Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721202170
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721202170.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát so sídlom AK Námestie sv. Egídia
44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Lučivná, so sídlom 059 31
Lučivná, IČO: 00 199 745, právne zastúpený: LEGATE s.r.o., AK so sídlom Dvořákovo nábr. 8/A, 811 02

Bratislava, IČO: 35 846 909, o vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 21.11.2022, č. k. 11C/38/2021-178, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„I. Žalovaný je povinný vypratať časť nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. U., obec
U., okres A., vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, a to: pozemku parcely registra „E“ parc.
č. XX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, ktorá časť tejto neoprávnene užívanej
parcely registra „E“ parc. č. XX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXXX m2 v katastrálnom
území U. zodpovedá v „Geodetickom zameraní skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva
v U. umiestneného na pozemku KN-E XX/X“ vyhotovenom B. A. s.r.o., vymeraným a spracovaným L..

F. G. pod číslom zákazky XX XXXX XX-XXX/XXXX, v októbri 2022, ploche vymedzenej pod písmenom
A o výmere XXX m2 a ploche vymedzenej pod písmenom B o výmere XXXX m2, ktoré „Geodetické
zameranie skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U. umiestneného na pozemku KN-
E XX/X“ je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a odovzdať ju žalobcovi, a to v lehote do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný odstrániť oplotenie nachádzajúce sa na pozemku parcely registra „E“ parc. č.

XX/X, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, k.ú. U., obec U., okres A., zapísaný na
liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom A., katastrálny odbor, ktoré oplotenie je vyznačené
zelenou farbou ako spojnica zameraných bodov oplotenia 1 a 2 na „Geodetickom zameraní skutočnej
polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U. umiestneného na pozemku KN-E XX/X“ vyhotovenom
B. A. s.r.o., vymeraným a spracovaným L.. F. G. pod číslom zákazky XX XXXX XX-XXX/XXXX, v
októbri 2022, ktoré „Geodetické zameranie skutočnej polohy časti oplotenia Roľníckeho družstva v U.

umiestneného na pozemku KN-E XX/X.“ je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku, a to do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie okrem iného odôvodnil zistením, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parcely

registra „E“ č. XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“),
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. U., ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 13.07.2020 od predávajúcejO.. I. C.. Žalovaný bez právneho dôvodu neoprávnene, za účelom vykonávania poľnohospodárskej
činnosti, predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, užíva. Listom zo dňa 11.02.2021
žalobca vyzval žalovaného na vypratanie predmetných nehnuteľnosti a následne listom zo dňa

26.04.2021 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu o vypratanie predmetných nehnuteľností,
zároveň ho vyzval na odstránenie oplotenia z časti predmetných nehnuteľností. Medzi žalobcom ako
vlastníkom a žalovaným žiadna nájomná zmluva nebola uzatvorená, nakoľko žalobca návrh zo dňa
28.12.2020 na uzavretie nájomnej zmluvy č. X/XXXX neakceptoval, čo žalovanému oznámil listom zo
dňa 11.02.2021. Žalovaný svoj nárok na užívanie predmetných nehnuteľností najskôr odvodzoval od

nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX, ktorú zaslal dňa 19.08.2019 pánovi U. A., vychádzajúc z údajov na
LV č. XXX, k. ú. U.. K obrane žalovaného, že s predchádzajúcim vlastníkom U. A. mal uzatvorenú
nájomnú zmluvu, súd uviedol, že žalovaný síce zaslal U. A. návrh nájomnej zmluvy v roku 2019,
ale tento sa nedostal do jeho dispozičnej sféry, nakoľko v tom čase U. A. už bol nebohý (zomrel
XX.XX.XXXX). K vyporiadaniu dedičstva po poručiteľovi U. A. došlo 15.04.2020, kedy sa výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala O.. I. C., ktorá ich následne kúpnou zmluvou, previedla

na žalobcu.

