Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200271
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:7021200271.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): J. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX B. právne zastúpenej: KubalaLegal s.r.o., so sídlom Rozvojová 2,
040 11 Košice, IČO: 50 111 213, proti žalovanému: Obec Kojšov, IČO: 00 329 258, Kojšov 3, právne
zastúpenému: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., IČO: 36 860 930, so sídlom Kmeťova 24, Košice o
kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Sa/16/2021- 87 zo dňa

23. júna 2022 o zamietnutí správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a správnym súdom

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. 4Sa/16/2021- 87 zo dňa 23. júna
2022 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“). O trovách konania
správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu
trov konania.
2. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec
B., okres Y., evidovaných Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX ako:
· stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele registra "C" s parcelným č. XXX, druh stavby:

Rodinný dom (ďalej aj rodinný dom),
· pozemok - parcela registra "C" s parcelným č. XXX o výmere 226 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie,
· pozemok - parcela registra "C" s parcelným č. XXX o výmere 258 m2, druh pozemku: záhrada. (spolu
ďalej aj „nehnuteľnosti na LV č. XXX“)

3. Žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností na LV č. XXX dňa 15.02.2021 podala žalovanému
návrh na zrušenie trvalého pobytu osobe U. V. evidovaného na adrese rodinného domu. Žalobkyňa
skonštatovala, že U. V. nemá a ani v minulosti nikdy nemal k rodinnému domu, resp. k jeho časti
vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, a v súčasnosti už nedisponuje ani užívacím právom k rodinnému
domu. Jeho užívacie právo k rodinnému domu ako dočasné užívacie právo bolo odvodené od súhlasu
bývalej výlučnej vlastníčky rodinného domu, ktorým bola do roku 2015 nebohá J. V., matka žalobkyne.

4. Dňa 15.03.2021 bolo žalobkyni doručené písomné podanie žalovaného zo dňa 12.03.2021 označené
ako „Odpoveď na výzvu zo dňa 15.02.2021“ (ďalej aj „oznámenie“), v ktorom žalovaný uviedol,že v predmetnej právnej veci nemôže pristúpiť k zrušeniu trvalého pobytu pána U. V., nakoľko na
základe dostupných informácií a dokladov existuje dôvodná pochybnosť o tom, že vzťahy k predmetnej
nehnuteľnosti nie sú usporiadané tak, ako A. uvádzate vo svojom návrhu.

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala, aby správny súd uznesením zakázal žalovanému
pokračovať v zásahu do práv žalobkyne spočívajúcom v odmietnutí zrušiť záznam o trvalom pobyte
pána U. V., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný na adrese rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného
na parcele registra "C" s parcelným č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B., obec B., okres
Y. a evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

6. V žalobe uviedla vyššie uvedené okolnosti predchádzajúce podanému návrhu žalovanému.
Poukázala na skutočnosť, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľností na LV č. XXX svoj súhlas s
užívaním rodinného domu pánom U. V. odvolala. Túto skutočnosť mu aj oznámila (uvedené potvrdzuje
aj predžalobná výzva na vypratanie nehnuteľností zo dňa 10.12.2020, ktorá bola U. V. doručená dňa
14.12.2020).
7. Podľa žalobkyne žalovaný náležitým spôsobom neodôvodnil a nepredložil žiadne dôkazy na podporu

svoju rozhodnutia. Postup žalovaného považuje žalobkyňa za flagrantné porušenie ustanovení zákona
č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 253/1998 Z. z.“) a za zásah do práva
žalobkyne na ochranu vlastníctva a s ním priamo súvisiaceho práva žalobkyne ako výlučnej vlastníčky
rodinného domu domáhať sa v súlade so zákonom zrušenia záznamu o trvalom pobyte U. V., ktorý

