Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 13, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/258/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203243
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4220203243.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobkyneObceČalovec,Čalovec,Staničná170,IČO:00306
401, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Szábóovou, Komárno, Františkánov 16/2, proti žalovanému
A. S., narodenému XX. J. XXXX, N. č. XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou LEXANTE s. r. o.,
Bratislava, Slávičie údolie 106, IČO: 53 362 624, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Matúš
Červený, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 5Cb/90/2020,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16. marca 2022 č. k. 6Co/8/2022-197,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom z 29. júna 2021 č. k.
5Cb/90/2020-150, v spojení s opravným uznesením z 21. decembra 2021 č. k. 5Cb/90/2020-189 uložil
žalovanému povinnosť vypratať pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území N., obec N., okres B.,
parcela registra „C", parcelné číslo XXX/XX o celkovej výmere 82.603 m2, druh pozemku orná pôda,
vedená Okresným úradom v B., katastrálnym úradom na LV č. XXX pre katastrálne územie N. (výrok
I.), v časti žalobného petitu o odstránenie vecí z tohto pozemku, zariadenia, živých zvierat a odovzdaní

ich žalobcovi zastavil (výrok II.), a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok III.).
1.1. Súd prvej inštancie mal za to, že nájom medzi stranami konania skončil uplynutím výpovednej lehoty
po doručení výpovede, t. j. 28. februára 2014. Po tomto dátume bol žalovaný v užívaní predmetu sporu
bez právneho dôvodu, a zo súhlasného tvrdenia strán sporu tiež vyplynulo, že k následnému uzatvoreniu
ďalšejnájomnejzmluvyužnedošlo.Zlistinnýchdôkazovmalrovnakosúdprvejinštanciezapreukázané,

že žalobkyňa žalovaného vyzvala na vrátenie a prevzatie pozemku do konca roka 2019, pričom žalovaný
výzvu riadne prevzal. Splnením i tejto požiadavky mal súd prvej inštancie za preukázané, že užívacie
právo žalovaného je bez právneho dôvodu.
1.2. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že pasívna legitimácia žalovaného je daná, keďže predmet
sporu užíva a to na účely jeho podnikania ako živnostník. Ohľadne identifikácie nehnuteľnosti mal súd
prvej inštancie za to, že síce strany konania v zaniknutej nájomnej zmluve dohodli iba časť z pozemku

XXX/XX, sám žalovaný pri výpovedi uviedol, že pri odovzdaní v prírode mu nevymerali predmet nájmu.
Ostatná časť z pozemku XXX/XX, ktorú žalovaný neužíva, sa tejto povinnosti netýka.
1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 v spojení s 262
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP")
tak, že žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania i napriek čiastočnému úspechu v konaní. Súd prvej
inštancie vychádzal pri tom z toho, že späťvzatá časť návrhu sa týkala iba toho, v čom malo spočívať

vypratanie. Neúspech žalobkyne v tejto časti súd prvej inštancie považoval za nepatrný, nakoľko sa
nejednalo o samostatný nárok ale iba o spresnenie povinností žalovaného pri vyprataní predmetu sporu.2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom zo 16. marca 2022 č. k. 6Co/8/2022-197
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1. Odvolací súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie prisúdeného nároku, vzal do úvahy všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, a dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil. Jeho rozhodnutie je náležite skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Prijaté právne závery zrozumiteľne

vysvetlil, a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odvolací súd sa tak v zmysle § 387 ods. 2 CSP obmedzil len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odkázal, pretože v odvolacom konaní nevyšli najavo
skutočnosti a dôvody, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
2.2. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho preskúmavaných častiach

odvolací súd poukázal na to, že bezosporu žalovanému nesvedčí žiaden právny titul, ktorý by ho
oprávňoval k užívaniu sporom dotknutej nehnuteľnosti. Jeho nájomný pomer totiž skončil výpoveďou
zo strany žalobkyne, nový nájomný pomer mu nevznikol, a v konaní nebol preukázaný ani iný právne
aprobovaný dôvod zakladajúci právo žalovaného užívať žalobkyni vlastnícky patriacu nehnuteľnosť.
Samotný žalovaný vo svojom odvolaní túto skutočnosť potvrdil, čím sú naplnené predpoklady pre