3. K obrane žalovaného, že súd pri rozhodovaní má vychádzať zo zákonného ustanovenia § 12 ods.
3, 5 a § 12a z. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, nakoľko citovaný zákon
má prednosť pred všeobecným ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd uviedol, že

nie sú splnené podmienky, na základe ktorých by žalovanému vzniklo právo a povinnosť hospodárenia
na pozemkoch. Podľa názoru súdu vychádzajúc z ust. § 12a citovaného zákona, sú tu upravené
povinnosti nájomcu, ak ho vlastník pozemku požiada o uzatvorenie podnájomnej zmluvy, k čomu v
danom prípade nedošlo. Aplikovaním ust. § 12a citovaného zákona, nie sú splnené podmienky, pre ktoré
by žalovanému vzniklo právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, nakoľko je to práve vlastník,

ktorý by mal ako údajný doterajší prenajímateľ požiadať na základe preukázateľne doručenej písomnej
žiadosti nájomcu o uzatvorenie podnájomnej zmluvy k pozemkom, a to v primeranej výmere a bonite
a následne túto žiadosť dať na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav, čo však
žalobca neučinil. So zreteľom na námietku žalovaného v súvislosti s racionálnym užívaním predmetného
pozemku, súd uviedol, že je len na žalobcovi, akým spôsobom bude predmetný pozemok vo svojom

výlučnom vlastníctve využívať. Súd mal za preukázanú skutočnosť, že na predmetný pozemok žalobca
má prístup aj z inej strany a nielen cez areál poľnohospodárskeho družstva. Žalobca listinnými dôkazmi
preukázal, že k predmetnému pozemku vedie poľná cesta cez pozemok vo vlastníctve obce (sám
žalovaný, keď opisoval akými parcelami sú ohraničené predmetné nehnuteľnosti, potvrdil, že pozemok
obce je využívaný väčšinou obyvateľov obce U.), ktorú skutočnosť súd považoval za presvedčivú a za

bežnú praktiku a nevidel dôvod, pre ktorý by žalobca nemohol cez tento obecný pozemok prechádzať
k pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve.

4. S poukazom na ust. § 126 Občianskeho zákonníka, súd rozhodol o povinnosti žalovaného
vypratať časť predmetnej nehnuteľnosti v zmysle žaloby (výrok I.), nakoľko citované ustanovenie

Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka - žalobcu na súdnu ochranu. Je nepochybné, že
do vlastníctva žalobcu je neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zasahované a žalovaný predmetnú
nehnuteľnosť odmieta vypratať, resp. ju vydať žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi. Súd návrh na
doplnenie dokazovania, výsluchom svedka I. Y. zamietol, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by do
konania neprinieslo relevantné skutočnosti a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti. Tvrdenia

žalovaného, že navrhovaný svedok môže potvrdiť, že plot, ktorého odstránenia sa žalobca domáha bol
postavený pred rokom 1976, k uvedenému súd uviedol, že výpoveď svedka by bola len tvrdením proti
tvrdeniu žalobcu, ktorý vypovedal, že v čase, keď na družstve brigádoval (v rokoch 1988-1989), sa na
predmetných nehnuteľnostiach plot nenachádzal, bol tam len plot, ktorý ohraničoval všetky pozemky.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
počas celého konania na súde prvej inštancie argumentoval z. č. 504/2003 Z. z., ktorý ako lex specialis

má prednosť pred všeobecným ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a ktorý upravuje postup
vlastníka poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, vo
vzťahu k osobe, ktorá takýto pozemok užíva bez nájomnej zmluvy a vlastník požaduje jeho vydanie.
Postup vlastníka je upravený v ust. § 12a z. č. 504/2003 Z. z., čo znamená, že žalobca nemôžepožadovať vypratanie pozemku v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie
§ 12a z. č. 504/2003 Z. z. obmedzuje ústavné vlastnícke právo garantované článkom 20 Ústavy, čo
je v súlade s Ústavou. Preto je namieste a súladne s Ústavou primerané obmedzenie vlastníckeho

práva postupom podľa § 12a, v spojení s § 12 ods. 5, § 12 ods. 3 z. č. 504/2003 Z. z., a to v súvislosti
s požiadavkou ochrany poľnohospodárskej pôdy a jej produkčného potenciálu, ktorá legitimizuje istý
regulárny zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku využívaného na poľnohospodárske účely,
ktorý užíva poľnohospodársky podnik, pričom samotný vlastník z dôvodu nemožnosti prístupu k tomuto
pozemku, resp. z dôvodu nemožnosti jeho racionálneho využívania je povinný postupovať tak, ako je