nedisponuje vlastníckym, spoluvlastníckym a ani užívacím právom k tomuto rodinnému domu. Na
základe uvedeného je podľa žalobkyne postup žalovaného bezpochyby iným zásahom orgánu verejnej
správy podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku Dodala, že považuje postup žalovaného za
šikanózny a priamo odporujúci ustanoveniam zákona č. 253/1998 Z. z.
8. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že základnou úlohou súdu v konaní podľa § 252 a

nasl. SSP je preveriť, či sa žalobkyňa skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany
proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobkyňou označený
orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Z citovaného
ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah

orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením, zásah bol zameraný proti žalobkyni
alebo v jeho dôsledku priamo proti nej vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola
podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobkyňa o zásahu dozvedela, a súčasne nie neskôr
ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy má
iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované

administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu
verejnej správy na mieste samom.
9.Uviedol,žeSprávnysúdnyporiadokobsahujeviacerorôznychprostriedkovsúdnejnápravypochybení
alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na
dispozičnej vôli účastníka konania. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému

prostriedku súdnej nápravy účastníkom, zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento
prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú
nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok.
10. Vychádzajúc z obsahu spisu a žalobkyňou tvrdeného iného zásahu orgánu verejnej správy
spočívajúceho v tom, že jej žalovaný správny orgán oznámil, že nemôže pristúpiť k zrušeniu trvalého

pobytu pána U. V., podľa právneho názoru správneho súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy
žalobkyňou zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci
proti subjektívnym právam žalobkyne, ktorý by bol spočíval v nezákonnom zásahu orgánu verejnej
správy, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, čím neboli naplnené zákonné predpoklady namietaného iného
zásahu orgánu verejnej správy. Ak žalobkyňa namietala nesprávny procesný postup žalovaného pri

nezrušení trvalého pobytu pána U. V., tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia
resp. opatrenia ako výsledku tohto postupu resp. tohto konania, tak túto skutočnosť mohla namietať
podaním všeobecnej správnej žaloby.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

11. Proti uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej ako “sťažovateľka“) včas kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a v procesnom postavení sťažovateľky navrhla, aby Najvyššísprávny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal jej trovy konania v plnom
rozsahu.

12. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym názorom správneho súdu, podľa ktorého ak namietala
nesprávny procesný postup žalovaného, mala predmetnú skutočnosť namietať podaním všeobecnej
správnej žaloby a preto bol právny prostriedok nápravy zvolený zo strany sťažovateľky nesprávne.
Poukázalanaust.§178ods.1SSP,týkajúcesaaktívnejlegitimácieosobyvprípadepodaniavšeobecnej
správnej žaloby, konkrétne na podmienky postavenia účastníka v administratívnom konaní, v ktorom

bolo žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané a súčasne ukrátenie na
subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia. Podotkla, že na
rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu,
čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého
(bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Taktiež uviedla,
že podľa odborného výkladu úkony realizované podľa ustanovení zákona č. 253/1998 Z. z. majú len

evidenčný charakter, v dôsledku čoho sa na predmetné úkony nevzťahujú ustanovenia zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) a taktiež sa nevedie
žiadne správne konanie vo vzťahu k týmto úkonom.
13. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
178/04 zo dňa 20.10.2004, v ktorom ten uviedol, že „Postup obecného zastupiteľstva, ktoré odmietlo

zaregistrovať sťažovateľku k trvalému pobytu v obci, nie je možné považovať za rozhodnutie, ale iba
za odmietnutie vykonať akt majúci evidenčný charakter. Ide preto o zásah orgánu verejnej správy vo
vzťahu voči sťažovateľke. (...)“
14. Postup žalovaného v zmysle odpovede zo dňa 12.03.2021, ktorým nevyhovel návrhu sťažovateľky
zo dňa 15.02.2021 a teda nezrušil trvalý pobyt U. V. evidovaný na adrese rodinného domu podľa

názoru sťažovateľky bezpochyby napĺňa všetky znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa
ustanovení Správneho súdneho poriadku, pričom jediným zákonným a účinným prostriedkom nápravy
proti opísanému postupu žalovaného je žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust.
§ 252 ods. 1 SSP a nie všeobecná správna žaloba ako to prezentoval správny súd v napadnutom
uznesení.

