Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/184/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200475
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v
právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra v Nitre, so sídlom Damborského č. 1 Nitra, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, so sídlom Ul. sv. Michala č. 4, Levice, za účasti ďalšej účastníčky
konania: W.. I. N., Z. XX. F. Č.. XX, Y., v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21.6.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 22Sa/26/2021-96 zo dňa 14.6.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 22Sa/26/2021-96 zo dňa 14.6.2022 sa zrušuje a vec sa vracia

Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 22Sa/26/2021-96 zo dňa 14.6.2022 Krajský súd v Nitre
zrušil rozhodnutie žalovanej č. 700-1310960217-GC04/17 zo dňa 21.6.2017 (ďalej preskúmavané
rozhodnutie) a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej zákon o soc. poistení) v znení neskorších predpisov predpísala ďalšej účastníčke za
obdobie september, október, november, december 2006, január, február, marec, apríl, máj, jún, júl,

august, september, október, november, december 2007, január, február, marec, apríl, máj a jún 2008
poistné na nemocenské poistenie v sume 355,93 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky 1931,88
eur, poistné na invalidné poistenie 644,59 eur a poistné do rezervného fondu solidarity 510,14 eur, spolu
3442,54 eur. Súčasťou rozhodnutia bola príloha. V odôvodnení uviedla, že na základe kontroly odvodu
poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky ďalšia účastníčka neodviedla vôbec za
vyššie uvedené obdobie, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, ods. 11
písm. b/ zákona o soc. poistení, § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta citovaného zákona a § 20 ods. 1

písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z.

3. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal protest prokurátora podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001
Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorému Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím
č.:25311-4/2021-BA zo dňa 18.5.2021 nevyhovela.

4. Žalobca preto podal správnu žalobu podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom

do 30.6.2023 (ďalej SSP). Ako dôvod uviedol, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí zahrnula do
predpisu aj poistné za obdobia, pri ktorých už uplynula lehota 10 rokov, v ktorej bolo možné realizovať
právo predpísať poistné. Išlo o poistné za mesiace september až december 2006 a január až jún
2007, keďže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.7.2017. Podľa žalobcu žalovaná bola povinnána premlčanie práva na predpis poistného prihliadať, aj keď účastníčka konania námietku premlčania
nevzniesla. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.1.2018. Ďalej
vytýkal procesné vady, najmä neupovedomenie o začatí nedávkového konania z vlastného podnetu,

nemožnosť vyjadriť sa v konaní k pokladu rozhodnutia, nemožnosť uplatňovať návrhy, predkladať
dôkazy. Nakoniec namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
najmä v časti odôvodnenia.

5. Správny súd v tu napadnutom rozsudku zo dňa 14.6.2022 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej

a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Čo sa týka namietaných procesných pochybení, mal za to, že
samotná skutočnosť, že žalovaná nedala ďalšej účastníčke možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním
preskúmavaného rozhodnutia, nebolo možné považovať za také porušenie ustanovení o nedávkovom
konaní, ktoré by bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia; rovnako ako nedôvodné vyhodnotil ostatné
procesné námietky. Čo sa však týka hmotnoprávnej námietky týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1
zákona o soc. poistení, stotožnil sa s právnym názorom žalobcu a poukázal na rozhodnutie NS SR sp.

zn. 7Sžso/28/2016. Poukázal na daňový poriadok, ktorý upravuje premlčanie a zánik práva vymáhať
daňový nedoplatok a konkrétne uvádza, že správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový
dlžník vznesenie námietku premlčania. Zákonodarca v zákone o soc. poistení v žiadnom ustanovení
nevymedzil zánik práva predpísať poistné, ako ani nedefinoval, čo je premlčanie. Z uvedeného dôvodu,
vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy pri aplikácii článku 6 Dohovoru, mal za to, že pokiaľ

aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty
spĺňa znaky preklúzie, z ktorých dôvodov musí Sociálna poisťovňa predpisovať poistné len v lehote
stanovenej zákonom a to aj právoplatne. Výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku ktorej
správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto preskúmavané rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods.
1 písm. c/ SSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Namietala právny názor správneho súdu,
že by bola povinná prihliadať na premlčanie práva predpísať poistné nad rámec zákonnej desaťročnej
lehoty odo dňa jeho splatnosti bez vznesenia námietky premlčania povinným a hľadieť na premlčanie
ako na zánik práva, t. j. preklúziu. Ide o inštitút závislý na dispozičnom úkone vo forme vznesenej

samotnej námietky premlčania, pričom poukázala na nejednotnú judikatúru Najvyššieho súdu SR v tejto
oblasti. Uviedla, že aj termín premlčanie je potrebné chápať v zmysle § 28 zákona o soc. poisten, ktorý
odkazuje na osobitný prepis, ktorým je Občiansky zákonník. Preto inštitúty, ktoré majú zákonnú definíciu
v Občianskom zákonníku, je potrebné posudzovať podľa neho. Ďalej uvádzala judikatúru správnych
súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiadala, aby kasačný súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

7. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 9.8.2022. Zotrval na názore, že žalovaná
bola povinná na premlčania práva na predpis poistného prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď ďalšia
účastníčka konania námietku premlčania nevzniesla. Na podporu svojho názoru uvádzal viaceré

rozhodnutia NS SR. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila aj ďalšia účastníčka podaním zo dňa 11.8.2022. Stotožnila sa so
stanoviskom krajskej prokuratúry vo všetkých skutkových aj právnych argumentoch.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) a po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom, ako aj dôvodmi kasačnej sťažnosti,
ktorými bol kasačný súd viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý
rozsudok je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov:

10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým predpísala ďalšej účastníčke
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie celkovo vo výške 3442,54 eur za obdobie
od septembra 2006 do júna 2008. Rozhodnutie bolo vydané dňa 21.6.2017 a bolo právoplatné
dňa 22.7.2017. Proti tomuto rozhodnutiu ďalšia účastníčka odvolanie nepodala, námietku premlčania

nevzniesla a dlžné poistné zaplatila.