uvedené v § 12a zákona. Súd pritom nesprávne vyhodnotil, že podľa § 12a z. č. 504/2003 Z. z. nie
je vlastník povinný postupovať v prípade užívania jeho pozemku bez nájomnej zmluvy a je oprávnený
využiť inštitút § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ust. § 12 ods. 5 z. č. 504/2003 Z. z., pritom
jednoznačne hovorí, že ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, a ktorý je neprístupný
alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku podľa ods. 3 alebo ods. 4 sa
primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú rovnaké práva

a povinnosti ako na nájomcu. Ust. § 12 ods. 5 teda neupravuje možnosť, ale povinnosť vlastníka
pozemku postupovať primerane v zmysle § 12a. Žalovaný pritom počas celého konania argumentoval
tým, že nie je rozhodujúce, či k pozemku, parcele č. XX/X existuje faktický prístup (cez obecný
pozemok), ale či existuje právo užívania tohto obecného pozemku za účelom prístupu k pozemku, v
prospech vlastníka. Žalovaný má za to, že takýto prístup, právo vlastníka zriadené nie je, pričom nie

je rozhodujúce, že v súčasnosti takýto prechod alebo prejazd obec toleruje. Uvedené nezakladá právo
užívania obecnej cesty a žalovaný má za to, že toto právo neexistuje. O to viac, že existuje podstatný
rozdiel medzi využívaním obecného pozemku občanmi obce za účelom pešieho prechodu a tým, ako má
v úmysle pozemok využívať žalobca. Pokiaľ ide o deklarovaný úmysel žalobcu využívať svoj pozemok
na poľnohospodársku činnosť, potom je zrejmé, že bude vyžadovať prístup k pozemku cez obecný

pozemok, (t. j. cez parcelu KN-E č. XX) aj na prejazd motorovými vozidlami, čo by bol zásah, ktorý by
už obec nemusela tolerovať a mohla by svoj pozemok kedykoľvek oplotiť (nakoľko neexistuje povinnosť
obce strpieť užívanie svojho pozemku tretími osobami). Za účelom konštatovania práva všeobecného
užívania poľnej cesty na pozemku KN-E č. XX, k. ú. U., zapísaného na LV č. X vo vlastníctve obce je
potrebné v prvom rade zistiť, či na tomto pozemku takáto poľná cesta legálne vybudovaná a užívaná

vôbec existuje. Za tým účelom nepostačuje nahliadnuť na satelitný snímok, ale je potrebné jednoznačne
zistiť a preukázať, že takáto poľná cesta bola riadne zriadená a je zaradená do poľnohospodárskej
cestnej siete. Rovnako obecný pozemok nie je jediným pozemkom, cez ktorý musí žalobca prejsť,
pokiaľ sa chce dostať ku svojmu pozemku, nakoľko prístupová poľná cesta vedia aj cez pozemok KN-
C č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve C. R. a H. R.. Vzhľadom na uvedené, rozsudok je založený na

nesprávnych skutkových zisteniach o existencii poľnej cesty, ktorá má zabezpečiť prístup žalobcu k jeho
pozemku. Skutkový a právny záver súdu o tom, že k pozemku je zabezpečený prístup je nesprávny, ani
nevyplýva z vykonaného dokazovania. Ďalej uviedol, že žiadať odstránenie stavby z cudzieho pozemku
v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, môže vlastník pozemku len vtedy, ak stavba je nielen
neoprávnená, ale aj nepovolená. Pokiaľ stavba nie je neoprávnená, nemožno uložiť vlastníkovi stavby jej

odstránenie v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je preto pre účely posúdenia oprávnenosti
zriadenia stavby oplotenia na predmetnom pozemku a vzhľadom na vek stavby, ako aj absenciu
iných písomných dôkazov nevyhnutné vykonať čo najrozsiahlejšie dokazovanie a neuspokojiť sa len s
výpoveďou žalobcu, ktorá navyše nemôže byť vyhodnotená ako objektívna. Preto nevykonanie dôkazov
navrhovaných žalovaným za účelom posúdenia veku stavby a momentu jej vybudovania je zásahom do

práva rovnosti zbraní účastníkov konania a musí mať za následok poškodenie práv žalovaného, ktorý
za účelom preukázania oprávnenosti stavby oplotenia navrhol potrebný dôkaz, ktorý ale súd nevykonal.
Tým je daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

7. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť

a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca je toho
názoru, že odvolacie dôvody žalovaného sú právne irelevantné, nakoľko v konaní bolo dostatočne
preukázané, že na použitie ust. § 12 ods. 5 a § 12a z. č. 504/2003 Z. z. nie sú splnené podmienky.

Pozemok, parcela registra „E“ č. XX/X je prístupný a súčasne je možné ho aj racionálne využívať.
Vlastník predmetného pozemku má k tomuto prístup a súčasne je schopný ho racionálne využívať,
a preto nie je povinný postupovať v zmysle z. č. 504/2003 Z. z., ako to tvrdí žalovaný. Skutočnosť,
že k pozemku, parcele č. XX/X vedie cez obecný pozemok poľná cesta, žalobca preukázal listinnýmidôkazmi a táto bola preukázaná aj výpoveďami žalobcu a žalovaného. Ďalšie tvrdenia žalovaného,
ktorý namieta nesprávne zistenie skutkového a právneho stavu v časti, že rozhodujúcim pre určenie
prístupujeexistenciaprávaužívaniatohtoobecnéhopozemku,zaúčelomprístupukpozemku,jeprávne

irelevantná. Ust. § 12 ods. 5 z. č. 504/2003 Z. z. je nutné vykladať v tom zmysle, že pod pojmom nie je
možné racionálne využívať, je potrebné vykladať situácie, kedy napríklad pozemok má nevhodný tvar,
čo nie je prípad prejednávanej veci. Neprístupným by bol pozemok napríklad vtedy, ak by bol uprostred
poľa; pozemok č. XX/X sa pritom nachádza v zastavanom území obce - v intraviláne. Žalobcovi nie je
zrejmé, na základe akých informácií dospel žalovaný k úsudku, že pri využívaní svojho pozemku na

poľnohospodársku činnosť, by žalobca nevyhnutne musel využívať aj motorové vozidlá. Tieto a ostatne
úvahy žalovaného sú právne irelevantné. Ak by aj v budúcnosti došlo zo strany obce k zásahu, že by
občanom sa netolerovalo využívanie obecného pozemku na prechod k svojim parcelám, žalobca má k
dispozícií iné právne inštitúty, prostredníctvom ktorých by si vedel zabezpečiť prístup k svojmu pozemku.
Žalovaný užíva pozemok žalobcu bez právneho titulu, čiže sa jedná o neoprávnené užívanie pozemku,
v dôsledku čoho sa na úkor žalobcu aj bezdôvodne obohatil. Ďalej uviedol, že oplotenie postavené na

pozemku nijako nesúvisí s poľnohospodárskou výrobou, a teda nemôže byť považované, ako to uvádza
žalovaný, za stavbu postavenú na poľnohospodárske účely. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný
dôkaz preukazujúci riadne povolenie stavby či oprávnenie. Nakoľko žalovaný postavil drobnú stavbu,
oplotenie na cudzom pozemku bez ohlásenia stavebného úradu, má žalobca preukázateľne za to, že sa
jedná o stavbu neoprávnenú a súčasne nepovolenú. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden relevantný

dôkaz svedčiaci o opaku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380
CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 CSP a contrario) a odvolaním napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP.

9. Po preskúmaní veci odvolací súdo dospel k záveru, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne
posúdil, v nadväznosti na čo nevykonal ani dostatočné dokazovanie a nedospel k správnym skutkovým

zisteniam.