15. Záverom sťažovateľka poukázala na zmenu právnej úpravy, kedy za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) bola ochrana pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy upravená v § 250v OSP. V novej právnej úprave sa toto
konanie zachovalo v podobe žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v ust. § 252 a nasl. SSP.
Súčasne došlo aj k zmene terminológie a to z pojmu „nezákonný zásah“ na pojem „iný zásah“, nakoľko

nie každý zásah je v konečnom dôsledku nezákonný. Z dnešnej definície iného zásahu orgánu verejnej
správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP nevyplýva podmienka, v zmysle ktorej zásah orgánu verejnej
správy musí napĺňať znaky nezákonnosti, resp. mať charakter nezákonného zásahu.
16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.10.2022 uviedol, že v prípade sťažovateľky
prebehlo administratívne konanie, nakoľko žalovaný sťažovateľke oznámil svoje rozhodnutie o

nezrušení trvalého pobytu spolu s riadnym odôvodnením. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
sťažovateľky o zásahu do jej subjektívnych práv, keď sťažovateľka doposiaľ svoje tvrdenie nijako
nepreukázala. Žalovaný má za to, že ho ani nie je možné preukázať, keďže nezrušenie trvalého
pobytu osoby nie je spôsobilé zasiahnuť, či akokoľvek narušiť vlastnícke alebo akékoľvek iné právo
sťažovateľky.Zároveňtvrdil,žeinýzásahorgánuverejnejsprávyjedefinovanýajprostredníctvomsvojho

obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný
plnenímúlohvoblastiverejnejsprávy.Takýtoinýzásahorgánuverejnejsprávysamusíprejaviťnavonok,
a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej, resp.
právnickej osoby. Sťažovateľka však podľa žalovaného nijako nepreukázala, že jeho konaním bola
dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a nepreukázala ani následok, ktorý by mohol

byť spojený s prípadnou náhradou škody alebo inou ochranou práv sťažovateľky.
17. Záverom žalovaný uviedol, že zrušením trvalého pobytu pána V. by sa mohol dopustiť porušenia
ustanovenia§7ods.1písm.f)zákonač.253/1998Z.z..Poukázalpritomnaskutočnosť,žesťažovateľku
odkázal na civilné súdne konanie, kde súd žalobu sťažovateľky zamietol. Navrhol aby z vyššie
uvedených dôvodov, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému

náhradu trov kasačného konania.III. Konanie na kasačnom súde

18. Prejednávaná vec bola dňa 07.11.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným
výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Svk/61/2022.

19. Najvyšší správny súd ako súd kasačný preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach
sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP)
a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy je fakticky postup vykonaný
pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu ak ním sú alebo môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je suplovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmať
zákonnosti postupov a rozhodnutí a teda to, či vecne funkčne alebo miestne príslušné orgány
verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok správneho práva rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy.
24. Správny súdny poriadok v ust. § 252 a nasl. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje

ani žiadny iný zákon. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými
nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia alebo
individuálne akty. Judikatúra považuje taký zásah za nezákonný, resp. v širšom zmysle za protiprávny
útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby
spočívajúcich v postupoch orgánov verejnej správy alebo v činnosti úkonu, či pokyne. Musí ísť o priamy

zásah do subjektívnych verejných práv, napr. porušenia práva na život, práva na osobnú slobodu,
práva na ochranu vlastníctva a pod. Takýto zásah orgánu verejnej správy nemôže zrušiť, môže však
správnemuorgánuzakázať,abyvporušovanídotknutéhoprávapokračovalaakjetomožné,správnemu
orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
25. Rovnako aj z vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že účelom konania o