aplikáciu § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ").
2.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP. V úvode svojho dovolania navrhol a požiadal o
odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP, nakoľko pozemok, o ktorom
sa rozhodovalo pred súdmi nižšej inštancie poskytuje priestor 40 živým zvieratám - koňom, pre ktoré
neexistuje alternatíva, kam by ich žalovaný presunul. Rovnako poukázal na skutočnosť, že je len

štvrtinovým spoluvlastníkom koní, takže nie je výlučne na jeho rozhodnutí, ako s nimi bude naložené.
Ďalej uviedol, že procesné nedostatky vidí predovšetkým v arbitrárnosti rozhodnutí, ktoré nereflektovali
skutočnosti vyplývajúce z predložených dôkazov, a iné nedostatky dôkazných prostriedkov ignorovali,
alebo v rozhodnutí o povinnosti nahradiť 100% trov konania napriek skutočnosti, že žalobkyňa vzala
žalobu v časti späť. Dovolateľ rovnako poukázal na to, že v konaní sa žiaden zo súdov nezaoberal

pasívnou legitimáciou žalovaného, ktorý je podnikateľským subjektom, hoci na nájomnej zmluve bol
žalovaný identifikovaný iba menom a priezviskom. Ďalšími skutočnosťami, ktorými sa podľa dovolateľa
odvolací súd nezaoberal sú, že žalobkyňa opakovane zavádzajúco a zmätočne komunikovala so
žalovaným, žalobkyňa podľa žalovaného nepredložila dokument potvrdzujúci, že vôbec došlo k výpovedi
nájomnej zmluvy a skončenie zmluvy považuje za neplatné a protiprávne, a žalovanému nebolo

predložené samotné uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré by schválilo vypovedanie nájmu. Ďalej
súdy nižšej inštancie podľa žalovaného odignorovali, že žalobkyňa sama potvrdila trvanie nájomného
vzťahu. V neposlednom rade sa podľa žalovaného súd nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného v jeho
vyjadrení k žalobe, a rovnako sa nižšie súdy podľa žalovaného nevysporiadali s tým, že žalobkyňa videla
problém v nájomnom vzťahu iba pri žalovanom, nie aj ostatným osobám. Žalovaný ďalej poukázal na

to, že v konaní nemal zvoleného právneho zástupcu a nie je vylúčené, že vzhľadom na to, že často
komunikuje v maďarskom jazyku neporozumel úplne všetkým tvrdeniam v rámci konania. Žalovaný tak
nepribratietlmočníkavnímaakoprocesnépochybeniezostranysúdov,ktorýmmalobyťzrejmé,žemôže
nastať problém v komunikácii. V závere svojho dovolania požiadal dovolací súd aby zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudky súdov nižšej inštancie považuje
za správne v plnom rozsahu, dovolanie považuje za nedôvodné a navrhuje aby dovolací súd
dovolanie odmietol ako neprípustné, prípadne zamietol ako nedôvodné. K návrhu žalovaného na
odklad vykonateľnosti žalobkyňa uviedla, že dlhodobé tolerovanie a prihliadanie na potreby žalovaného

dospeli k zjavnej neúmere v právach a povinnostiach strán sporu v neprospech žalobkyne, čím je
podľa žalobkyne odklad vykonateľnosti nedôvodný. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z obsahu dovolania
nie je zrejmé, ako sa žalovaným vymedzené nedostatky premietli do výsledku konania, keď žalovaný
opakovane potvrdil, že užíva predmet sporu bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobkyňa má za to, žev danom prípade sa žalovaný domáha zdôvodnenia rozhodnutia nad rámec, lebo to už súdy nižšej
inštancie objektívne uspokojivým, primeraným a zrozumiteľným spôsobom urobili. Poukázala na to, že
riešenie neoprávneného užívania predmetu sporu trvá približne deväť rokov, a minimálne z tohto dôvodu