10.Vkonanínebolospornéažalovanýaninepreukázal,žebymedzižalobcomažalovaným,resp.medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval zmluvný nájom pozemkov, ktoré žalovaný užíva.
Je nepochybné, že vlastníkom pozemkov, o ktoré v konaní ide je žalobca, a to na základe kúpnej zmluvy,

vklad ktorej bol povolený katastrom nehnuteľností 13.07.2020. Potom, čo sa stal žalobca výlučným
vlastníkompozemku,parcelyregistra„E“-trvalétrávnatéporastyovýmereX.XXXm2,zapísanéhonaLV
č. XXX, kat. úz. U., vyzval dňa 30.10.2020 žalovaného na vrátenie predmetných pozemkov (č. l. 4 spisu).
Žalovaný sa spočiatku v konaní bránil tým, že s predchádzajúcim vlastníkom, právnym predchodcom
žalobcuU.A.uzatvorilkpredmetnýmpozemkomnájomnúzmluvuvroku2019.Tvrdeniažalovanéhoboli

v konaní vyvrátené žalobcom, ktorý preukázal, že U. A. zomrel ešte dňa XX.XX.XXXX, a preto nemohol
so žalovaným v roku XXXX uzatvoriť nájomnú zmluvu. Súd preto správne konštatoval, že ohľadom
pozemkov, o ktoré v predmetnom konaní ide, žalovaný nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu.

11. Vychádzajúc z uvedeného prvoinštančný súd správne skúmal, či pozemky, ktoré žalovaný užíva

podliehajú režimu z. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ale vec nesprávne
právne posúdil. V zmysle ust. § 12 ods. 5 a § 12a citovaného zákona súd zisťoval prístupnosť pozemkov
tvoriacich predmet sporu s konštatovaním, že na predmetné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu,
vedie poľná cesta cez pozemok, parcelu č. XX, zapísanú na LV č. 1, k. ú. U., ktorý je vo výlučnom
vlastníctve obce U.. Konštatoval, že keďže obecný pozemok je využívaný obyvateľmi obce U., prvá

podmienka v zmysle citovaného zákona, t.j. prístupnosť pozemkov je splnená. Súd nevidel dôvod, pre
ktorý by práve žalobca nemohol cez obecný pozemok prechádzať a tento využívať ako prístupovú cestu,
nakoľko aj ostatní obyvatelia obce ho takto využívajú. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, racionálne
užívanie pozemkov súd konštatoval, že uvedené je len na vlastnom uvážení vlastníka, t. j. žalobcu,
akým spôsobom bude pozemok vo svojom vlastníctve užívať. Konštatovanie súdom prvej inštancie, že

vlastník pozemku nie je povinný pri užívaní pozemku bez nájomnej zmluvy postupovať podľa § 12 ods. 5,
§ 12a z. č. 504/2003 Z.z. je arbitrárne, nakoľko citované ustanovenie neupravuje možnosť, ale povinnosť
vlastníka pozemku postupovať v zmysle § 12a citovaného zákona.12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri nepreukázaní existencie zmluvného nájomného vzťahu
k dotknutým pozemkom je potrebné skúmať existenciu zákonného nájmu v zmysle ust. § 12 ods. 5 z. č.
504/2003 Z. z. v platnom znení v súvislosti s ust. § 12a z. č. 504/2003 Z. z. a iba v prípade nepreukázania

existencie zákonného nájmu v zmysle citovaných zákonných ustanovení (lex specialis), možno vec
posúdiť podľa všeobecnej právnej úpravy.

13. Podľa § 12 ods. 5 z. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesov v znení zmien a doplnkov, ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy a

ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať na vrátenie a prevzatie pozemku podľa ods.
3 alebo ods. 4, sa primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú
rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu.

14. Podľa § 12a ods. 1 z. č. 504/2003 Z.z., ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má
skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno

racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na
základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní
nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na
vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu12ba) (ďalej
len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní

doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

15. Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za
podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne
uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto

pozemkymôžedaťdoužívaniainejosobe.Súčasťoupodnájomnejzmluvypodľaodseku1jerozdeľovací
plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak (§ 12a ods. 2 z. č. 504/2003 Z.z.).

16. Podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 na účel jej zápisu do evidencie podnájomných zmlúv doručí
doterajší prenajímateľ okresnému úradu v lehote 30 dní od jej účinnosti (§ 12a ods. 3 z. č. 504/2003 Z.z.).

17. Doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 po zbere úrody, ak sa nájomca s
doterajším prenajímateľom nedohodnú inak (§ 12a ods. 4 z. č. 504/2003 Z.z.).

18. Náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho

plánu znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom (§ 12a ods. 5 z. č. 504/2003 Z.z.).

19. Doterajší prenajímateľ je povinný uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, ak bola
táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní
od preukázateľne doloženej výzvy na zaplatenie. Ak doterajší prenajímateľ neuhradí nájomcovi ním

zaplatenú daň z pozemkov, má sa za to, že podnájomná zmluva nebola uzavretá (§ 12a ods. 6 z. č.
504/2003 Z.z.).

20. Za podmienok uvedených v odsekoch 1 až 6 je nájomca povinný uzatvoriť podnájomnú zmluvu aj s
fondom, ak o to fond požiada, z dôvodu vytvorenia racionálnych podmienok užívania pozemkov, ktoré

spravuje alebo s nimi nakladá (§ 12a ods. 7 z. č. 504/2003 Z.z.).

21. Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa
odseku 2 do 60 dní od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad
o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho

prenajímateľa (§ 12a ods. 8 z. č. 504/2003 Z.z.).

22. Rozhodnutie podľa odseku 8 stráca platnosť dňom
a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo
do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí,

b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu,
c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy (§ 12a ods. 9 z. č. 504/2003
Z.z.).23. Podľa metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 1551/2010-430 z 22.04.2010,
neprístupným pozemkom je pozemok, ktorý nesusedí s parcelou evidovanou v KN-C so spôsobom
využitia 22 podľa vyhlášky č. 461/2009 Z.z. (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba -

cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasť). Pozemok je pre žiadateľa neprístupný aj v prípadoch, keď síce spĺňa podmienku predošlej vety,
ale osoba nedisponuje všetkými spoluvlastníckymi podielmi k pozemku alebo ak je na tomto pozemku
vyčlenený podnájomný pozemok podľa § 12b zákona o nájme. Z tohto pohľadu prvoinštančný súd
neprístupnosť pozemkov žalobcom vôbec neskúmal, tiež neskúmal ani to, či dotknuté pozemky možno

racionálne užívať.

24. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov zdôrazňuje, že pri nepreukázaní
existencie zmluvného nájomného vzťahu k dotknutým pozemkom je potrebné skúmať existenciu
zákonného nájmu v zmysle ust. § 12 ods. 5 z. č. 504/2003 Z.z. v platnom znení v súvislosti s ust. § 12a
citovanéhozákonaaibavprípadenepreukázaniaexistenciezákonnéhonájmuvzmyslepoukazovaných

zákonných ustanovení, vec posúdi podľa všeobecnej právnej úpravy.

25. Prvoinštančný súd napriek tomu, že v konaní nebolo nijako preukázané, aby pozemky vypratania,
ktorých sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha sú prístupné (nakoľko ani jeden z pozemkov, cez
ktorý by bol eventuálne možný prístup, nezodpovedá požiadavkám metodického pokynu Ministerstva

pôdohospodárstva SR 1551/2010-430 z 22.04.2010, nakoľko nie je verejnou komunikáciou s kódom
využitia 22 takto zapísaných v katastri nehnuteľností), bez ďalšieho ustálil možnosť racionálneho využitia
pozemkov žalobcom a žalobe vyhovel.

26. Urobil tak bez akéhokoľvek podkladu, bez ohľadu na to, že podľa usmernenia generálneho riaditeľa

Sekcie a legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k § 12a z. č. 504/2003
Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskemu podniku a lesných pozemkov a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, možnosť racionálneho užívania pozemku
posúdi okresný úrad, pozemkový a lesný odbor okresného úradu (správny orgán) podľa konkrétnej
situácie (napr. konfigurácie terénu, veľkosť a tvar parciel, spoluvlastníctvo...). V predmetnom usmernení

generálny riaditeľ Sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR presne
definoval i pozemok, ktorý je neprístupný ako pozemok, ktorý nesusedí s parcelou evidovanou v C-KN
so spôsobom využitia 22, podľa vyhlášky č. 461/2009 Z.z (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko
a ich súčasti). Pozemok je pre žiadateľa neprístupný aj v prípadoch, keď síce spĺňa podmienku podľa

predošlej vety, ale osoba nedisponuje so všetkými spoluvlastníckymi podielmi pozemku alebo ak je na
tomto pozemku vyčlenený podnájomný pozemok podľa § 12b zákona o nájme.

