietať neplatnosť zmluvy o spotrebnom úvere. Zmluvu o spotrebnom úvere pritom mal k dispozícii

od 20.5.2022 a napriek tomu do termínu pojednávania nezaslal súdu námietky týkajúce sa údajnej
neplatnosti úverovej zmluvy tak, aby sa s nimi mohla oboznámiť aj druhá strana. Strana žalovaného
v 1.rade teda primerane reagovala na pojednávaní dňa 20.6.2022 na prvýkrát vyslovenú námietku
neplatnosti úverovej zmluvy tým, že predložila uvedené rozhodnutia súdov. Odvolací súd len dodáva,
že súd prvej inštancie vzhľadom na skoncentrovanie konania mohol postupovať podľa § 153 CSP a na

námietku procesného útoku zo strany žalobkyne prednesenú na poslednom pojednávaní, neprihliadnuť.
V napadnutom rozsudku sa však aj s touto námietkou žalobkyne dostatočne vysporiadal a odvolací súd
s odôvodnením súdu prvej inštancie súhlasí.20. V neposlednom rade žalobkyňa namietala nesprávne zistený skutkový stav, resp. jeho nesprávnu
interpretáciu súdom prvej inštancie. Aj v tomto smere považoval odvolací súd námietku žalobkyne za
neopodstatnenú. Súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil skutkový stav daného sporu a odvolací

súd poukazuje na jeho odôvodnenie v bodoch 42. až 44., s ktorými dôvodmi sa plne stotožňuje.
Odvolací súd dodáva, že tvrdenia žalobkyne o tom, že svojmu synovi ( žalovanému v 3.rade ) nikdy
nechcela predať sporný pozemok o výmere 19 m2 považoval tiež za účelové. Strany sporu si pred
spísaním notárskej zápisnice o vydržaní zo dňa 17.01.1994 dali vyhotoviť aj geometrický plán, na ktorom
bolo riadne zakreslené, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom darovania. V notárskej zápisnici je navyše

uvedené: "Uvedené nehnuteľnosti odkúpila navrhovateľka od pôvodných vlastníkov už pred viac ako
dvadsiatimi rokmi a užíva ich takom stave, ako sú zamerané v pripojenom GP. Táto kúpa bola robená
neperfektnou zmluvou, pričom časť majetku darovala navrhovateľka svojmu synovi pri dovŕšení 18. roku
veku,akostavebnýpozemokazvyšoksiponechalavužívaníakoovocnýsad.“ Zuvedenéhovyplýva,že
obe zmluvné strany si boli vedomé pri spisovaní notárskej zápisnice, že žalobkyni zostanú vo vlastníctve
len nehnuteľnosti, ktoré predstavujú ovocný sad ( parcely č. 151/1 a 151/2), pričom nie je žiadna zmienka

o tom, že by vo vlastníctve žalobkyne mal zostať aj pás pozemku o výmere 19 metrov štvorcových, ktorý
bol v tom čase súčasťou stavebného pozemku žalovaného 3/, a ktorý nijako nesúvisel s parcelami č.
151/1 a 151/2.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené a správne zistený skutkový stav, ako aj právne posúdenie súdu prvej
inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní

žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že žalovaný 3/ nebol vlastníkom sporného pozemku z titulu
zápisnice o vydržaní zo dňa 17.01.1994, a preto nemohol na ňom zriadiť ani záložné právo.
22. Pokiaľ ide o právne posúdenie medzi princípom ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a
princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, ktorým sa na záver zaoberal súd prvej
inštancie akcentujúc ochranu dobromyseľnosti ďalšieho nadobúdateľa, odvolací súd nepovažoval za

potrebné sa touto otázkou zaoberať v predmetnej veci, a to vzhľadom na už konštatovaný záver, že
v konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný v 3.rade bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebnom úvere a záložnej zmluvy.
23. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ( v zamietajúcom výroku, ako aj
výrokoch o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ďalším výrokom rozhodol,
že žalovanému v 3.rade nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobkyni nepriznáva,
pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).