konajúce súdy vykonali dostatočné dokazovanie. K námietke žalovaného o tom, že v konaní nemal
advokáta a do konania nebol pribratý tlmočník žalobkyňa uviedla, že ide o novú námietku žalovaného.
Žalobkyňa uviedla, že z celej rozsiahlej niekoľko ročnej korešpondencie je zrejmé, že žalovaný píše
rozsiahle listy v slovenskom jazyku. Žalobkyňa ani na pojednávaní nepostrehla, že by žalovaný nevedel
komunikovať, rovnako nemá vedomosť o tom, že by žalovaný žiadal tlmočníka. Ohľadom skutočnosti,

že žalovaný nemal advokáta žalobkyňa uviedla, že ide o rozhodnutie žalovaného, a táto námietka je
preto irelevantná. V ďalšej časti žalobkyňa poukázala na to, že ostatné námietky žalovaného považuje
za irelevantné a len v krátkosti sa k nim vyjadrila, že súdy riešili otázku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, že jej nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný mätúcu komunikáciu, a skutočnosť, že nevedel
čo mu bolo vypovedané uviedol účelovo prvýkrát v dovolaní. K ďalšej námietke žalovaného uviedla,
že žalobkyňa svoje uznesenia zverejňuje na svojej webovej stránke aj úradnej tabuli, a že sa žalovaný

pravidelne zúčastňoval na rokovaniach obecného zastupiteľstva žalobkyne, čím má žalobkyňa za to, že
žalovaný má pravidelný prístup k jej rozhodnutiam. Ohľadom námietky žalovaného o žiadosti o kúpu
predmetu sporu a nesplniteľnej podmienky zmluvy žalobkyňa uviedla, že žalovaný nemá žiadny právny
nárok na uspokojenie požiadaviek, ktorých sa ako nevlastník domáha, a cieľ, prečo žalovaný hodlal
prenajať predmet sporu stanovil žalovaný, nie žalobkyňa. Je preto podľa žalobkyne na žalovanom, že

si prenajal jeho pozemok.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) uvádza nasledovné:

6. Žalovaný v rámci podaného dovolania požiadal, aby najvyšší súd odložil vykonateľnosť
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP; v súlade s ustálenou praxou tohto
súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade vyhovenia návrhu, pozn.).

7. Vzhľadom na obsah podaného dovolania dovolací súd už na tomto mieste považuje za potrebné
uviesť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov

pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové
závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z
toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním
sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie,

ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a
zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací
súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho
prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu
súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má síce dovolací súd

možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či
konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle
§ 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takéto vady v prejednávanej veci nezistil (viď nižšie).

8. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť ním podaného dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie
končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).8.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,

2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní došlo k ňou tvrdeným vadám zmätočnosti.
8.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej

miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa
ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

9. Žalovaný v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP v podstatnom namietal
nedostatok dôvodov (neprekúmateľnosť), ktorá zmätočnosť podľa jeho názoru spočívala v jeho

arbitrárnosti a v tom, že sa odvolací súd riadne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi
z predložených dôkazných prostriedkov a nedostatky dôkazných prostriedkov ignoroval, že odvolací súd
nesprávne vyhodnotil dôkazy alebo sa s nimi nevysporiadal, v rozhodnutí o povinnosti nahradiť 100%
trov konania, že sa žiaden zo súdov nezaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, že nemal zvoleného
právneho zástupcu, a že konanie na súde prvej inštancie neprebiehalo v maďarskom jazyku, resp. že aj