ochraneprednezákonnýmzásahomorgánuverejnejsprávyjeposkytnutiesúdnejochranyfyzickejalebo
právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento trvá. Súdne konanie je
zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze,
ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného

stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Konanie o
ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy však predstavuje subsidiárnu formu súdnej
ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná možnosť chýba.
26. Účelom iného zásahu ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na
vzniknutú situáciu. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje vedenie formalizovaného procesu

s jeho formalizovaným zavŕšením, a tým dôsledné alebo spoľahlivé odlíšenie procesu a jeho výsledku.
27. Kasačný súd v preskúmavanej veci posúdil, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorým je
nezákonný zásah vymedzený vo vyššie citovanom ustanovení § 252 SSP, teda či ide o návrh, v
ktorom fyzická, resp. právnická osoba (sťažovateľ) mohol byť ukrátený na svojich právach, resp. právomchránenýchzáujmov,čiideonezákonnýzásahorgánuverejnejsprávy,čitentozásahniejerozhodnutím,
či tento zásah bol zameraný priamo proti fyzickej, či právnickej osobe, či dôsledky trvajú, resp. či hrozí
ich opakovanie a či sťažovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a či

návrh bol podaný v zákonnej lehote.
28. Kasačný súd vzhľadom k vyššie uvedenému uvádza, že nie je možné prisvedčiť tvrdeniu
sťažovateľky, že vydanie rozhodnutia o nezrušení trvalého pobytu žalovaným predstavuje „iný zásah
orgánu verejnej správy“ v zmysle citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Sťažovateľka v
kasačnej sťažnosti správne podotkla, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu

verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne
konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy
na mieste samom. Príkladom možno uviesť postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo
inšpekcie podľa osobitných predpisov. Za iný zásah však možno považovať aj výkon takého oprávnenia
orgánom verejnej správy, ktoré sa síce nenazýva kontrola alebo inšpekcia, ale obsahovo im zodpovedá
(napr. štátny stavebný dohľad). Ak však aj v rámci takejto kontroly či inšpekcie došlo zo strany

orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, bude jeho zákonnosť preskúmavaná
samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby alebo správnej žaloby vo veciach správneho
trestania. Jednalo by sa totiž už o individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy ako
výsledokadministratívnehokonaniabezohľadunajehoformálneoznačenie(list,opatrenie,rozhodnutie,
oznámenie).

29. Rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy pritom predstavuje akt aplikácie hmotného
práva, ktorým správny orgán ustanovenie právnej normy prostredníctvom rozhodovacieho procesu
privádza k individuálne určenej fyzickej osobe. Obsahom rozhodnutia správneho orgánu je odôvodnené
riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí
oprávnenia. Uvedené platí aj v prípade samotnej sťažovateľky. Žalovaný totiž v prejednávanej veci

vydal opatrenie, ktoré je nutné posudzovať ako výsledok rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy
a ktorým (v prípade, že by to sťažovateľka preukázala) môžu by dotknuté práva alebo právom
chránenézáujmysťažovateľky.Žalovanýprocesnýmpostupomautoritatívnezasiaholdoprávnejsituácie
konkrétnej fyzickej osoby (sťažovateľky) tým, že vydal rozhodnutie (označené ako „odpoveď na výzvu
zo dňa 15.02.2021“) a to na základe návrhu samotnej sťažovateľky, ktoré obsahuje odôvodnenie spolu

s uvedením právnej úpravy, ktorú žalovaný aplikoval na situáciu sťažovateľky. Vzhľadom k uvedenému
možno konštatovať, tak ako uviedol aj správny súd v napadnutom uznesení, že opatrenie žalovaného
predstavujevýsledokadministratívnehokonania,ktorémôžebyťpredmetomsúdnehoprieskumuvrámci
podania všeobecnej správnej žaloby v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku, konkrétne ako
opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Nejedná sa tak o „iný zásah orgánu