27. Ani jedna z vyššie uvedených podmienok v konaní preukázaná nebola. Žalobca v konaní
nepreukázal nielen to, že by išlo o pozemky, ktoré sú prístupné, ale ani to, že by ich bolo možné

racionálne užívať. Možnosť racionálneho užívania pozemkov musí posúdiť správny orgán podľa
konkrétnej situácie, nie je to otázka, ktorú by bol oprávnený skúmať všeobecný súd. Za pochybenie
odvolací súd považuje i záver prvoinštančného súdu, ktorý na jednej strane konštatoval prístupnosť
pozemkov a na druhej strane v súvislosti s racionálnym užívaním pozemku uviedol, že je len na
žalobcovi, akým spôsobom bude predmetný pozemok vo svojom výlučnom vlastnícke využívať. V tejto

súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že musia byť splnené obidve kumulatívne podmienky a nie je možné
racionálne užívať pozemky, na ktoré nie je daný prístup.

28. Práve z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia neprístupnosti pozemkov žalobcu, súd prvej
inštancie nevykonal vo veci potrebné dokazovanie, neskúmal, či pozemky žalobcu sú prístupné

z komunikácie tak, ako to vyplýva z vyššie poukazovaného metodického pokynu Ministerstva
pôdohospodárstva SR, či žalobca disponuje všetkými vlastníckymi podielmi k pozemkom tvoriacim
predmet sporu alebo či je na tomto pozemku vyčlenený podnájomný pozemok podľa § 12b zákona o
nájme, prípadne či je možné, pokiaľ nebudú splnené tieto predpoklady, pozemky žalobcu racionálne
využívať.

29. Bude preto potrebné, aby v ďalšom konaní prvoinštančný súd vykonal na zistenie týchto skutočností
potrebné dokazovanie. Iba v prípade, ak tento predpoklad uvedený v § 12 ods. 5 z. č. 504/2003 Z.z.bude splnený, bude môcť súd prvej inštancie konštatovať neprístupnosť pozemkov žalobcu, nakoľko
skutočnosť, či sa na nich nachádza stavba alebo nie, je pre posúdenie tejto skutočnosti irelevantná.

30. Za podstatné odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nemôže samostatne
posudzovať oprávnenosť stavby a samostatne posudzovať dovolenosť, resp. oprávnenosť žalovaného
užívať pozemky žalobcu, na základe zákonného nájmu. V prvom rade si prvoinštančný súd musí ustáliť
práva žalovaného užívať pozemky žalobcu v zmysle ust. § 12 ods. 5 z. č. 504/2003 Z.z. v platnom
znení, nakoľko pokiaľ žalovaný drží a užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu, teda bez existencie

zmluvného a prípadne zákonného nájmu, je pre právne posúdenie veci irelevantné, či stavbu oplotenia
zriadil podľa v tom čase platných predpisov, a teda dovolenie podstatným je, či existuje právny dôvod
svedčiaci žalovanému k držbe a užívaní pozemkov žalobcu, na základe zákonného nájmu v čase
rozhodovania súdu (existenciu zmluvného nájmu žalovaný nepreukázal), nakoľko v opačnom prípade
sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva k pozemkom podľa § 126 Občianskeho
zákonníka oprávnene. V takom prípade vzťah strán sporu ohľadne oplotenia súd usporiada podľa §

135c Občianskeho zákonníka.

31. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania o veci opätovne rozhodne.

32. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil v nadväznosti na čo nevykonal ani dostatočné dokazovanie a nedospel k správnym skutkovým
zisteniam, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).