11. Medzi žalobcom a žalovanou zostala sporná otázka, či žalovaná môže predpísať dlžné poistné po
uplynutí desaťročnej lehoty stanovenej v § 147 ods. 1 zákona o soc. poistení, pokiaľ nebola vznesenánámietka premlčania (tento názor zastáva žalovaná) alebo toto právo po uplynutí tejto lehoty nemá
a aj bez toho, aby účastník konania namietol premlčanie osobitným úkonom, je povinná na uplynutie
tejto lehoty prihliadnuť (tento názor zastáva žalobca). Medzi účastníkmi teda bolo sporné, či táto lehota

má charakter premlčania alebo preklúzie práva predpísať dlžné poistné. Záver správneho súdu o
nedôvodnosti namietaných procesných pochybení žalovanej žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti
nerozporoval, preto sa kasačný súd týmto posúdením nezaoberal.
12. Kasačný súd uvádza, že rozhoduje v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred
kasačným súdom, poukazujúc na rozsudky kasačného súdu sp.zn. 7Ssk/185/2022 zo dňa 13.10.2023,

7Ssk/183/2022 zo dňa 27.9.2023 a 7Ssk/181/2022 zo dňa 27.9.2023. Preto v zmysle § 464 ods. 1 SSP
odkazuje na tieto rozhodnutia, pričom z rozsudku sp. zn. 7Ssk/183/2022 zo dňa 27.9.2023 uvádza jeho
prevzatú časť:

„... 11. V prerokúvanej veci žalovaná ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na
výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej

právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého predpíše poistné
osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania,
ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca vytýkal žalovanej
pobočke porušenia viacerých ustanovení o nedávkovom konaní, s ktorými sa správny súd nestotožnil a

žalobcaichužvkasačnomkonaní(vovyjadreníkukasačnejsťažnosti)aniďalejnetematizuje.Podstatou
sporu žalobcu a žalovanej tak zostáva otázka premlčania práva predpísať poistné a následkov tohto
premlčania.

12. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo

dňa jeho splatnosti. Výklad tohto ustanovenia sa medzičasom stal predmetom rozhodovania veľkého
senátu tunajšieho súdu. Ten v rozsudku sp. zn. 1 SVs 5/2022 formuloval právny názor, v zmysle
ktorého premlčanie práva predpísať poistné podľa citovaného ustanovenia neznamená, že by uplynutím
premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená
to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo

vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)
rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa
§ 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať
poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím

rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák.
cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. ...“

13. Kasačný súd ďalej uvádza, že podľa § 466 ods. 3 SSP pre senát kasačného súdu je záväzný
právny názor vyjadrený v tomto rozsudku veľkého senátu, pričom kasačný senát nevidí žiaden dôvod,

prečo by sa od tohto právneho dôvodu mal odkláňať. Čo sa týka konkrétnych skutkových okolností
prejednávaného prípadu, preskúmavané rozhodnutie žalovanej pobočky bolo vydané dňa 21.6.2017
a týkalo sa aj poistného za mesiace september 2006 až máj 2007. Podľa § 143 ods. 1 zákona o
soc. poistení poistné za kalendárny mesiac je splatné spravidla ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, teda v danom prípade najneskôr

8.6.2007. Desaťročná premlčacia doba vo vzťahu k tomuto poistnému uplynula najneskôr 8.6.2017 a
tak bolo rozhodnutie pobočky o jeho predpísaní vydané až po jej uplynutí. Ďalšia účastníčka ako osoba,
ktorá bola povinná odviesť poistné, však pred vydaním tohto rozhodnutia nenamietla toto premlčanie
a neurobila tak ani po tom, čo jej bolo doručené, napr. v odvolaní, ktoré vôbec nepodala. Vychádzajúc
z uvedeného právneho názoru tak žalovaná pobočka nebola povinná zaoberať sa otázkou uplynutia

premlčacej doby a tak jj rozhodnutie nemôže byť nezákonným len preto, že na jej uplynutie neprihliadala.

14. Vzhľadom na spornú otázku, ktorá bola jednoznačným a záväzným spôsobom vyriešená
rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, kasačný súd
nepovažuje za potrebné bližšie sa zaoberať argumentáciou žalovanej, ktorá vychádzala z ustanovenia

§ 28 zákona o soc. poistení, ani komentovať uvádzanú judikatúru všeobecných súdov a Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu taktiež nebolo potrebné zaujať stanovisko
k názorom prezentovaným v rozhodnutiach najvyššieho súdu tam uvádzaných, pretože tieto boliprekonané najnovšou judikatúrou najvyššieho správneho súdu, konkrétne rozsudkom veľkého senátu
sp.zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.9.2023.

15. Z uvedených dôvodov neobstojí názor správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a preto jeho rozsudok sám
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Kasačná sťažnosť je tak
dôvodná, preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Správnemu
súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

16. O náhrade trov tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí vo veci
samej (§ 467 ods. 3 SSP)

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.