keď žalovaný nepožiadal o tlmočníka, súd mal vzhľadom na povahu a okolnosti veci tlmočníka pribrať.
9.1. K tvrdeniu dovolateľa, že je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne, a odvolací súd sa
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z predložených dôkazných prostriedkov a ich
nedostatky v rozhodnutí ignoroval dovolací súd uvádza, že dovolaním napadnutí rozhodnutie obsahuje
výsledky vykonaného dokazovania, obsah podaného odvolania, vyjadrenie k nemu, ako aj právne

predpisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Odvolací súd v
bodoch 12 - 16 primerane dostatočným spôsobom uviedol skutkovú a právnu argumentáciu, a v bode 13
odkázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolacím súdom
vyslovené závery tak nemožno považovať za svojvoľné, či celkom zjavne neodôvodnené. Treba mať na
pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca

spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)
jednotu. V prípade ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne
zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že

je rozhodnutie odvolacieho súdu neodôvodnené (nepreskúmateľné). Za vadu konania v zmysle § 420
písm.f)CSPvžiadnomprípadenemožnopovažovaťto,žeodvolacísúd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.

10. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne

odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,
správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne
právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva
aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia

(napr. I. ÚS 188/06). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
zásade nepatrí ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS
97/97).11. Pokiaľ žalovaný v podanom dovolaní (predovšetkým vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku, pozn.)
namietal, že sa súdy nezaoberali pasívnou legitimáciou žalovaného, že ako strana konania nemal

zvoleného právneho zástupcu, a nie je vylúčené, že vnímajúc, že často komunikuje v maďarskom jazyku
neporozumel úplne všetkýmtvrdeniam v rámcikonania, dovolací súd predovšetkým uvádza, že uvedené
nedostatky žalovaný nenamietal v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku (pozri bod 159 a
160 súdneho spisu).
11.1. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného

súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí najskôr uplatniť svoju argumentáciu, ktorú
považuje za významnú, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto
argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané
inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a
mal)dovolateľuplatniťužvpredchádzajúcomodvolacomkonaní,predkladalaždovolaciemusúdu.Takto
by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho

súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť"), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden
dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá),
pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal" by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,
dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania
riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale

aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne).
11.2. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria
bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom dovolateľ uvedenú námietku, zakladajúcu prípustnosť
a dôvodnosť dovolania, neuplatnil v odvolacom konaní - hoci mu bola známa - v rámci ochrany svojich
práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),

lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však
na to nedostal príležitosť.
11.3. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu urobiť mohol a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.

11.4. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že
ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom
argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd
na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (napr. II. ÚS 70/2017).

12. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd dodáva, že zvoliť si právneho zástupcu je oprávnením
a vôľou strany konania, a okrem legálnych výnimiek (medzi ktoré toto konanie v zmysle § 90 CSP
nespadá,pozn.),niejestranapovinnádaťsavkonanízastupovať,arovnakoniejesúdpovinnýustanoviť
strane konania právneho zástupcu. Nemožno pričítať súdu prvej inštancie, ktorý žalovaného o možnosti
dať sa zastúpiť riadne poučil (č.l. 110 až 112 súdneho spisu) ako ani odvolaciemu súdu, že si žalovaný

zvolil z vlastnej vôle právneho zástupcu až v dovolacom konaní. Rovnako tak, pokiaľ dovolateľ namietal,
že súdy nepribrali do konania tlmočníka a v tomto kontexte „nie je vylúčené, že vnímajúc, že často
komunikuje v maďarskom jazyku neporozumel úplne všetkým tvrdeniam", dovolateľ naznačuje (iba)
potencionálne ohrozenie jeho práva, ktoré v konaní pred nižšími súdmi nenamietal; prípadné porušenie
tohto práva nevyplýva ani z jeho mnohopočetných písomných prejavov obsiahnutých v súdnom spise,

ako aj ústneho prejavu na pojednávaní konanom dňa 29. júna 2021 (č.l. 144 a nasl. súdneho spisu).

13. Najvyšší súd v zmysle uvedeného odmietol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP bez
toho, aby skúmal vecnú správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.