verejnej správy“ ako uvádzala sťažovateľka.
30. K námietke sťažovateľky ohľadne odklonu od rozhodovacej praxe kasačný súd aj v zmysle už
vyššie uvedeného konštatuje, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok, ktorý v §
3 ods. 1 písm. c) zaviedol nový pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“ a zároveň nahradil dovtedy
účinný Občiansky súdny poriadok. Pôvodná právna úprava Občianskeho súdneho poriadku bola v

tomto smere terminologicky nejednotná. Zatiaľ čo v čl. 142 ods. 1 Ústavy SR a v § 7 ods. 2 OSP sa
uvádzalo ako predmet prieskumu správneho súdnictva aj opatrenie orgánu verejnej správy v § 244 ods.
2, resp. ďalších ustanoveniach piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pojem opatrenie absentoval
a použil sa termín „postup správneho orgánu“, ktorý sa v súdnej praxi vykladal rôzne, i keď sčasti
aj ako ekvivalent pre opatrenie orgánu verejnej správy. Nakoľko bola právna úprava v čase účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku rozdielna a s tým aj problematika prieskumu nezákonného zásahu
orgánu verejnej správy a prieskumu opatrení orgánov verejnej správy námietka sťažovateľa ohľadne
odklonu od rozhodovacej praxe je tak irelevantná keď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 178/04 zo dňa 20.10.2004 bolo vydané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
31. Správny súdny poriadok tým, že zaviedol pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“, jednoznačne

prelomil dovtedy nejednoznačnú prax súdov a vyriešil dovtedy pretrvávajúcu problematiku viacerých
administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej
správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho
správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia,
ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie

správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne). Samotná formálna
štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená.
Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis
sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného,evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň
obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné
zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti

orgánu verejnej správy pri ich vydávaní. Nie je pritom rozhodujúce podľa akého právneho predpisu
správny orgán postupoval. Nie je preto rozhodujúce, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny
orgán podľa ustanovení Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu.
32. Vyššie uvedené posúdenie možno aplikovať aj na prejednávanú vec sťažovateľky. Aj keď sa
môže sťažovateľke javiť, že postup ako aj opatrenie žalovaného boli len faktickým úkonom a mali (aj

v zmysle poukázaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky) len evidenčný charakter,
na základe už vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je potrebné rozhodnutie
žalovaného považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom administratívneho
konania a to v zmysle podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Nie je pritom rozhodujúce, že na úkony realizované
podľa ustanovení zákona č. 253/1998 Z. z. sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Jedná
sa tak o inú procesnú situáciu s aplikáciou iných procesných ustanovení ako v prípade, na ktorý

poukazovala sťažovateľka (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 178/04 zo
dňa 20.10.2004).
33. Kasačný súd k uvedenému dopĺňa, že preskúmanie takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve
následne závisí od splnenia ďalších zákonných požiadaviek. V správnom súdnictve je právo na prístup
k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy na základe

správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

34. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, povinností, resp. slobôd alebo
oprávnených záujmov subjektov, ktorým sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také
správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu,
že sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných

prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb
alebo sa ich priamo dotýkajú. V prípade, ak opatrenie žalovaného preukázateľne zasiahlo do
sťažovateľkiných práv alebo právom chránených záujmov, mala sa domáhať ochrany na správnom súde
podaním všeobecnej správnej žaloby a žiadať preskúmanie predmetného rozhodnutia.
35. Kasačný súd uzatvára, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu a dodáva, že

žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a to
takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť
nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy.
Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému
prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento

prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom
zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať
na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit.
36. Na základe uvedeného, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú v zmysle §
461 SSP zamietol. O trovách konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke ich náhradu nepriznal,

keďže v konaní nebola úspešná a u žalovaného neidentifikoval okolnosti podľa § 168 SSP, ktoré by
náhradu jeho trov zo strany sťažovateľky odôvodňovali (§ 467 ods. 1 SSP a § 168 SSP).
37. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 139 ods. 4 SSP, § 147 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.